Ročná účtovná závierka Európskej centrálnej banky za rok končiaci sa 31. decembra 2011

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) dnes schválila overenú ročnú účtovnú závierku ECB za rok končiaci sa 31. decembra 2011.

V roku 2011 sa hospodárenie ECB skončilo prebytkom vo výške 1 894 mil. €, v porovnaní s prebytkom vo výške 1 334 mil. € v roku 2010. Rada guvernérov sa rozhodla k 31. decembru 2011 previesť 1 166 mil. € do rezervy na krytie rizík, čo spolu s príspevkom Eesti Pank vo výške 13 mil. € v súlade s článkom 48.2 Štatútu ESCB túto rezervu zvýšilo na jej súčasnú maximálnu úroveň vo výške 6 363 mil. €. Účelom rezervy na krytie rizík je kryť kurzové, úrokové a úverové riziká a riziká súvisiace so zmenami ceny zlata, ktoré sa priebežne monitorujú. Výška a nutnosť tejto rezervy sa každoročne prehodnocuje.

Po odvode do rezervy na krytie rizík čistý zisk ECB za rok 2011 predstavoval 728 mil. € (171 mil. € v roku 2010). Na základe rozhodnutia Rady guvernérov bola časť výnosov z podielu ECB na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu vo výške 652 mil. € dňa 3. januára 2012 rozdelená medzi národné centrálne banky krajín eurozóny. Rada guvernérov na svojom dnešnom zasadaní rozhodla, že zostávajúcich 76 mil. € bude rozdelených medzi národné centrálne banky krajín eurozóny 12. marca 2012.

Hlavným zdrojom bežného príjmu ECB sú výnosy z investícií jej devízových rezerv a portfólia vlastných zdrojov, úrokové výnosy z jej 8 % podielu na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu a čisté úrokové výnosy z cenných papierov nakúpených na účely menovej politiky v rámci prvého a druhého programu nákupu krytých dlhopisov (prvý program prebiehal od júla 2009 do júna 2010 a druhý program sa začal v novembri 2011) a programu pre trhy s cennými papiermi (od mája 2010).

V roku 2011 dosiahli celkové čisté úrokové výnosy 1 999 mil. € (1 422 mil. € v roku 2010). Ich súčasťou boli úrokové výnosy vo výške 856 mil. € z podielu ECB na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu (654 mil. € v roku 2010), čisté úrokové výnosy vo výške 166 mil. € (140 mil. € v roku 2010) z cenných papierov nakúpených v rámci programov nákupu krytých dlhopisov a čisté úrokové výnosy vo výške 1 003 mil. € (438 mil. € v roku 2010) z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi. ECB národným centrálnym bankám vyplatila úroky z ich pohľadávok z devízových aktív prevedených do ECB vo výške 434 mil. € (346 mil. € v roku 2010). Úrokové výnosy z devízových aktív dosiahli 290 mil. € (366 mil. € v roku 2010).

Realizované zisky z finančných operácií dosiahli 472 mil. € (474 mil. € v roku 2010). Vyššie čisté kurzové zisky z odlevu cudzích mien boli vykompenzované nižšími čistými realizovanými cenovými ziskami z predaja cenných papierov.

Zníženie hodnoty v rozsahu 157 mil. € zaznamenané v roku 2011 (195 mil. € v roku 2010) bolo predovšetkým dôsledkom nerealizovaných strát z obchodovateľných cenných papierov držaných na účely iné, ako sú účely menovej politiky.

Administratívne náklady ECB na zamestnancov, nájom priestorov, poplatky za odborné služby a nákup ostatných tovarov a služieb v roku 2011 dosiahli 442 mil. € (415 mil. € v roku 2010), a to vrátane odpisov fixných aktív vo výške 11 mil. €. Prevažná väčšina nákladov vzniknutých v súvislosti s výstavbou nového sídla ECB bola kapitalizovaná a do tejto položky nie je zahrnutá.

Ročná účtovná závierka, spolu so správou o činnosti za rok končiaci sa 31. decembra 2011, bude zverejnená vo výročnej správe ECB 25. apríla 2012.

Redakčné poznámky

1. Účtovné pravidlá ECB: Jednotné účtovné pravidlá pre Eurosystém vrátane ECB stanovila Rada guvernérov v súlade s článkom 26.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatútu ESCB). Pravidlá boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. ^[1] Hoci všeobecne vychádzajú z medzinárodne uznávaných účtovných postupov, boli vytvorené s osobitným zreteľom na špecifické postavenie centrálnych bánk Eurosystému. Na základe týchto pravidiel sa obchodovateľné cenné papiere (iné ako cenné papiere klasifikované ako držané do splatnosti), zlato a všetky ostatné súvahové a podsúvahové aktíva a pasíva v cudzej mene oceňujú v trhovej cene. Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako držané do splatnosti sa oceňujú v obstarávacej cene po zohľadnení zníženia hodnoty. Vzhľadom na vysoké kurzové riziko, ktorému je väčšina centrálnych bánk Eurosystému vystavená, sa osobitný dôraz kladie na zásadu obozretnosti. Tento obozretný prístup sa týka predovšetkým rozdielneho účtovania nerealizovaných ziskov a nerealizovaných strát pri účtovaní výnosov a zákazu započítavania nerealizovaných strát z jedného aktíva voči nerealizovaným ziskom z iného aktíva. Nerealizované zisky sa prevádzajú priamo na účty precenenia, zatiaľ čo nerealizované straty na konci roka, ktoré prekračujú zostatky na príslušných účtoch precenenia, sa účtujú ako náklady. Všetky národné centrálne banky krajín eurozóny sú povinné tieto pravidlá dodržiavať pri vykazovaní svojich operácií v rámci Eurosystému, ktoré sú súčasťou týždenných konsolidovaných finančných výkazov Eurosystému. Pri zostavovaní vlastnej ročnej účtovnej závierky zároveň dobrovoľne používajú v podstate rovnaké pravidlá ako ECB.
2. Úročenie devízových rezerv prevedených do ECB: Pri prevode devízových rezerv do ECB pri vstupe do Eurosystému získava každá národná centrálna banka úročenú pohľadávku voči ECB v hodnote prevedenej sumy. Rada guvernérov rozhodla, že tieto pohľadávky sú vyjadrené v eurách a sú úročené denne aktuálnou hraničnou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata.
3. Rozdelenie príjmu ECB z jej podielu na eurových bankovkách v obehu a čistého príjmu ECB z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi: Rada guvernérov rozhodla, že tento príjem je splatný národným centrálnym bankám krajín eurozóny vo finančnom roku, v ktorom vznikol. Príjem z eurových bankoviek v obehu sa rozdeľuje v druhý pracovný deň nasledujúceho roka, zatiaľ čo príjem z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi sa rozdeľuje v posledný pracovný deň v januári nasledujúceho roka. ^[2] Obidve sumy sa rozdeľujú v plnej výške, ak Rada guvernérov na základe zdôvodneného odhahu neočakáva, že čistý zisk ECB za daný rok bude nižší ako jej príjem z eurových bankoviek v obehu a čisté výnosy z cenných papierov nakúpených v rámci programu pre trhy s cennými papiermi, a ak Rada guvernérov pred koncom finančného roka nerozhodne o prevode tohto príjmu alebo jeho časti do rezervy na krytie kurzových, úrokových a úverových rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata.
4. Rozdelenie ziskov a strát: Podľa článku 33 Štatútu ESCB sa môže do všeobecného rezervného fondu previesť až 20 % čistého zisku za daný rok, pričom táto suma nesmie prekročiť 100 % základného imania ECB. Zostávajúci čistý zisk sa rozdelí medzi národné centrálne banky krajín eurozóny v pomere k ich splateným podielom na základnom imaní. Ak ECB zaznamená stratu, môže ju uhradiť zo svojho všeobecného rezervného fondu a v prípade potreby, na základe rozhodnutia Rady guvernérov, z menového príjmu za príslušný finančný rok v pomere a do výšky súm rozdelených národným centrálnym bankám krajín eurozóny podľa článku 32.5 Štatútu ESCB.