EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie

Späť na domovskú stránku portálu EUR-Lex

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 52015AB0004

Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 4. februára 2015 k revízii úloh a organizácie Európskeho výboru pre systémové riziká (CON/2015/4)

Ú. v. EÚ C 192, 10.6.2015, s. 1 – 6 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

10.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/1


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 4. februára 2015

k revízii úloh a organizácie Európskeho výboru pre systémové riziká

(CON/2015/4)

(2015/C 192/01)

Úvod a právny základ

Dňa 8. augusta 2014 Európska komisia prijala správu o úlohách a organizácii Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) (1) (ďalej len „správa Komisie“).

Právomoc Európskej centrálnej banky (ECB) vydať stanovisko k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade je založená na článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (2) a článku 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 1096/2010 (3). V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

Správa Komisie preskúmava úlohy a organizáciu ESRB, ako to vyžaduje článok 20 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a článok 8 nariadenia (EÚ) č. 1096/2010. Vo všeobecnosti ECB podporuje závery vyjadrené v správe Komisie.

ECB sa domnieva, že v súčasnosti nie sú potrebné žiadne ďalekosiahle zmeny právneho rámca ESRB. Skúmané obdobie bolo relatívne krátke a ECB sa domnieva, že ESRB celkovo fungoval dobre. Určité technické úpravy operačného rámca ESRB by však zlepšili jeho efektívnosť a prispeli by k predchádzaniu systémovým rizikám pre finančnú stabilitu vyplývajúcim z vývoja finančného systému, ako aj k zmierňovaniu týchto rizík. Európsky parlament, Rada a Komisia by to mali zvážiť pri posudzovaní potreby konkrétnych legislatívnych návrhov (4). Ak Komisia v tomto ohľade predloží konkrétne legislatívne návrhy, ECB poskytne svoje stanovisko v súlade so svojimi právomocami podľa zmlúv.

Konkrétne pripomienky

1.   Podpora ESRB zo strany ECB

1.1.   Prepojenie medzi makroprudenciálnym dohľadom ESRB v Európskej únii a mandátom ECB v oblasti menovej politiky, finančnej stability a bankového dohľadu

ESRB bol zriadený v roku 2010, aby vykonával makroprudenciálny dohľad v Únii. V zmysle článku 127 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie hlavným cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu, v súlade s ktorým ECB určuje a vykonáva menovú politiku eurozóny. Podľa článku 127 ods. 5 zmluvy Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) ďalej prispieva k plynulému uskutočňovaniu politík súvisiacich so stabilitou finančného systému. Tieto politiky sú určené a vykonávajú sa na základe príslušných súborov makroekonomických a makrofinančných premenných a analýz.

Od svojho vzniku bol ESRB schopný čerpať makroekonomické, finančné a menové znalosti od všetkých centrálnych bánk ESCB, predovšetkým v oblastiach monitorovania finančnej stability, makroekonomickej analýzy, analýzy trhových podmienok a trhových infraštruktúr, ako aj pri zbere štatistických informácií. Okrem toho ESRB ťažil aj zo synergie odborných znalostí, zdrojov a infraštruktúry v kontexte s existujúcich činností ESCB.

Činnosti, ktoré ECB vykonáva na podporu ESRB, nemajú vplyv na inštitucionálnu, funkčnú ani finančnú nezávislosť ECB, ani na uskutočňovanie úloh ESCB podľa zmluvy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. ECB má naďalej dobré predpoklady na to, aby mohla pokračovať v zabezpečovaní analytickej, štatistickej, finančnej a administratívnej podpory ESRB v súlade s existujúcimi dojednaniami, najmä podľa nariadenia (EÚ) č. 1096/2010. Pokiaľ ide o návrh niekoľkých zainteresovaných subjektov v rámci konzultačného procesu Komisie na zvýšenie autonómie ESRB (5), ECB sa domnieva, že by sa mala hľadať primeraná rovnováha, pretože neopodstatnená úroveň autonómie by bola v rozpore so skutočnosťou, že ESRB sa neprestajne spolieha na dobrú povesť a odborné znalosti ECB (6).

1.2.   Predseda generálnej rady ESRB

ECB podporuje návrh Komisie, aby predsedom generálnej rady ESRB naďalej zostal prezident ECB. Centrálne banky zohrávajú dôležitú úlohu v makroprudenciálnej politike vzhľadom na ich zodpovednosť za stabilitu finančného systému, analytické znalosti a informácie, ktoré majú o reálnej ekonomike, finančných trhoch a trhových infraštruktúrach. ECB najmä poskytuje analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu ESRB a zabezpečuje úzku spoluprácu na technickej úrovni prostredníctvom vzájomného zastúpenia v poradnom výbore pre technické otázky ESRB (Advisory Technical Committee – ATC) a výbore pre finančnú stabilitu ECB.

Účasť guvernérov všetkých centrálnych bánk ESCB v generálnej rade ESRB, ako aj skutočnosť, že podľa nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 je funkcia predsedu generálnej rady zverená prezidentovi ECB, zdôrazňujú význam úlohy centrálnych bánk pri fungovaní ESRB. Úloha prezidenta ECB ako predsedu generálnej rady ESRB by sa preto nemala zmeniť.

Vzhľadom na to, že nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 ustanovuje výslovné obmedzenie funkčného obdobia (7), je dôležité, aby bol prezident ECB opätovne vymenovaný za predsedu generálnej rady ESRB do konca roka 2015. Preto je potrebné pripraviť a v prvej polovici roka 2015 prijať legislatívny návrh, ktorým sa ustanovuje spôsob vymenovania predsedu.

2.   Organizácia ESRB

2.1.   Preskúmanie zloženia generálnej rady ESRB

Pokiaľ ide o návrh Komisie na zefektívnenie a obmedzenie veľkosti generálnej rady ESRB (8), ECB sa domnieva, že možnosti zníženia počtu členov sú veľmi obmedzené. V skutočnosti ECB zastáva názor, že v generálnej rade by mali byť zastúpené všetky subjekty, ktoré prijímajú makroprudenciálne rozhodnutia. Vzhľadom na ich ústrednú úlohu v makroprudenciálnej politike by v generálnej rade mali byť zastúpené všetky centrálne banky ESCB a vnútroštátne makroprudenciálne orgány, ktoré nie sú centrálnymi bankami, aj keď by nemuseli mať hlasovacie právo. Okrem toho by bolo prospešné, aby v generálnej rade bol bez hlasovacieho práva, t. j. rovnakým spôsobom, ako sú v súčasnosti zastúpené vnútroštátne orgány dohľadu, zastúpený aj jednotný mechanizmus dohľadu (JMD).

2.2.   Preskúmanie zloženia a úloh riadiaceho výboru

ECB podporuje návrh Komisie na posilnenie úloh riadiaceho výboru. Riadiaci výbor by sa napríklad mohol využívať ako platforma na výmenu informácií o plánovaných makroprudenciálnych opatreniach pred ich oficiálnym oznámením ESRB, čím by sa zabezpečila účasť všetkých dotknutých makroprudenciálnych orgánov. Tieto makroprudenciálne orgány by mohli byť pozvané na príslušné zasadnutia riadiaceho výboru ako účastníci ad hoc. To by ECB umožnilo prerokovať možný účinok prelievania a kontaminačný účinok predovšetkým s členskými štátmi mimo eurozóny, a to pred prijatím makroprudenciálnych opatrení. Okrem toho by riadiaci výbor mohol zaujať proaktívnejší prístup zameraný na budúcnosť pri stanovovaní priorít agendy generálnej rady a určovaní kľúčových otázok v oblasti politiky vo forme pracovného programu. Pri vykonávaní týchto úloh by riadiaci výbor mal zabezpečiť transparentnosť voči generálnej rade. Posilnená úloha riadiaceho výboru by žiadnym spôsobom nemala oslabiť úlohu generálnej rady ako jediného orgánu ESRB s rozhodovacími právomocami. ECB napokon považuje za prínosné, že v riadiacom výbore je zastúpený JMD.

2.3.   Ostatné čiastkové štruktúry (ATC a ASC)

ESRB zriadil rôzne čiastkové štruktúry na podporu svojej analytickej práce. ATC prispieva k práci ESRB v niekoľkých oblastiach (9). Poradný výbor pre vedecké otázky (Advisory Scientific Committee – ASC) prináša inovatívnejší, externý a vedecký pohľad na prácu ESRB. ECB sa domnieva, že nie sú potrebné žiadne ďalekosiahle zmeny zloženia či štruktúry týchto výborov. Komisia navrhla zlepšenie určitých oblastí, a to v súvislosti so značnou veľkosťou ATC, viditeľnosťou práce ASC a užším prepojením ASC so všeobecnou agendou ESRB (10). Podľa názoru ECB akákoľvek zmena veľkosti ATC by mala odrážať zmeny v zložení generálnej rady. Pokiaľ ide o ASC, svoju viditeľnosť by mohol zvýšiť tým, že by sa zameriaval aj na prioritné otázky určené generálnou radou a riadiacim výborom za predpokladu, že si ASC zachová možnosť analyzovať otázky na základe vlastnej iniciatívy.

2.4.   Funkcia výkonného riaditeľa

V správe Komisie sa navrhuje, aby Komisia ďalej preskúmala možnosť vytvorenia funkcie výkonného riaditeľa na plný úväzok, ktorý by bol zodpovedný za každodenné činnosti ESRB (11). Aj keď takáto organizačná zmena by mohla byť prospešná (12), skutočnosť, že ESRB sa bude naďalej opierať o analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu ECB, znamená, že ECB bude naďalej v značnej miere zastúpená v orgánoch ESRB s rozhodovacími právomocami. Na tento účel by vymenovanie výkonného riaditeľa ESRB malo byť vyvážené trvalým pridelením predsedníctva generálnej rady prezidentovi ECB ex officio  (13). ECB ďalej navrhuje, aby sa rozsah úloh výkonného riaditeľa viac objasnil, napríklad pokiaľ ide o úlohy a zodpovednosť predsedu a vedúceho sekretariátu, a tiež z hľadiska zodpovednosti a povinnosti podávať správy, ako aj z hľadiska zastupovania ESRB navonok.

3.   Súbor nástrojov ESRB

3.1.   Komunikačné nástroje (vrátane listov a verejných vyhlásení)

ECB sa domnieva, že pokiaľ ide o návrh na rozšírenie súboru nástrojov ESRB (14), je potrebné dodatočné objasnenie. Komisia navrhuje rozšírenie súčasného súboru nástrojov, ktorý ako dva hlavné komunikačné nástroje zahŕňa varovania a odporúčania, tak aby zahŕňal viac „mäkkých právomocí“. Ako prostriedok na zvýšenie flexibility funkcie včasného varovania sa v správe Komisie uvádza napríklad zverejňovanie listov či vyhlásení pred prijatím formálneho varovania alebo odporúčania. ECB podporuje tento prístup, ktorý by ESRB umožnil zdôrazniť určité riziká skôr a bez potreby prijať formálne varovanie.

3.2.   Účasť ESRB na legislatívnom procese Únie

ECB poznamenáva, že niekoľko respondentov v rámci konzultácie Komisie, ako aj iné správy v tej istej veci (15) navrhli, aby sa ESRB určitým spôsobom podieľal na legislatívnom procese Únie. Je dôležité zdôrazniť, že legislatívny proces Únie upravujú príslušné ustanovenia zmluvy. Okrem toho nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 už poskytuje základ prijímania odporúčaní ESRB adresovaných Komisii v súvislosti s príslušnými právnymi predpismi Únie (16).

Znalosti ESRB v oblasti finančnej stability by samozrejme boli prínosné pri rokovaniach o iniciatívach v oblasti politík Únie. V súlade s uvedenými úvahami o proaktívnej komunikačnej stratégii sa ECB domnieva, že ESRB môže prispievať do legislatívneho procesu napríklad tým, že zdôrazní Komisii oblasti, v ktorých v budúcnosti môžu byť potrebné legislatívne kroky. Iným možným spôsobom zapojenia ESRB by mohla byť jeho účasť na verejných konzultáciách Komisie. ECB sa však domnieva, že nie je potrebné vymedziť formálnu úlohu ESRB v legislatívnom procese Únie nad rámec toho, čo je už stanovené v nariadení (EÚ) č. 1092/2010.

4.   Prístup ESRB k údajom

4.1.   Štatistická podpora ESRB zo strany ECB

Vo svetle svojich skúseností v skúmanom období ECB hodnotí súčasný rámec na poskytovanie údajov ESRB ako vhodný a potvrdzuje úzku spoluprácu medzi sekretariátom ESRB a európskymi orgánmi dohľadu. Zlepšenie by však bolo možné dosiahnuť, pokiaľ ide o postupy týkajúce sa výmeny údajov.

V rámci poskytovania štatistickej podpory ESRB dosiaľ ECB zabezpečila, aby boli počiatočné požiadavky na pravidelné vykazovanie agregovaných údajov vymedzené v rozhodnutí ESRB/2011/6 (17) splnené včas a kvalita údajov bola vysoká. Rozhodnutie ESRB/2011/6 bolo prijaté v nadväznosti na kľúčový príspevok spoločnej skupiny zloženej zo zástupcov sekretariátu ESRB, ECB a európskych orgánov dohľadu na riešenie potrieb ESRB týkajúcich sa štatistických údajov (18). Tieto údaje sa používajú na pravidelných informačných stretnutiach generálnej rady ESRB a ATC, a najmä v prehľade rizík ESRB, ktorý sa zverejňuje štvrťročne od septembra 2012.

4.2.   Všeobecné postupy pre prístup k údajom

ECB by tiež podporila zefektívnenie postupov pre prístup k údajom v prípadoch, keď sú už údaje dostupné európskym alebo vnútroštátnym orgánom a je potrebné spresniť len obsah, formát a prístupové práva k týmto údajom. Tento postup by mal príslušným inštitúciám alebo orgánom (napr. európskym orgánom dohľadu, vnútroštátnym orgánom alebo ESCB) naďalej umožňovať kontrolu dodržiavania zostávajúcich obmedzení, napr. v súvislosti so šírením údajov. Naopak, súčasný postup pri hlasovaní generálnej rady ESRB by bol naďalej vhodný v prípadoch, keď údaje nie sú dostupné, čo vedie k prieskumom ad hoc, pre ktoré sa vyžaduje zber údajov od subjektov finančného sektora.

4.3.   Prístup ESRB k neagregovaným údajom

Štatistické potreby ESRB boli od jeho vzniku vo veľkom rozsahu uspokojené prostredníctvom žiadostí ad hoc, a to tak agregovaných, ako aj zameraných na konkrétne firmy. Postupy pri zbere, spracovaní a šírení týchto údajov sú však ťažkopádne a zdĺhavé, čo tiež ovplyvňuje včasnosť následnej analytickej práce. S ohľadom na vzájomné dopĺňanie sa medzi agregovanými údajmi a údajmi na úrovni firiem na účely makroprudenciálnej analýzy a tvorby makroprudenciálnej politiky je potrebné znovu prehodnotiť súčasný reštriktívny rámec na získavanie relevantných informácií. Konkrétne článok 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 obmedzuje schopnosť ESRB (prostredníctvom sekretariátu a podpornej štatistickej a analytickej funkcie ECB) získavať údaje na úrovni jednotlivých firiem včas a spôsobom vhodným na účely vykonávania makroprudenciálnej analýzy. Na riešenie týchto obmedzení bolo potrebné zaviesť ťažkopádne postupy. Tieto postupy môžu byť čiastočne nadbytočné, pretože firmy môžu v skutočnosti zverejniť niektoré údaje na úrovni firiem, ako napríklad jednotlivé údaje účtovnej závierky bánk kótovaných na burze, ktoré v súčasnosti vstupujú do „čiernej komory“ spravovanej sekretariátom ESRB.

ECB preto dôrazne podporuje, aby sa článok 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 preskúmal s cieľom viac prispôsobiť postupy pri poskytovaní údajov na úrovni jednotlivých firiem potrebám ESRB a zmierniť ich reštriktívnosť, a to rozlišovaním citlivých údajov (napr. o vzájomnom prepojení) a zabezpečením vhodnej ochrany dôvernosti.

ECB navrhuje, aby sa rozlišovalo medzi údajmi „od inštitúcie k agregátu“ (institution-to-aggregate), t. j. údajmi, ktoré určitá inštitúcia vykazuje o svojich celkových expozíciách napr. v súvahe a výkaze ziskov a strát alebo voči rôznym kategóriám protistrán (napr. bankám či vládnym agentúram) zoskupeným podľa rizikových faktorov, a údajmi „od inštitúcie k inštitúcii“ (institution-to-institution), t. j. údajmi, ktoré inštitúcie vykazujú o dvojstranných expozíciách, rovnako, ako to rozlišuje Rada pre finančnú stabilitu (19). Hoci oba prípady môžu zahŕňať dôverné a citlivé údaje, pri ktorých je potrebná ochrana dôvernosti a opatrné posudzovanie v každom jednotlivom prípade, bude kategória údajov „od inštitúcie k inštitúcii“ v mnohých prípadoch citlivejšia, a preto by mala podliehať obmedzeniam podľa súčasného postupu. Na kategóriu údajov „od inštitúcie k agregátu“ sa, naopak, môže vzťahovať zjednodušený postup bez toho, aby bolo dotknuté právo požadovať prísnejší postup v osobitných prípadoch, ak je to odôvodnené citlivosťou dotknutých údajov. V oblasti, kde agregované údaje nie sú vhodné na analytické účely z dôvodu faktorov konca radu a súvisiacich rizík, sú nevyhnutné opatrenia na rozdelenie údajov a väčšia miera ich podrobnosti. Malo by sa zohľadniť aj to, že väčšina údajov sa vykazuje niekoľko týždňov či mesiacov po uplynutí referenčného obdobia, čím ďalej strácajú na citlivosti.

Generálna rada ESRB by mohla ustanoviť postupy pri výmene údajov „od inštitúcie k agregátu“ a údajov na úrovni firiem v medziach celkového právneho rámca upravujúceho výmenu týchto informácií. ECB už ustanovila vhodné postupy na ochranu skutočne dôverných údajov a v tomto ohľade môže čerpať z tejto širokej skúsenosti (20).

4.4.   Požiadavky na vykazovanie na účely dohľadu

ECB by napokon chcela podporiť európske orgány dohľadu, aby pri posudzovaní nových alebo zmenených požiadaviek na vykazovanie na účely dohľadu pripisovali vhodnú váhu potrebám ESRB tak, aby tieto požiadavky lepšie odrážali potreby makroprudenciálnej analýzy. ECB už sama zohľadňuje požiadavky ESRB na údaje v rámci prebiehajúcich prípravných prác týkajúcich sa nových či zlepšených štatistík, a to prostredníctvom posudzovania prínosov a nákladov (merits and costs exercise), ktoré zodpovedá posudzovaniu vplyvov (impact assessment) Komisiou.

5.   Vzájomný vzťah medzi ESRB a JMD

5.1.   Zastúpenie JMD v štruktúrach ESRB

V čase vytvorenia systému riadenia ESRB banková únia ešte neexistovala. S cieľom zohľadniť zmeny v kontexte Európskeho systému finančného dohľadu vrátane zriadenia JMD by nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 malo výslovne ustanoviť zastúpenie JMD v generálnej rade ESRB (21). Ako už bolo poznamenané, malo by sa ustanoviť aj zastúpenie JMD v riadiacom výbore (22). Napokon zastúpenie JMD v ATC by sa tiež považovalo za užitočné.

5.2.   Úloha ESRB pri uplatňovaní makroprudenciálnych nástrojov v rámci JMD

Treba poznamenať, že nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 (23) výslovne zveruje ECB zodpovednosť a právomoci v oblasti makroprudenciálnej politiky (24), ktoré sa budú vykonávať vo vzťahu k väčšine členov ESRB. Na tento účel sú vnútroštátne orgány povinné oznámiť ECB makroprudenciálne opatrenia, ktoré majú v úmysle prijať. Na druhej strane ECB môže uplatniť prísnejšie požiadavky, ak to považuje za potrebné.

V marci 2014 ESRB zverejnil hlavnú správu o makroprudenciálnej politike v bankovom sektore (25). Táto správa stanovuje, že ESRB bude slúžiť ako centrum pre zber a šírenie informácií týkajúcich sa opatrení v oblasti makroprudenciálnej politiky v Únii. ESRB už odporučil, aby makroprudenciálne orgány spolupracovali a vymieňali si informácie aj na cezhraničnom základe najmä informovaním ESRB o krokoch podniknutých na vnútroštátnej úrovni s cieľom reagovať na systémové riziká (26). Okrem toho ESRB odporučil, aby makroprudenciálne orgány – bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie – informovali ESRB pred uplatnením makroprudenciálnych nástrojov na vnútroštátnej úrovni, ak možno očakávať významné cezhraničné účinky na iné členské štáty alebo na jednotný trh (27).

Je nevyhnutné, aby sa makroprudenciálny dohľad ESRB vykonával s ohľadom na úlohu a funkcie ECB v makroprudenciálnej oblasti (28). Duplicite práce by sa dalo predísť jednoznačným rozlišovaním medzi úlohami a zodpovednosťou ECB a ESRB. V tejto súvislosti sa predpokladá, že generálna rada ESRB a príslušné orgány ECB s rozhodovacími právomocami ustanovia jednoznačné pravidlá týkajúce sa výmeny informácií a reakcií na odporúčania ESRB.

5.3.   Adresáti odporúčaní ESRB

V súčasnosti nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 stanovuje potenciálne neobmedzený počet adresátov odporúčaní ESRB (29). ESRB už prijal odporúčania adresované členským štátom, príslušným vnútroštátnym orgánom, určeným vnútroštátnym orgánom, Európskemu orgánu pre bankovníctvo a Komisii.

Nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 má zároveň dosť reštriktívny charakter, pokiaľ ide o adresátov, ktorí sú v zmysle mechanizmu „konaj alebo vysvetli“ povinní poskytnúť dôkazy o ich reakciách v nadväznosti na odporúčania ESRB (30). Spätné predkladanie správ o opatreniach prijatých na účely dosiahnutia súladu s týmito odporúčaniami sa požaduje len v prípade určitých adresátov. Tejto asymetrii by sa malo predísť v čo najväčšej miere.

S ohľadom na uvedené skutočnosti by bolo potrebné zvážiť, či by právny rámec nemal stanoviť, že v rámci svojho mandátu môže ESRB prijímať odporúčania adresované vnútroštátnym makroprudenciálnym orgánom, ako aj ECB pri výkone funkcií mikroprudenciálneho a makroprudenciálneho dohľadu (31). Uvedením ECB ako možného adresáta by žiadnym spôsobom nemal byť dotknutý hlavný cieľ ESCB, ktorým je udržiavanie cenovej stability v súlade s článkom 127 ods. 1 zmluvy (32). Ako už bolo navrhnuté (33), v tomto ohľade by sa mala zabezpečiť jednoznačná komunikácia ex ante a výmena informácií medzi generálnou radou ESRB a príslušnými orgánmi ECB s rozhodovacími právomocami.

Vo Frankfurte nad Mohanom 4. februára 2015

Prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  COM(2014) 508 final.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 162).

(4)  Článok 20 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

(5)  Pozri správu Komisie, oddiel 3.2.1.

(6)  Pozri správu Komisie, oddiel 3.2.1.

(7)  Pozri článok 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

(8)  Pozri správu Komisie, oddiel 4.

(9)  Pozri mandát poradného výboru pre technické otázky, ktorý je dostupný na internetovej stránke ESRB.

(10)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý dopĺňa dokument s názvom Správa Európskemu parlamentu a Rade o úlohách a organizácii Európskeho výboru pre systémové riziká, s. 16.

(11)  Pozri správu Komisie, oddiel 3.2.1.

(12)  Najmä tým, že prispeje k zvýšeniu viditeľnosti ESRB a uľahčí každodenné rozhodovanie v rámci ESRB.

(13)  Ako sa odporúča v odseku 1.2 tohto stanoviska.

(14)  Pozri správu Komisie, oddiel 3.2.3.

(15)  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému finančného dohľadu (European System of Financial Supervision – ESFS) [2013/2166(INL)].

(16)  Pozri článok 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

(17)  Rozhodnutie ESRB/2011/6 z 21. septembra 2011 o poskytovaní a zbere informácií na účely makroprudenciálneho dohľadu nad finančným systémom v rámci Únie (Ú. v. EÚ C 302, 13.10.2011, s. 3).

(18)  Ďalšie podrobnosti o práci, ktorá bola vykonaná na účely prípravy, vývoja, implementácie a správy počiatočného súboru štatistických informácií a informácií v oblasti dohľadu, ktoré sú potrebné na podporu ESRB, sú uvedené v dokumente Israel, J-M., Sandars, P., Schubert, A. a Fischer, B. (2013) Statistics and Indicators for Financial Stability Analysis and Policy, Occasional Paper Series, č. 145, ECB, Frankfurt nad Mohanom apríl 2013.

(19)  Pozri konzultačný dokument Rady pre finančnú stabilitu s názvom Understanding Financial Linkages: A Common Data Template for Global Systemically Important Banks, 6. októbra 2011.

(20)  Najmä údaje zbierané podľa nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8) podliehajú ochranným opatreniam stanoveným v článku 8 uvedeného nariadenia, ktoré zabezpečujú fyzickú a logistickú ochranu dôverných štatistických informácií.

(21)  Pozri odsek 21 tohto stanoviska.

(22)  Pozri odsek 22 tohto stanoviska.

(23)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(24)  Pozri článok 5 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(25)  Pozri dokument s názvom Flagship Report on Macro-prudential Policy in the Banking Sector, dostupný na internetovej stránke ESRB: www.esrb.europa.eu

(26)  Pozri odporúčanie ESRB/2011/3, odporúčanie B4.

(27)  Pozri odporúčanie ESRB/2013/1, odporúčanie C3.

(28)  Nariadenie (EÚ) č. 1024/2013 už odkazuje na charakter vzájomného vzťahu medzi krajinami, ktoré sa zúčastňujú na JMD, a ESRB vo vzťahu k makroprudenciálnym otázkam, pretože stanovuje, že pri zachovaní nedotknuteľnosti mandátu ESRB príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány a ECB po splnení postupov stanovených v nariadení (EÚ) č. 1024/2013 konajú s ohľadom na akýkoľvek koordinačný postup stanovený v iných aktoch práva Únie. Pozri odôvodnenie 24.

(29)  Pozri článok 16 nariadenia (ES) č. 1092/2010.

(30)  Pozri článok 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.

(31)  Ako už bolo navrhnuté v oddiele 2.1.1 písm. a) odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká z 18. júna 2014 k usmerneniam týkajúcim sa zriadenia mier proticyklickej rezervy (Ú. v. EÚ C 293, 2.9.2014, s. 1).

(32)  Pozri príspevok k revízii ESRB skupiny na vysokej úrovni pre revíziu ESRB, marec 2013.

(33)  Pozri odsek 5.2 tohto stanoviska.


Začiatok