EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie

Späť na domovskú stránku portálu EUR-Lex

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 32006O0012

Usmernenie Európskej centrálnej banky z  31. augusta 2006 , ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2000/7 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (ECB/2006/12)

Ú. v. EÚ L 352, 13.12.2006, s. 1 – 90 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
mimoriadne vydanie v bulharskom jazyku: Kapitola 10 Zväzok 008 S. 55 - 144
mimoriadne vydanie v rumunskom jazyku: Kapitola 10 Zväzok 008 S. 55 - 144

Právny stav dokumentu Už nie je účinné, Dátum ukončenia platnosti: 31/12/2011; Zrušil 32011O0014

ELI: http://data.europa.eu/eli/guideline/2006/905/oj

13.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/1


USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 31. augusta 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2000/7 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému

(ECB/2006/12)

(2006/905/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na prvú zarážku jej článku 105 ods. 2,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 12.1 a článok 14.3 v spojení s prvou zarážkou článku 3.1, článkom 18.2 a prvým odsekom článku 20,

keďže:

(1)

Dosiahnutie jednotnej menovej politiky si vyžaduje vymedzenie nástrojov a postupov, ktoré má používať Eurosystém pozostávajúci z národných centrálnych bánk (NCB) členských štátov, ktoré prijali euro (ďalej len „zúčastnené členské štáty“), a Európskej centrálnej banky (ECB), aby sa táto politika uskutočňovala jednotne vo všetkých zúčastnených členských štátoch.

(2)

ECB má právomoc prijať usmernenia potrebné na uskutočňovanie jednotnej menovej politiky Eurosystému a NCB sú povinné konať v súlade s takými usmerneniami.

(3)

Posledné zmeny týkajúce sa tvorby a uskutočňovania jednotnej menovej politiky Eurosystému, najmä zahrnutie neobchodovateľných aktív do jednotného zoznamu kolaterálov akceptovateľných pre úverové operácie Eurosystému, sa musia zodpovedajúcim spôsobom zohľadniť tým, že sa nahradí v súčasnosti platná príloha I k usmerneniu ECB o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému novým znením,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

Článok 1

Zásady, nástroje, postupy a kritériá na uskutočňovanie jednotnej menovej politiky Eurosystému

Príloha I k usmerneniu ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (1) sa nahrádza textom, ktorý je uvedený v prílohe k tomuto usmerneniu.

Článok 2

Overovanie

Národné centrálne banky pošlú ECB podrobnosti o textoch a spôsoboch, pomocou ktorých majú v úmysle konať v súlade s týmto usmernením, najneskôr do 20. septembra 2006.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto usmernenie nadobúda účinnosť po dvoch dňoch od jeho prijatia. Článok 1 sa uplatňuje od 1. januára 2007.

Článok 4

Adresáti

Toto usmernenie je určené NCB zúčastnených členských štátov.

Vo Frankfurte nad Mohanom 31. augusta 2006

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET


(1)  Ú. v. ES L 310, 11.12.2000, s. 1. Usmernenie naposledy zmenené a doplnené usmernením ECB/2005/17 (Ú. v. EÚ L 30, 2.2.2006, s. 26).


PRÍLOHA

Uskutočňovanie menovej politiky v eurozóne – všeobecná dokumentácia o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému

OBSAH

Úvod

KAPITOLA 1

Vymedzenie rámca menovej politiky

1.1.

Európsky systém centrálnych bánk

1.2.

Ciele Eurosystému

1.3.

Nástroje menovej politiky Eurosystému

1.3.1.

Obchody na voľnom trhu

1.3.2.

Automatické operácie

1.3.3.

Povinné minimálne rezervy

1.4.

Zmluvné strany

1.5.

Podkladové aktíva

1.6.

Zmeny rámca menovej politiky

KAPITOLA 2

Akceptovateľné zmluvné strany

2.1.

Všeobecné kritériá akceptovateľnosti

2.2.

Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné obchody

2.3.

Sankcie v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán

2.4.

Pozastavenie alebo vylúčenie z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania

KAPITOLA 3

Obchody na voľnom trhu

3.1.

Reverzné obchody

3.1.1.

Všeobecné poznámky

3.1.2.

Hlavné refinančné operácie

3.1.3.

Dlhodobejšie refinančné operácie

3.1.4.

Dolaďovacie reverzné obchody

3.1.5.

Štrukturálne reverzné obchody

3.2.

Priame obchody

3.3.

Emisia dlhových cenných papierov ECB

3.4.

Devízové swapy

3.5.

Prijímanie termínovaných vkladov

KAPITOLA 4

Automatické operácie

4.1.

Jednodňové refinančné obchody

4.2.

Jednodňové sterilizačné obchody

KAPITOLA 5

Postupy

5.1.

Tendre

5.1.1.

Všeobecné poznámky

5.1.2.

Kalendár tendrových operácií

5.1.3.

Oznámenia o konaní tendrov

5.1.4.

Príprava zmluvných strán na predkladanie ponúk

5.1.5.

Postupy prideľovania

5.1.6.

Oznámenie výsledkov tendra

5.2.

Postupy dvojstranných obchodov

5.3.

Postupy zúčtovania

5.3.1.

Všeobecné poznámky

5.3.2.

Vysporiadanie obchodov na voľnom trhu

5.3.3.

Postupy na konci dňa

KAPITOLA 6

Akceptovateľné aktíva

6.1.

Všeobecné poznámky

6.2.

Akceptovateľné podkladové aktíva

6.2.1.

Kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív

6.2.2.

Kritériá akceptovateľnosti neobchodovateľných aktív

6.2.3.

Ďalšie požiadavky na použitie akceptovateľných aktív

6.3.

Rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity

6.3.1.

Rozsah a prvky

6.3.2.

Stanovenie vysokých štandardov úverovej bonity pre obchodovateľné aktíva

6.3.3.

Stanovenie vysokých štandardov úverovej bonity pre neobchodovateľné aktíva

6.3.4.

Kritériá akceptovateľnosti systémov hodnotenia úverovej bonity

6.3.5.

Monitorovanie výsledkov systémov hodnotenia úverovej bonity

6.4.

Opatrenia na kontrolu rizika

6.4.1.

Všeobecné zásady

6.4.2.

Opatrenia na kontrolu rizika pre obchodovateľné aktíva

6.4.3.

Opatrenia na kontrolu rizika pre neobchodovateľné aktíva

6.5.

Zásady oceňovania podkladových aktív

6.6.

Cezhraničné používanie akceptovateľných aktív

6.6.1.

Model korešpondenčných centrálnych bánk

6.6.2.

Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

KAPITOLA 7

Povinné minimálne rezervy

7.1.

Všeobecné poznámky

7.2.

Inštitúcie, ktoré tvoria povinné minimálne rezervy

7.3.

Určovanie povinných minimálnych rezerv

7.4.

Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

7.5.

Výkazníctvo, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

7.6.

Neplnenie povinných minimálnych rezerv

PRÍLOHY

1.

Príklady operácií a postupov menovej politiky

2.

Slovník pojmov

3.

Výber zmluvných strán pre devízové intervenčné operácie a devízové swapy na účely menovej politiky

4.

Rámec výkazníctva na účely menovej a bankovej štatistiky Európskej centrálnej banky

5.

Internetové stránky Eurosystému

6.

Postupy a sankcie uplatňované v prípade nedodržania záväzkov zmluvných strán

7.

Vytvorenie platného zabezpečenia vo forme úverových pohľadávok

ZOZNAM BOXOV, GRAFOV A TABULIEK

Boxy

1.

Emisia dlhových cenných papierov ECB

2.

Devízové swapy

3.

Operačné kroky tendrov

4.

Prideľovanie v tendroch s pevne stanovenou úrokovou sadzbou

5.

Prideľovanie v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách

6.

Prideľovanie v tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou

7.

Opatrenia na kontrolu rizika

8.

Výpočet výzvy na dodatočné vyrovnanie

9.

Základňa na výpočet a sadzby povinných minimálnych rezerv

10

Výpočet úročenia povinných minimálnych rezerv

Grafy

1.

Zvyčajný časový rámec operačných krokov štandardných tendrov

2.

Zvyčajný časový rámec operačných krokov rýchlych tendrov

3.

Model korešpondenčných centrálnych bánk

4.

Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

Tabuľky

1.

Operácie menovej politiky Eurosystému

2.

Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

3.

Zvyčajné termíny zúčtovania obchodov na voľnom trhu Eurosystému

4.

Akceptovateľné aktíva pre operácie menovej politiky Eurosystému

5.

Implicitné hodnotenie úverovej bonity emitentov, dlžníkov a ručiteľov, ktorými sú regionálne štátne správy a územné samosprávy a subjekty z verejného sektora bez hodnotenia úverovej bonity od ECAI

6.

Kategórie likvidity pre obchodovateľné aktíva

7.

Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné aktíva s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a s nulovým kupónom

8.

Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné nástroje s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou

9.

Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na úverové pohľadávky s pevnými úrokovými platbami

POUŽITÉ SKRATKY

CCBM

model korešpondenčných centrálnych bánk (correspondent central banking model)

CDCP

centrálny depozitár cenných papierov

CRD

smernica o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive)

ECAF

rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (Eurosystem credit assessment framework)

ECAI

externá inštitúcia hodnotiaca úverovú bonitu (external credit assessment institution)

ECB

Európska centrálna banka

EHP

Európsky hospodársky priestor

EHS

Európske hospodárske spoločenstvo

ES

Európske spoločenstvo

ESA

95 Európsky systém národných účtov 1995

ESCB

Európsky systém centrálnych bánk

Európska únia

ICAS

interný systém hodnotenia úverovej bonity (in-house credit assessment system)

ICSD

medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov (international central securities depositary)

IDC

vnútrodenný úver (intraday credit)

IRB

systém založený na internom ratingu (internal ratings-based system)

ISIN

medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (International Securities Identification Number)

MMF

fond peňažného trhu (money market fund)

NCB

národná centrálna banka

PD

pravdepodobnosť nedodržania záväzku (probabilty of default)

PFI

peňažná finančná inštitúcia (monetary financial institution)

PSE

subjekt z verejného sektora (public sector entity)

RMBD

retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (retail mortgage-backed debt instruments)

RT

ratingový nástroj (rating tool)

RTGS

hrubé zúčtovanie v reálnom čase (real-time gross settlement)

SEČ

stredoeurópsky čas

SSS

systém zúčtovania cenných papierov (securities settlement system)

TARGET

Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system)

UCITS

podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (undertaking for collective investment in transferable securities)

Úvod

Tento dokument predstavuje operačný rámec, ktorý si zvolil Eurosystém (1) pre jednotnú menovú politiku v eurozóne. Dokument, ktorý tvorí súčasť právneho rámca Eurosystému pre nástroje a postupy menovej politiky, má slúžiť ako „všeobecná dokumentácia“ o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému; je zameraný najmä na to, aby zmluvným stranám poskytol informácie, ktoré potrebujú v súvislosti s rámcom menovej politiky Eurosystému.

Všeobecná dokumentácia sama o sebe zmluvným stranám neudeľuje žiadne práva ani neukladá žiadne povinnosti. Právny vzťah medzi Eurosystémom a jeho zmluvnými stranami je ustanovený v príslušných zmluvných alebo regulačných dohodách.

Dokument je rozdelený do siedmich kapitol. Kapitola 1 uvádza prehľad operačného rámca pre menovú politiku Eurosystému. V kapitole 2 sú špecifikované kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán, ktoré sa zúčastňujú na operáciách menovej politiky Eurosystému. Kapitola 3 opisuje operácie na voľnom trhu a kapitola 4 predstavuje automatické operácie dostupné zmluvným stranám. Kapitola 5 špecifikuje postupy uplatňované pri vykonávaní operácií menovej politiky. V kapitole 6 sú vymedzené kritériá akceptovateľnosti pre podkladové aktíva v operáciách menovej politiky. Kapitola 7 predstavuje systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému.

Prílohy obsahujú príklady operácií menovej politiky, slovník pojmov, kritériá pre výber zmluvných strán devízových intervenčných operácií Eurosystému, prezentáciu rámca výkazníctva na účely peňažnej a bankovej štatistiky Európskej centrálnej banky, zoznam internetových stránok Eurosystému, popis postupov a sankcií, ktoré sa majú uplatňovať v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán, a dodatočné zákonné požiadavky na vytvorenie platného zabezpečenia vo forme úverových pohľadávok v prípade, že sa v rámci Eurosystému používajú ako kolaterál.

KAPITOLA 1

VYMEDZENIE RÁMCA MENOVEJ POLITIKY

1.1.   Európsky systém centrálnych bánk

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) pozostáva z Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov (2) Európskej únie (EÚ). Aktivity ESCB sú vykonávané v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“) a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „Štatút ESCB“). ESCB riadia rozhodovacie orgány ECB. V tejto súvislosti Rada guvernérov ECB zodpovedá za vymedzenie menovej politiky a Výkonná rada je splnomocnená vykonávať menovú politiku podľa rozhodnutí a usmernení Rady guvernérov. Pokiaľ to považuje za možné a vhodné, ako aj s ohľadom na zabezpečenie prevádzkovej efektívnosti, ECB sa obracia na národné centrálne banky (3), aby vykonávali operácie, ktoré tvoria súčasť úloh Eurosystému. Operácie menovej politiky Eurosystému sú vykonávané vo všetkých členských štátoch (4) na základe jednotných zásad a podmienok.

1.2.   Ciele eurosystému

Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavanie cenovej stability tak, ako to vymedzuje článok 105 zmluvy. Bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ cenovej stability, Eurosystém musí podporovať všeobecné hospodárske politiky v Európskom spoločenstve. Pri sledovaní svojich cieľov Eurosystém musí konať v súlade so zásadou ekonomiky voľného trhu s voľnou súťažou, pričom uprednostňuje efektívne umiestňovanie zdrojov.

1.3.   Nástroje menovej politiky eurosystému

Aby Eurosystém dosiahol svoje ciele, má k dispozícii súbor nástrojov menovej politiky; uskutočňuje obchody na voľnom trhu, poskytuje automatické operácie a vyžaduje, aby úverové inštitúcie tvorili povinné minimálne rezervy na účtoch v Eurosystéme.

1.3.1.   Obchody na voľnom trhu

Obchody na voľnom trhu hrajú dôležitú úlohu v menovej politike Eurosystému pri riadení úrokových sadzieb, riadení likvidity na trhu a signalizovaní zámerov menovej politiky. Eurosystém má k dispozícii päť typov nástrojov na uskutočňovanie obchodov na voľnom trhu. Najdôležitejším nástrojom sú reverzné obchody (realizovateľné na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo úverov zabezpečených cennými papiermi). Eurosystém môže využívať aj priame obchody, emisiu dlhových cenných papierov, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. Obchody na voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o nástroji, ktorý sa má použiť, ako aj o podmienkach na jeho vykonanie. Môžu sa vykonávať na základe štandardných tendrov, rýchlych tendrov alebo dvojstranných obchodov (5). So zreteľom na ich ciele, pravidelnosť a postupy sa operácie Eurosystému na voľnom trhu dajú rozdeliť do týchto štyroch kategórií (tabuľka 1):

Tabuľka 1

Operácie menovej politiky Eurosystému

Operácie menovej politiky

Typy transakcií

Splatnosť

Periodicita

Postup

Dodanie likvidity

Stiahnutie likvidity

Obchody na voľnom trhu

Hlavné refinančné operácie

Reverzné obchody

-

Jeden týždeň

Týždenná

Štandardné tendre

Dlhodobejšie refinančné operácie

Reverzné obchody

-

Tri mesiace

Mesačná

Štandardné tendre

Dolaďovacie obchody

Reverzné obchody

Devízové swapy

Reverzné obchody

Prijímanie termínovaných vkladov

Devízové swapy

Neštandardizovaná

Nepravidelná

Rýchle tendre

Dvojstranné obchody

Priame nákupy

Priame predaje

-

Nepravidelná

Dvojstranné obchody

Štrukturálne obchody

Reverzné obchody

Emisia dlhových cenných papierov

Štandardizovaná/neštandardizovaná

Pravidelná a nepravidelná

Štandardné tendre

Priame nákupy

Priame predaje

-

Nepravidelná

Dvojstranné obchody

Automatické operácie

Jednodňové refinančné obchody

Reverzné obchody

-

Jednodňová

Prístup podľa rozhodnutia zmluvných strán

Jednodňové sterilizačné obchody

-

Depozity

Jednodňová

Prístup podľa rozhodnutia zmluvných strán

Hlavné refinančné operácie sú pravidelné reverzné obchody na dodanie likvidity do bankového sektora s týždennou periodicitou a obvykle s týždennou splatnosťou. Tieto obchody vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Hlavné refinančné operácie hrajú pri dosahovaní cieľov obchodov Eurosystému na voľnom trhu kľúčovú úlohu a pomocou nich sa zabezpečuje prevažná časť refinancovania finančného sektora.

Dlhodobejšie refinančné operácie sú reverzné obchody na dodanie likvidity do bankového sektora. Uskutočňujú sa mesačne a zvyčajne majú trojmesačnú splatnosť. Tieto obchody sa zameriavajú na to, aby poskytovali zmluvným stranám dodatočné refinancovanie na dlhšie obdobie a vykonávajú ich národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. V týchto obchodoch sa Eurosystém spravidla nezameriava na to, aby trhu vysielal signály, a preto obvykle koná ako prijímateľ úrokových sadzieb.

Dolaďovacie obchody sa vykonávajú účelovo, ich cieľom je riadenie likvidity na trhu a regulovanie úrokových sadzieb, najmä na zmiernenie nečakaných výkyvov v likvidite. Dolaďovacie obchody sa vykonávajú predovšetkým vo forme reverzných obchodov, ale môžu mať aj formu priamych obchodov, devízových swapov a prijímania termínovaných vkladov. Nástroje a postupy uplatňované pri uskutočňovaní dolaďovacích obchodov sa prispôsobujú typom obchodov a špecifickým cieľom sledovaným týmito obchodmi. Dolaďovacie obchody obvykle uskutočňujú národné centrálne banky prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstrannými obchodmi. Rada guvernérov môže rozhodnúť o tom, že za výnimočných okolností môže dolaďovacie obchody uskutočňovať aj ECB.

Eurosystém môže okrem toho vykonávať štrukturálne obchody, a to prostredníctvom emisie dlhových cenných papierov, reverzných obchodov a priamych obchodov. Tieto obchody sa vykonávajú vtedy, keď chce ECB upraviť štrukturálnu pozíciu finančného sektora voči Eurosystému (pravidelne alebo nepravidelne). Štrukturálne obchody vo forme reverzných obchodov a emisiu dlhových nástrojov vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Štrukturálne obchody vo forme priamych obchodov sa vykonávajú prostredníctvom dvojstranných obchodov.

1.3.2.   Automatické operácie

Automatické operácie slúžia na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity, signalizovanie zámerov menovej politiky a ohraničenie jednodňových trhových úrokových sadzieb. Zmluvné strany môžu z vlastnej iniciatívy využiť dva druhy automatických operácií, musia však splniť určité operatívne prístupové podmienky (tabuľka 1):

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné obchody na získanie jednodňovej likvidity od národných centrálnych bánk proti založeniu akceptovateľných cenných papierov. Za normálnych okolností sa prístupu zmluvných strán k obchodu nekladú žiadne objemové limity alebo iné obmedzenia, okrem požiadavky predložiť dostatok podkladových aktív. Úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody obvykle tvorí hornú hranicu jednodňových trhových sadzieb.

Zmluvné strany môžu na uloženie nadbytočnej likvidity využívať jednodňové sterilizačné obchody v národných centrálnych bankách (cez noc). Za normálnych okolností nie sú žiadne objemové limity alebo iné obmedzenia prístupu zmluvných strán k tomuto obchodu. Úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody obvykle tvorí dolnú hranicu jednodňových trhových sadzieb.

Tieto automatické operácie sa realizujú decentralizovaným spôsobom prostredníctvom národných centrálnych bánk.

1.3.3.   Povinné minimálne rezervy

Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému sa uplatňuje na úverové inštitúcie v eurozóne a sleduje predovšetkým ciele stabilizovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytvárania (alebo rozširovania) štrukturálneho nedostatku likvidity. Výška určených povinných minimálnych rezerv každej inštitúcie sa stanovuje v súvislosti s položkami jej súvahy. Aby sa dosiahol cieľ stabilizácie úrokových sadzieb, umožňuje systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému inštitúciám využívať priemerovanie. Splnenie stanovenej výšky rezerv sa zisťuje na základe priemeru denných rezerv inštitúcie počas periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv. Požadované rezervy úverových inštitúcií sú úročené sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému.

1.4.   Zmluvné strany

Rámec menovej politiky Eurosystému je formulovaný tak, aby sa zabezpečila účasť širokého okruhu zmluvných strán. Inštitúcie, ktoré sú podľa článku 19.1. Štatútu ESCB povinné tvoriť povinné minimálne rezervy, môžu využívať automatické operácie a môžu sa zúčastňovať na obchodoch na voľnom trhu založených na štandardných tendroch. Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na dolaďovacích obchodoch. Pre priame obchody sa na okruh zmluvných strán a priori nekladú žiadne obmedzenia. Pre devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky sa využívajú aktívni hráči devízového trhu. Súbor zmluvných strán pre tieto obchody sa obmedzuje na inštitúcie vybrané pre devízové intervenčné operácie Eurosystému, ktoré sa nachádzajú v eurozóne.

1.5.   Podkladové aktíva

Podľa článku 18.1 Štatútu ESCB všetky úverové operácie Eurosystému (napr. operácie menovej politiky dodávajúce likviditu do bankového systému a vnútrodenné úvery) musia byť založené primeraným kolaterálom. Eurosystém akceptuje širokú škálu aktív ako kolaterál pre svoje operácie. Eurosystém vypracoval jednotný kolaterálový rámec akceptovateľných aktív (nazývaný aj „jednotný zoznam“), ktorý uplatňuje vo všetkých svojich úverových operáciách. Dňa 1. januára 2007 tento jednotný rámec nahradí doterajší dvojstupňový systém, ktorý je v platnosti od vzniku Hospodárskej a menovej únie. Jednotný rámec zahŕňa obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva, ktoré splňujú jednotné kritériá akceptovateľnosti v celej eurozóne vyžadované Eurosystémom. Medzi obchodovateľnými a neobchodovateľnými aktívami sa nerobí žiadny rozdiel, pokiaľ ide o ich kvalitu a akceptovateľnosť pre rôzne typy operácií menovej politiky Eurosystému (s tou výnimkou, že Eurosystém nepoužíva neobchodovateľné aktíva v priamych obchodoch). Všetky akceptovateľné aktíva sa môžu používať na cezhraničnej báze prostredníctvom modelu korešpondenčných centrálnych bánk (CCBM) a v prípade obchodovateľných aktív prostredníctvom akceptovateľných prepojení medzi systémami zúčtovania cenných papierov (SSS) EÚ.

1.6.   Zmeny rámca menovej politiky

Rada guvernérov ECB môže nástroje, podmienky, kritériá a postupy na vykonávanie operácií menovej politiky Eurosystému kedykoľvek meniť.

KAPITOLA 2

AKCEPTOVATEĽNÉ ZMLUVNÉ STRANY

2.1.   VŠeobecné kritériá akceptovateľnosti

Zmluvné strany operácií menovej politiky Eurosystému musia spĺňať určité kritériá akceptovateľnosti (6). Cieľom týchto kritérií je poskytnúť prístup k operáciám menovej politiky Eurosystému širokej škále inštitúcií, posilniť princíp rovnakého zaobchádzania s inštitúciami v eurozóne a zabezpečiť, aby zmluvné strany spĺňali určité prevádzkové požiadavky a požiadavky z hľadiska obozretného podnikania:

Iba inštitúcie podliehajúce systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému podľa článku 19.1 Štatútu ESCB sú oprávnené stať sa zmluvnými stranami. Inštitúcie, ktoré boli z plnenia povinností systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému vyňaté (časť 7.2), nie sú oprávnené stať sa zmluvnými stranami s prístupom k automatickým operáciám a obchodom na voľnom trhu Eurosystému.

Zmluvné strany musia byť finančne silné. Mali by podliehať najmenej jednej forme harmonizovaného dohľadu EÚ/EHP vykonávaného národnými orgánmi dohľadu (7). Ako zmluvné strany však môžu byť akceptované aj finančne silné inštitúcie podliehajúce neharmonizovanému národnému dohľadu porovnateľnej úrovne, napríklad pobočky inštitúcií v eurozóne, ktoré majú ústredie mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

Zmluvné strany musia spĺňať všetky prevádzkové kritériá špecifikované v príslušných zmluvných alebo regulačných úpravách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) tak, aby zabezpečovali efektívne uskutočňovanie operácií menovej politiky Eurosystému.

Tieto všeobecné kritériá akceptovateľnosti sú jednotné v celej eurozóne. Inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti, sa môžu:

zúčastňovať na automatických operáciách Eurosystému,

zúčastňovať na obchodoch Eurosystému na voľnom trhu, ktoré sú založené na štandardných tendroch.

Inštitúcia môže využiť automatické operácie Eurosystému a obchody na voľnom trhu, založené na štandardných tendroch, iba prostredníctvom národnej centrálnej banky štátu, v ktorom má sídlo. Ak má inštitúcia organizačné zložky (ústredie alebo pobočky) vo viac ako jednom členskom štáte, každá organizačná zložka má prístup k týmto operáciám prostredníctvom národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má sídlo, keď platí, že v jednotlivých členských štátoch ponuky môže predkladať vždy iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).

2.2.   Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné obchody

Pri priamych obchodoch sa na okruh zmluvných strán a priori nekladú žiadne obmedzenia.

Pri devízových swapoch uskutočňovaných na účely menovej politiky musia byť zmluvné strany vždy schopné vykonávať devízové obchody veľkých objemov efektívne a pri dodržaní všetkých trhových podmienok. Okruh zmluvných strán pre devízové swapy zodpovedá zmluvným stranám nachádzajúcim sa v eurozóne, ktoré boli vybrané pre devízové intervenčné obchody Eurosystému. Kritériá a postupy uplatňované pri výbere zmluvných strán devízových intervenčných obchodov sú uvedené v prílohe 3.

Pre ostatné operácie založené na rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch (dolaďovacie reverzné obchody a prijímanie termínovaných vkladov) si každá národná centrálna banka vyberá súbor zmluvných strán spomedzi inštitúcií zriadených v jej členskom štáte, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán. V tejto súvislosti je najdôležitejším kritériom výberu aktivita na peňažnom trhu. K iným kritériám, ktoré by sa mohli brať do úvahy, patrí napríklad efektívnosť obchodovania a ponukový potenciál.

V rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch národné centrálne banky obchodujú výlučne so zmluvnými stranami, ktoré sú zaradené do ich vlastného súboru zmluvných strán pre dolaďovacie obchody. Ak z prevádzkových dôvodov národná centrálna banka nemôže v každej operácii obchodovať so všetkými jej zmluvnými stranami pre dolaďovacie obchody, výber zmluvných strán v tomto členskom štáte bude založený na rotačnom princípe, aby bol zabezpečený spravodlivý prístup všetkým zmluvným stranám.

Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dolaďovacie dvojstranné obchody vykonávať i samotná ECB. Ak by ECB vykonávala dvojstranné obchody, výber zmluvných strán by v takých prípadoch ECB robila na rotačnom princípe, a to spomedzi tých zmluvných strán v eurozóne, ktoré spĺňajú podmienky pre rýchle tendre a dvojstranné obchody, aby sa zabezpečil spravodlivý prístup všetkým zmluvným stranám.

2.3.   Sankcie v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán

ECB uloží sankcie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (8), nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 2157/1999 z 23. septembra 1999 o práve Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (ECB/1999/4) (9), nariadením Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka zavedenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou (10) v znení zmien a doplnení a nariadením (ES) č. 1745/2003 Európskej centrálnej banky z 12. septembra 2003 o zavedení povinných minimálnych rezerv (ECB/2003/9) (11) pre inštitúcie, ktoré nespĺňajú povinnosti vyplývajúce z nariadení a rozhodnutí ECB týkajúcich sa uplatňovania povinných minimálnych rezerv. Príslušné sankcie a procedurálne pravidlá na ich ukladanie sú špecifikované v uvedených nariadeniach. Okrem toho, v prípade závažných porušení povinnosti udržiavania povinných minimálnych rezerv, môže Eurosystém pozastaviť účasť zmluvných strán v obchodoch na voľnom trhu.

V súlade s ustanoveniami v zmluvných alebo regulačných dohodách, ktoré uplatňuje príslušná národná banka (alebo ECB), Eurosystém uloží zmluvným stranám finančné pokuty alebo im pozastaví účasť v obchodoch na voľnom trhu, ak zmluvné strany neplnia svoje povinnosti podľa zmluvných alebo regulačných dohôd uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) tak, ako je stanovené ďalej.

Týka sa to prípadov porušenia pravidiel tendrov (ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok podkladových cenných papierov na pokrytie objemu likvidity, ktorý jej bol v obchode na dodanie likvidity pridelený, alebo ak nie je schopná dodať dostatok hotovosti na pokrytie sumy pridelenej v obchode na stiahnutie likvidity) a pravidiel dvojstranných obchodov (ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok akceptovateľných podkladových aktív alebo dostatočný objem hotovosti na pokrytie sumy dohodnutej v dvojstranných obchodoch).

Patria sem aj prípady, keď zmluvná strana poruší pravidlá na používanie podkladových aktív (prípad, keď zmluvná strana používa aktíva, ktoré sú alebo ktoré sa stali neakceptovateľnými, alebo aktíva, ktoré zmluvná strana nesmie používať, napríklad v dôsledku úzkych väzieb alebo vzhľadom na identitu emitenta/ručiteľa a zmluvnej strany), alebo poruší pravidlá postupov na konci dňa a nespĺňa prístupové podmienky pre jednodňový refinančný obchod (keď zmluvná strana, ktorá má na konci dňa na svojom zúčtovacom účte záporný zostatok, nespĺňa prístupové podmienky pre jednodňový refinančný obchod).

Okrem toho sa opatrenie spojené s pozastavením prístupu zmluvnej strany môže uplatniť aj voči pobočkám danej inštitúcie v iných členských štátoch. Zmluvnej strane možno výnimočne na určitý čas pozastaviť účasť vo všetkých budúcich operáciách menovej politiky, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia (napríklad v súvislosti s opakovaním výskytu alebo trvaním).

Finančné pokuty ukladané národnými bankami v prípade porušenia pravidiel tendrov, dvojstranných obchodov, podkladových aktív, náležitostí postupov na konci dňa alebo prístupových podmienok k jednodňovým refinančným obchodom sa vypočítavajú podľa vopred stanovenej sankčnej sadzby (ako je uvedené v prílohe 6).

2.4.   Pozastavenie alebo vylúčenie z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania

V súlade s ustanoveniami v zmluvných alebo regulačných dohodách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) môže Eurosystém z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania pozastaviť zmluvným stranám prístup k nástrojom menovej politiky alebo ich z neho vylúčiť.

Pozastavenie prístupu alebo vylúčenie zmluvných strán z obchodov môže byť v zmysle zmluvných alebo regulačných dohôd uplatňovaných národnými centrálnymi bankami odôvodnené v niektorých prípadoch spadajúcich pod pojem „nedodržanie záväzku“ zmluvnou stranou.

KAPITOLA 3

OBCHODY NA VOĽNOM TRHU

Obchody na voľnom trhu hrajú v menovej politike Eurosystému dôležitú úlohu. Používajú sa na riadenie úrokových sadzieb, riadenie likvidity na trhu a pri signalizovaní zámerov menovej politiky. Podľa účelu, pravidelnosti a použitých postupov sa obchody Eurosystému na voľnom trhu môžu rozdeliť do štyroch kategórií: hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie, dolaďovacie obchody a štrukturálne obchody. Pokiaľ ide o použité nástroje, hlavným nástrojom Eurosystému na voľnom trhu sú reverzné obchody; môžu sa využívať vo všetkých štyroch kategóriách obchodov, zatiaľ čo dlhové cenné papiere sa môžu používať v štrukturálnych obchodoch na stiahnutie prebytočnej likvidity. Okrem toho má Eurosystém k dispozícii tri ďalšie nástroje na výkon dolaďovacích obchodov: priame obchody, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. V nasledujúcich častiach sú podrobne opísané charakteristiky jednotlivých typov obchodov na voľnom trhu využívaných v Eurosystéme.

3.1.   Reverzné obchody

3.1.1.   Všeobecné informácie

Typ nástroja

Reverzné obchody sú obchody, v ktorých Eurosystém kupuje alebo predáva akceptovateľné aktíva na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie so zabezpečovacím prevodom akceptovateľných cenných papierov. Reverzné obchody sa využívajú v hlavných refinančných operáciách a dlhodobejších refinančných operáciách. Okrem toho môže Eurosystém využívať reverzné obchody aj v štrukturálnych a dolaďovacích obchodoch.

Právny charakter

Národné centrálne banky môžu vykonávať reverzné obchody buď vo forme dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastnícke právo na aktíva sa prevedie na veriteľa a zmluvné strany sa dohodnú na spätnom obchode prevedením aktíva na dlžníka v budúcom termíne), alebo ako poskytnutie úveru so zabezpečovacím prevodom cenných papierov (to znamená, že je stanovený vymáhateľný nárok na založené aktíva, ale za predpokladu splnenia dlhovej povinnosti si vlastníctvo aktíva zachováva dlžník). Ďalšie ustanovenia týkajúce sa reverzných obchodov založených na dohodách o spätnom odkúpení sú špecifikované v príslušných zmluvných dohodách národných centrálnych bánk (alebo ECB). Dohody o reverzných obchodoch založených na úveroch zabezpečených cennými papiermi zohľadňujú rôzne postupy a pravidlá na zabezpečenie a následnú realizáciu príslušného kolaterálu (napr. zastavenie, založenie alebo vinkulácia), ktoré sa uplatňujú v rôznych typoch právnych systémov.

Úrokové podmienky

Rozdiel medzi obstarávacou cenou a cenou pri spätnom odkúpení v dohode o spätnom odkúpení zodpovedá úroku splatnému z peňažnej sumy vypožičanej za čas do splatnosti operácie, to znamená, že v cene pri spätnom odkúpení je zahrnutý aj príslušný platený úrok. Úroková sadzba z reverzného obchodu vo forme kolateralizovaného úveru závisí od uplatnenia stanovenej úrokovej sadzby na objem úveru počas splatnosti operácie. Na reverzné obchody na voľnom trhu Eurosystému sa uplatňuje jednoduché úročenie a pri výpočte úroku sa používa metóda „skutočný počet dní/360“.

3.1.2.   Hlavné refinančné operácie

Hlavné refinančné operácie sú najdôležitejšie obchody na voľnom trhu uskutočňované Eurosystémom. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri sledovaní cieľov v oblasti riadenia úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a signalizovaní zámerov menovej politiky. Zabezpečuje sa nimi prevažná časť refinancovania finančného sektora.

Charakteristické znaky hlavných refinančných operácií:

ide o reverzné obchody, ktorými sa dodáva likvidita;

vykonávajú sa pravidelne každý týždeň; (12);

obvykle majú splatnosť jeden týždeň; (13);

vykonávajú ich decentralizovane národné centrálne banky;

vykonávajú sa prostredníctvom štandardných repo tendrov (špecifikované v časti 5.1);

ponuky do hlavných refinančných operácií môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré splňujú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1);

ako podkladové aktíva pre hlavné refinančné operácie sú akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (špecifikované v kapitole 6).

3.1.3.   Dlhodobejšie refinančné operácie

Eurosystém vykonáva aj pravidelné refinančné obchody, zvyčajne s trojmesačnou splatnosťou, ktorých cieľom je zabezpečovať dodatočné refinancovanie finančného sektora na dlhšie obdobie. Týmito obchodmi sa realizuje iba malá časť celkového objemu refinancovania. Zámerom Eurosystému spravidla nie je, aby v týchto obchodoch trhu niečo signalizoval, a preto zvyčajne koná ako prijímateľ úrokových sadzieb. Preto sa dlhodobejšie refinančné operácie obvykle vykonávajú vo forme tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou a ECB zvyčajne oznamuje objem obchodu, ktorý má byť umiestnený v nadchádzajúcich tendroch. Za výnimočných okolností Eurosystém môže uskutočňovať dlhodobejšie refinančné operácie vo forme tendrov s pevne stanovenou úrokovou sadzbou.

Charakteristické znaky dlhodobejších refinančných operácií:

ide o reverzné obchody, ktoré dodávajú likviditu;

vykonávajú sa pravidelne každý mesiac; (12);

obvykle majú trojmesačnú splatnosť; (13);

sú vykonávané decentralizovane národnými centrálnymi bankami;

sú vykonávané prostredníctvom štandardných tendrov (špecifikované v časti 5.1);

ponuky pre dlhodobejšie refinančné operácie môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (tak ako sú špecifikované v časti 2.1);

ako podkladové aktíva pre dlhodobejšie refinančné operácie sú akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (špecifikované v kapitole 6).

3.1.4.   Dolaďovacie reverzné obchody

Eurosystém môže vykonávať dolaďovacie obchody vo forme reverzných obchodov na voľnom trhu. Dolaďovacie obchody sa zameriavajú na riadenie likvidity na trhu a na usmernenie úrokových sadzieb, najmä s cieľom vyhladiť účinky nečakaných výkyvov likvidity na trhu na úrokové sadzby. Prípadná nutnosť rýchleho zásahu pri neočakávanom vývoji na trhu vyžaduje zachovanie vysokého stupňa flexibility v oblasti výberu postupov a prevádzkových prostriedkov pri uskutočňovaní týchto operácií.

Charakteristické znaky dolaďovacích obchodov:

majú formu obchodov dodávajúcich alebo sťahujúcich likviditu;

nemajú štandardizovanú periodicitu;

nemajú štandardizovanú splatnosť;

dolaďovacie reverzné obchody na dodávanie likvidity sa obvykle vykonávajú prostredníctvom rýchlych tendrov, i keď možnosť využitia dvojstranných obchodov sa nevylučuje (kapitola 5);

dolaďovacie reverzné obchody na sťahovanie likvidity sa spravidla vykonávajú prostredníctvom dvojstranných obchodov (špecifikované v časti 5.2);

tieto obchody sú zvyčajne vykonávané decentralizovane národnými centrálnymi bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dvojstranné dolaďovacie reverzné obchody vykonávať aj ECB);

podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2 Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na dolaďovacích reverzných obchodoch;

ako podkladové aktíva pre dolaďovacie reverzné obchody sú akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (špecifikované v kapitole 6).

3.1.5.   Štrukturálne reverzné obchody

Eurosystém môže použiť štrukturálne obchody vo forme reverzných obchodov na voľnom trhu na ovplyvnenie štrukturálnej pozície finančného sektora voči Eurosystému.

Charakteristické znaky týchto obchodov:

ide o obchody dodávajúce likviditu;

môžu mať pravidelnú alebo nepravidelnú periodicitu;

ich splatnosť nemusí byť bezpodmienečne štandardizovaná;

vykonávajú sa prostredníctvom štandardných tendrov (tak ako sú špecifikované v časti 5.1);

sú vykonávané decentralizovane národnými centrálnymi bankami;

ponuky na štrukturálne reverzné obchody môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1);

ako podkladové aktíva pre štrukturálne reverzné obchody sú akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (špecifikované v kapitole 6).

3.2.   Priame obchody

Typ nástroja

Priame obchody na voľnom trhu sú obchody, v ktorých Eurosystém nakupuje alebo predáva akceptovateľné cenné papiere priamo na trhu. Takéto obchody sa vykonávajú len na štrukturálne a dolaďovacie účely.

Právny charakter

Priamy obchod znamená úplný prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho bez spätného prevodu. Obchody sa vykonávajú v súlade s trhovými konvenciami pre dlhové nástroje použité v transakcii.

Cenové podmienky

Pri výpočte cien Eurosystém koná v súlade so všeobecne trhom akceptovanou konvenciou pre dlhové nástroje použité v transakcii.

Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky priamych obchodov Eurosystému:

môžu mať formu obchodov dodávajúcich likviditu (priamy nákup) alebo sťahujúcich likviditu (priamy predaj);

ich periodicita nie je štandardizovaná;

vykonávajú sa prostredníctvom dvojstranných obchodov (špecifikované v časti 5.2);

bežne ich vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dolaďovacie priame obchody vykonávať aj ECB);

na okruh zmluvných strán v priamych obchodoch sa a priori nekladú žiadne obmedzenia;

v priamych obchodoch sa ako podkladové aktíva používajú iba obchodovateľné aktíva (špecifikované v časti 6).

3.3.   Emisia dlhových cenných papierov ECB

Typ nástroja

ECB môže emitovať dlhové cenné papiere s cieľom ovplyvniť štrukturálnu pozíciu finančného sektora voči Eurosystému, aby vytvorila (alebo zvýšila) nedostatok likvidity na trhu.

Právny charakter

Dlhové cenné papiere predstavujú dlhovú povinnosť ECB voči majiteľovi dlhového cenného papiera. Dlhové cenné papiere sa vydávajú a uchovávajú v zaknihovanej forme u depozitárov cenných papierov v eurozóne. ECB neukladá žiadne obmedzenia na prevoditeľnosť týchto dlhových cenných papierov. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa dlhových cenných papierov ECB budú obsiahnuté v náležitostiach a podmienkach týchto dlhových cenných papierov.

Úrokové podmienky

Dlhové cenné papiere sú vydávané s diskontom, to znamená, že sú emitované pod menovitou hodnotou a v čase splatnosti sú splácané v menovitej hodnote. Rozdiel medzi emisnou cenou a cenou pri splatení sa rovná úroku z emisnej sumy za obdobie do splatnosti dlhového cenného papiera pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Uplatňuje sa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. Výpočet emisnej hodnoty je uvedený v boxe 1.

Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky emisie dlhových cenných papierov ECB:

vydávajú sa na účely sťahovania likvidity z trhu;

môžu sa vydávať pravidelne alebo nepravidelne;

majú splatnosť menej ako 12 mesiacov;

emitujú sa prostredníctvom štandardných tendrov (špecifikované v časti 5.1);

sú ponúkané a splácané decentralizovane národnými centrálnymi bankami;

ponuky na upisovanie dlhových cenných papierov ECB môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1).

BOX 1Emisia dlhových cenných papierov ECBEmisná hodnota sa určí ako: Formulakde:

N

=

menovitá hodnota dlhového cenného papiera

ri

=

úroková sadzba (v %)

D

=

splatnosť dlhového cenného papiera (v dňoch)

PT

=

hodnota dlhového cenného papiera v čase emisie

3.4.   Devízové swapy

Typ nástroja

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky pozostávajú zo súbežných spotových a forwardových obchodov eura voči cudzej mene. Používajú sa na dolaďovanie, hlavne s cieľom riadenia likvidity na trhu a usmernenia úrokových sadzieb.

Právny charakter

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky sú obchodmi, v ktorých Eurosystém spotovou transakciou kupuje (alebo predáva) euro za cudziu menu a súčasne ho predáva (alebo kupuje) späť vo forwardovej transakcii v termíne dohodnutom na spätné odkúpenie. Ďalšie ustanovenia pre devízové swapy sú špecifikované v dohodách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB).

Menové a kurzové podmienky

Eurosystém spravidla uskutočňuje operácie iba s menami, s ktorými sa často obchoduje, a v súlade so štandardnými trhovými postupmi. V každom devízovom swape sa zmluvné strany dohodnú na swapových bodoch obchodu. Swapové body predstavujú rozdiel medzi kurzom forwardovej transakcie a kurzom spotovej transakcie. Swapové body eura voči cudzím menám sú kótované podľa všeobecných trhových zvyklostí. Kurzové podmienky devízových swapov sú špecifikované v boxe 2.

Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky devízových swapov:

môžu mať formu obchodov na dodanie likvidity alebo obchodov na stiahnutie likvidity;

ich periodicita nie je štandardizovaná;

ich splatnosť nie je štandardizovaná;

uskutočňujú sa prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstranných obchodov (kapitola 5);

zvyčajne sú vykonávané decentralizovane národnými bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dvojstranné devízové swapy vykonávať aj ECB);

v súlade s kritériami špecifikovanými v časti 2.2 a prílohe 3 môže Eurosystém vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na devízových swapoch.

BOX 2Devízové swapy

S

=

spotový kurz (ku dňu transakcie devízového swapu) medzi eurom (EUR) a cudzou menou ABC

Formula

FM

=

forwardový kurz medzi eurom a cudzou menou ABC ku dňu spätného odkúpenia swapu (M)

Formula

ΔM

=

forwardové body medzi eurom a cudzou menou ABC ku dňu spätného odkúpenia swapu (M)

Formula

N(.)

=

spotový objem meny; N(.)M je forwardový objem meny:

Formula alebo Formula

Formula alebo Formula

3.5.   Prijímanie termínovaných vkladov

Typ nástroja

Eurosystém môže vyzvať zmluvné strany, aby uložili úročené termínované vklady v národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom je zmluvná strana zriadená. Termínované vklady sa prijímajú len na dolaďovacie účely, na stiahnutie likvidity z trhu.

Právny charakter

Vklady prijímané od zmluvných strán sú termínované a úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú kolaterál na zabezpečenie vkladov.

Úrokové podmienky

Pri vkladoch sa používa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku podľa počtu dní sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. Úrok sa platí pri splatnosti vkladu.

Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky prijímania termínovaných vkladov:

vklady sa prijímajú na účely stiahnutia likvidity;

periodicita prijímania vkladov nie je štandardizovaná;

splatnosť vkladov nie je štandardizovaná;

prijímanie vkladov sa bežne vykonáva prostredníctvom rýchlych tendrov, možnosť použitia dvojstranných obchodov však nie je vylúčená (kapitola 5);

prijímanie vkladov zvyčajne vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dvojstranné prijímanie termínovaných vkladov (14) vykonávať aj ECB);

Eurosystém si podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2 môže zvoliť obmedzený počet zmluvných strán pre prijímanie termínovaných vkladov.

KAPITOLA 4

AUTOMATICKÉ OPERÁCIE

4.1.   Jednodňové refinančné obchody

Typ nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné obchody na získanie jednodňovej likvidity od národných centrálnych bánk za vopred stanovenú úrokovú sadzbu oproti založeniu akceptovateľných cenných papierov (tak ako je špecifikované v kapitole 6). Nástroj je určený na uspokojenie dočasných potrieb likvidity zmluvných strán. Za normálnych okolností predstavuje úroková sadzba jednodňového refinančného obchodu hornú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Náležitosti a podmienky jednodňových refinančných obchodov sú zhodné v celej eurozóne.

Právny charakter

Národné centrálne banky môžu poskytovať likviditu prostredníctvom jednodňových refinančných obchodov buď vo forme jednodňových dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastníctvo aktíva je prevedené na veriteľa, pričom zmluvné strany sa dohodnú na tom, že vykonajú spätný obchod a v nasledujúci pracovný deň aktíva spätne prevedú na dlžníka), alebo jednodňových úverov so zábezpekou vo forme cenných papierov (to znamená, že za aktíva je poskytnutý vymáhateľný nárok, ale vzhľadom na predpokladané splnenie dlhovej povinnosti zostáva vlastníctvo aktíva v rukách dlžníka). Ďalšie ustanovenia pre dohody o spätnom odkúpení sú špecifikované v zmluvných dojednaniach príslušnej národnej centrálnej banky. Dohody o dodaní likvidity vo forme úverov zabezpečených cennými papiermi zohľadňujú rozdielne postupy a pravidlá na stanovenie a realizáciu príslušného záujmu o kolaterál (zastavenie, založenie alebo vinkulácia), ktoré sa uplatňujú v rôznych právnych systémoch.

Podmienky prístupu

Prístup k jednodňovým refinančným obchodom majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán špecifikované v časti 2.1. Poskytuje ho národná centrálna banka v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Prístup k jednodňovým refinančným obchodom sa poskytuje iba v dňoch, v ktorých sú v prevádzke príslušné národné systémy hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) a systémy zúčtovania cenných papierov (SSS).

Na konci každého obchodného dňa sa denné debetné zostatky zmluvných strán na ich zúčtovacom účte v národných centrálnych bankách automaticky považujú za žiadosť o jednodňový refinančný obchod. Postupy na realizáciu jednodňového refinančného obchodu na konci dňa sú špecifikované v časti 5.3.3.

Zmluvná strana môže požiadať o jednodňový refinančný obchod aj zaslaním žiadosti do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má zmluvná strana sídlo. Aby národná centrálna banka mohla spracovať žiadosť v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 30 minút po aktuálnej uzávierke systému TARGET (15)  (16). Čas uzávierky pre systém TARGET je spravidla 18.00 h času ECB (SEČ). Konečný termín pre žiadosť o vykonanie jednodňového refinančného obchodu sa v posledný pracovný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 30 minút. V žiadosti sa musí uviesť objem obchodu a podkladové aktíva, ktoré majú byť dodané pre transakciu, ak neboli v národnej centrálnej banke vopred uložené.

Okrem požiadavky predložiť dostatočné podkladové akceptovateľné aktíva nie je pre objem prostriedkov, ktoré je možné poskytnúť na základe jednodňového refinančného obchodu, stanovený žiadny limit.

Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť prostriedkov poskytnutých na základe refinančného obchodu je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET, je obchod splatný v nasledujúci deň, v ktorom sú príslušné národné systémy hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) a zúčtovania cenných papierov (SSS) v prevádzke, a to v čase, keď sa tieto systémy otvárajú.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred; uplatňuje sa jednoduché úročenie a pri výpočte sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. ECB môže meniť úrokovú sadzbu kedykoľvek, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému (17)  (18). Úrok z obchodu je splatný pri splatení úveru.

Pozastavenie obchodu

Prístup k obchodu sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek upraviť podmienky obchodu alebo obchod pozastaviť.

4.2.   Jednodňové sterilizačné obchody

Typ nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové sterilizačné obchody na ukladanie jednodňových depozitov v národných centrálnych bankách. Vklady sú úročené vopred vyhlásenou úrokovou sadzbou. Za normálnych okolností úroková sadzba jednodňového vkladu predstavuje dolnú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Náležitosti a podmienky jednodňových sterilizačných obchodov sú zhodné v celej eurozóne (19).

Právny charakter

Jednodňové depozity prijaté od zmluvných strán sú úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú kolaterál na zábezpeku vkladov.

Podmienky prístupu (20)

Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán špecifikované v časti 2.1. Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom sa poskytuje prostredníctvom národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom sa poskytuje iba v dňoch, v ktorých sú príslušné národné systémy zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) v prevádzke.

Zmluvná strana požiada o jednodňový depozit zaslaním žiadosti do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo. Aby národná centrálna banka mohla spracovať žiadosť v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 30 minút po aktuálnej uzávierke systému TARGET v daný prevádzkový deň, čo je spravidla 18.00 SEČ (21)  (22). Konečný termín pre žiadosť o prístup k jednodňovému sterilizačnému obchodu sa v posledný pracovný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 30 minút. V žiadosti sa má uviesť suma, ktorá má byť v rámci obchodu uložená.

Na sumu, ktorú môže zmluvná strana uložiť, sa nevzťahuje žiadny limit.

Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť vkladov deponovaných v rámci tejto automatickej operácie je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET, sa vklady uložené na základe tohto obchodu stávajú splatné v nasledujúci deň, keď je príslušný národný systém zúčtovania platieb (RTGS) v prevádzke, a to v čase, keď sa tento systém otvára.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred; uplatňuje sa jednoduché úročenie a pri výpočte úroku sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. ECB môže zmeniť úrokovú sadzbu kedykoľvek, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému (23). Úrok je splatný pri splatnosti vkladu.

Pozastavenie obchodu

Prístup k obchodu sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek zmeniť podmienky obchodu alebo obchod pozastaviť.

KAPITOLA 5

POSTUPY

5.1.   Tendre

5.1.1.   Všeobecné poznámky

Obchody Eurosystému na voľnom trhu sa zvyčajne vykonávajú vo forme tendrov. Tendre Eurosystému sú vykonávané v šiestich operačných krokoch, tak ako je to špecifikované v boxe 3.

Eurosystém rozlišuje dva rôzne typy tendrov: štandardné tendre a rýchle tendre. Postupy pre štandardné a rýchle tendre sú totožné, s výnimkou časového rámca a okruhu zmluvných strán.

Štandardné tendre

Pri štandardných tendroch uplynie od vyhlásenia tendra do potvrdenia výsledkov o pridelenom (umiestnenom) objeme najviac 24 hodín (kde čas medzi konečným termínom na predkladanie ponúk a vyhlásením výsledkov je približne dve hodiny). Prehľad zvyčajného časového rámca operačných krokov pre štandardné tendre je zobrazený v grafe 1. V prípade potreby môže ECB rozhodnúť o úprave časového rámca jednotlivých krokov.

Hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne obchody (s výnimkou priamych obchodov) sa vždy vykonávajú vo forme štandardných tendrov. Na štandardných tendroch sa môžu zúčastňovať zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti stanovené v časti 2.1.

Rýchle tendre

Rýchle tendre sa obvykle uskutočňujú do 90 minút od vyhlásenia, pričom potvrdenie sa uskutoční bezprostredne po vyhlásení výsledku. Zvyčajný časový rámec operačných krokov pre rýchle tendre je zobrazený v grafe 2. V prípade potreby môže ECB upraviť časový rámec jednotlivých krokov. Rýchle tendre sa používajú iba pri dolaďovacích obchodoch. Eurosystém si v súlade s kritériami a postupmi špecifikovanými v časti 2.2 môže na účasť v rýchlych tendroch vybrať obmedzený počet zmluvných strán.

Tendre s pevnou a pohyblivou úrokovou sadzbou

Eurosystém má možnosť voľby uskutočňovať buď tendre s pevnou úrokovou sadzbou (objemové tendre), alebo tendre s pohyblivou úrokovou sadzbou (úrokové tendre). V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou ECB stanoví úrokovú sadzbu vopred a zúčastnené zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať pri pevnej úrokovej sadzbe (24). V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov a úrokové sadzby, pri ktorých chcú uzatvárať obchody s národnými centrálnymi bankami (25).

BOX 3Operačné kroky tendrov

1. krok

Vypísanie tendra

a)

Oznámenie ECB vydané prostredníctvom tlačových agentúr.

b)

Oznámenie národných centrálnych bánk vydané prostredníctvom národných tlačových agentúr a zasielané priamo jednotlivým zmluvným stranám (ak je to potrebné).

2. krok

Príprava zmluvných strán a predkladanie ponúk

3. krok

Usporiadanie ponúk Eurosystémom

4. krok

Pridelenie objemu a vyhlásenie výsledkov tendra

a)

Rozhodnutie ECB o pridelenom (umiestnenom) objeme.

b)

Vyhlásenie výsledkov o pridelenom (umiestnenom) objeme.

5. krok

Potvrdenie jednotlivých výsledkov o pridelených (umiestnených) objemoch

6. krok

Vysporiadanie obchodov (časť 5.3)

5.1.2.   Kalendár tendrov

Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sa uskutočňujú podľa indikatívneho kalendára, ktorý uverejňuje Eurosystém (26). Kalendár sa zverejňuje aspoň tri mesiace pred začiatkom roka, na ktorý platí. Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sú uvedené v tabuľke 2. Zámerom ECB je zabezpečiť, aby sa na hlavných a dlhodobejších refinančných operáciách mohli zúčastňovať zmluvné strany vo všetkých členských štátoch. Preto pri zostavovaní kalendára týchto obchodov ECB upravuje bežný harmonogram s prihliadnutím na dni pracovného voľna v jednotlivých členských štátoch.

Štrukturálne obchody

Štrukturálne obchody prostredníctvom štandardných tendrov sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. Zvyčajne sa však uskutočňujú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami NCB (27) vo všetkých členských štátoch.

Dolaďovacie obchody

Dolaďovacie obchody sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. ECB môže rozhodnúť o tom, že sa dolaďovacie obchody uskutočnia v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na takýchto obchodoch sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň vykonania obchodu, deň zúčtovania a deň splatnosti pracovnými dňami NCB.

Graf 1

Zvyčajný časový rámec operačných krokov štandardných tendrov

Image

Graf 2

Zvyčajný časový rámec operačných krokov rýchlych tendrov

Image

Tabuľka 2

Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

Typ obchodu

Zvyčajný deň obchodu (T)

Hlavné refinančné operácie

Každý utorok

Dlhodobejšie refinančné operácie

Posledná streda každého kalendárneho mesiaca (28)

5.1.3.   Oznámenie o konaní tendrov

Štandardné tendre Eurosystému sú verejne vyhlasované prostredníctvom tlačových agentúr. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť konanie tendrovej operácie priamo zmluvným stranám, ktoré nie sú napojené na služby tlačových agentúr. Verejné vyhlásenie tendra obvykle obsahuje tieto údaje:

referenčné číslo tendra;

deň konania tendra;

typ obchodu (dodanie alebo stiahnutie likvidity a typ nástroja menovej politiky, ktorý sa má použiť);

splatnosť obchodu;

typ aukcie (tender s pevnou alebo pohyblivou úrokovou sadzbou);

spôsob aukcie (holandská alebo americká aukcia, tak ako je vymedzené v časti 5.1.5);

plánovaný objem obchodu (obvykle iba v prípade dlhodobejších refinančných operácií);

pevná úroková sadzba tendra/cena/swapové body (len v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou);

minimálna/maximálna akceptovateľná úroková sadzba/cena/swapové body (ak sú stanovené);

termín začatia a termín splatnosti obchodu (ak je stanovený) alebo valuta a dátum splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

meny swapu a mena, ktorej suma je pevne stanovená (v prípade devízových swapov);

referenčný spotový výmenný kurz, ktorý sa má použiť na výpočet (v prípade devízových swapov);

limit maximálnej ponuky (ak je stanovený);

minimálna individuálne pridelená suma (ak je stanovená);

minimálny podiel pridelenia (ak je stanovený);

časový harmonogram predkladania ponúk;

denominácia dlhových cenných papierov (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

ISIN emisie (v prípade emisie dlhových cenných papierov).

S ohľadom na zvýšenie transparentnosti dolaďovacích obchodov Eurosystém zvyčajne zverejňuje vyhlásenie rýchlych tendrov vopred. Vo výnimočných situáciách však môže ECB rozhodnúť, že rýchle tendre vopred nevyhlási. Vyhlasovanie rýchlych tendrov sa riadi tými istými postupmi ako v prípade štandardných tendrov. Pri rýchlych tendroch sú vybrané zmluvné strany kontaktované národnými centrálnymi bankami priamo, bez ohľadu na to, či boli vyhlásené verejne, alebo nie.

5.1.4.   Príprava zmluvných strán na predkladanie ponúk

Ponuky zmluvných strán musia mať formu, ktorá sa riadi vzorom stanoveným národnými centrálnymi bankami pre príslušný obchod. Ponuky musia byť predkladané národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom má inštitúcia organizačnú zložku (ústredie alebo pobočku). Ponuky inštitúcie v každom členskom štáte môže predkladať iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).

V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou zmluvné strany musia vo svojich ponukách uviesť objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami (29).

V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môžu zmluvné strany predkladať ponuky až do 10 rôznych úrovní úrokovej sadzby/ceny/swapového bodu. V každej ponuke musia uviesť objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami a príslušnú úrokovú sadzbu (30)  (31), Ponuka úrokových sadzieb musí byť vyjadrená vo forme násobkov 0,01 percentuálneho bodu. V prípade ponúk pre devízové swapy s pohyblivou úrokovou sadzbou musia byť swapové body kótované v súlade so štandardnými trhovými zvyklosťami a ponuky musia byť vyjadrené vo forme násobkov 0,01 swapového bodu.

Pre hlavné refinančné operácie je minimálny objem ponúk 1 000 000 EUR. Ponuky prevyšujúce túto sumu musia byť vyjadrené vo forme násobkov 100 000 EUR. Tento minimálny objem a minimálne násobky platia i pre dolaďovacie a štrukturálne obchody. Minimálny objem ponúk platí pre každú jednotlivú úroveň úrokovej sadzby/ceny/swapového bodu.

Pre dlhodobejšie refinančné operácie definuje každá národná centrálna banka minimálny objem ponúk v rozpätí od 10 000 EUR do 1 000 000 EUR. Ponuky prevyšujúce definovaný minimálny objem musia byť vyjadrené vo forme násobkov 10 000 EUR. Minimálny objem ponúk platí pre každú jednotlivú úroveň úrokovej sadzby.

ECB môže stanoviť maximálny limit ponuky, aby zabránila neúmerne veľkým ponukám. V oznámení o vypísaní tendra sa vždy uvádzajú aj všetky takéto maximálne limity.

Od zmluvných strán sa očakáva, že budú vždy schopné pokryť pridelené (umiestnené) sumy dostatočným objemom akceptovateľných podkladových aktív (32). Ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok podkladových aktív alebo hotovosti na vyrovnanie sumy, ktorá jej bola pridelená v tendri, zmluvné alebo regulačné ustanovenia uplatňované príslušnými národnými centrálnymi bankami umožňujú uložiť pokutu.

Odovzdané ponuky možno odvolať do konečného času stanoveného na predkladanie ponúk. Ponuky predložené po termíne stanovenom v oznámení o konaní aukcie sú neplatné. Dodržanie termínov posudzujú národné centrálne banky. Národné centrálne banky vyradia všetky ponuky zmluvnej strany v prípade, ak súhrnný objem jej ponúk presiahne maximálny limit stanovený ECB. Národné centrálne banky vyradia aj tie ponuky, ktoré sú nižšie než stanovený minimálny objem ponúk, alebo ktoré sú nižšie než akceptovaná najnižšia alebo vyššie než akceptovaná najvyššia úroková sadzba/cena/swapový bod. Okrem toho národné centrálne banky môžu vyradiť aj ponuky, ktoré sú neúplné alebo ktoré nie sú v súlade so vzorom. Svoje rozhodnutie o vyradení ponuky oznámi príslušná národná centrálna banka zmluvnej strane pred prideľovaním.

5.1.5.   Postupy prideľovania v tendroch

Tendre s pevnou úrokovou sadzbou

Pri tendri s pevnou úrokovou sadzbou sa ponuky prijaté od zmluvných strán sčítajú. Ak súhrnný objem ponúk presiahne celkový objem likvidity, ktorá má byť umiestnená, uspokoja sa predložené ponuky pomerným spôsobom podľa podielu sumy, ktorá má byť pridelená, k úhrnnej sume ponúk (box 4). Suma pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro. ECB však môže rozhodnúť, že pri tendroch s pevnou úrokovou sadzbou pridelí každému ponúkajúcemu minimálny objem/podiel.

BOX 4Prideľovanie v tendroch s pevnou úrokovou sadzbouPercentuálny podiel na pridelení: FormulaObjem pridelený i-tej zmluvnej strane: Formulakde:

A

=

celkový prideľovaný objem

n

=

celkový počet zmluvných strán

ai

=

objem ponuky i-tej zmluvnej strany

all%

=

percentuálny podiel na pridelení

alli

=

celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane

Tendre s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách

Pri prideľovaní v tendroch na dodanie likvidity s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách sa ponuky zoradia zostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb. Ako prvé sa uspokoja ponuky s najvyššími úrovňami úrokovej sadzby a potom sa postupne uspokojujú ponuky s nižšími úrokovými sadzbami až do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má byť pridelený. Ak pri najnižšej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (t. j. hraničnej úrokovej sadzbe) súhrnná suma ponúk presiahne zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, zostávajúca suma sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk s hraničnou úrokovou sadzbou (box 5). Suma pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Pri prideľovaní objemov v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou na sťahovanie likvidity (ktoré možno použiť pri emisii dlhových cenných papierov a pri prijímaní termínovaných vkladov) sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb (alebo zostupne podľa ponúkaných cien). Ponuky s najnižšími úrovňami úrokových sadzieb (najvyššími úrovňami cien) sú uspokojované ako prvé, a potom sú postupne akceptované ponuky s vyššími úrokovými sadzbami (nižšími cenovými ponukami) až do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má byť stiahnutý. Ak pri najvyššej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (najnižšej cene) (t. j. úrokovej sadzbe/cene) súhrnná suma ponúk presiahne zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, táto zostávajúca suma sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk za hraničnú úrokovú sadzbu/cenu (box 5). Pre vydanie dlhových cenných papierov sa objem pridelený každej zmluvnej strane zaokrúhli na najbližší násobok menovitej hodnoty dlhových cenných papierov. Pre ostatné operácie na stiahnutie likvidity sa suma pridelená každej zmluvnej strane zaokrúhli na najbližšie euro.

ECB sa môže rozhodnúť, že pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou pridelí každému úspešnému ponúkajúcemu minimálny objem.

BOX 5Prideľovanie v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách(príklad sa vzťahuje na ponuky vo forme úrokových sadzieb)Percentuálny podiel na pridelení za hraničnú úrokovú sadzbu:FormulaPridelenie prostriedkov i-tej zmluvnej strane za hraničnú úrokovú sadzbu:FormulaCelkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane:Formulakde:

A

=

celkový prideľovaný objem

rs

=

s-tá ponuka úrokovej sadzby predložená zmluvnými stranami

n

=

celkový počet zmluvných strán

a(rs)i

=

výška ponuky pri s-tej úrokovej sadzbe (rs) predloženej i-tou zmluvnou stranou

a(rs)

=

celkový objem ponúk pri s-tej úrokovej sadzbe (rs)

Formula

rm

=

hraničná úroková sadzba

Formula pre tendre na dodanie likvidity

Formula pre tendre na stiahnutie likvidity

rm-1

=

úroková sadzba pred hraničnou úrokovou sadzbou (posledná úroková sadzba, pri ktorej sú ponuky uspokojované v plnej výške)

Formula pre tendre na dodanie likvidity

Formula pre tendre na stiahnutie likvidity

all%(rm)

=

percentuálny podiel na pridelení za hraničnú úrokovú sadzbu

all(r s ) i

=

pridelenie prostriedkov i-tej zmluvnej strane za s-tú úrokovú sadzbu

alli

=

celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane

Tendre devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou

Pri prideľovaní v tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou na dodanie likvidity sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných swapových bodov (33). Ponuky s najnižšími ponúkanými swapovými bodmisú uspokojované ako prvé, potom sú postupne akceptované ponuky s vyššími swapovými bodmi až do vyčerpania celkového pevnestanoveného objemu meny, ktorý má byť pridelený. Ak pri ponuke s najvyšším akceptovaným swapovým bodom (t. j. hraničnej ponuke swapových bodov) súhrnná suma ponúk prevýši zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, rozdelí sa zostávajúca suma pomerným spôsobom medzi ponuky v pomere zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk s hraničným swapovým bodom (box 6). Objem pridelený každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Pri prideľovaní v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou pre devízové swapy na stiahnutie likvidity sú ponuky zoradené zostupne podľa ponúkaných swapových bodov. Ponuky s najvyššími swapovými bodmi sú uspokojované ako prvé, potom sú postupne akceptované nižšie ponuky swapových bodov až do vyčerpania celkového pevne stanoveného objemu meny, ktorá má byť pridelená. Ak pri najnižšej akceptovanej kotácii swapového bodu (t. j. hraničná kotácia swapových bodov) súhrnný objem ponúk prevýši zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, rozdelí sa zostávajúca suma pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk pri hraničnej kotácii swapového bodu (box 6). Suma pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Druh aukcie

Pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môže Eurosystém využiť buď aukciu s jednotnou sadzbou, alebo s viacerými sadzbami. V aukcii s jednotnou sadzbou (holandská aukcia) sa prideľovaná úroková sadzba/cena/swapový bod, ktorá je uplatňovaná na všetky uspokojené ponuky, rovná hraničnej úrokovej sadzbe/cene/swapovému bodu (t. j. hodnote, pri ktorej sa vyčerpá celková prideľovaná suma). Pri aukcii s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia) sa prideľuje úroková sadzba/cena/swapové body podľa individuálnych ponúknutých úrokových sadzieb/cien/swapových bodov.

BOX 6Prideľovanie v tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbouPercentuálny podiel na pridelení za hraničnú kotáciu swapového bodu je:FormulaPridelenie i-tej zmluvnej strane za hraničnú kotáciu swapového bodu:FormulaCelkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane:Formulakde:

A

=

celkový prideľovaný objem

Δs

=

s-tá kotácia swapového bodu predložená zmluvnými stranami

n

=

celkový počet zmluvných strán

a(Δs)i

=

objem ponúk pri s-tej kotácii swapového bodu (Δs) predloženej i-tou zmluvnou stranou

a(Δs)

=

celkový objem ponúk pri s-tej kotácií swapového bodu (Δs)

Formula

Δm

=

hraničná kotácia swapového bodu:

Formula pre devízové swapy na dodanie likvidity

Formula pre devízové swapy na stiahnutie likvidity

Δm-1

=

kotácia swapového bodu pred hraničnou ponukou swapového bodu (posledná ponuka swapového bodu, pri ktorej sú ponuky ešte plne uspokojené)

Formula pre devízové swapy na dodanie likvidity

Formula pre devízové swapy na stiahnutie likvidity

all%(Δm)

=

percentuálny podiel na pridelení za hraničnú kotáciu swapového bodu

all(Δs)i

=

pridelenie i-tej zmluvnej strane za s-tú kotáciu swapového bodu

alli

=

celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane

5.1.6.   Oznámenie výsledkov tendra

Výsledky štandardných a rýchlych tendrov sú oznámené verejne prostredníctvom tlačových agentúr. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť výsledok pridelenia zmluvným stranám bez prístupu k službám tlačových agentúr aj priamo. Správa o výsledku verejného tendra obvykle obsahuje tieto údaje:

referenčné číslo tendra;

deň konania tendra;

typ obchodu;

splatnosť obchodu;

celkový objem ponúk predložených zmluvnými stranami Eurosystému;

počet ponúkajúcich (zúčastnených) zmluvných strán;

meny obchodu (v prípade devízových swapov);

celkový akceptovaný objem;

percento pridelenia (v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou);

spotový (pohotový) výmenný kurz (v prípade devízových swapov);

poslednú akceptovanú úrokovú sadzbu/cenu/swapový bod a percento pridelenia pri hraničnej úrokovej sadzbe/cene/swapovom bode (v prípade tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou);

najnižšiu, najvyššiu úrokovú sadzbu a vážený priemer úrokovej sadzby prideleného (umiestneného) objemu (v prípade aukcií s viacerými úrokovými sadzbami);

deň začatia a deň splatnosti obchodu (ak je stanovený) alebo deň emisie a splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

minimálnu individuálnu pridelenú sumu (ak je stanovená);

minimálny podiel pridelenia (ak je stanovený);

denomináciu dlhových cenných papierov (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

ISIN emisie (v prípade emisie dlhových cenných papierov).

Národné centrálne banky potvrdia jednotlivé výsledky pridelenia úspešným zmluvným stranám priamo.

5.2.   Postupy dvojstranných obchodov

Všeobecné poznámky

Národné centrálne banky môžu vykonávať operácie na základe dvojstranných obchodov (34). Tieto postupy sa môžu využívať v dolaďovacích obchodoch na voľnom trhu a v štrukturálnych priamych obchodoch. Všeobecne sú definované ako postupy, pri ktorých Eurosystém realizuje obchod s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. V tejto súvislosti sa rozlišuje medzi dvoma typmi dvojstranných obchodov: obchody, pri ktorých zmluvné strany priamo kontaktuje Eurosystém a obchody, ktoré sú vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu.

Priamy kontakt so zmluvnými stranami

Pri tomto postupe národné centrálne banky kontaktujú jednu alebo niekoľko domácich zmluvných strán, vybraných podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2. Národné centrálne banky podľa presných pokynov vydaných ECB rozhodnú, či uzavrú so zmluvnými stranami obchod. Obchody sa vysporiadajú prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Ak by Rada guvernérov ECB rozhodla, že za výnimočných okolností môže dvojstranné obchody vykonávať aj ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB), postupy pre takéto obchody by sa zodpovedajúco upravili. V tomto prípade by ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) priamo kontaktovala jednu alebo niekoľko zmluvných strán v eurozóne, ktoré boli vybrané podľa kritérií stanovených v časti 2.2. ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) by rozhodla, či uzavrie so zmluvnými stranami obchod. Aj v tomto prípade by sa však obchody vysporiadali decentralizovane prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Dvojstranné obchody prostredníctvom priameho kontaktu so zmluvnými stranami sa môžu použiť pri reverzných obchodoch, priamych obchodoch, devízových swapoch a pri prijímaní termínovaných vkladov.

Obchody vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu

Národné centrálne banky môžu vykonávať priame obchody prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu. Počet zmluvných strán pre tieto obchody nie je a priori obmedzený a postupy sa prispôsobujú trhovým zvyklostiam pre dlhové nástroje, s ktorými sa obchoduje. Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže aj ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) vykonávať priame dolaďovacie obchody prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu.

Vyhlasovanie dvojstranných obchodov

Dvojstranné obchody sa obvykle vopred verejne nevyhlasujú. ECB môže navyše rozhodnúť, že výsledky dvojstranných obchodov verejne neoznámi.

Dni obchodov

ECB môže rozhodnúť o tom, že dolaďovacie dvojstranné obchody bude uskutočňovať v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na týchto obchodoch sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň obchodu, deň zúčtovania a deň splatnosti pracovnými dňami NCB.

Priame dvojstranné obchody na štrukturálne účely sa zvyčajne vykonávajú a zúčtovávajú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami NCB vo všetkých členských štátoch.

5.3.   Postupy zúčtovania

5.3.1.   Všeobecné poznámky

Peňažné transakcie v rámci využitia automatických operácií Eurosystému alebo obchodov na voľnom trhu sa zúčtovávajú na účtoch zmluvných strán v národných centrálnych bankách (alebo na účtoch zúčtovacích bánk, ktoré sa zúčastňujú v systéme TARGET). Peňažné transakcie sa zúčtovávajú iba po konečnom prevode podkladových aktív (alebo v momente ich prevodu). To znamená, že podkladové aktíva musia byť uložené na majetkovom účte cenných papierov v národných centrálnych bankách vopred alebo zúčtované v uvedených národných centrálnych bankách v priebehu dňa na základe dodania proti platbe (DPP). Prevod podkladových aktív sa vykonáva prostredníctvom majetkových účtov zmluvných strán pre zúčtovanie cenných papierov, pričom systémy zúčtovania cenných papierov (SSS) musia spĺňať minimálne štandardy ECB (35). Účastníci, ktorí nemajú majetkový účet cenných papierov v úschove v národnej centrálnej banke alebo účet na zúčtovanie cenných papierov v SSS, ktorý spĺňa minimálne štandardy ECB, môžu zúčtovávať obchody s podkladovými aktívami prostredníctvom účtu na zúčtovanie cenných papierov alebo prostredníctvom majetkového účtu cenných papierov v úschove v korešpondenčnej úverovej inštitúcii.

Ďalšie ustanovenia týkajúce sa postupov zúčtovania sú vymedzené v zmluvných ustanoveniach uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) pre konkrétne nástroje menovej politiky. V národných centrálnych bankách môžu byť medzi postupmi zúčtovania mierne odlišnosti v dôsledku rozdielov v národnom práve a v prevádzkových pravidlách.

Tabuľka 3

Zvyčajné termíny zúčtovania obchodov na voľnom trhu Eurosystému (36)

Nástroj menovej politiky

Deň zúčtovania pre obchody založené na štandardných tendroch

Deň zúčtovania pre obchody založené na rýchlych tendroch alebo dvojstranných obchodoch

Reverzné obchody

T + 1 (37)

T

Priame obchody

-

Podľa trhových zvyklostí pre podkladové aktíva

Emisia dlhových cenných papierov

T + 1

-

Devízové swapy

-

T, T + 1 alebo T + 2

Prijímanie termínovaných vkladov

-

T

5.3.2.   Vysporiadanie obchodov na voľnom trhu

Obchody na voľnom trhu založené na štandardných tendroch (t. j. hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne obchody) sa obvykle vysporadúvajú v prvý deň nasledujúci po dni uzavretia obchodu, v ktorom sú otvorené všetky príslušné národné systémy RTGS a všetky príslušné SSS. Eurosystém sa zásadne usiluje vysporiadať transakcie týkajúce sa jeho obchodov na voľnom trhu v tom istom čase vo všetkých členských štátoch so všetkými zmluvnými stranami, ktoré poskytli dostatočné podkladové aktíva. V dôsledku prevádzkových obmedzení a technických vlastností SSS sa však načasovanie zúčtovania obchodov na voľnom trhu v rámci dňa môže v eurozóne líšiť. Čas zúčtovania hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sa obvykle zhoduje s časom úhrady predchádzajúcej operácie so zodpovedajúcou splatnosťou.

Eurosystém sa snaží vysporiadať obchody na voľnom trhu založené na rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch v deň obchodu. Eurosystém však môže z prevádzkových dôvodov príležitostne uplatňovať pre tieto obchody iné dni zúčtovania, najmä pre priame obchody (na dolaďovacie, ako aj na štrukturálne účely) a devízové swapy (tabuľka 3).

5.3.3.   Postupy na konci dňa

Postupy na konci dňa sú vymedzené v dokumentácii k národným systémom RTGS a k systému TARGET. Čas uzávierky systému TARGET je spravidla 18.00 h času ECB (SEČ). Po čase uzávierky sa v národných systémoch RTGS neakceptujú žiadne ďalšie platobné príkazy na spracovanie, i keď sa zostávajúce platobné príkazy akceptované pred dobou uzavretia ešte stále spracovávajú. Žiadosti zmluvných strán o prístup k jednodňovým refinančným obchodom alebo k jednodňovým sterilizačným obchodom musia byť predložené príslušným národným centrálnym bankám najneskôr 30 minút po skutočnom uzatvorení prevádzkového dňa systému TARGET (38).

Akékoľvek záporné zostatky na zúčtovacích účtoch (v národných systémoch RTGS) akceptovateľných zmluvných strán zostávajúce po ukončení kontrolných postupov na konci dňa sa automaticky považujú za žiadosť o prístup k jednodňovým refinančným obchodom (časť 4.1).

KAPITOLA 6

AKCEPTOVATEĽNÉ AKTÍVA

6.1.   Všeobecné poznámky

Článok 18.1 Štatútu ESCB umožňuje ECB a národným centrálnym bankám obchodovať na finančných trhoch, a to prostredníctvom priamych nákupov a predajov podkladových aktív alebo na základe dohôd o spätnom odkúpení, a vyžaduje, aby všetky úverové operácie Eurosystému boli zabezpečené primeraným kolaterálom. V dôsledku toho sú všetky operácie Eurosystému na dodanie likvidity zabezpečené podkladovými aktívami, ktoré zmluvné strany poskytnú buď vo forme prevodu vlastníctva aktív (v prípade priamych obchodov alebo dohôd o spätnom odkúpení), alebo zastavenia, založenia alebo vinkulácie (v prípade kolateralizovaných úverov) (39).

S cieľom chrániť Eurosystém pred vznikom strát spôsobených výkonom operácií menovej politiky a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so zmluvnými stranami, ako aj zvýšiť prevádzkovú efektívnosť a transparentnosť, musia podkladové aktíva spĺňať určité kritériá, aby boli akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému. Eurosystém vypracoval jednotný rámec akceptovateľných aktív, ktorý uplatňuje vo všetkých svojich úverových operáciách. Tento jednotný rámec (nazývaný aj „jednotný zoznam“) nadobudne účinnosť 1. januára 2007 a nahradí dvojstupňový systém, ktorý je v platnosti od vzniku Hospodárskej a menovej únie a ktorý bude postupne zrušený do 31. mája 2007 (40).

Jednotný rámec pozostáva z dvoch rôznych druhov aktív – obchodovateľných a neobchodovateľných. Medzi týmito dvoma druhmi aktív sa nerobí žiadny rozdiel, pokiaľ ide o ich kvalitu a akceptovateľnosť v rôznych typoch operácií menovej politiky Eurosystému, Eurosystém však neobchodovateľné aktíva obvykle nepoužíva v priamych obchodoch. Aktíva akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému sa môžu použiť aj ako podkladové aktíva v rámci vnútrodenných úverov.

Kritériá akceptovateľnosti týchto dvoch druhov aktív, stanovené v časti 6.2, sú jednotné v celej eurozóne (41). Aby sa zabezpečilo, že tieto dva druhy aktív budú spĺňať rovnaké úverové štandardy, Eurosystém zaviedol rámec pre hodnotenie úverovej bonity (Eurosystem credit assessment framework – ECAF), ktorý sa opiera o rôzne zdroje hodnotenia bonity úverov. Postupy a pravidlá, ktoré vymedzujú požiadavky Eurosystému na „vysoké štandardy úverovej bonity“ akceptovateľného kolaterálu a ktorými sa zabezpečuje ich dodržiavanie, sú opísané v časti 6.3. Opatrenia na riadenie rizík a zásady oceňovania podkladových aktív sú opísané v časti 6.4 a 6.5. Zmluvné strany Eurosystému môžu používať akceptovateľné aktíva na cezhraničnej báze (časť 6.6).

6.2.   Akceptovateľné podkladové aktíva

ECB zostavuje, vedie a uverejňuje zoznam akceptovateľných obchodovateľných aktív (42). Čo sa týka neobchodovateľných aktív, ECB neuverejňuje ani zoznam akceptovateľných aktív, ani zoznam akceptovateľných dlžníkov/ručiteľov.

6.2.1.   Kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív

Akceptovateľné sú dlhové cenné papiere vydané ECB a všetky dlhové cenné papiere vydané národnými centrálnymi bankami Eurosystému pred dňom prijatia eura v príslušnom členskom štáte.

Pri určovaní akceptovateľnosti ostatných obchodovateľných aktív sa uplatňujú nasledujúce kritériá (pozri tiež tabuľku 4):

Typ aktíva

Aktívum musí byť dlhovým nástrojom, ktorý má:

(a)

pevne stanovenú výšku istiny neviazanú na nijaké podmienky,

a

(b)

kupón, ktorého výsledkom nemôže byť záporný tok hotovosti. Okrem toho by malo ísť o (i) nulový kupón, (ii) kupón s pevnou úrokovou sadzbou, alebo (iii) kupón s pohyblivou úrokovou sadzbou viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu. Kupón môže byť viazaný aj na zmenu v ratingovom hodnotení emitenta. Akceptovateľné sú aj dlhopisy viazané na infláciu.

Tieto charakteristiky treba zachovať až do splatenia dlhopisu. Dlhové nástroje nesmú udeľovať práva na istinu a/alebo úrok, ktoré sú podriadené právam držiteľov iných dlhových nástrojov toho istého emitenta.

Požiadavka (a) sa nevzťahuje na cenné papiere kryté aktívami, s výnimkou dlhopisov vydaných úverovými inštitúciami v súlade s kritériami vymedzenými v článku 22 ods. 4 smernice UCITS (43) (nazývajú sa „kryté bankové dlhopisy“). Eurosystém hodnotí akceptovateľnosť cenných papierov krytých aktívami iných ako krytých bankových dlhopisov podľa nasledujúcich kritérií:

Aktíva generujúce hotovosť, ktoré kryjú cenné papiere kryté aktívami:

(a)

musia byť právoplatne nadobudnuté v súlade so zákonmi členského štátu od ich príkazcu alebo sprostredkovateľa sekuritizačnou účelovo vytvorenou inštitúciou, a to spôsobom, ktorý Eurosystém považuje za „riadny predaj“ vymáhateľný voči ktorejkoľvek tretej strane, pričom príkazca ani jeho veritelia nesmú mať možnosť tento predaj ovplyvniť, a to ani v prípade platobnej neschopnosti príkazcu,

a

(b)

nesmú ani vcelku, ani čiastočne pozostávaťzo zmeniek viazaných na úvery (credit-linked notes) alebo z podobných pohľadávok, ktoré vznikli prenesením rizika prostredníctvom úverových derivátov.

V prípade, že ide o štruktúrovanú emisiu, podmienkou akceptovateľnosti je, aby žiadna tranža alebo jej časť nebola podriadená iným tranžiam tej istej emisie. Tranža (alebo jej časť) sa nepovažuje za podriadenú iným tranžiam (alebo ich častiam) tej istej emisie a považuje sa za „nadriadenú“, ak v súlade s poradím platieb v prípade vymáhania dlhu, ktoré je uvedené v emisných podmienkach, má táto tranža prednostné právo pred inými tranžami alebo ich časťami z hľadiska splatenia (istiny alebo úroku), alebo je na poslednom mieste v poradí strát vo vzťahu k podkladovým aktívam.

Eurosystém si vyhradzuje právo požadovať od ktorejkoľvek relevantnej tretej strany (napríklad od emitenta, príkazcu alebo organizátora) akékoľvek objasnenie a/alebo právne potvrdenie, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s hodnotením akceptovateľnosti cenných papierov krytých aktívami.

Štandardy úverovej bonity

Dlhové nástroje musia spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity, ktoré sú vymedzené v pravidlách ECAF pre obchodovateľné aktíva. Tieto pravidlá sú uvedené v časti 6.3.2.

Miesto emisie

Dlhové nástroje musia byť uložené/registrované (emitované) v EHP v centrálnej banke alebo v centrálnom depozitári cenných papierov (CDCP) spĺňajúcom minimálne štandardy stanovené ECB (44). Ak ide o obchodovateľný dlhový nástroj vydaný nefinančnou spoločnosťou (45), ktorá nemá rating od niektorej akceptovanej externej inštitúcie hodnotiacej úverovú bonitu (ECAI), miestom emisie musí byť eurozóna.

Vysporiadanie obchodov

Dlhové nástroje musia byť prevoditeľné v zaknihovanej podobe. Musia byť vedené a zúčtované v eurozóne na účte v Eurosystéme alebo SSS, ktorý spĺňa štandardy stanovené ECB (aby bezchybnosť a realizácia podliehali právu krajiny eurozóny).

Ak centrálny depozitár cenných papierov, v rámci ktorého sa aktívum emituje (CDCP), a systém zúčtovania cenných papierov (SSS), v ktorom je vedené, nie sú totožné, tieto dve inštitúcie musia byť spojené prostredníctvom prepojenia schváleného ECB (46).

Akceptovateľné trhy

S dlhovými nástrojmi sa musí obchodovať na regulovanom trhu, podľa definície v smernici 2004/39/ES Európskeho parlamentu a Rady z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (47), alebo sa s nimi musí obchodovať na niektorých neregulovaných trhoch stanovených ECB (48). Eurosystém hodnotí neregulované trhy podľa troch zásad – bezpečnosť, transparentnosť a prístupnosť (49).

Typy emitentov/ručiteľov

Dlhové nástroje môžu vydávať alebo za ne ručiť centrálne banky, organizácie verejného sektora, subjekty súkromného sektora alebo medzinárodné a nadnárodné inštitúcie. Dlhové nástroje iné ako kryté bankové dlhopisy vydané úverovými inštitúciami sú akceptovateľné iba v prípade, ak sa s nimi obchoduje na regulovaných trhoch v zmysle uvedenej definície.

Sídlo emitenta/ručiteľa

Emitent musí mať sídlo v EHP alebo v niektorej z krajín G10 nepatriacich do EHP (50). V druhom prípade možno dlhové nástroje považovať za akceptovateľné, iba ak Eurosystém na základe vlastného posúdenia dospeje k záveru, že jeho práva sú dostatočne chránené právnym poriadkom príslušnej krajiny G10 nepatriacej do EHP. Skôr ako bude možné považovať tieto aktíva za akceptovateľné, bude potrebné predložiť právny posudok, ktorého formu a obsah bude Eurosystém považovať za prijateľný. V prípade cenných papierov krytých aktívami emitent musí mať sídlo v EHP.

Ručiteľ musí mať sídlo v EHP.

Medzinárodné alebo nadnárodné inštitúcie sú akceptovateľnými emitentmi/ručiteľmi bez ohľadu na ich sídlo. Ak je emitentom obchodovateľného dlhového nástroja nefinančný podnik bez ratingu od ECAI, emitent/ručiteľ musí mať sídlo v eurozóne.

Denominácia

Dlhové nástroje musia byť denominované v eurách (51).

6.2.2.   Kritériá akceptovateľnosti neobchodovateľných aktív

V jednotnom rámci sú ako akceptovateľný kolaterál možné dva typy aktív: úverové pohľadávky a neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (retail mortgage-backed debt instruments – RMBD) (52).

Úverové pohľadávky

Aby boli úverové pohľadávky akceptovateľné (53) musia spĺňať nasledujúce kritériá akceptovateľnosti (pozri tiež tabuľku 4):

Typ aktíva: úverová pohľadávka musí byť dlhovým záväzkom dlžníka voči zmluvnej strane Eurosystému. Akceptovateľné sú aj úverové pohľadávky s „klesajúcim zostatkom“ (ak sú istina a úroky splácané podľa vopred dohodnutého kalendára). Nevyčerpané úverové linky (napríklad nečerpané revolvingové úvery), kontokorentné úvery a akreditívy (ktoré oprávňujú čerpať úver, ale úverovou pohľadávkou ako takou nie sú) akceptovateľné nie sú. Podiely jednotlivých inštitúcií na syndikovaných úveroch sa považujú za akceptovateľné úverové pohľadávky. Úverové pohľadávky nesmú poskytovať právo na istinu a/alebo úroky, ktoré by bolo podriadené právam držiteľa iných úverových pohľadávok alebo dlhových nástrojov toho istého emitenta.

Úverová pohľadávka musí mať (a) pevne stanovenú výšku istiny, neviazanú na nijaké podmienky a (b) úrokovú sadzbu, ktorej výsledkom nesmie byť negatívny tok hotovosti. Okrem toho úroková sadzba musí byť (i) typu nulového kupónu, (ii) pevná, alebo (iii) pohyblivá s naviazaním na inú referenčnú úrokovú sadzbu. Tieto charakteristiky musia zostať zachované až do úplného splatenia záväzku.

Typ dlžníka/ručiteľa: akceptovateľnými dlžníkmi a ručiteľmi sú nefinančné spoločnosti (54), organizácie verejného sektora a medzinárodné a nadnárodné inštitúcie. Každý dlžník je pritom samostatne a jednotlivo povinný splatiť predmetnú úverovú pohľadávku v celej výške (dlžníci, ktorí sú povinní splatiť takúto pohľadávku spoločne, sú vylúčení).

Sídlo dlžníka/ručiteľa: dlžník/ručiteľ musí mať sídlo v eurozóne. Táto požiadavka sa netýka medzinárodných a nadnárodných inštitúcií.

Štandardy úverovej bonity: kvalita úverových pohľadávok sa posudzuje podľa úverovej schopnosti príslušného dlžníka/ručiteľa. Úverové pohľadávky musia spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity vymedzené v pravidlách ECAF pre neobchodovateľné aktíva, ktoré sú opísané v časti 6.3.3.

Minimálna výška: úverová pohľadávka musí mať v čase predloženia zmluvnou stranou ako kolaterál (mobilizácia) požadovanú minimálnu výšku. Počas prechodného obdobia (od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011) si každá národná centrálna banka môže zvoliť minimálnu výšku domácich úverových pohľadávok podľa vlastného uváženia. Vo vzťahu k cezhraničnému použitiu sa počas prechodného obdobia uplatňuje jednotná minimálna výška 500 000 EUR (55). Od 1. januára 2012 sa na všetky úverové pohľadávky v eurozóne bude uplatňovať spoločná minimálna výška 500 000 EUR.

Zaobchádzanie s úverovými pohľadávkami: s úverovými pohľadávkami sa musí zaobchádzať podľa postupov Eurosystému stanovených v príslušných národných dokumentoch.

Právny poriadok: úverové zmluvy a dohody medzi zmluvnými stranami a národnou centrálnou bankou o mobilizácii úverových pohľadávok ako kolaterálu (mobilizačné dohody) sa musia riadiť právnym poriadkom niektorého členského štátu eurozóny. Okrem toho celkový počet rôznych právnych poriadkov, ktoré možno uplatniť vo vzťahu k (i) zmluvnej strane, (ii) veriteľovi, (iii) dlžníkovi, (iv) ručiteľovi (ak existuje), (v) úverovej zmluve a (iv) mobilizačnej dohode nesmie byť vyšší ako dva.

Denominácia: úverové pohľadávky musia byť denominované v eurách (56).

Neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (RMDB)

Na nástroje RMBD sa uplatňujú nasledujúce kritériá akceptovateľnosti (pozri tiež tabuľku 4):

Typ aktíva: musí ísť o dlhový nástroj (vlastnú alebo cudziu zmenku), ktorý je zabezpečený spoločným fondom hypoték na nehnuteľnosti na bývanie a ktorý nie je plne sekuritizovaný. Pritom sa aktíva v takomto spoločnom fonde musia dať nahradiť a musí existovať mechanizmus, ktorým sa zabezpečuje prednostné právo Eurosystému vo vzťahu k ostatným veriteľom s výnimkou veriteľov majúcich prednosť z verejno-politických dôvodov (57).

Nástroje RMBD musia mať (a) pevnú výšku istiny neviazanú na nijakú podmienku a (b) úrokovú mieru, výsledkom ktorej nemôže byť negatívny tok hotovosti.

Štandardy úverovej bonity: RMBD musia spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity, ktoré sú hodnotené časťou rámca ECAF venovanou RMBD, ako je to opísané v časti 6.3.3.

Typ emitenta: akceptovateľnými emitentmi sú tie úverové inštitúcie, ktoré sú akceptovateľnými zmluvnými stranami.

Sídlo emitenta: emitent musí mať sídlo v eurozóne.

Zaobchádzanie s RMBD: s RMBD sa musí zaobchádzať v súlade s postupmi Eurosystému, ktoré sú definované v príslušných národných predpisoch.

Denominácia: RMBD musia byť denominované v eurách (58).

6.2.3.   Ďalšie požiadavky na použitie akceptovateľných aktív

Ďalšie požiadavky kladené na úverové pohľadávky

V záujme vytvorenia platného zabezpečenia vo forme úverových pohľadávok a ich rýchlej realizácie v prípade nedodržania záväzkov zmluvnej strany je potrebné splniť nasledujúce dodatočné požiadavky právneho charakteru. Tieto právne požiadavky sa týkajú:

overovania existencie úverových pohľadávok,

oznámenia dlžníka o mobilizácii úverovej pohľadávky alebo registrácia jej mobilizácie,

vylúčenia obmedzení týkajúcich sa bankového tajomstva a dôvernosti,

vylúčenia obmedzení týkajúcich sa mobilizácie úverovej pohľadávky,

vylúčenie obmedzení týkajúcich sa realizácie úverovej pohľadávky.

Tieto právne požiadavky sú uvedené v prílohe 7. Ďalšie informácie o špecifikách národných jurisdikcií sú uvedené v príslušnej národnej dokumentácii.

Pravidlá na využívanie akceptovateľných aktív

Obchodovateľné aktíva sa môžu využívať vo všetkých operáciách menovej politiky založených na podkladových aktívach, t. j. v reverzných a priamych obchodoch na voľnom trhu a v jednodňových refinančných obchodoch. Neobchodovateľné aktíva sa môžu využívať ako podkladové aktíva v reverzných obchodoch na voľnom trhu a v jednodňových refinančných obchodoch. V priamych obchodoch Eurosystému sa nevyužívajú. Všetky obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva sa môžu využívať ako podkladové aktíva aj vo vnútrodenných úverových obchodoch.

Bez ohľadu na to, či obchodovateľné alebo neobchodovateľné aktíva spĺňajú všetky kritériá akceptovateľnosti, zmluvná strana nesmie ako kolaterál predložiť žiadne aktívum, ktoré vydala alebo za ktoré ručí ona sama alebo akýkoľvek iný subjekt, s ktorým má úzke väzby (59).

Úzke väzby znamenajú situáciu, v ktorej je zmluvná strana prepojená s emitentom/dlžníkom/ručiteľom dlhového nástroja z nasledujúcich dôvodov:

(i)

zmluvná strana vlastní 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa alebo jeden alebo viac podnikov, v ktorých zmluvná strana vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, vlastní 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa, alebo zmluvná strana a jeden alebo viac podnikov, v ktorých zmluvná strana vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, spolu vlastnia 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa;

(ii)

emitent/dlžník/ručiteľ vlastní 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany alebo jeden alebo viac podnikov, v ktorých emitent/dlžník/ručiteľ vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, vlastní 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany alebo emitent/dlžník/ručiteľ a jeden alebo viac podnikov, v ktorých emitent/dlžník/ručiteľ vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, spolu vlastnia 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany;

(iii)

tretia strana vlastní väčšinový podiel na základom imaní zmluvnej strany aj väčšinový podiel na základom imaní emitenta/dlžníka/ručiteľa, a to buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov, v ktorých tretia strana vlastní väčšinový podiel na základnom imaní.

Toto ustanovenie o úzkych väzbách sa neuplatňuje v prípade: (a) úzkych väzieb medzi zmluvnou stranou a štátnymi orgánmi krajín EHP (vrátane prípadu, keď takýto štátny organ je ručiteľom emitenta/dlžníka/ručiteľa; (b) krytých bankových dlhopisov vydaných v súlade s kritériami vymedzenými v článku 22 ods. 4 smernice UCITS; alebo (c) v prípadoch, keď sú dlhové nástroje chránené špecifickými právnymi zárukami porovnateľnými so zárukami na dlhové nástroje podľa (b).

Okrem toho, i napriek akceptovateľnosti, národné centrálne banky na základe vlastného uváženia nemusia akceptovať ako kolaterál nasledujúce obchodovateľné alebo neobchodovateľné aktíva:

dlhové nástroje splatné pred dňom splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva (60),

dlhové nástroje s príjmovým tokom (napr. kupónovou platbou) spadajúcim do obdobia pred splatnosťou operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva.

Všetky akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva musia byť použiteľné cezhranične v celej eurozóne. To znamená, že všetky zmluvné strany Eurosystému musia byť schopné akceptovateľné aktíva využívať buď prostredníctvom prepojení so svojimi domácimi SSS (v prípade obchodovateľných aktív) alebo prostredníctvom iných akceptovateľných dohôd, aby mohli získať finančné prostriedky od národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (časť 6.6).

Tabuľka 4

Akceptovateľné aktíva pre operácie menovej politiky Eurosystému

Kritériá akceptovateľnosti

Obchodovateľné aktíva (61)

Neobchodovateľné aktíva (62)

Typ aktíva

Dlhové cenné papiere ECB

Iné obchodovateľné dlhové nástroje (63)

Úverové pohľadávky

Retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (retail mortgage-backed debt instruments – RMBD)

Štandardy úverovej bonity

Aktívum musí spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity, ktoré sa hodnotia podľa pravidiel ECAF pre obchodovateľné nástroje (63).

Dlžník/ručiteľ musí spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity. Úverová bonita sa hodnotí podľa pravidiel ECAF pre úverové pohľadávky.

Aktívum musí spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity, ktoré sa hodnotia podľa pravidiel ECAF pre RMBD.

Miesto vydania

Európsky hospodársky priestor (EHP) (63)

-

-

Postupy vysporiadania a technické aspekty

Miesto vysporiadania: eurozóna

Nástroje musia byť centrálne uložené v zaknihovanej podobe v centrálnych bankách alebo v systémoch SSS spĺňajúcich minimálne štandardy ECB

Postupy Eurosystému

Postupy Eurosystému

Typ emitenta/dlžníka/ručiteľa

Centrálne banky

Verejný sektor

Súkromný sektor

Medzinárodné a nadnárodné inštitúcie

Verejný sektor

Nefinančné spoločnosti

Medzinárodné a nadnárodné inštitúcie

Úverové inštitúcie

Sídlo emitenta/dlžníka alebo ručiteľa

Emitent (63): EHP a krajiny G10 nepatriace do EHP

Ručiteľ (63): EHP

Eurozóna

Eurozóna

Akceptovateľné trhy

Regulované trhy

Neregulované trhy akceptované ECB

-

-

Mena

Euro

Euro

Euro

Minimálna výška

-

Minimálna výška platná v čase predloženia úverovej pohľadávky.

Od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011:

domáce použitie: určuje NCB,

cezhraničné použitie: jednotný limit vo výške 500 000 EUR (64).

Od 1. januára 2012 bude v celej eurozóne platiť jednotný minimálny limit vo výške 500 000 EUR.

-

Rozhodné práva vzťahujúce sa na úverové pohľadávky

-

Rozhodným právom pre zmluvu o úverovej pohľadávke a jej mobilizácii je právo niektorého členského štátu eurozóny.

Celkový počet rôznych právnych systémov vzťahujúcich sa na

(i)

zmluvnú stranu

(ii)

veriteľa

(iii)

dlžníka

(iv)

ručiteľa

(v)

zmluvu o úverovej pohľadávke

a

(vi)

zmluvu o mobilizácii

nesmie byť vyšší ako dva.

Cezhraničné využitie

Áno

Áno

Áno

6.3.   Rámec eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity

6.3.1.   Rozsah a prvky

Rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ECAF) stanovuje procedúry, pravidlá a technické postupy, ktorými sa zabezpečuje plnenie požiadaviek Eurosystému na vysoké štandardy úverovej bonity všetkých akceptovateľných aktív.

Pri určovaní vysokých štandardov úverovej bonity v tomto celkovom rámci Eurosystém rozlišuje obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (časti 6.3.2 a 6.3.3), aby zohľadnil odlišnú právnu povahu týchto nástrojov a otázky efektívnej prevádzky.

Pri hodnotení úverovej bonity akceptovateľných aktív Eurosystém zohľadňuje hodnotenia získané pomocou hodnotiacich systémov z jedného zo štyroch rôznych zdrojov, a to od externých inštitúcií hodnotiacich úverovú bonitu (external credit assessment institutions – ECAI), interných systémov NCB pre hodnotenie úverovej bonity (in-house credit assessment systems – ICAS), systémov zmluvných strán založených na internom ratingu (internal rating based – IRB) systems) alebo od poskytovateľov ratingových nástrojov (rating tools – RT)) tretích strán. Okrem toho Eurosystém pri hodnotení úverovej bonity zohľadňuje inštitucionálne kritériá a spôsob zabezpečenia úverov, ktorý držiteľom nástrojov zaručuje podobnú ochranu, napríklad záruky.

Eurosystém svoj minimálny limit úverovej bonity (credit quality treshold) stanovil na úrovni ratingu „jedno A“ (65). Eurosystém považuje rating „jedno A“ za pravdepodobnosť nedodržania záväzku (probability of default – PD) v časovom horizonte jedného roka vo výške 0,10 %, pričom táto hodnota sa pravidelne prehodnocuje. ECAF vychádza z definície prípadu nedodržania záväzku zo smernice EÚ o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD) (66). Eurosystém zverejňuje najnižší ratingový stupeň, ktorý spĺňa minimálny limit úverovej bonity pre všetky akceptované externé inštitúcie hodnotiace úverovú bonitu (ECAI), pričom za ich rating nepreberá žiadnu zodpovednosť. Aj tento stupeň sa pravidelne prehodnocuje.

Eurosystém si vyhradzuje právo určiť, či emisia, emitent, dlžník alebo ručiteľ spĺňa vysoké štandardy úverovej bonity na základe akýchkoľvek informácií, ktoré považuje za relevantné, a na základe týchto informácií ich môže odmietnuť. V prípade, že takéto odmietnutie vychádza z informácií dohľadu nad obozretným podnikaním, použitie takýchto informácií poskytnutých zmluvnými stranami alebo orgánmi dohľadu musí byť striktne úmerné a potrebné na plnenie úloh Eurosystému v rámci výkonu menovej politiky.

Kvôli zabezpečeniu konzistentnosti, presnosti a porovnateľnosti uvedených štyroch zdrojov hodnotenia úverovej bonity využívaných v rámci ECAF Eurosystém pre každý z týchto zdrojov vypracoval kritériá akceptovateľnosti (časť 6.3.4) a výsledky ich hodnotení pravidelne porovnáva s minimálnym limitom úverovej bonity (časť 6.3.5).

6.3.2.   Stanovenie vysokých štandardov úverovej bonity pre obchodovateľné aktíva

Vysoké štandardy úverovej bonity obchodovateľných aktív sa stanovujú na základe nasledujúcich kritérií:

Hodnotenie úverovej bonity ECAI: aspoň jedno hodnotenie úverovej bonity od akceptovanej ECAI (podľa časti 6.3.4) vzťahujúce sa na emisiu (resp. ak emisia hodnotenie nemá, na emitenta) musí spĺňať minimálny limit úverovej bonity stanovený Eurosystémom (67)  (68), ECB zverejňuje minimálne limity úverovej bonity pre ratingy všetkých akceptovaných ECAI, tak ako je to uvedené v časti 6.3.1 (69).

Záruky: v prípade, že hodnotenie úverovej bonity emitenta od (akceptovanej) ECAI k dispozícii nie je, vysoké štandardy úverovej bonity sa môžu stanoviť na základe záruk poskytnutých bonitnými ručiteľmi. Finančná bonita ručiteľa sa hodnotí na základe hodnotenia úverovej bonity od ECAI, ktoré spĺňa minimálny limit stanovený Eurosystémom. Záruka musí spĺňať nasledujúce požiadavky:

záruka sa považuje za akceptovateľnú, ak sa ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne zaručí za záväzky emitenta súvisiace s vyplatením istiny, úrokov a všetkých ostatných súm splatných vo vzťahu k dlhovému nástroju jeho držiteľom až do ich úplného zaplatenia;

záruka musí byť splatná na prvé požiadanie (nezávisle od podkladového dlhového záväzku). Záruky poskytnuté verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane by mali byť splatné buď na prvé požiadanie, alebo by po nedodržaní záväzku dlžníka mali iným spôsobom zabezpečiť promptné a včasné zaplatenie. Je potrebné, aby záväzky ručiteľa v rámci záruky mali minimálne rovnakú úroveň (pari passu) ako všetky ostatné nezaručené záväzky ručiteľa;

záruka sa musí riadiť právnymi predpismi niektorého členského štátu EÚ, musí byť právoplatná, právne záväzná a vo vzťahu k ručiteľovi vymáhateľná;

právne potvrdenie o právoplatnosti, právnej záväznosti a vymáhateľnosti záruky bude potrebné predložiť Eurosystému vo forme a s obsahom prijateľným pre Eurosystém ešte pred možným uznaním akceptovateľnosti aktíva podporeného zárukou. Ak má ručiteľ sídlo v inej jurisdikcii, než do ktorej patrí právny predpis upravujúci záruku, právne potvrdenie musí tiež potvrdiť, že záruka je právoplatná a vymáhateľná podľa práva, ktoré upravuje zriadenie ručiteľa. Toto právne potvrdenie sa predkladá na posúdenie národnej centrálnej banke vykazujúcej aktívum podporené zárukou ako aktívum na zaradenie do zoznamu akceptovateľných aktív (70). Potreba právneho potvrdenia sa netýka záruk poskytnutých na dlhové nástroje s individuálnym ratingom aktív a záruk poskytnutých verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane. Požiadavka na vymáhateľnosť musí podliehať konkurznému právu alebo právu upravujúcemu prípady insolventnosti, základným princípom spravodlivého výkonu súdnej moci a ostatným podobným zákonom a zásadám použiteľným voči ručiteľovi a celkovo ovplyvňujúcim práva veriteľov voči ručiteľovi.

Ak žiadne hodnotenie úverovej bonity od ECAI vzťahujúce sa na emisiu, emitenta alebo ručiteľa nie je k dispozícii, vysoké štandardy úverovej bonity sa stanovia nasledujúcim spôsobom:

emitenti a ručitelia z verejného sektora eurozóny: ak je emitentom alebo ručiteľom obchodovateľného aktíva regionálna samospráva, orgán miestnej samosprávy alebo subjekt z verejného sektora z eurozóny v zmysle smernice o kapitálových požiadavkách, platí nasledujúci postup:

emitent, resp. ručiteľ sa zaradí do jednej z troch kategórií podľa smernice o kapitálových požiadavkách (71) spôsobom uvedeným v tabuľke 5;

pre emitentov a ručiteľov zaradených do prvej a druhej kategórie sa z hodnotenia úverovej bonity od ECAI vzťahujúceho sa na ústrednú štátnu správu krajiny, z ktorej emitent alebo ručiteľ pochádza, odvodí implicitné hodnotenie úverovej bonity. Toto implicitné hodnotenie úverovej bonity musí spĺňať minimálny limit úverovej bonity stanovený Eurosystémom. V prípade emitentov a ručiteľov zaradených do tretej kategórie sa implicitné hodnotenie neodvodzuje;

emitenti a ručitelia, ktorými sú nefinančné spoločnosti z eurozóny: ak sa vysoké štandardy úverovej bonity obchodovateľných aktív, ktorých emitentmi alebo ručiteľmi sú nefinančné spoločnosti (72) z eurozóny, nedajú stanoviť na základe hodnotenia úverovej bonity ECAI vzťahujúceho sa na emisiu, emitenta alebo ručiteľa, platia pravidlá ECAF pre úverové pohľadávky a zmluvné strany môžu použiť svoj vlastný systém založený na internom ratingu (IRB), interné systémy NCB pre hodnotenie úverovej bonity alebo ratingové nástroje tretích strán. Obchodovateľné dlhové nástroje bez ratingu vydané nefinančnými podnikmi nie sú zaradené do verejného zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív.

Tabuľka 5

Implicitné hodnotenie úverovej bonity emitentov, dlžníkov a ručiteľov, ktorými sú regionálne štátne správy a územné samosprávy a subjekty z verejného sektora bez hodnotenia úverovej bonity od ECAI

 

Klasifikácia emitentov, dlžníkov a ručiteľov podľa smernice o kapitálových požiadavkách

Odvodenie implicitného hodnotenia úverovej bonity v rámci ECAF pre emitentov, dlžníkov a ručiteľov zaradených do príslušnej kategórie

Kategória 1

Regionálne štátne správy, územné samosprávy a subjekty z verejného sektora, ktoré sa podľa príslušných orgánov dohľadu na účely kapitálových požiadaviek môžu hodnotiť rovnako ako ústredná štátna správa

Majú rovnaké hodnotenie úverovej bonity od ECAI ako ústredná štátna správa krajiny pôvodu

Kategória 2

Regionálne štátne správy, územné samosprávy a subjekty verejného sektora, ktoré sa podľa príslušných orgánov dohľadu môžu na účely kapitálových požiadaviek hodnotiť rovnako ako [úverové] inštitúcie

Majú hodnotenie úverovej bonity o jeden stupeň (73)) nižšie ako hodnotenie úverovej bonity od ECAI vzťahujúce sa na ústrednú štátnu správu krajiny pôvodu

Kategória 3

Ostatné subjekty verejného sektora

Hodnotia sa rovnako ako emitenti a dlžníci zo súkromného sektora

6.3.3.   Stanovenie vysokých Štandardov úverovej bonity pre neobchodovateľné aktíva

Úverové pohľadávky

Pri určovaní požiadaviek na vysoké štandardy úverovej bonity dlžníkov a ručiteľov úverových pohľadávok si zmluvné strany musia vybrať jeden z dostupných hlavných zdrojov hodnotenia úverovej bonity, ktoré akceptuje Eurosystém. Zmluvná strana si zvolí jeden zo zdrojov hodnotenia, ktoré sú k dispozícii. V prípade ECAI však môže použiť všetky akceptované systémy ECAI.

Zmluvné strany musia zvolený zdroj hodnotenia používať minimálne jeden rok, aby nedochádzalo k „preskakovaniu“ z jedného hodnotenia úverovej bonity na druhé (t. j. k hľadaniu najlepšieho hodnotenia úverovej bonity, ktoré by zaručovalo akceptovateľnosť, v rámci všetkých dostupných zdrojov alebo systémov pre každého dlžníka zvlášť). Zmluvné strany, ktoré po uplynutí minimálneho obdobia jedného roka majú záujem prejsť na iný zdroj hodnotenia úverovej bonity, musia podať odôvodnenú žiadosť príslušnej NCB.

Zmluvné strany môžu na základe odôvodnenej žiadosti dostať povolenie používať viac systémov alebo zdrojov. Hlavný zvolený zdroj hodnotenia úverovej bonity by mal zahŕňať najväčší počet dlžníkov, ktorých zmluvná strana predkladá. Použitie viacerých zdrojov alebo systémov hodnotenia úverovej bonity by malo byť dostatočne opodstatnené nejakým konkrétnym obchodným prípadom. Takýto prípad by spravidla mohol nastať, ak by primárny zdroj alebo systém hodnotenia úverovej bonity nemal dostatočne široké pokrytie.

Zmluvné strany musia národnú centrálnu banku bezodkladne informovať o každom úverovom prípade vrátane omeškania splátok predložených dlžníkov, o ktorom sa dozvedia, a v prípade potreby aktíva vziať späť alebo nahradiť. Zmluvné strany sú okrem toho povinné zabezpečiť, aby pre dlžníkov (74) a ručiteľov predložených aktív používali najaktuálnejšie hodnotenia úverovej bonity zo zvoleného systému alebo zdroja.

Hodnotenie úverovej bonity dlžníkov/ručiteľov: vysoké úverové štandardy úverovej bonity dlžníkov a ručiteľov úverových pohľadávok sa stanovujú na základe pravidiel, ktoré rozlišujú dlžníkov/ručiteľov z verejného sektora a dlžníkov/ručiteľov, ktorými sú nefinančné spoločnosti:

dlžníci a veritelia zo súkromného sektora: platia nasledujúce pravidlá v tomto poradí:

(i)

ak je k dispozícii hodnotenie úverovej bonity zo systému alebo zdroja, ktorý si zmluvná strana vybrala, na základe neho sa určí, či dlžník, resp. ručiteľ z verejného sektora spĺňa minimálny limit úverovej bonity;

(ii)

ak hodnotenie úverovej bonity uvedené v bode (i) k dispozícii nie je, použije sa hodnotenie úverovej bonity dlžníka, resp. ručiteľa od ECAI (75);

(iii)

ak nie je k dispozícii ani jedno z hodnotení uvedených v bodoch (i) a (ii), platí rovnaký postup ako pri obchodovateľných aktívach:

dlžník, resp. ručiteľ sa zaradí do jednej z troch kategórií podľa smernice o kapitálových požiadavkách (76) postupom uvedeným tabuľke 5;

pre dlžníkov alebo ručiteľov zaradených do prvej a druhej kategórie sa z hodnotenia úverovej bonity od ECAI vzťahujúceho sa na ústrednú štátnu správu krajiny, z ktorej dlžník alebo ručiteľ pochádza, odvodí implicitné hodnotenie úverovej bonity. Toto implicitné hodnotenie úverovej bonity musí spĺňať minimálny limit stanovený Eurosystémom.

Ak je k dispozícii hodnotenie úverovej bonity zo systému alebo zdroja, ktorý si zmluvná strana zvolila (resp. od ECAI v prípade dlžníkov a ručiteľov z verejného sektora podľa bodu (ii)), ale toto hodnotenie nedosahuje minimálny limit úverovej bonity, dlžník, resp. ručiteľ nie je akceptovateľný.

dlžníci a veritelia, ktorými sú nefinančné podniky: ak zdroj, ktorý si zmluvná strana zvolila, poskytne hodnotenie úverovej bonity, ktoré spĺňa alebo prekračuje minimálny limit úverovej bonity, dlžník, resp. ručiteľ je akceptovateľný (77)  (78),

Ak je k dispozícii hodnotenie úverovej bonity zo systému alebo zdroja, ktorý si zmluvná strana zvolila, ale toto hodnotenie nedosahuje minimálny limit úverovej bonity, dlžník, resp. ručiteľ nie je akceptovateľný. Ak žiadne hodnotenie úverovej bonity, podľa ktorého by sa dala úverová bonita určiť, k dispozícii nie je, dlžník, resp. ručiteľ sa považuje za neakceptovateľného.

Záruky: záruky musia spĺňať nasledujúce kritériá:

záruka sa považuje za akceptovateľnú, ak sa ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne zaručí za záväzky dlžníka súvisiace s vyplatením istiny, úrokov a všetkých ostatných súm splatných vo vzťahu k úverovej pohľadávke jej držiteľovi až do ich úplného zaplatenia. V tejto súvislosti sa akceptovateľná záruka nemusí viazať na konkrétnu úverovú pohľadávku, ale stačí, ak sa vzťahuje na dlžníka a ak zároveň kryje aj predmetnú úverovú pohľadávku;

záruka musí byť splatná na prvé požiadanie (nezávisle od podkladovej úverovej pohľadávky). Záruky poskytnuté verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane by mali byť splatné buď na prvé požiadanie, alebo by po prípade nedodržania záväzku dlžníka mali iným spôsobom zabezpečiť promptné a včasné zaplatenie. Je potrebné, aby záväzky ručiteľa v rámci záruky mali minimálne rovnakú úroveň (pari passu) ako všetky ostatné nezaručené záväzky ručiteľa;

záruka sa musí riadiť právnymi predpismi niektorého členského štátu EÚ, musí byť právoplatná, právne záväzná a vo vzťahu k ručiteľovi vymáhateľná;

právne potvrdenie o právoplatnosti, právnej záväznosti a vymáhateľnosti záruky bude potrebné predložiť Eurosystému vo forme a s obsahom prijateľným pre Eurosystém ešte pred možným uznaním akceptovateľnosti aktíva podporeného zárukou. V právnom potvrdení má byť tiež uvedené, že záruka nie je osobná, vymáhateľná len veriteľom úverovej pohľadávky. Ak má ručiteľ sídlo v inej jurisdikcii, než do ktorej patrí právny predpis upravujúci záruku, právne potvrdenie musí tiež potvrdiť, že záruka je právoplatná a vymáhateľná podľa práva, ktoré upravuje zriadenie ručiteľa. Toto právne potvrdenie sa predkladá na posúdenie národnej centrálnej banke v jurisdikcii rozhodného práva, ktorým sa riadi úverová pohľadávka. Potreba právneho potvrdenia sa netýka záruk poskytnutých verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane. Požiadavka na vymáhateľnosť musí podliehať konkurznému právu alebo právu upravujúcemu prípady insolventnosti, základným princípom spravodlivého výkonu súdnej moci a ostatným podobným zákonom a zásadám použiteľným voči ručiteľovi a celkovo ovplyvňujúcim práva veriteľov voči ručiteľovi.

Neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje

Vysoké štandardy úverovej bonity neobchodovateľných retailových hypotekárnych záložných dlhových nástrojov (retail mortgage-backed debt instruments - RMBD) musia spĺňať minimálny limit úverovej bonity stanovený Eurosystémom. Národné centrálne banky v príslušnej národnej dokumentácii určia konkrétny rámec hodnotenia úverovej bonity týchto nástrojov pre danú jurisdikciu.

6.3.4.   Kritériá akceptovateľnosti systémov hodnotenia úverovej bonity

Rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ECAF) je postavený na informáciách o úverovej bonite získaných zo štyroch zdrojov. Každý zdroj môže obsahovať súbor systémov hodnotenia úverovej bonity.

Akceptované externé inštitúcie hodnotiace úverovú bonitu (ECAI), interné systémy hodnotenia úverovej bonity (ICAS) a ratingové nástroje tretích strán (RT) a ich poskytovatelia sa uvádzajú na internetovej stránke ECB (www.ecb.int) (79).

Externé inštitúcie hodnotiace úverovú bonitu (ECAI)

ECAI ako zdroj informácií pozostávajú z inštitúcií, ktorých hodnotenia úverovej bonity môžu používať úverové inštitúcie pri určovaní rizikovo vážených angažovaností podľa smernice o kapitálových požiadavkách (80). Na účely ECAF platia nasledujúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti ECAI:

ECAI musí formálne uznať príslušný orgán dohľadu EÚ v tých krajinách eurozóny, v ktorých sa budú používať ako zdroj v súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách;

ECAI musia spĺňať prevádzkové kritériá, aby zaručili efektívne fungovanie ECAF. Podmienkou používania ich hodnotení úverovej bonity je predovšetkým to, aby Eurosystém mal k dispozícii informácie o týchto hodnoteniach, ako aj informácie potrebné na zaraďovanie (mapovanie) hodnotení do jednotlivých stupňov a porovnávanie s minimálnym limitom úverovej bonity v rámci ECAF a na monitorovanie výsledkov ich činnosti (pozri časť 6.3.5).

Eurosystém si vyhradzuje právo rozhodnúť, či bude ECAI v rámci svojich úverových operácií akceptovať, pričom okrem iného prihliada na svoj proces monitorovania výsledkov.

Interné systémy národných centrálnych bánk pre hodnotenie úverovej bonity (ICAS)

ICAS ako zdroj informácií v súčasnosti tvoria štyri systémy hodnotenia úverovej bonity, ktoré používajú Deutsche Bundesbank, Banco de España, Banque de France a Oesterreichische Nationalbank. Národné centrálne banky, ktoré sa rozhodnú vytvoriť vlastný ICAS, musia prejsť schvaľovacím procesom Eurosystému. ICAS podliehajú procesu monitorovania výsledkov, ktorý používa Eurosystém (pozri časť 6.3.5).

Zmluvná strana okrem toho musí národnú centrálnu banku, ktorá ICAS používa, bezodkladne informovať o každej úverovej udalosti, o ktorej vie len táto zmluvná strana, vrátane omeškania splátok predložených dlžníkov.

V krajinách, kde je možná mobilizácia retailových hypotekárnych záložných listov, príslušná národná centrálna banka musí navyše uplatňovať rámec hodnotenia úverovej bonity tohto druhu aktív v súlade s ECAF. Takéto rámce podliehajú každoročnému procesu hodnotenia výsledkov.

Systémy založené na internom ratingu (IRB)

Zmluvná strana, ktorá chce na hodnotenie úverovej bonity dlžníkov, emitentov alebo ručiteľov akceptovateľných dlhových nástrojov používať systém IRB, potrebuje na to povolenie od domácej národnej centrálnej banky. Na tento účel musí podať žiadosť spolu s nasledujúcimi podkladmi (81):

kópiu rozhodnutia príslušného orgánu bankového dohľadu v rámci EÚ, ktoré zmluvnú stranu oprávňuje používať systém IRB na účely kapitálových požiadaviek na konsolidovanom alebo nekonsolidovanom základe, spolu so všetkými konkrétnymi podmienkami jeho používania. Táto kópia sa nevyžaduje, ak tieto informácie príslušnej národnej centrálnej banke poskytne priamo príslušný orgán dohľadu;

informácie o spôsobe určovania pravdepodobnosti nedodržania záväzkov dlžníkov, ako aj údaje o ratingových stupňoch a s nimi spojených pravdepodobnostiach nedodržania záväzku do jedného roka, ktoré sa používajú pri určovaní akceptovateľných ratingových stupňov;

kópiu informácií o 3. pilieri (trhová disciplína), ktoré je zmluvná strana povinná pravidelne zverejňovať v súlade s požiadavkami na trhovú disciplínu v rámci 3. piliera dohody Basel II a smernice o kapitálových požiadavkách;

názov a adresu príslušného orgánu bankového dohľadu a externého audítora.

Žiadosť musí podpísať výkonný riaditeľ zmluvnej strany (chief executive officer), jej finančný riaditeľ (chief financial officer) alebo manažér podobnej úrovne, resp. osoba oprávnená podpisovať v mene niektorého z nich.

Uvedené ustanovenia platia pre všetky zmluvné strany bez ohľadu na ich postavenie – materská spoločnosť, dcérska spoločnosť alebo pobočka – a bez ohľadu na to, či systém IRB schválil orgán dohľadu z tej istej krajiny (pre materskú spoločnosť, prípadne dcérske spoločnosti) alebo orgán dohľadu krajiny pôvodu materskej spoločnosti (pre pobočky, prípadne dcérske spoločnosti).

Každá pobočka alebo dcérska spoločnosť môže používať systém IRB svojej materskej spoločnosti, ak používanie tohto systému na účely ECAF schválil Eurosystém.

Zmluvné strany, ktoré používajú systém IRB uvedeným spôsobom, podliehajú procesu monitorovania Eurosystému (časť 6.3.5). Popri informačných povinnostiach v rámci tohto procesu je zmluvná strana povinná každý rok (resp. na výzvu príslušnej národnej centrálnej banky) podávať nasledujúce informácie, ak tieto informácie príslušnej národnej centrálnej banke neposkytuje priamo príslušný orgán dohľadu:

kópiu aktuálneho hodnotenia systému IRB zmluvnej strany od príslušného orgánu dohľadu preloženého do úradného jazyka národnej centrálnej banky krajiny pôvodu;

informácie o zmenách systému IRB zmluvnej strany, ktoré navrhuje alebo vyžaduje orgán dohľadu, spolu s termínom, do ktorého sa tieto zmeny musia uskutočniť;

ročnú aktualizáciu informácií o 3. pilieri (trhová disciplína), ktoré je zmluvná strana povinná pravidelne zverejňovať v súlade s požiadavkami Basel II a smernice o kapitálových požiadavkách;

informácie o príslušnom orgáne bankového dohľadu a externom audítorovi.

Toto ročné hlásenie musí podpísať výkonný riaditeľ zmluvnej strany, jej finančný riaditeľ alebo manažér podobnej úrovne, resp. osoba oprávnená podpisovať v mene niektorého z nich. Príslušný orgán dohľadu a v príslušných prípadoch i externý audítor zmluvnej strany dostane od Eurosystému kópiu tohto hlásenia.

Ratingové nástroje tretích strán (RT)

Ratingové nástroje ako zdroj informácií tvoria aplikácie tretích strán, ktoré hodnotia úverovú bonitu dlžníkov, okrem iného na základe overenej účtovnej závierky. Tieto nástroje musia prevádzkovať poskytovatelia RT. Zmluvné strany, ktoré chcú používať konkrétny ratingový nástroj na účely ECAF, musia príslušnej národnej centrálnej banke podať žiadosť na základe vzoru vydaného Eurosystémom, ku ktorej priložia ďalšie podklady o ratingovom nástroji, ktoré sa vo vzore žiadosti vyžadujú. Eurosystém rozhodne o tom, či navrhovaný nástroj uzná. Jeho rozhodnutie vychádza z hodnotenia súladu nástroja s kritériami akceptovateľnosti, ktoré Eurosystém stanovil (82).

Zmluvná strana musí okrem toho poskytovateľa RT informovať o každej úverovej udalosti, o ktorej vie len zmluvná strana, vrátane omeškania splátok predložených dlžníkov.

Poskytovateľ RT používaného v rámci ECAF musí súhlasiť s tým, aby Eurosystém monitoroval jeho výsledky (83) (časť 6.3.5). Poskytovateľ RT je povinný vytvoriť a udržiavať nevyhnutnú infraštruktúru na monitorovanie tzv. statického súboru. Spôsob vytvorenia a hodnotenia statického súboru musí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami na monitorovanie výsledkov v rámci ECAF. Poskytovateľ RT sa musí zaviazať, že bude informovať Eurosystém o výsledkoch hodnotenia fungovania RT bezprostredne potom, ako poskytovateľ hodnotenie skončí. Poskytovatelia RT preto zostavujú správu o výsledkoch statického súboru RT. Musia sa zaviazať, že budú viesť interné záznamy o statických súboroch a prípadoch nedodržania záväzkov po dobu piatich rokov.

6.3.5.   Monitorovanie výsledkov systémov hodnotenia úverovej bonity

Proces monitorovania výsledkov v rámci ECAF pozostáva z ročného spätného porovnania zistenej miery nedodržania záväzkov súboru všetkých akceptovateľných dlžníkov (statického súboru) a minimálneho limitu úverovej bonity Eurosystému stanoveného referenčnou hodnotou PD. Cieľom je zabezpečiť, aby výsledky hodnotenia úverovej bonity boli porovnateľné medzi jednotlivými systémami a zdrojmi. Proces monitorovania sa uskutočňuje po uplynutí jedného roka odo dňa definovania statického súboru.

Ako prvý krok v rámci tohto procesu poskytovateľ systému hodnotenia úverovej bonity každý rok zostaví statický súbor akceptovateľných dlžníkov, t. j. súbor zložený zo všetkých podnikových a verejných dlžníkov, ktorým systém udelil hodnotenie úverovej bonity spĺňajúce túto podmienku:

PD(i, t) ≤ 0,10 % (referenčná PD(t))

Statický súbor pre obdobie t tvoria všetci dlžníci, ktorí túto podmienku spĺňajú na jeho začiatku. Na konci sledovaného 12-mesačného obdobia sa vypočíta skutočná miera prípadov nedodržania záväzkov pre statický súbor dlžníkov v čase t. Poskytovateľ ratingového systému sa musí zaviazať, že bude každoročne nahlasovať Eurosystému počet akceptovateľných dlžníkov zaradených do statického súboru v čase t a počet tých dlžníkov v statickom súbore (t), ktorí v nasledujúcom 12-mesačnom období nedodržali svoje záväzky.

Skutočná miera nedodržania záväzkov v statickom súbore systému hodnotenia úverovej bonity zaznamenaná v období jedného roka sa používa ako vstupná hodnota v procese monitorovania výsledkov v rámci ECAF, ktorý sa vykonáva raz za rok i za viac rokov. V prípade podstatnej odchýlky medzi zistenou mierou nedodržania záväzkov statického súboru a minimálnym limitom úverovej bonity počas ročného a/alebo viacročného obdobia Eurosystém analyzuje dôvody tejto odchýlky konzultáciou s poskytovateľom ratingového systému. Výsledkom tohto postupu môže byť úprava minimálneho limitu úverovej bonity, ktorý sa na daný systém vzťahuje.

Eurosystém môže rozhodnúť, že systém hodnotenia úverovej bonity pozastaví alebo vylúči v prípade, ak v priebehu viacerých rokov nedôjde k žiadnemu zlepšeniu jeho výsledkov. Okrem toho bude systém hodnotenia úverovej bonity z ECAF vylúčený v prípade porušenia pravidiel ECAF.

6.4.   Opatrenia na kontrolu rizika

6.4.1.   Všeobecné zásady

Opatrenia na kontrolu rizika sa uplatňujú na podkladové aktíva úverových operácií Eurosystému, aby chránili Eurosystém pred rizikom finančnej straty, ak by sa podkladové aktíva museli predať v dôsledku nedodržania záväzku zmluvnej strany. Opatrenia na kontrolu rizika, ktoré má Eurosystém k dispozícii, sú opísané v boxe 7.

Eurosystém na kontrolu rizika uplatňuje špecifické opatrenia podľa druhu podkladových aktív, ktoré zmluvná strana poskytuje. Príslušné opatrenia na kontrolu rizika pre obchodovateľné i neobchodovateľné akceptovateľné aktíva určuje ECB. Opatrenia na kontrolu rizika v eurzóne sú všeobecne zosúladené a mali by zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky druhy akceptovateľných aktív v celej eurozóne (84).

BOX 7Opatrenia na kontrolu rizikaEurosystém v súčasnosti uplatňuje tieto opatrenia na kontrolu rizika:

Zrážky pri ocenení

Eurosystém pri oceňovaní podkladových aktív uplatňuje zrážky pri ocenení („valuation haircuts“). To znamená, že hodnota podkladových aktív sa vypočíta ako trhová hodnota aktíva mínus určité percento (zrážka).

Prípustná odchýlka (oceňovanie podľa trhovej hodnoty)

Eurosystém vyžaduje, aby sa pri jeho reverzných obchodoch na dodanie likvidity zachovávala trhová hodnota podkladových aktív upravená o zrážku. To znamená, že ak pravidelne zisťovaná hodnota podkladových aktív klesne pod určitú úroveň, národná centrálna banka vyzve zmluvnú stranu, aby dodala dodatočné aktíva alebo hotovosť (výzva na dodatočné vyrovnanie). Podobne, pokiaľ hodnota podkladových aktív po ich precenení presiahne určitú úroveň, zmluvná strana si môže nadbytočné aktíva alebo hotovosť vziať späť. (Výpočty týkajúce sa uskutočnenia výzvy na dodatočné vyrovnanie sú uvedené v boxe 8).

Nasledujúce opatrenia na riadenie rizika Eurosystém v súčasnosti neuplatňuje:

Počiatočná zrážka

Eurosystém môže vo svojich reverzných obchodoch na dodanie likvidity uplatniť počiatočnú zrážku. Znamenalo by to, že zmluvné strany by museli poskytnúť podkladové aktíva v hodnote, ktorá sa prinajmenšom rovná likvidite dodanej Eurosystémom plus hodnote počiatočnej zrážky.

Limity vo vzťahu k emitentom/dlžníkom alebo ručiteľom

Eurosystém môže uplatňovať limity angažovanosti voči emitentom/dlžníkom alebo ručiteľom.

Dodatočné záruky

Pre akceptovanie určitých aktív môže Eurosystém vyžadovať od finančne silných subjektov dodatočné záruky.

Vylúčenie

Eurosystém môže určité aktíva vylúčiť z používania vo svojich operáciách menovej politiky.

6.4.2.   Opatrenia na kontrolu rizika pre obchodovateľné aktíva

Rámec kontroly rizika pre akceptovateľné obchodovateľné aktíva obsahuje tieto hlavné prvky:

Podľa klasifikácie emitenta a druhu cenného papiera sa akceptovateľné obchodovateľné aktíva zaraďujú do jednej zo štyroch kategórií likvidity spôsobom uvedeným v tabuľke 6.

Tabuľka 6

Kategórie likvidity pre obchodovateľné aktíva (85)

Kategória I

Kategória II

Kategória III

Kategória IV

Dlhové nástroje ústrednej štátnej správy

Dlhové nástroje územnej samosprávy a regionálnej štátnej správy

Tradičné kryté bankové dlhopisy

Cenné papiere kryté aktívami

Dlhové nástroje emitované centrálnymi bankami (86)

Kryté bankové dlhopisy typu Jumbo (87)

Dlhové nástroje úverových inštitúcií

 

 

Dlhové nástroje agentúr (88)

Dlhové nástroje emitované právnickými osobami a inými emitentmi (88)

 

 

Nadnárodné dlhové nástroje

 

 

Jednotlivé dlhové nástroje podliehajú špecifickým zrážkam pri ocenení („valuation haircuts“). Zrážky sa uplatňujú tak, že od trhovej hodnoty podkladového aktíva sa odpočíta určité percento. Zrážky sa líšia podľa zostatkovej splatnosti a štruktúry kupónu dlhového nástroja spôsobom uvedeným v tabuľke 7 pre akceptovateľné obchodovateľné dlhové nástroje s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a s nulovým kupónom (89).

Zrážky pri ocenení uplatňované na všetky akceptovateľné aktíva s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou sú rovnaké pre všetky kategórie likvidity a sú uvedené v tabuľke 8.

Zrážka pri ocenení uplatňovaná na dlhové nástroje s kupónmi s pohyblivou úrokovou sadzbou (90) zodpovedá zrážke uplatňovanej na nástroje s pevným kupónom so splatnosťou od nuly do jedného roka v kategórii likvidity, do ktorej je nástroj zaradený.

Opatrenia na kontrolu rizika uplatňované na obchodovateľný dlhový nástroj s viac ako jedným typom výplaty kupónu závisia iba od výplat kupónu počas zostávajúcej doby platnosti nástroja. Zrážka pri ocenení uplatňovaná na takýto nástroj sa stanoví na úrovni najvyššej zrážky platnej pre dlhové nástroje s rovnakou zostatkovou splatnosťou, pričom sa zohľadňujú výplaty kupónov bez ohľadu na typ počas zostávajúcej doby platnosti nástroja.

V operáciách na stiahnutie likvidity sa zrážky pri ocenení neuplatňujú.

V závislosti od právneho systému a národných operačných systémov národné centrálne banky umožňujú používanie techniky združovania podkladových aktív (tzv. pooling) alebo techniku rezervácie (tzv. earmarking) aktív použitých v jednotlivých transakciách. V systémoch združovania aktív do spoločného fondu zmluvná strana vytvorí dostatočný fond podkladových aktív, ktoré sú centrálnej banke k dispozícii na krytie úverov prijatých od centrálnej banky, čo znamená, že jednotlivé aktíva sa neviažu na konkrétne úverové operácie. Naproti tomu v systéme rezervácie sa každá úverová operácia viaže na konkrétne identifikovateľné aktíva.

Tabuľka 7

Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné aktíva s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a s nulovým kupónom

(v percentách)

splatnosť (v rokoch)

Kategórie likvidity

Kategória I

Kategória II

Kategória III

Kategória IV

Kupón s pevnou úrokovou sadzbou

Nulový kupón

Kupón s pevnou úrokovou sadzbou

Nulový kupón

Kupón s pevnou úrokovou sadzbou

Nulový kupón

Kupón s pevnou úrokovou sadzbou

Nulový kupón

0 – 1

0,5

0,5

1

1

1,5

1,5

2

2

1 – 3

1,5

1,5

2,5

2,5

3

3

3,5

3,5

3 – 5

2,5

3

3,5

4

4,5

5

5,5

6

5 – 7

3

3,5

4,5

5

5,5

6

6,5

7

7 – 10

4

4,5

5,5

6,5

6,5

8

8

10

> 10

5,5

8,5

7,5

12

9

15

12

18

Aktíva sa oceňujú denne. Národné centrálne banky denne vypočítavajú požadovanú hodnotu podkladových aktív, pričom berú do úvahy zmeny v objemoch nesplatených úverov, zásady oceňovania stanovené v časti 6.5 a požadované zrážky pri ocenení.

Ak podkladové aktíva po ocenení nespĺňajú požiadavky vypočítané v daný deň, uskutočnia sa symetrické výzvy na dodatočné vyrovnanie. Aby sa znížila frekvencia výziev na dodatočné vyrovnanie, národné centrálne banky môžu uplatniť hraničnú hodnotu (bod). Ak sa tento hraničný bod uplatní, predstavuje 0,5 % zo sumy dodanej likvidity. V závislosti od právneho systému národné centrálne banky môžu vyžadovať, aby sa výzvy na dodatočné vyrovnanie uskutočnili buď prostredníctvom dodania doplňujúcich aktív, alebo hotovostnou platbou. Znamená to, že ak hodnota podkladových aktív klesne pod dolný hraničný bod, zmluvné strany sú povinné dodať dodatočné aktíva (alebo hotovosť). Ak trhová hodnota podkladových aktív po ich precenení naopak prevýši horný hraničný bod, národná centrálna banka nadbytočné aktíva (alebo hotovosť) zmluvnej strane vráti (box 8).

Tabuľka 8

Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné nástroje s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou

(v percentách)

Zostatková splatnosť (v rokoch)

Kupón s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou

0 – 1

2

1 – 3

7

3 – 5

10

5 – 7

12

7 – 10

17

> 10

25

V systémoch združovania môžu zmluvné strany podkladové aktíva nahradzovať denne.

V systémoch rezervácie môžu nahrádzanie podkladových aktív povoľovať národné centrálne banky.

ECB môže kedykoľvek rozhodnúť o vyradení jednotlivých dlhových nástrojov zo zverejneného zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív (91).

BOX 8Výpočet výzvy na dodatočné vyrovnanieCelkový objem akceptovateľných aktív J (pre j = 1J; hodnota Cj,t v čase t), ktorý musí zmluvná strana poskytnúť pre súbor operácií na dodanie likvidity I (pre i = 1I; objem Li,t v čase t) sa stanoví pomocou vzorca:Formula (1)kde:hj = zrážka pri ocenení pre akceptovateľné aktívum j.Ak τ je časové rozpätie medzi preceneniami, základ výzvy na dodatočné vyrovnanie v čase t + τ sa rovná:Formula (2)V závislosti od prevádzkových charakteristík systémov riadenia kolaterálu v národných centrálnych bankách môžu národné centrálne banky pri výpočte základu výzvy na dodatočné vyrovnanie vziať do úvahy akumulovaný úrok z likvidity dodanej v nesplatených obchodoch.Výzvy na dodatočné vyrovnanie sa uskutočnia len vtedy, ak základ výzvy presiahne úroveň určitého hraničného bodu.Nech k = 0,5 % je hraničným bodom. V systéme rezervácie (I = 1) sa výzva na dodatočné vyrovnanie uskutoční v momente, keď:Formula (zmluvná strana zaplatí sumu výzvy na dodatočné vyrovnanie národnej centrálnej banke),aleboFormula (národná centrálna banka zaplatí sumu výzvy na dodatočné vyrovnanie zmluvnej strane).V systéme združovania musí zmluvná strana do spoločného fondu dodať ďalšie aktíva, ak:FormulaVýšku vnútrodenného úveru (IDC), ktorý má zmluvná strana k dispozícii v systéme združovania, je naopak možné vyjadriť takto:Formula (ak je hodnota kladná)V systéme rezervácie aj v systéme združovania výzvy na dodatočné vyrovnanie zabezpečujú obnovenie platnosti vzťahu vyjadreného v rovnici (1).

6.4.3.   Opatrenia na kontrolu rizika pre neobchodovateľné aktíva

Úverové pohľadávky

Rámec kontroly rizika pre akceptovateľné úverové pohľadávky obsahuje tieto prvky:

Jednotlivé dlhové nástroje podliehajú špecifickým zrážkam pri ocenení. Zrážky sa líšia podľa zostatkovej splatnosti, typu úrokových platieb (pevných alebo pohyblivých) a metodiky oceňovania, ktorú používa národná centrálna banka (časť 6.5), spôsobom uvedeným v tabuľke 9.

Pri úverových pohľadávkach s pohyblivými úrokovými platbami platí 7 % zrážka pri ocenení bez ohľadu na to, akú metodiku oceňovania národná centrálna banka používa. Úroková platba sa považuje za pohyblivú vtedy, keď sa viaže na referenčnú úrokovú mieru a keď doba fixácie vzťahujúca sa na túto platbu nie je dlhšia ako rok. Úrokové platby s dobou fixácie dlhšou ako rok sa považujú za pevné úrokové platby, pričom pri zrážke sa používa zostatková splatnosť úverovej pohľadávky.

Opatrenia na kontrolu rizika vzťahujúce sa na úverovú pohľadávku s viacerými typmi úrokových platieb závisia od úrokových platieb uskutočňovaných počas zostávajúcej doby platnosti úverovej pohľadávky. Ak sa počas zostávajúcej doby platnosti úverovej pohľadávky platí viac typov úrokových platieb, zostávajúce úrokové platby sa považujú za pevné úrokové platby, pričom pri zrážke sa používa zostatková splatnosť úverovej pohľadávky.

Národné centrálne banky (v príslušných prípadoch) používajú rovnaký hraničný bod na uskutočňovanie výziev na dodatočné vyrovnanie pre obchodovateľné i neobchodovateľné aktíva.

Neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje

Pre neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje platí zrážka pri ocenení vo výške 20 %.

Tabuľka 9

Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na úverové pohľadávky s pevnými úrokovými platbami

(v percentách)

Zostatková splatnosť (v rokoch)

Pevné úrokové platby a ocenenie na základe teoretickej ceny určenej NCB

Pevné úrokové platby a ocenenie na základe nesplatenej sumy určenej NCB

0 – 1

7

9

1 – 3

9

15

3 – 5

11

20

5 – 7

12

24

7 – 10

13

29

>10

17

41

6.5.   Zásady oceňovania podkladových aktív

Eurosystém pri stanovovaní hodnoty podkladových aktív použitých v reverzných obchodoch uplatňuje tieto zásady:

Obchodovateľné aktíva

Pre každé akceptovateľné obchodovateľné aktívum Eurosystém určí najreprezentatívnejší zdroj určenia ceny, ktorý sa použije na výpočet trhovej hodnoty.

Hodnota obchodovateľného aktíva sa vypočíta na základe najreprezentatívnejšej ceny pracovného dňa, ktorý predchádza dňu ocenenia. V prípade viacerých kótovaných cien sa použije najnižšia cena (zvyčajne cena ponuky). Ak pre určité aktívum neexistuje reprezentatívna cena v pracovný deň, ktorý predchádza dňu ocenenia, použije sa cena posledného obchodu. Ak je takto získaná cena staršia ako päť dní alebo sa minimálne za posledných päť dní nezmenila, Eurosystém určí teoretickú cenu.

Trhová alebo teoretická cena dlhového nástroja sa určí so započítaním pripísaného úroku.

V závislosti od rozdielov v národných právnych systémoch a prevádzkových postupoch sa zaobchádzanie s príjmovými tokmi (napr. výplatami kupónov) prijatého aktíva počas doby platnosti reverzného obchodu môže medzi národnými centrálnymi bankami líšiť. Ak sa tok príjmu prevádza na zmluvnú stranu, národné centrálne banky zabezpečia, aby príslušné obchody boli až do prevodu príjmu plne kryté dostatočným objemom podkladových aktív. Národné centrálne banky sa snažia zabezpečiť, aby bol ekonomický efekt zaobchádzania s príjmovými tokmi rovnocenný so situáciou, keď sa príjem prevádza na zmluvnú stranu v deň uskutočnenia platby (92).

Neobchodovateľné nástroje

Neobchodovateľné nástroje sa oceňujú podľa teoretickej ceny alebo nesplatenej sumy.

Ak si národná centrálna banka zvolí oceňovanie na základe nesplatenej sumy, na neobchodovateľné aktíva sa môžu uplatňovať vyššie zrážky (časť 6.4.3).

6.6.   Cezhraničné používanie akceptovateľných aktív

Zmluvné strany Eurosystému môžu využívať akceptovateľné aktíva na cezhraničnej báze, to znamená, že môžu získavať finančné prostriedky z národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom majú sídlo, tak, že využívajú aktíva umiestnené v inom členskom štáte. Podkladové aktíva musia byť použiteľné cezhranične v celej eurozóne vo všetkých typoch obchodov, v ktorých Eurosystém dodáva likviditu oproti akceptovateľným aktívam.

Aby zabezpečili možnosť využívať všetky akceptovateľné aktíva emitované/uložené v eurozóne cezhranične, vypracovali národné centrálne banky (a ECB) model korešpondenčných centrálnych bánk (correspondent central banking model – CCBM). V tomto modeli národné centrálne banky vo vzťahu k aktívam akceptovaným v ich domácom depozitári alebo zúčtovacom systéme pôsobia navzájom (i vo vzťahu k ECB) ako správcovia („korešpondenti“). Pre neobchodovateľné aktíva, t. j. úverové pohľadávky a retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (RMBD), ktoré sa nedajú prevádzať cez SSS (93), sa môžu využívať špecifické riešenia. CCBM sa môže použiť na zabezpečenie všetkých druhov úverových obchodov Eurosystému. Okrem CCBM sa na cezhraničný prevod cenných papierov môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi SSS (94).

6.6.1.   Model korešpondenčných centrálnych bánk

Model korešpondenčných centrálnych bánk je zobrazený v grafe 3.

GRAF 3   Model korešpondenčných centrálnych bánk

Image

Všetky národné centrálne banky si vzájomne vedú účty cenných papierov určené na cezhraničné využívanie akceptovateľných aktív. Presný postup CCBM závisí od toho, či sú akceptovateľné aktíva viazané (rezervované) na jednotlivé obchody, alebo či sú uložené na združenom účte podkladových aktív (95).

V systéme rezervácie (earmarking system) platí, že keď národná centrálna banka členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (t. j. „domáca centrálna banka“), akceptuje ponuku zmluvnej strany na poskytnutie úveru, zmluvná strana vydá pokyn (ak je to potrebné, prostredníctvom jej vlastného správcu) systému zúčtovania cenných papierov v krajine, v ktorej sú obchodovateľné aktíva uložené, na ich prevod do centrálnej banky tejto krajiny na účet domácej centrálnej banky. Keď korešpondenčná centrálna banka domácej centrálnej banke poskytne informáciu, že kolaterál dostala, domáca centrálna banka prevedie peňažné prostriedky zmluvnej strane. Centrálne banky neprevádzajú prostriedky, pokiaľ si nie sú isté, že korešpondenčná centrálna banka dostala obchodovateľné aktíva zmluvných strán. Ak je potrebné splniť termíny zúčtovania, zmluvné strany môžu vopred uložiť aktíva v korešpondenčných centrálnych bankách na účet ich domácej centrálnej banky využitím postupov CCBM.

V systéme združeného účtu (pooling system) platí, že zmluvná strana môže kedykoľvek poskytnúť korešpondenčnej centrálnej banke obchodovateľné aktíva na účet domácej centrálnej banky. Keď korešpondenčná centrálna banka domácej centrálnej banke poskytne informáciu, že obchodovateľné aktíva dostala, domáca centrálna banka tieto obchodovateľné aktíva pripíše na združený („pool“) účet zmluvnej strany.

Na cezhraničné používanie neobchodovateľných aktív, t. j. úverových pohľadávok a RMBD, boli vypracované osobitné postupy (95). V prípade, že sa úverové pohľadávky používajú ako kolaterál v cezhraničnom kontexte (96), platí pre ne variant CCBM, ktorý sa zakladá na prevode vlastníckeho práva, založení alebo zastavení v prospech domácej centrálnej banky alebo vinkulácii v prospech korešpondenčnej centrálnej banky, ktorá vystupuje ako agent domácej centrálnej banky. Na umožnenie cezhraničného používania RMBD je potrebné vytvoriť ďalší účelový variant, v ktorom sa úverové pohľadávky zakladajú v prospech korešpondenčnej centrálnej banky, ktorá vystupuje ako agent domácej centrálnej banky.

CCBM je zmluvným stranám k dispozícii (pre obchodovateľné i neobchodovateľné aktíva) od 9.00 do 16.00 času ECB (SEČ) v každý pracovný deň Eurosystému. Zmluvná strana, ktorá chce CCBM využiť, musí o tom informovať národnú centrálnu banku, od ktorej chce získať úver, t. j. svoju domácu centrálnu banku, do 16.00 času ECB (SEČ). Zmluvná strana musí navyše zabezpečiť, aby bol kolaterál na zabezpečenie operácií menovej politiky dodaný na účet korešpondenčnej centrálnej banky najneskôr do 16.45 času ECB (SEČ). Pokyny alebo dodania po tomto termíne sa berú do úvahy len pre úver poskytnutý v nasledujúci pracovný deň. Ak zmluvné strany predpokladajú potrebu využiť CCBM neskôr v priebehu dňa, mali by aktíva podľa možnosti dodať vopred (t. j. vopred ich uložiť). Vo výnimočných situáciách, alebo ak si to vyžadujú potreby menovej politiky, ECB môže rozhodnúť o predĺžení záverečnej hodiny CCBM až do záverečnej hodiny systému TARGET.

Graf 4   Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

Image

6.6.2.   Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

Okrem CCBM sa na cezhraničný prevod obchodovateľných aktív môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov (SSS) EÚ.

Priame alebo nepriame prepojenie medzi dvoma systémami zúčtovania cenných papierov umožňuje účastníkovi v jednom systéme zúčtovania držať cenné papiere emitované v inom systéme zúčtovania bez toho, aby bol účastníkom tohto iného systému (97). Tieto prepojenia sa môžu využiť na prevod kolaterálu v úverových operáciách Eurosystému až po posúdení a schválení na základe štandardov na využívanie systémov zúčtovania cenných papierov EÚ (98)  (99),

Z hľadiska Eurosystému plnia CCBM a cezhraničné prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov EÚ tú istú funkciu, a to umožniť zmluvným stranám využívať kolaterál na cezhraničnom princípe, t. j. umožniť zmluvným stranám využiť kolaterál na získanie úveru od ich domácej centrálnej banky aj vtedy, keď bol tento kolaterál emitovaný v systéme zúčtovania cenných papierov inej krajiny. CCBM a prepojenia medzi systémami SSS však túto funkciu plnia rôznymi spôsobmi. V CCBM existuje cezhraničný vzťah medzi národnými centrálnymi bankami. Tieto navzájom vystupujú ako správcovia. Pri využívaní prepojení ide o cezhraničný vzťah medzi systémami zúčtovania cenných papierov. Tieto si navzájom otvárajú súhrnné účty. Aktíva uložené v korešpondenčnej centrálnej banke sa môžu využívať iba na zabezpečenie úverových obchodov Eurosystému. Aktíva vedené prostredníctvom prepojenia sa však môžu využívať na úverové obchody Eurosystému, ako aj na akýkoľvek iný účel, ktorý si zmluvná strana zvolí. Pri využívaní prepojení medzi systémami SSS zmluvné strany vedú aktíva na svojich vlastných účtoch vo svojich domácich systémoch zúčtovania cenných papierov a nepotrebujú správcu.

KAPITOLA 7

POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY (100)

7.1.   Všeobecné poznámky

ECB vyžaduje, aby úverové inštitúcie udržiavali povinné minimálne rezervy na účtoch v národných centrálnych bankách v rámci systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Právny rámec tohto systému je ustanovený v článku 19 Štatútu ESCB, v nariadení Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatňovania minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou (10), a v nariadení (ES) č. 1745/2003 Európskej centrálnej banky o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (11). Uplatňovanie nariadenia ECB/2003/9 zabezpečuje, že podmienky systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému sú jednotné v celej eurozóne.

Výška povinných minimálnych rezerv, ktoré má udržiavať každá inštitúcia, je stanovená vo vzťahu k základni na výpočet povinných minimálnych rezerv. Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému umožňuje zmluvným stranám využívať priemerovanie, čo znamená, že dodržiavanie určenej výšky rezerv sa zisťuje na základe priemeru konečných denných zostatkov na účtoch peňažných rezerv zmluvných strán počas periódy udržiavania. Povinné minimálne rezervy inštitúcií sú úročené úrokovou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému.

Systém povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému sleduje hlavne tieto funkcie menovej politiky:

Stabilizáciu úrokových sadzieb peňažného trhu: umožnenie priemerovania v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému má prispievať k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu tým, že inštitúciám poskytne stimul na vyrovnanie účinkov dočasných výkyvov likvidity.

Vytvorenie alebo rozšírenie štrukturálneho nedostatku likvidity: systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému prispieva k vytváraniu alebo rozširovaniu štrukturálneho nedostatku likvidity. Môže tým pomôcť zlepšiť schopnosť Eurosystému efektívne pôsobiť ako dodávateľ likvidity.

Pri uplatňovaní povinných minimálnych rezerv je ECB viazaná konať podľa cieľov Eurosystému vymedzených v článku 105 ods. 1 zmluvy a článku 2 Štatútu ESCB, ktorý okrem iného obsahuje zásadu nevyvolávať významné nežiaduce premiestňovanie alebo prevádzanie zdrojov.

7.2.   Inštitúcie, ktoré tvoria povinné minimálne rezervy

ECB v súlade s článkom 19.1 Štatútu ESCB vyžaduje, aby úverové inštitúcie so sídlom v členských štátoch udržiavali povinné minimálne rezervy. Znamená to, že aj pobočky zriadené v eurozóne subjektmi nezapísanými v obchodnom registri v eurozóne tiež podliehajú systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému. Pobočky úverových inštitúcií sídliacich v eurozóne, ktoré sa nachádzajú mimo eurozóny, tomuto systému nepodliehajú.

Inštitúcie budú automaticky zbavené povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy od začiatku periódy udržiavania, v ktorej im bolo odobraté povolenie alebo sa ho vzdali, alebo počas ktorého súdna moc alebo iný kompetentný orgán zúčastneného členského štátu prijme rozhodnutie dať inštitúciu do likvidácie. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 a nariadenia ECB/2003/9 ECB má tiež možnosť na základe nediskriminačného prístupu zbaviť niektoré inštitúcie povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy, ak by sa uložením tejto povinnosti týmto inštitúciám nedosiahli ciele systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Vo svojom rozhodnutí o každej takejto výnimke ECB berie do úvahy jedno alebo viaceré z týchto kritérií:

inštitúcia má osobitný účel;

inštitúcia nevykonáva aktívne bankové funkcie na základe hospodárskej súťaže s inými úverovými inštitúciami;

všetky vklady inštitúcie sú účelovo viazané na regionálnu a/alebo medzinárodnú rozvojovú pomoc.

ECB vytvára a vedie zoznam inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. ECB tiež zverejňuje zoznam všetkých inštitúcií oslobodených od povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy z dôvodov iných ako sú reorganizačné opatrenia (101). Zmluvné strany sa môžu opierať o tieto zoznamy pri rozhodovaní, či majú záväzky voči takej inštitúcii, ktorá sama podlieha povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy. Tieto zoznamy, ktoré sú uverejňované po závere posledného pracovného dňa Eurosystému za každý kalendárny mesiac, sa použijú na výpočet základne povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, ktorá sa začína v kalendárnom mesiaci o dva mesiace neskôr. Napríklad, zoznam uverejnený na konci februára by platil na výpočet základne povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, ktorá sa začína v apríli.

7.3.   Určovanie povinných minimálnych rezerv

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv a sadzby povinných minimálnych rezerv

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie je vymedzená vo vzťahu k jej súvahovým položkám. Údaje zo súvahy sa oznamujú národným centrálnym bankám na základe všeobecného rámca peňažnej a bankovej štatistiky ECB (časť 7.5) (102). Pre inštitúcie podliehajúce úplnej vykazovacej povinnosti sa na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania začínajúcu o dva kalendárne mesiace používajú údaje zo súvahy vzťahujúce sa na koniec daného kalendárneho mesiaca. Napríklad pri určení povinných minimálnych rezerv, ktoré majú zmluvné strany splniť za periódu udržiavania začínajúcu v apríli, sa bude vychádzať zo základne na výpočet povinných minimálnych rezerv vypočítanej zo súvahy zostavenej ku koncu februára.

Rámec výkazníctva pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB obsahuje možnosť zbaviť malé inštitúcie časti záťaže súvisiacej s vykazovaním. Inštitúcie, na ktoré sa uplatňuje toto ustanovenie, sú povinné vykazovať iba obmedzený súbor údajov zo súvahy za každý štvrťrok (údaje z konca štvrťroka), a to v neskoršom termíne ako väčšie inštitúcie. Pre tieto inštitúcie sa na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre tri za sebou nasledujúce periódy udržiavania používajú údaje zo súvahy vykázané za konkrétny štvrťrok s dvojmesačným oneskorením. Napríklad pre výpočet základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre periódy udržiavania začínajúce v júni, júli a auguste by platila súvaha z konca prvého štvrťroka, t. j. z marca.

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 je ECB oprávnená do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie započítať záväzky plynúce z prijatých zdrojov spolu so záväzkami vyplývajúcimi z podsúvahových položiek inštitúcie. V skutočnosti sú však v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv zaradené iba záväzkové kategórie „vklady“ a „emitované dlhové cenné papiere“ (box 9).

Záväzky voči iným inštitúciám zaradeným do zoznamu inštitúcií, ktoré podliehajú systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, a záväzky voči ECB a národným centrálnym bankám nie sú zahrnuté do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. V tejto súvislosti musí byť emitent vo vzťahu ku kategórii záväzkov „emitované dlhové cenné papiere“ schopný preukázať skutočný objem týchto nástrojov v držbe iných inštitúcií podliehajúcich systému minimálnych rezerv Eurosystému, ak si ich má odpočítať zo svojej základne na výpočet minimálnych rezerv. V opačnom prípade si môže uplatniť štandardizovaný odpočet vo forme pevne stanoveného percenta (103) za túto súvahovú položku.

Výšku sadzby povinných minimálnych rezerv stanovuje ECB s ohľadom na hornú hranicu stanovenú v nariadení Rady (ES) č. 2531/98. ECB uplatňuje jednotnú nenulovú sadzbu rezerv na väčšinu položiek zahrnutých do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. Výška sadzby rezerv je špecifikovaná v nariadení ECB/2003/9. ECB stanovuje nulovú sadzbu na tieto kategórie záväzkov: „vklady s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky“, „vklady s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky“, „repo obchody“ a „dlhové cenné papiere s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky“ (box 9). ECB môže sadzbu povinných minimálnych rezerv kedykoľvek zmeniť. ECB oznamuje zmeny sadzby povinných minimálnych rezerv pred prvou periódou udržiavania, pre ktorú je zmena účinná.

Výpočet povinných minimálnych rezerv

Povinné minimálne rezervy každej jednotlivej inštitúcie sa vypočítavajú tak, že sa na sumu pasív podliehajúcich povinným minimálnym rezervám uplatnia sadzby rezerv podľa príslušných kategórií.

Každá inštitúcia si odpočítava odpočítateľnú položku 100 000 EUR zo svojich povinných minimálnych rezerv v každom členskom štáte, v ktorom má svoju organizačnú zložku. Takáto odpočítateľná položka sa musí poskytovať bez toho, aby to bolo na ujmu povinností inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému (104).

Určená výška povinných minimálnych rezerv sa za každú periódu udržiavania zaokrúhľuje na najbližšie euro.

BOX 9Základňa na výpočet a sadzby povinných minimálnych rezervA   Záväzky zahrnuté do základne, voči ktorým sa uplatňuje pozitívna sadzba-Vklady (105)

Vklady splatné na požiadanie

Vklady s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov

Vklady s výpovednou lehotou do dvoch rokov

Emitované dlhové cenné papiere

Dlhové cenné papiere s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov

B   Záväzky zahrnuté do základne, na ktoré sa uplatňuje nulová sadzba-Vklady (105)

Vklady s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky

Vklady s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky

Repo obchody

Emitované dlhové cenné papiere

Dlhové cenné papiere s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky

C   Záväzky vylúčené zo základne

Záväzky voči iným inštitúciám podliehajúcim systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému

Záväzky voči ECB a národným centrálnym bankám

7.4.   Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

Perióda udržiavania povinných minimálnych rezerv

ECB uverejňuje kalendár periód udržiavania povinných minimálnych rezerv najmenej tri mesiace pred začiatkom každého roka (106). Perióda udržiavania povinných minimálnych rezerv začína v deň zúčtovania prvého hlavného refinančného obchodu, ktorý nasleduje po zasadnutí Rady guvernérov, na programe ktorého je pravidelné mesačné hodnotenie nastavenia menovej politiky. V osobitných situáciách môže byť uverejnený kalendár zmenený, napríklad keď sa posunie časový plán zasadaní Rady guvernérov.

Udržiavanie rezerv

Každá inštitúcia je povinná mať svoje povinné minimálne rezervy uložené na jednom alebo viacerých účtoch peňažných rezerv v národnej centrálnej banke v členskom štáte, v ktorom je zriadená. Pokiaľ ide o inštitúcie s viac ako jednou organizačnou zložkou v členskom štáte, za splnenie celkových povinných minimálnych rezerv všetkých domácich organizačných zložiek inštitúcie zodpovedá ústredie (107). Inštitúcia s organizačnými zložkami vo viac ako jednom členskom štáte je povinná viesť povinné minimálne rezervy v národnej centrálnej banke každého členského štátu, v ktorom má organizačnú zložku, podľa základne na výpočet povinných minimálnych rezerv platnej v danom členskom štáte.

Ako účty peňažných rezerv sa môžu využívať zúčtovacie účty inštitúcií v národných centrálnych bankách. Rezervy udržiavané na zúčtovacích účtoch sa môžu využívať na účely vnútrodenného zúčtovania. Za denný stav rezerv inštitúcie sa považuje konečný denný zostatok na jej účte peňažných rezerv.

Inštitúcia môže požiadať národnú centrálnu banku v členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo, o povolenie udržiavať všetky svoje povinné minimálne rezervy nepriamo, prostredníctvom sprostredkovateľa. Možnosť udržiavania povinných minimálnych rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa sa spravidla obmedzuje na inštitúcie, ktoré sú organizované tak, že časť správy (napr. finančné hospodárenie) obvykle vykonáva sprostredkovateľ (napr. siete sporiteľní a družstevných bánk môžu svoje rezervy centralizovať). Udržiavanie povinných minimálnych rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa podlieha ustanoveniam špecifikovaným v nariadení ECB/2003/9.

Úročenie rezerv

Povinné minimálne rezervy sú úročené počas periódy udržiavania priemernou úrokovou sadzbou ECB (váženou podľa počtu kalendárnych dní) pre hlavné refinančné operácie, ktorá sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v boxe 10. Rezervy prevyšujúce povinné minimálne rezervy sa neúročia. Úroky sa pripisujú na druhý pracovný deň NCB, ktorý nasleduje po konci periódy udržiavania, ku ktorej úrok prináleží.

BOX 10Výpočet úročenia povinných minimálnych rezervPovinné minimálne rezervy sa úročia podľa vzorca:kde:Formula Formula

Rt

=

úroky, ktoré pripadajú na povinné minimálne rezervy počas periódy udržiavania t,

Ht

=

priemerné denné povinné minimálne rezervy počas periódy udržiavania t,

nt

=

počet kalendárnych dní periódy udržiavania t,

rt

=

úroková sadzba pre úročenie povinných minimálnych rezerv počas periódy udržiavania t. Sadzba sa štandardne zaokrúhľuje na dve desatinné miesta,

i

=

i-ty kalendárny deň periódy udržiavania,

MRi

=

hraničná úroková sadzba poslednej hlavnej refinančnej operácie vysporiadanej v i-ty kalendárny deň alebo pred ním.

7.5.   Vykazovanie, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

Jednotlivé položky základne na výpočet povinných minimálnych rezerv vypočítavajú inštitúcie, ktoré podliehajú povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy, a oznamujú ich národným centrálnym bankám v rámci peňažnej a bankovej štatistiky ECB (príloha 4). Postupy pre oznamovanie a potvrdzovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a stanovenie výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie definuje článok 5 nariadenia ECB/2003/9.

Postup pre oznamovanie a potvrdzovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie: Iniciatívy na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie pre príslušnú periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv sa ujme buď príslušná národná centrálna banka, alebo inštitúcia sama. Strana, ktorá vypočítala rezervy, oznámi vypočítané povinné minimálne rezervy najneskôr tri pracovné dni NCB pred začiatkom periódy udržiavania. Príslušná národná centrálna banka môže ako lehotu na oznámenie povinných minimálnych rezerv stanoviť aj skorší termín. Môže stanoviť aj dodatočné lehoty, v ktorých inštitúcia bude oznamovať zmeny základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a akékoľvek zmeny oznámených povinných minimálnych rezerv. Potvrdzujúca strana potvrdí vypočítanú výšku povinných minimálnych rezerv najneskôr v pracovný deň NCB, ktorý predchádza začiatku periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv. Ak potvrdzujúca strana neodpovie do konca posledného pracovného dňa NCB pred začatím periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv, považuje sa to za potvrdenie výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie na príslušnú periódu. Po potvrdení povinné minimálne rezervy na príslušnú periódu udržiavania nie je možné zmeniť.

Pre inštitúcie, ktoré majú povolené konať ako sprostredkovatelia pre nepriame udržiavanie rezerv iných inštitúcií, sú v nariadení ECB/2003/9 stanovené osobitné požiadavky na výkazníctvo. Vedenie rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa nemení povinnosť štatistického výkazníctva inštitúcií, ktorých rezervy spravuje sprostredkovateľ.

ECB a národné centrálne banky majú právo v rámci pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 overovať presnosť a kvalitu zhromaždených údajov.

7.6.   Neplnenie povinných minimálnych rezerv

K neplneniu povinných minimálnych rezerv dochádza, ak je priemerný denný zostatok inštitúcie na jej účte, resp. účtoch peňažných rezerv počas periódy udržiavania nižší, ako sú jej určené povinné minimálne rezervy pre zodpovedajúcu periódu udržiavania.

Ak inštitúcia úplne alebo čiastočne nedodrží povinné minimálne rezervy, ECB môže v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2531/98 uložiť niektorú z týchto sankcií:

povinnosť uhradiť sumu vypočítanú ako najviac päť percentuálnych bodov nad úrokovou sadzbou jednodňových refinančných obchodov z nenaplneného objemu minimálnych rezerv danej inštitúcie,

povinnosť uhradiť sumu vypočítanú ako najviac dvojnásobok úrokovej sadzby jednodňových refinančných obchodov z nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie,

povinnosť deponovať v ECB alebo v národných centrálnych bankách neúročené vklady až do výšky trojnásobku nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie. Lehota splatnosti vkladu nesmie presiahnuť obdobie, počas ktorého inštitúcia nesplnila povinnosť povinných minimálnych rezerv.

Ak inštitúcia nedodrží iné povinnosti podľa nariadení a rozhodnutí ECB, ktoré sa týkajú systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému (napr. ak príslušné údaje neboli odoslané načas alebo ak nie sú presné), ECB je oprávnená uložiť sankcie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka právomoci Európskej centrálnej banky ukladať sankcie a nariadením Európskej centrálnej banky č. 2157/1999 z 23. septembra 1999, ktoré sa týka právomoci Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (ECB/1999/4) (108). Výkonná rada ECB môže stanovovať a uverejňovať kritériá, podľa ktorých bude uplatňovať sankcie stanovené v článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 (109).

Okrem toho Eurosystém môže v prípade závažného porušenia požiadaviek povinných minimálnych rezerv dočasne pozastaviť prístup zmluvných strán k obchodom na voľnom trhu.

PRÍLOHA 1

PRÍKLADY OPERÁCIÍ A POSTUPOV MENOVEJ POLITIKY

ZOZNAM PRÍKLADOV

Príklad 1

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pevnou úrokovou sadzbou

Príklad 2

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 3

Emisia dlhových cenných papierov ECB prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 4

Devízový swap na stiahnutie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 5

Devízový swap na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 6

Opatrenia na kontrolu rizika

PRÍKLAD 1Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pevnou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne dodať trhu likviditu prostredníctvom reverzného obchodu organizovaného formou tendra s pevnou úrokovou sadzbou.Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Zmluvná strana

Ponuka

(v mil. EUR)

Banka 1

30

Banka 2

40

Banka 3

70

Spolu

140

ECB sa rozhodne prideliť spolu 105 mil. EUR.Percento pridelenia je:FormulaZmluvným stranám sa pridelí:

Zmluvná strana

Ponuka

(v mil. EUR)

Pridelenie

(v mil. EUR)

Banka 1

30

22,5

Banka 2

40

30,0

Banka 3

70

52,5

Spolu

140

105,0

PRÍKLAD 2Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne dodať trhu likviditu prostredníctvom reverzného obchodu na základe tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou.Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Úroková sadzba (%)

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Ponuky spolu

Kumulatívne ponuky

3,15

 

 

 

0

0

3,10

 

5

5

10

10

3,09

 

5

5

10

20

3,08

 

5

5

10

30

3,07

5

5

10

20

50

3,06

5

10

15

30

80

3,05

10

10

15

35

115

3,04

5

5

5

15

130

3,03

5

 

10

15

145

Spolu

30

45

70

145

 

ECB sa rozhodne prideliť 94 mil. EUR, čo znamená, že hraničná úroková sadzba bude 3,05 %.Všetky ponuky nad 3,05 % (pre kumulatívny objem 80 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Percento pridelenia pri úrokovej sadzbe 3,05 % bude:FormulaNapríklad banke 1 sa za hraničnú úrokovú sadzbu pridelí:0,4 × 10 = 4Celkový objem pridelený banke 1 je:5 + 5 + 4 = 14Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

Zmluvné strany

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Spolu

Ponuky spolu

30,0

45,0

70,0

145

Pridelenie spolu

14,0

34,0

46,0

94

„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje prostredníctvom aukcie s jednotnou úrokovou sadzbou (holandská aukcia), úroková sadzba pre všetky úspešné zmluvné strany bude 3,05 %.„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje prostredníctvom aukcie s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia), na objemy prideľované zmluvným stranám sa jednotná úroková sadzba neuplatňuje; napríklad banka 1 dostane 5 mil. EUR pri 3,07 %, 5 mil. EUR pri 3,06 % a 4 mil. EUR pri 3,05 %.

PRÍKLAD 3Emisia dlhových cenných papierov ECB prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne stiahnuť likviditu z trhu emisiou dlhových cenných papierov prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou.Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Úroková sadzba (%)

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Ponuky spolu

Kumulatívne ponuky

3,00

 

 

 

0

0

3,01

5

 

5

10

10

3,02

5

5

5

15

25

3,03

5

5

5

15

40

3,04

10

5

10

25

65

3,05

20

40

10

70

135

3,06

5

10

10

25

160

3,08

5

 

10

15

175

3,10

 

5

 

5

180

Spolu

55

70

55

180

 

ECB sa rozhodne prideliť 124,5 mil. EUR, čo znamená, že hraničná úroková sadzba je 3,05 %.Všetky ponuky pod 3,05 % (pre kumulatívny objem 65 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Pridelenie pri úrokovej sadzbe 3,05 % bude:FormulaNapríklad banke 1 sa pri hraničnej úrokovej sadzbe pridelí:0,85 × 20 = 17Celkový objem pridelený banke 1 bude:5 + 5 + 5 + 10 + 17 = 42Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

Zmluvné strany

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Spolu

Ponuky spolu

55,0

70,0

55,0

180

Pridelenie spolu

42,0

49,0

33,5

124,5

PRÍKLAD 4Devízový swap na stiahnutie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne stiahnuť likviditu z trhu uskutočnením devízového swapu na kurz EUR/USD prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou. (Poznámka: Euro je v tomto prípade obchodované s prémiou.)Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Swapové body

(x 10 000)

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Ponuky spolu

Kumulatívne ponuky

6,84

 

 

 

0

0

6,80

5

 

5

10

10

6,76

5

5

5

15

25

6,71

5

5

5

15

40

6,67

10

10

5

25

65

6,63

25

35

40

100

165

6,58

10

20

10

40

205

6,54

5

10

10

25

230

6,49

 

5

 

5

235

Spolu

65

90

80

235

 

ECB sa rozhodne prideliť 158 mil. EUR, čo znamená, že hraničný swapový bod bude 6,63. Všetky ponuky nad 6,63 (pre kumulatívny objem 65 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Percento pridelenia pri hranici 6,63 swapového bodu bude:FormulaNapríklad pri hraničnom swapovom bode sa banke 1 pridelí:0,93 × 25 = 23,25Celkový objem pridelený banke 1 bude:5 + 5 + 5 + 10 + 23,25 = 48,25Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

Zmluvné strany

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Spolu

Ponuky spolu

65,0

90,0

80,0

235,0

Pridelenie spolu

48,25

52,55

57,20

158,0

ECB stanoví pre operáciu spotový výmenný kurz EUR/USD na 1,1300.„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (holandskej) aukcie s jednotnou sadzbou, Eurosystém nakúpi ku dňu začatia obchodu 158 000 000 EUR a predá 178 540 000 USD. V deň splatnosti obchodu Eurosystém predá 158 000 000 EUR a kúpi 178 644 754 USD (forwardový výmenný kurz predstavuje 1,130663 = 1,1300 + 0,000663).„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (americkej) aukcie s viacerými úrokovými sadzbami, Eurosystém vymení objemy eur a amerických dolárov tak, ako to zobrazuje tabuľka:

Spotová transakcia

Forwardová transakcia

Výmenný kurz

Nákup EUR

Predaj USD

Výmenný kurz

Predaj EUR

Nákup USD

1,1300

 

 

1,130684

 

 

1,1300

10 000 000

11 300 000

1,130680

10 000 000

11 306 800

1,1300

15 000 000

16 950 000

1,130676

15 000 000

16 960 140

1,1300

15 000 000

16 950 000

1,130671

15 000 000

16 960 065

1,1300

25 000 000

28 250 000

1,130667

25 000 000

28 266 675

1,1300

93 000 000

105 090 000

1,130663

93 000 000

105 151 659

1,1300

 

 

1,130658

 

 

1,1300

 

 

1,130654

 

 

1,1300

 

 

1,130649

 

 

Spolu

158 000 000

178 540 000

 

158 000 000

178 645 339

PRÍKLAD 5Devízový swap na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne dodať trhu likviditu uskutočnením devízového swapu na kurz EUR/USD formou tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou. (Poznámka: Euro je v tomto prípade obchodované s prémiou.)Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Swapové body

(x 10 000)

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Ponuky spolu

Kumulatívne ponuky

6,23

 

 

 

 

 

6,27

5

 

5

10

10

6,32

5

 

5

10

20

6,36

10

5

5

20

40

6,41

10

10

20

40

80

6,45

20

40

20

80

160

6,49

5

20

10

35

195

6,54

5

5

10

20

215

6,58

 

5

 

5

220

Spolu

60

85

75

220

 

ECB sa rozhodne prideliť 197 mil. EUR, čo znamená, že hraničný swapový bod je 6,54. Všetky ponuky pod 6,54 (pre kumulatívny objem 195 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Percento pridelenia pri úrovni 6,54 swapového bodu bude:FormulaNapríklad banke 1 sa pri hraničnom swapovom bode pridelí:0,10 × 5 = 0,5Celkový objem pridelený banke 1 bude:5 + 5 + 10 + 10 + 20 + 5 + 0,5 = 55,5Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

Zmluvné strany

Objem (v mil. EUR)

Banka 1

Banka 2

Banka 3

Spolu

Ponuky spolu

60,0

85,0

75,0

220

Pridelenie spolu

55,5

75,5

66,0

197

ECB stanoví pre operáciu spotový výmenný kurz EUR/USD na 1,1300.„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (holandskej) aukcie s jednotnou sadzbou, predá Eurosystém ku dňu začatia operácie 197 000 000 EUR a kúpi 222 610 000 USD. V deň splatnosti operácie Eurosystém nakúpi 197 000 000 EUR a predá 222 738 838 USD (forwardový výmenný kurz predstavuje 1,130654 = 1,1300 + 0,000654).„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (americkej) aukcie s viacerými sadzbami, Eurosystém vymení objemy eur a amerických dolárov tak, ako to zobrazuje tabuľka:

Spotová transakcia

Forwardová transakcia

Výmenný kurz

Predaj EUR

Nákup USD

Výmenný kurz

Nákup EUR

Predaj USD

1,1300

 

 

1,130623

 

 

1,1300

10 000 000

11 300 000

1,130627

10 000 000

11 306 270

1,1300

10 000 000

11 300 000

1,130632

10 000 000

11 306 320

1,1300

20 000 000

22 600 000

1,130636

20 000 000

22 612 720

1,1300

40 000 000

45 200 000

1,130641

40 000 000

45 225 640

1,1300

80 000 000

90 400 000

1,130645

80 000 000

90 451 600

1,1300

35 000 000

39 550 000

1,130649

35 000 000

39 572 715

1,1300

2 000 000

2 260 000

1,130654

2 000 000

2 261 308

1,1300

 

 

1,130658

 

 

Spolu

197 000 000

222 610 000

 

197 000 000

222 736 573

PRÍKLAD 6Opatrenia na kontrolu rizikaPríklad ilustruje rámec kontroly rizika uplatňovaný na podkladové aktíva používané v obchodoch Eurosystému na dodanie likvidity (110). Vychádza z predpokladu, že zmluvná strana sa zúčastňuje na týchto operáciách menovej politiky Eurosystému:

hlavná refinančná operácia, začínajúca sa 28. júla 2004 a končiaca sa 4. augusta 2004, v ktorej je zmluvnej strane pridelených 50 mil. EUR pri úrokovej sadzbe 4,24 %,

dlhodobejšia refinančná operácia, začínajúca sa 29. júla 2004 a končiaca sa 21. októbra 2004, v ktorej je zmluvnej strane pridelených 45 mil. EUR pri úrokovej sadzbe 4,56 %,

hlavná refinančná operácia, začínajúca sa 4. augusta 2004 a končiaca sa 11. augusta 2004, v ktorej je zmluvnej strane pridelených 35 mil. EUR pri úrokovej sadzbe 4,26 %.

Vlastnosti podkladových aktív prvého stupňa, ktoré zmluvná strana použila na krytie týchto obchodov sú v tabuľke 1:Tabuľka 1 Podkladové aktíva prvého stupňa použité v obchodoch

Vlastnosti

Názov

Trieda aktív

Dátum splatnosti

Vymedzenie kupónu

Frekvencia kupónu

Zostatková splatnosť

Zrážka pri ocenení

Aktívum A

nástroj krytý aktívami

29. 8. 2006

pevná sadzba

6 mesiacov

2 roky

3,50 %

Aktívum B

vládny dlhopis

19. 11. 2008

pohyblivá sadzba

12 mesiacov

4 roky

0,50 %

Aktívum C

podnikový dlhopis

12. 5. 2015

nulový kupón

 

>10 rokov

15,00 %


Ceny v % (vrátane alikvotného úroku) (111)

28.7.2004

29.7.2004

30.7.2004

2.8.2004

3.8.2004

4.8.2004

5.8.2004

102,63

101,98

100,55

101,03

100,76

101,02

101,24

 

98,35

97,95

98,15

98,56

98,73

98,57

 

 

 

 

 

55,01

54,87

Systém rezervácie (earmarking)V tomto prípade sa predpokladá, že obchody sa vykonávajú v národnej centrálnej banke pomocou systému, v ktorom sú podkladové aktíva rezervované pre každý obchod. V systémoch rezervácie sa oceňovanie podkladových aktív uskutočňuje denne. Spôsob kontroly rizika možno opísať takto (tiež v tabuľke 2):

1.

Dňa 28. júla 2004 zmluvná strana uzavrie s národnou centrálnou bankou dohodu o spätnom odkúpení, v ktorej centrálna banka nakúpi aktíva A za 50,6 mil. EUR. Aktívum A je nástroj krytý aktívami s pevným kupónom so splatnosťou 29. augusta 2006. Má teda zostatkovú splatnosť dva roky, preto vyžaduje zrážku pri ocenení 3,5 %. Trhová cena aktíva A na jeho referenčnom trhu je v ten deň 102,63 %, v čom je zahrnutý aj alikvotný úrok z kupónu. Od zmluvnej strany sa vyžaduje, aby dodala aktíva A v objeme, ktorý pri odpočítaní zrážky pri ocenení 3,5 % presahuje pridelený objem 50 mil. EUR. Zmluvná strana preto dodá aktívum A v menovitej hodnote 50,6 mil. EUR, ktorého upravená trhová hodnota v ten deň predstavuje 50 113 203 EUR.

2.

Dňa 29. júla 2004 zmluvná strana uzavrie s národnou centrálnou bankou dohodu o spätnom odkúpení, v ktorej centrálna banka nakúpi aktíva A za 21 mil. EUR (trhová cena 101,98 %, zrážka pri ocenení 3,5 %) a aktíva B za 25 mil. EUR (trhová cena 98,35 %). Aktívum B je vládny dlhopis s kupónom určeným pohyblivou úrokovou sadzbou, na ktorý sa uplatňuje zrážka pri ocenení 0,5 %. Upravená trhová hodnota aktíva A a aktíva B v ten deň predstavuje 45 130 810 EUR, to znamená, že presahuje požadovanú sumu 45 000 000 EUR.

Dňa 29. júla 2004 sú podkladové aktíva hlavnej refinančnej operácie začatej 28. júla 2004 precenené. Pri trhovej cene 101,98 % je trhová cena aktíva A upravená zrážkou pri ocenení ešte vždy v medziach dolnej a hornej hraničnej úrovne. Pôvodne založený kolaterál sa teda považuje za dostatočný na zabezpečenie prideleného pôvodného objemu likvidity, ako aj alikvotného úroku vo výške 5 889 EUR.

3.

Dňa 30. júla 2004 sa podkladové aktíva precenia: trhová cena aktíva A bude 100,55 % a aktíva B 97,95 %. Alikvotný úrok je 11 778 EUR z hlavnej refinančnej operácie začatej 28. júla 2004 a 5 700 EUR z dlhodobejšej refinančnej operácie začatej 29. júla 2004. V dôsledku toho upravená trhová cena aktíva A v prvej transakcii klesne pod sumu obchodu, ktorý sa má zabezpečiť (dodaná likvidita plus vytvorený úrok) o 914 218 EUR, ale tiež pod dolnú hraničnú úroveň 49 761 719 EUR. Zmluvná strana dodá 950 000 EUR aktíva A v menovitej hodnote, čo po odpočítaní 3,5 % zrážky pri ocenení z trhovej ceny 100,55 % obnoví dostatočné krytie kolaterálom (112).

Výzva na dodatočné vyrovnanie sa vyžaduje aj v druhom obchode, pretože upravená trhová cena podkladových aktív použitých v obchode (44 741 520 EUR) je pod dolnou hraničnou úrovňou (44 780 672 EUR). Zmluvná strana preto dodá aktíva B v hodnote 270 000 EUR s upravenou trhovou hodnotou 263 143 EUR.

4.

V dňoch 2. a 3. augusta 2004 dôjde k preceneniu podkladových aktív, z ktorého nevyplýva potreba výzvy na dodatočné vyrovnanie pre obchody uzavreté 28. a 29. júla 2004.

5.

Dňa 4. augusta 2004 zmluvná strana splatí likviditu dodanú na základe hlavného refinančného obchodu začatého 28. júla 2004 vrátane alikvotného úroku 41 222 EUR. Národná centrálna banka vráti aktíva A v menovitej hodnote 51 550 000 EUR.

V ten istý deň zmluvná strana uzavrie s národnou centrálnou bankou novú dohodu o spätnom odkúpení, centrálna banka nakúpi aktíva C za 75 mil. EUR v menovitej hodnote. Keďže aktívum C je podnikový dlhopis s nulovým kupónom a so zostatkovou splatnosťou viac ako 10 rokov, vyžaduje sa zrážka pri ocenení vo výške 15 %. Zodpovedajúca trhová hodnota upravená zrážkou pri ocenení v ten deň bude 35 068 875 EUR.

Precenenie aktív dlhodobejšej refinančnej operácie, ktorá začala 29. júla 2004 ukáže, že upravená trhová hodnota dodaných aktív prevyšuje hornú hraničnú úroveň o približne 262 000 EUR, v dôsledku čoho národná centrálna banka vráti zmluvnej strane aktíva B v menovitej hodnote 262 000 EUR (113).

„“Systém združovania (pooling)V tomto prípade sa predpokladá, že obchody vykonáva národná centrálna banka pomocou systému združovania. Aktíva zahrnuté do spoločného fondu aktív, ktorý používa zmluvná strana, nie sú priradené k nijakým konkrétnym obchodom.Aj v tomto príklade dochádza k rovnakej postupnosti obchodov ako v predchádzajúcom príklade, ktorý ilustruje systém rezervácie. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že v dňoch preceňovania musí upravená trhová hodnota všetkých aktív združených do spoločného fondu kryť celkový objem všetkých nevysporiadaných obchodov zmluvnej strany s národnou centrálnou bankou. Výzva na dodatočné vyrovnanie 1 178 398 EUR z 30. júla 2004 je v tomto príklade rovnaká ako výzva vyžadovaná v systéme rezervácie. Zmluvná strana dodá aktíva A v menovitej hodnote 1 300 000 EUR, čo po odpočítaní zrážky pri ocenení 3,5 % z trhovej ceny 100,55 % obnoví dostatočné krytie kolaterálom.Dňa 04. augusta 2004, keď sa hlavná refinančná operácia uzavretá 28. júla 2004 stane splatnou, si zmluvná strana môže ponechať aktíva na zálohovom majetkovom účte. Aktívum tiež možno vymeniť za iné aktívum, ako je uvedené v príklade, keď na pokrytie dodanej likvidity a úroku akumulovaného vo všetkých refinančných obchodoch sú aktíva A v menovitej hodnote 51,9 mil. EUR nahradené aktívami C v menovitej hodnote 75,5 mil. EUR.Rámec kontroly rizika v systéme združovania aktív je opísaný v tabuľke 3.

Tabuľka 2 Systém rezervácie

Dátum

Nesplatené obchody

Dátum začatia

Dátum ukončenia

Úroková sadzba

Dodaná likvidita

Alikvotný úrok

Celkový objem na pokrytie

Dolný hraničný objem

Horný hraničný objem

Upravená trhová hodnota

Výzva na dodatočné vyrovnanie

28.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

50 000 000

49 750 000

50 250 000

50 113 203

29.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

5 889

50 005 889

49 755 859

50 255 918

49 795 814

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

45 000 000

45 775 000

45 225 000

45 130 810

30.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

11 778

50 011 778

49 761 719

50 261 837

49 097 560

– 914 218

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

5 700

45 005 700

44 780 672

45 230 729

44 741 520

– 264 180

2.8.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

29 444

50 029 444

49 779 297

50 279 592

50 258 131

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

22 800

45 022 800

44 797 686

45 247 914

45 152 222

3.8.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

35 333

50 035 333

49 785 157

50 285 510

50 123 818

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

28 500

45 028 500

44 803 358

45 253 643

45 200 595

4.8.2004

Hlavné refinančné operácie

4.8.2004

11.8.2004

4,26

35 000 000

35 000 000

34 825 000

35 175 000

35 068 875

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

34 200

45 034 200

44 809 029

45 259 371

45 296 029

261 829

5.8.2004

Hlavné refinančné operácie

4.8.2004

11.8.2004

4,26

35 000 000

4 142

35 004 142

34 829 121

35 179 162

34 979 625

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

39 900

45 039 900

44 814 701

45 265 100

45 043 420


Tabuľka 3 Systém združovania

Dátum

Nesplatené obchody

Dátum začatia

Dátum ukončenia

Úroková sadzba

Dodaná likvidita

Alikvotný úrok

Celkový objem na pokrytie

Dolný hraničný objem (114)

Horný hraničný objem (115)

Upravená trhová hodnota

Výzva na dodatočné vyrovnanie

28.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

50 000 000

49 750 000

Neuplatňuje sa

50 113 203

29.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

5 889

95 005 889

94 530 859

Neuplatňuje sa

94 926 624

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

 

 

 

 

 

30.7.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

11 778

95 017 478

94 542 390

Neuplatňuje sa

93 839 080

–1 178 398

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

5 700

 

 

 

 

 

2.8.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

29 444

95 052 244

94 576 983

Neuplatňuje sa

95 487 902

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

22 800

 

 

 

 

 

3.8.2004

Hlavné refinančné operácie

28.7.2004

4.8.2004

4,24

50 000 000

35 333

95 063 833

94 588 514

Neuplatňuje sa

95 399 949

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

28 500

 

 

 

 

 

4.8.2004

Hlavné refinančné operácie

4.8.2004

11.8.2004

4,26

35 000 000

80 034 200

79 634 029

Neuplatňuje sa

80 333 458

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

34 200

 

 

 

 

 

5.8.2004

Hlavné refinančné operácie

4.8.2004

11.8.2004

4,26

35 000 000

4 142

80 044 042

79 643 821

Neuplatňuje sa

80 248 396

Dlhodobejšie refinančné operácie

29.7.2004

27.10.2004

4,56

45 000 000

39 900

 

 

 

 

 

PRÍLOHA 2

SLOVNÍK POJMOV

Agent zúčtovania [Settlement agent ]: inštitúcia, ktorá riadi proces zúčtovania (napr. stanovuje zúčtovacie pozície, monitoruje pohyby platieb atď.) pre prevodové systémy alebo iné systémy vyžadujúce zúčtovanie.

Americká aukcia [American auction ]: pozri aukcia s viacerými úrokovými sadzbami.

Aukcia s jednotnou úrokovou sadzbou (holandská aukcia) [Single rate auction (Dutch auction )]: aukcia, pri ktorej sa priradená úroková sadzba (alebo cena/swapový bod) uplatňovaná na všetky uspokojené ponuky rovná hraničnej úrokovej sadzbe.

Aukcia s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia) [Multiple rate auction (American auction)]: aukcia, pri ktorej sa priradená úroková sadzba (alebo cena/swapový bod) rovná navrhnutej úrokovej sadzbe každej jednotlivej ponuky.

Automatické operácie [Standing facility ]: možnosť realizácie obchodov s centrálnou bankou, ktoré majú zmluvné strany trvalo k dispozícii na vlastné požiadanie. Eurosystém ponúka dva jednodňové obchody: jednodňový refinančný obchodjednodňový sterilizačný obchod.

Cena pri spätnom odkúpení [Repurchase price ]: cena, za ktorú je kupujúci v súvislosti s dohodou o spätnom odkúpení povinný odpredať aktíva späť predávajúcemu. Cena pri spätnom odkúpení sa rovná súčtu obstarávacej ceny a cenového rozdielu zodpovedajúceho úroku z dodanej likvidity do doby splatnosti operácie.

Centrálny depozitár cenných papierov (CDCP) [Central securities depository (CSD )]: subjekt, ktorý vedie a spravuje cenné papiere alebo iné finančné aktíva, vedie účty emisií a umožňuje spracovanie transakcií prostredníctvom zaknihovania. Aktíva môžu existovať buď v listinnej podobe (pričom sú v rámci evidencie CDCP imobilizované), alebo v dematerializovanej podobe (t. j. len ako elektronické záznamy).

Cezhraničné zúčtovanie [Cross-border settlement ]: zúčtovanie, ktoré sa uskutočňuje v inej krajine ako v krajine alebo krajinách, v ktorých má jedna alebo obe zmluvné strany obchodu sídlo.

Členský štát [Member State ]: v tomto dokumente ide o členský štát EÚ, ktorý prijal jednotnú menu v súlade so zmluvou.

Dematerializácia [Dematerialisation ]: odstránenie listinných certifikátov alebo vlastníckych listín, ktoré predstavujú vlastníctvo finančných aktív tak, že tieto aktíva existujú len ako účtovné záznamy.

Deň nákupu [Purchase date ]: deň, v ktorom nadobudne účinnosť predaj nakupovaných aktív predajcom kupujúcemu.

Deň ocenenia [Valuation date ]: deň, v ktorom sa oceňujú podkladové aktíva úverových operácií.

Deň spätného odkúpenia [Repurchase date ]: deň, v ktorom je v súvislosti s transakciou na základe dohody o spätnom odkúpení kupujúci povinný predať aktíva späť predávajúcemu.

Deň splatnosti [Maturity date ]: deň, v ktorom sa končí splatnosť operácie menovej politiky. V prípade dohody o spätnom odkúpení alebo swapu zodpovedá deň splatnosti dátumu spätného odkúpenia.

Deň uzavretia obchodu [Trade date (T )]: deň, keď je obchod uzavretý (dohoda o finančnej transakcii medzi dvoma zmluvnými stranami). Deň uzavretia obchodu sa môže zhodovať s dňom zúčtovania transakcie (zúčtovanie v ten istý deň) alebo môže nastať o stanovený počet pracovných dní skôr ako deň zúčtovania (deň zúčtovania je stanovený ako deň uzavretia obchodu T + počet dní oneskorenia zúčtovania).

Deň začatia [Start date ]: deň, v ktorom sa uzavrie prvá časť operácie menovej politiky. Pre operácie založené na dohodách o spätnom odkúpenídevízových swapoch deň začatia zodpovedá dňu nákupu.

Deň zúčtovania [Settlement date ]: deň, ku ktorému je transakcia zúčtovaná. Zúčtovanie sa môže uskutočniť v ten istý deň ako obchod (zúčtovanie v ten istý deň) alebo jeden alebo niekoľko dní po obchode (deň zúčtovania je stanovený ako deň uzavretia obchodu (T) + počet dní oneskorenia zúčtovania).

Depozitár [Depository ]: je agent, ktorého hlavnou úlohou je evidovať cenné papiere v listinnej alebo v elektronickej podobe a viesť záznamy o vlastníctve týchto cenných papierov.

Devízový swap [Foreign exchange swap ]: súčasná spotová operácia nákupu/predaja a forwardová operácia predaja/nákupu jednej meny za druhú menu. Eurosystém uskutočňuje operácie menovej politiky na voľnom trhu vo forme devízových swapov, v ktorých národné centrálne banky (alebo ECB) nakupujú (alebo predávajú) prostredníctvom spotovej transakcie euro za cudziu menu a zároveň ho prostredníctvom forwardovej transakcie predávajú (nakupujú) späť.

Dlhodobejšia refinančná operácia [Longer-term refinancing operation ]: pravidelná operácia uskutočňovaná Eurosystémom na voľnom trhu vo forme reverzného obchodu. Dlhodobejšie refinančné operácie sa uskutočňujú prostredníctvom mesačných štandardných tendrov a majú spravidla splatnosť tri mesiace.

Dlhopis s nulovým kupónom [Zero coupon bond ]: cenný papier, z ktorého sa vypláca iba jediný tok hotovosti počas jeho životnosti. Na účely tohto dokumentu dlhopisy s nulovým kupónom zahŕňajú cenné papiere emitované s diskontom a cenné papiere s jedným kupónom pri splatnosti. Strip predstavuje osobitný typ dlhopisu s nulovým kupónom.

Dodanie proti platbe [Delivery-versus-payment alebo delivery-against-payment system]: mechanizmus vysporiadania na základe výmeny za hodnotu, ktorý zabezpečuje, že konečný prevod aktív (cenných papierov alebo iných finančných nástrojov) sa uskutoční iba vtedy, keď dôjde ku konečnému prevodu iného aktíva (alebo iných aktív).

Dodatočne stanovený kupón [Post-fixed coupon ]: kupón z nástrojov s pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorý sa stanovuje na základe hodnôt referenčného indexu k určitému dňu (alebo dňom) počas doby alikvotného narastania kupónového výnosu.

Dohoda o spätnom odkúpení [Repurchase agreement ]: dohoda, na základe ktorej sa aktívum predáva, pričom predávajúci zároveň získava právo a povinnosť spätne odkúpiť toto aktívum za stanovenú cenu k budúcemu dátumu alebo na výzvu. Táto dohoda sa podobá kolateralizovanému úveru s tým rozdielom, že predávajúci si nezachováva vlastníctvo cenných papierov. Eurosystém využíva dohody o spätnom odkúpení s pevne stanovenou splatnosťou vo svojich reverzných obchodoch.

Dolaďovací obchod [Fine-tuning operation ]: nepravidelná operácia na voľnom trhu, ktorú Eurosystém vykonáva najmä preto, aby sa vysporiadal s neočakávanými výkyvmi likvidity na trhu.

Dvojstranné obchody [Bilateral procedure ]: postup, pri ktorom centrálna banka uzatvára obchod priamo s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. Dvojstranné obchody zahŕňajú operácie vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov alebo sprostredkovateľov.

Elektronické peniaze [Electronic money ]: peňažná hodnota vyjadrená pohľadávkou voči vydávajúcej inštitúcii, ktorá je (a) uchovávaná na elektronickom médiu, (b) vydávaná pri prijatí peňažných prostriedkov, ktorých hodnota nie je nižšia ako vydávaná peňažná hodnota a (c) prijímaná ako platobný prostriedok inými podnikmi ako vydávajúca inštitúcia.

Emitent [Issuer ]: subjekt, ktorý má záväzok vyplývajúci z emitovaného cenného papiera alebo iného finančného nástroja.

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) [European System of Central Banks – ESCB]: Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky členských štátov EÚ. Treba poznamenať, že národné centrálne banky členských štátov, ktoré neprijali jednotnú menu v súlade so zmluvou, si zachovávajú svoje právomoci v oblasti menovej politiky v súlade s národným právom, a preto sa nezúčastňujú na výkone menovej politiky Eurosystému.

Eurosystém [Eurosystem ]: Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky členských štátov eurozóny. Rozhodovacími orgánmi Eurosystému sú Rada guvernérov a Výkonná rada ECB.

Eurozóna [Euro area ]: do eurozóny patria členské štáty EÚ, ktoré prijali euro ako jednotnú menu v súlade so zmluvou a v ktorých sa vykonáva jednotná menová politika, za ktorú zodpovedá Rada guvernérov ECB.

Externá inštitúcia hodnotiaca úverovú bonitu [External credit assessment institution (ECAI )]: zdroj hodnotenia úverovej bonity, ktorý sa využíva v rámci Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ECAF). Ide o inštitúcie, ktorých hodnotenie môžu úverové inštitúcie využívať pri stanovovaní rizikovo vážených úverových angažovaností podľa smernice o kapitálových požiadavkách. Tieto inštitúcie musia prejsť procesom formálneho uznania národnými orgánmi bankového dohľadu.

Hlavná refinančná operácia [Main refinancing operation ]: pravidelná operácia uskutočňovaná Eurosystémom na voľnom trhu vo forme reverzného obchodu. Hlavné refinančné operácie sa uskutočňujú prostredníctvom týždenných štandardných tendrov a obvykle majú splatnosť jeden týždeň.

Holandská aukcia [Dutch auction ]: pozri aukcia s jednotnou úrokovou sadzbou.

Hraničná kotácia swapového bodu [Marginal swap point quotation ]: kotácia swapových bodov, pri ktorej sa vyčerpá celková suma umiestnená v tendri.

Hraničná úroková sadzba [Marginal interest rate ]: úroková sadzba, pri ktorej sa vyčerpá celá suma umiestnená v tendri.

Hraničný bod [Trigger point ]: vopred stanovená úroveň hodnoty dodanej likvidity, pri ktorej sa uskutoční výzva na dodatočné vyrovnanie.

Interný systém hodnotenia úverovej bonity [ In-house credit assessment system (ICAS )]: zdroj hodnotenia úverovej bonity, ktorý sa používa v rámci Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ECAF). V súčasnosti sú to štyri systémy hodnotenia úverovej bonity prevádzkované Deutsche Bundesbank, Banco de España, Banque de France a Oesterreichische Nationalbank.

Jednodňový refinančný obchod [ Marginal lending facility ]: automatická operácia Eurosystému, ktorú môžu zmluvné strany využiť na získanie jednodňového úveru od národnej centrálnej banky za vopred stanovenú úrokovú sadzbu oproti akceptovateľným aktívam.

Jednodňový sterilizačný obchod [Deposit facility ]:automatická operácia Eurosystému, ktorú môžu zmluvné strany využívať na uloženie jednodňových vkladov v národnej centrálnej banke, ktoré sú úročené vopred stanovenou úrokovou sadzbou.

Konečný prevod [Final transfer ]: neodvolateľný a bezpodmienečný prevod, ktorým zaniká záväzok uskutočniť prevod.

Koniec dňa [End-of-day ]: čas prevádzkového dňa (po uzavretí systému TARGET), keď sú ukončené všetky platby spracovávané v systéme TARGET v daný deň.

Korešpondenčné bankovníctvo [Correspondent banking ]: dohoda, na základe ktorej jedna úverová inštitúcia poskytuje platby a iné služby inej úverovej inštitúcii. Platby prostredníctvom korešpondentov sa často uskutočňujú prostredníctvom vzájomných účtov (účty nostro a loro), na ktoré sa môžu viazať stále úverové linky. Služby korešpondenčného bankovníctva sú poskytované najmä cezhranične, ale rozumejú sa nimi aj vzťahy medzi agentúrami v národnom rámci. Loro účet je pojem, ktorý používa korešpondent na označenie účtu vedeného pre zahraničnú úverovú inštitúciu; zahraničná úverová inštitúcia zasa považuje tento účet za svoj nostro účet.

Krajiny EHP (Európskeho hospodárskeho priestoru) [EEA (European Economic Area) countries ]: členské štáty EÚ, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Majetkový účet cenných papierov v úschove [Safe custody account ]: účet cenných papierov vedený centrálnou bankou, na ktorý môže úverová inštitúcia ukladať cenné papiere, ktoré považuje za akceptovateľné pre zaistenie operácií centrálnej banky.

Maximálna úroková sadzba ponuky [Maximum bid rate ]: horný limit úrokovej sadzby, pri ktorej môžu zmluvné strany predkladať svoje ponuky v rámci tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou. Ponuky presahujúce maximálnu úrokovú sadzbu stanovenú ECB sa vyradia.

Maximálny limit ponuky [Maximum bid limit ]: limit najväčšej akceptovateľnej ponuky jednotlivých zmluvných strán v tendri. Eurosystém môže uložiť maximálny limit ponuky, aby zabránil neúmerne veľkým ponukám jednotlivých zmluvných strán.

Medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (ISIN) [International Securities Identification Number – ISIN ]: medzinárodný identifikačný kód prideľovaný cenným papierom emitovaným na finančných trhoch.

Mechanizmus prepojenia [Interlinking mechanism ]: v rámci systému TARGET poskytuje mechanizmus prepojenia spoločné postupy a infraštruktúru, ktoré umožňujú pohyby platobných príkazov z jedného domáceho systému RTGS do druhého.

Metóda počítania dní [Day-count convention ]: metóda, ktorá stanovuje počet dní pri výpočte úrokov z úverov. Eurosystém uplatňuje v operáciách menovej politiky metódu skutočný počet dní/360.

Minimálna suma umiestnenia/pridelenia [Minimum allotment amount ]: minimálna suma, ktorá má byť pridelená jednotlivým zmluvným stranám v tendri. Eurosystém sa môže rozhodnúť, že každej zo zmluvných strán pridelí vo svojich tendroch určitý minimálny objem.

Minimálna úroková sadzba ponuky [Minimum bid rate ]: dolný limit úrokových sadzieb, za ktoré môžu zmluvné strany predkladať ponuky do tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Minimálny podiel umiestnenia/pridelenia [Minimum allotment ratio ]: dolný limit v percentách, vyjadrujúci podiel z ponúk umiestnených v tendri za hraničnú úrokovú sadzbu. Eurosystém sa môže rozhodnúť, že vo svojich tendroch uplatní minimálny podiel umiestnenia.

Model korešpondenčných centrálnych bánk (CCBM) [Correspondent central banking model ]: mechanizmus vytvorený Európskym systémom centrálnych bánk s cieľom umožniť zmluvným stranám využívať podkladové aktíva cezhranične. V CCBM konajú národné centrálne banky navzájom ako správcovia. Znamená to, že každá národná centrálna banka má v správe účet cenných papierov každej z ostatných národných centrálnych bánk (a ECB).

Národná centrálna banka [National central bank – NCB ]: v tomto dokumente ide o centrálnu banku členského štátu EÚ, ktorý prijal jednotnú menu v súlade so zmluvou.

Nástroj s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou [Inverse floating rate instrument ]: štruktúrovaný cenný papier, pri ktorom sa výnos vyplácaný držiteľovi cenného papiera inverzne mení v závislosti od zmien určitej referenčnej úrokovej sadzby.

Nástroj s pevnou úrokovou sadzbou [Fixed rate instrument ]: finančný nástroj, ktorý má výnos pevne stanovený počas celej doby životnosti nástroja.

Nástroj s pohyblivou úrokovou sadzbou [Floating rate instrument ]: finančný nástroj, ktorého výnos je pravidelne určovaný v závislosti od referenčného indexu, aby odrážal zmeny v krátkodobých a strednodobých trhových úrokových sadzbách. Nástroje s pohyblivou úrokovou sadzbou majú vopred stanovené kupóny alebo dodatočne stanovené kupóny.

Obchody na voľnom trhu [Open market operation ]: obchody uskutočňované z podnetu centrálnej banky na finančnom trhu. So zreteľom na účel, pravidelnosť a postupy môžu byť operácie Eurosystému na voľnom trhu rozdelené do štyroch kategórií: hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie, dolaďovacie obchody a štrukturálne obchody. Čo sa týka použitých nástrojov, hlavným nástrojom Eurosystému na voľnom trhu sú reverzné obchody, ktoré sa môžu využívať vo všetkých štyroch kategóriách operácií. Okrem toho je pre štrukturálne obchody k dispozícii vydávanie dlhových certifikátov a priame obchody, zatiaľ čo pre uskutočňovanie dolaďovacích obchodov sú k dispozícii priame obchody, devízové swapyprijímanie termínovaných vkladov.

Objemový tender [Volume tender ]: pozri tender s pevnou úrokovou sadzbou.

Obstarávacia cena [Purchase price ]: cena, za ktorú predávajúci predáva alebo má predať aktíva kupujúcemu.

Oceňovanie podľa trhovej hodnoty [Marking to market ]: pozri prípustná odchýlka.

Odpočítateľná položka [Lump-sum allowance ]: pevne stanovená suma, ktorú si inštitúcia odpočítava zo základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pri výpočte svojich povinných minimálnych rezerv v rámci minimálnych rezerv Eurosystému.

Peňažné finančné inštitúcie (PFI) [Monetary financial institutions – MFI ]: jedna zo skupiny finančných inštitúcií, ktoré spoločne vytvárajú peňažný sektor eurozóny. Zahŕňajú centrálne banky, domáce úverové inštitúcie, tak ako sú definované v právnych predpisoch Spoločenstva, a všetky ostatné domáce finančné inštitúcie, ktorých predmetom činnosti je prijímanie vkladov a/alebo náhrad blízkych vkladom od subjektov iných ako peňažné finančné inštitúcie a na vlastný účet (prinajmenšom z ekonomického hľadiska), poskytovanie úverov a/alebo investovanie do cenných papierov.

Perióda udržiavania povinných minimálnych rezerv [Maintenance period ]: obdobie, za ktoré sa zisťuje splnenie povinnosti udržiavania povinných minimálnych rezerv. ECB uverejňuje kalendár stanovených periód najmenej tri mesiace pred začiatkom každého roka. Stanovené periódy plnenia povinných minimálnych rezerv sa začínajú v zúčtovací deň prvej hlavnej refinančnej operácie nasledujúcej po zasadaní Rady guvernérov, na programe ktorého je pravidelné mesačné hodnotenie vývoja menovej politiky. Obvykle sa končia v deň pred podobným dňom zúčtovania v nasledujúcom mesiaci. V osobitných situáciách môže byť uverejnený kalendár zmenený a doplnený, aj v závislosti od zmien plánu zasadaní Rady guvernérov.

Počiatočná zrážka [Initial margin ]: opatrenie na kontrolu rizika, ktoré môže Eurosystém uplatniť v reverzných obchodoch. V rámci tohto opatrenia sa na zabezpečenie obchodu požaduje kolaterál v objeme úveru poskytnutého zmluvnej strane, zvýšeného o hodnotu počiatočnej zrážky.

Povinné minimálne rezervy [Reserve requirement ]: povinnosť inštitúcií mať v centrálnej banke uložené povinné minimálne rezervy. V rámci minimálnych rezerv Eurosystému sa povinné minimálne rezervy úverových inštitúcií vypočítavajú vynásobením sadzby povinných minimálnych rezerv pre každú kategóriu položiek základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a sumy týchto súvahových položiek. Inštitúcie si okrem toho môžu od svojich povinných minimálnych rezerv odpočítať odpočítateľnú položku.

Pracovný deň Eurosystému [Eurosystem business day ]: ktorýkoľvek deň, keď je ECB a aspoň jedna národná centrálna banka otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky Eurosystému.

Pracovný deň NCB [NCB business day ]: ktorýkoľvek deň, keď je národná centrálna banka konkrétneho členského štátu otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky Eurosystému. Pobočky národnej centrálnej banky v niektorých členských štátoch môžu byť počas pracovného dňa národnej centrálnej banky zatvorené z dôvodov miestneho alebo regionálneho sviatku. V takých prípadoch príslušná národná centrálna banka musí v predstihu informovať zmluvné strany o opatreniach, ktoré sa majú prijať pre transakcie týkajúce sa týchto pobočiek.

Prepojenie medzi systémami zúčtovania cenných papierov [Link between securities settlement systems ]: prepojenie pozostáva zo všetkých postupov a dohôd, ktoré sú medzi dvoma systémami zúčtovania cenných papierov (SSS) na účely prevodu cenných papierov prostredníctvom zaknihovania.

Priamy obchod [Outright transaction ]: transakcia, pri ktorej sa aktíva nakupujú a predávajú do splatnosti (spotové alebo forwardové).

Priemerovanie povinných minimálnych rezerv [Averaging provision ]: mechanizmus, ktorý umožňuje zmluvným stranám plniť povinné minimálne rezervy na základe priemeru svojich denných rezerv vedených počas periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv. Priemerovanie prispieva k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu tým, že inštitúciám poskytuje stimul na vyladenie účinkov dočasných výkyvov likvidity. Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému priemerovanie umožňuje.

Prijímanie termínovaných vkladov [Collection of fixed-term deposits ]: nástroj menovej politiky, ktorý môže Eurosystém využívať na účely dolaďovania a pri ktorom Eurosystém ponúka zmluvným stranám úročenie ich termínovaných vkladov na účtoch v národných centrálnych bankách s cieľom stiahnuť likviditu z trhu.

Prípad nedodržania záväzku [Default event]: prípad, ktorý sa spomína v rámci Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ECAF) a ktorý vymedzuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie) (spoločne nazývané „smernica o kapitálových požiadavkách“ (Capital Requirements Directive – CRD). Podľa tejto definície prípad nedodržania záväzku nastane, keď „(a) úverová inštitúcia usúdi, že dlžník pravdepodobne nesplatí svoje kreditné záväzky voči úverovej inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností v plnej výške bez toho, aby úverová inštitúcia urobila úkony, akými je napríklad realizácia zabezpečenia (ak bolo poskytnuté)“, resp. ak „(b) dlžník mešká viac ako 90 dní pri splácaní akéhokoľvek podstatného kreditného záväzku voči úverovej inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností.“

Prípustná odchýlka (alebo oceňovanie podľa trhovej hodnoty) [Variation margin (marking to market )]: stanovená úroveň trhovej hodnoty podkladových aktív, používaných pri reverzných obchodoch Eurosystému na dodanie likvidity, ktorá musí byť podľa jeho požiadavky udržiavaná počas celého trvania obchodu. Znamená to, že ak pravidelne zisťovaná trhová hodnota podkladových aktív klesne pod určitú úroveň, národná centrálna banka bude vyžadovať, aby zmluvná strana doplnila podkladové aktíva alebo hotovosť (t. j. výzva na dodatočné vyrovnanie). Podobne, pokiaľ trhová hodnota podkladových aktív po ich precenení presiahne sumu, ktorú zmluvná strana dlhuje, môže si zmluvná strana prebytočné aktíva alebo hotovosť vyzdvihnúť. Pozri tiež časť 6.4.

Rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity [Eurosystem credit assessment framework ( ECAF )]: súbor procedúr, pravidiel a technických postupov, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie požiadaviek Eurosystému na vysoké štandardy úverovej bonity akceptovateľných aktív. Eurosystém pri stanovení vysokých štandardov úverovej bonity rozlišuje obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva. Pri hodnotení úverovej bonity akceptovateľných aktív Eurosystém zohľadňuje údaje o hodnotení úverovej bonity získané pomocou hodnotiacich systémov zo štyroch rôznych zdrojov, a to od externých inštitúcií hodnotiacich úverovú bonitu (external credit assessment institutions (ECAI), interných systémov NCB pre hodnotenie úverovej bonity (in-house credit assessment systems (ICAS)), systémov zmluvných strán založených na internom ratingu (internal rating based (IRB) systems) a od poskytovateľov ratingových nástrojov (rating tools (RT)) tretích strán. Okrem toho Eurosystém pri hodnotení úverovej bonity zohľadňuje inštitucionálne kritériá a spôsob zabezpečenia úverov, ktorý držiteľom nástrojov zaručuje podobnú ochranu, napríklad záruky. Pri zabezpečovaní svojich minimálnych požiadaviek na vysoké štandardy úverovej bonity (credit quality treshold) Eurosystém ako referenčnú hodnotu definuje rating „jedno A“. Eurosystém považuje rating „jedno A“ za pravdepodobnosť nedodržania záväzku (probabilty of default – PD) v časovom horizonte jedného roka vo výške 0,10 %.

Ratingové nástroje [Rating tools (RTs )]: zdroj hodnotenia úverovej bonity, ktorý sa používa v rámci Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ECAF). Ide o ratingové programy tretích strán, ktoré popri využívaní iných informácií hodnotia úverovú bonitu dlžníkov aj podľa ich overenej ročnej účtovnej závierky. Aby sa takéto programy mohli stať súčasťou ECAF, musí ich Eurosystém individuálne schváliť.

Repo obchod [Repo operation ]: reverzný obchod na dodanie likvidity založený na dohode o spätnom odkúpení.

Reverzný obchod [Reverse transaction ]: operácia, prostredníctvom ktorej národná centrálna banka nakupuje alebo predáva aktíva formou dohody o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie oproti kolaterálu.

Riziko platobnej schopnosti [Solvency risk ]: riziko straty v dôsledku úpadku (bankrotu) emitenta finančného aktíva alebo platobnej neschopnosti zmluvnej strany.

Rýchly tender [Quick tender ]: tender, ktorý používa Eurosystém v dolaďovacích obchodoch, ak je potrebné okamžite ovplyvniť likviditu. Rýchle tendre sa uskutočňujú v časovom rámci 90 minút a obmedzujú sa na limitovaný okruh zmluvných strán.

Sadzba povinných minimálnych rezerv (Sadzba PMR) [Reserve ratio ]: sadzba stanovená centrálnou bankou pre každú kategóriu súvahových položiek zahrnutých do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. Sadzby sa používajú pri výpočte stanovených povinných minimálnych rezerv.

Skupiny splatností [Maturity bucket ]: trieda aktív, ktorých zostatková splatnosť je v určitom časovom rozpätí, napr. skupina splatností od troch do piatich rokov.

Skutočný počet dní/360 [Actual/360 ]: metóda počítania dní uplatňovaná pri výpočte úroku z úveru. Znamená to, že úrok sa vypočítava za skutočný počet kalendárnych dní, na ktoré je poskytnutý, na základe 360-dňového roka. Táto metóda počítania dní sa uplatňuje v operáciách menovej politiky Eurosystému.

Správca [Custodian ]: subjekt, ktorý sa zaviaže prevziať do úschovy a spravovať cenné papiere a iné finančné aktíva v mene druhých.

Strip – oddelené obchodovanie s kupónom a nominálom [Strip – separate trading of interest and principal ]: dlhopis s nulovým kupónom vytvorený na to, aby bolo možné oddelene obchodovať s kupónom a s istinou toho istého nástroja.

Swapový bod [Swap point ]: rozdiel medzi výmenným kurzom forwardovej transakcie a výmenným kurzom spotovej transakcie pri devízovom swape.

Systém hrubého zúčtovania [Gross settlement system ]: mechanizmus prevodov, pri ktorých dochádza k zúčtovaniu finančných prostriedkov alebo k prevodu cenných papierov na základe jednotlivých príkazov spôsobom príkaz po príkaze.

Systém hrubého zúčtovania v reálnom čase (RTGS) [RTGS (Real-time gross settlement) system ]: systém hrubého zúčtovania, pri ktorom sa transakcie spracovávajú a zúčtovávajú v reálnom čase (priebežne), príkaz po príkaze (bez vzájomného započítania – nettingu). Pozri tiež TARGET.

Systém rezervácie (párovania) [Earmarking system ]: spôsob, ktorým centrálne banky spravujú poskytnutý kolaterál, keď sa likvidita dodáva oproti aktívam účelovo viazaným na každú jednotlivú transakciu.

Systém zaknihovania [Book-entry system ]: účtovný systém, ktorý umožňuje prevody cenných papierov a iných finančných aktív bez fyzického pohybu listinných dokumentov alebo certifikátov (napr. elektronický prevod cenných papierov). Podrobnejšie tiež v dematerializácii.

Systém založený na internom ratingu [ Internal rating-based (IRB) system ]: zdroj hodnotenia úverovej bonity, ktorý sa používa v rámci Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ECAF). Ide o interné systémy tých zmluvných strán, ktorých hodnotenia úverovej bonity môžu úverové inštitúcie používať na stanovovanie rizikovo vážených angažovaností podľa smernice o kapitálových požiadavkách. Tieto systémy musia prejsť procesom formálneho uznania národnými orgánmi bankového dohľadu.

Systém združovania [Pooling system ]: pozri systém združovania kolaterálov.

Systém združovania kolaterálov [Collateral pooling system ]: systém centrálnej banky pre správu kolaterálov (zábezpek), pri ktorom si zmluvné strany otvárajú združený účet, na ktorý vkladajú aktíva zabezpečujúce ich obchody s centrálnou bankou. Na rozdiel od systému rezervácie (párovania) nie sú v systéme združovania podkladové aktíva definované osobitne pre každý individuálny obchod.

Systém zúčtovania cenných papierov [Securities settlement system – SSS ]: systém, ktorý umožňuje správu a prevody cenných papierov alebo iných finančných aktív, a to buď bez platby, alebo oproti zaplateniu (dodanie proti platbe).

Štandardizovaný odpočet [Standardised deduction ]: pevne stanovené percento z objemu nesplatených dlhových cenných papierov s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov (vrátane cenných papierov peňažného trhu), ktoré si môžu od základne na výpočet povinných minimálnych rezerv odpočítať emitenti, ktorí nie sú schopní preukázať, že tento nesplatený objem vedú iné inštitúcie podliehajúce systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, ECB alebo národná centrálna banka.

Štandardný tender [Standard tender ]: tender, ktorý Eurosystém používa vo svojich pravidelných operáciách na voľnom trhu. Štandardné tendre sa uskutočňujú v časovom rámci 24 hodín. Všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti, sú oprávnené predkladať ponuky do štandardných tendrov.

Štrukturálny obchod [Structural operation ]: operácia na voľnom trhu uskutočňovaná Eurosystémom najmä na účely ovplyvnenia štrukturálnej pozície finančného sektora voči Eurosystému v oblasti likvidity.

TARGET (Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase) [TARGET – Trans-European automated real-time gross settlement express transfer system ]: systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase v eurách. Je to decentralizovaný systém, ktorý pozostáva z 15 národných systémov RTGS, platobného mechanizmu ECB a mechanizmu prepojenia.

Tender [Tender procedure ]: postup, prostredníctvom ktorého centrálna banka dodáva trhu likviditu alebo ju z neho sťahuje na základe konkurenčných ponúk predložených zmluvnými stranami. Najlepšie konkurenčné ponuky sú uspokojované ako prvé do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má centrálna banka poskytnúť alebo stiahnuť.

Tender s pevnou úrokovou sadzbou [Fixed rate tender ]: tender, v ktorom národná centrálna banka vopred stanoví úrokovú sadzbu a zúčastnené zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať pri takto stanovenej úrokovej sadzbe.

Tender s pohyblivou úrokovou sadzbou [Variable rate tender ]: tender, v ktorom zmluvné strany ponúkajú jednak objem peňazí, s ktorým chcú obchodovať s centrálnou bankou, a jednak úrokovú sadzbu, za akú chcú uzavrieť obchod.

Účet povinných minimálnych rezerv [Reserve account ]: účet v národnej centrálnej banke, na ktorom zmluvné strany vedú svoje povinné minimálne rezervy. Zmluvné strany môžu ako účty peňažných rezerv využívať svoje zúčtovacie účty v národných centrálnych bankách.

Udržiavanie povinných minimálnych rezerv [Reserve holdings ]: objem finančných prostriedkov, ktorý udržiavajú zmluvné strany na svojom účte povinných minimálnych rezerv na účely ich plnenia.

Úverová inštitúcia [Credit institution ]: inštitúcia definovaná v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činnosti úverových inštitúcií (prepracované znenie). Úverová inštitúcia je: (i) podnik, ktorého predmetom činnosti je prijímanie vkladov alebo iných návratných zdrojov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet; alebo (ii) podnik alebo iná právnická osoba, iná ako v bode (i), ktorá vydáva platobné prostriedky vo forme elektronických peňazí.

Úzke väzby [Close links ]: situácia, v ktorej je zmluvná strana prepojená s emitentom/dlžníkom/ručiteľom dlhového nástroja z nasledujúcich dôvodov: (i) zmluvná strana vlastní 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa alebo jeden alebo viac podnikov, v ktorých zmluvná strana vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, vlastní 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa, alebo zmluvná strana a jeden alebo viac podnikov, v ktorých zmluvná strana vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, spolu vlastnia 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa; (ii) emitent/dlžník/ručiteľ vlastní 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany alebo jeden alebo viac podnikov, v ktorých emitent/dlžník/ručiteľ vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, vlastní 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany alebo emitent/dlžník/ručiteľ a jeden alebo viac podnikov, v ktorých emitent/dlžník/ručiteľ vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, spolu vlastnia 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany; (iii) tretia strana vlastní väčšinový podiel na základom imaní zmluvnej strany aj väčšinový podiel na základom imaní emitenta/dlžníka/ručiteľa, a to buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viac podnikov, v ktorých tretia strana vlastní väčšinový podiel na základnom imaní.

Vklady s výpovednou lehotou [Deposits redeemable at notice ]: kategória nástrojov pozostávajúca z vkladov, pri ktorých musí majiteľ dodržať pevne stanovenú výpovednú lehotu skôr, ako si môže vybrať svoje prostriedky. V niektorých prípadoch existuje možnosť výberu určitej pevne stanovenej sumy v stanovenom období alebo možnosť predčasného výberu podliehajúceho zaplateniu sankčného poplatku.

Vklady so stanovenou dobou splatnosti [Deposits with agreed maturity ]: kategória nástrojov, ktorá sa skladá prevažne z termínovaných vkladov s pevnou dobou splatnosti, ktoré sú, v závislosti od národnej praxe buď neprevoditeľné pred dobou splatnosti, alebo prevoditeľné iba za predpokladu zaplatenia sankčného poplatku. Táto kategória tiež zahŕňa niektoré neobchodovateľné dlhové nástroje, ako sú napríklad neobchodovateľné (retailové) vkladové listy.

Vnútrodenný úver [Intraday credit ]: úver poskytnutý na dobu kratšiu ako jeden pracovný deň. Môžu ho poskytovať centrálne banky na preklenutie nesúladu v zúčtovaní platieb a môže mať formu: (i) kolateralizovaného prečerpania účtu alebo (ii) úverovej operácie proti zábezpeke alebo dohody o spätnom odkúpení (repo obchod).

Vopred stanovený kupón [Pre-fixed coupon ]: kupón z nástrojov s pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorý je stanovený na základe hodnôt z referenčného indexu k určitému dňu (dňom) pred začatím doby nabiehania alikvotného kupónového výnosu.

Výzva na dodatočné vyrovnanie [Margin call ]: postup súvisiaci s uplatňovaním prípustnej odchýlky, ktorý znamená, že ak pravidelne zisťovaná hodnota podkladových aktív klesne pod určitú úroveň, centrálne banky môžu vyzvať zmluvné strany, aby aktíva (alebo hotovosť) doplnili. Podobne, ak hodnota podkladových aktív presiahne po precenení sumu, ktorú zmluvné strany dlhujú, plus prípustnú odchýlku, môže zmluvná strana požiadať centrálnu banku, aby jej vrátila nadbytočné aktíva (alebo hotovosť).

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv [Reserve base ]: základňou na výpočet výšky povinných minimálnych rezerv úverovej inštitúcie je súčet stanovených položiek súvahy.

Zmluva [Treaty ]: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Často sa uvádza ako „Rímska zmluva“ v znení neskorších zmien a doplnkov.

Zmluvná strana [Counterparty ]: je druhou stranou finančnej transakcie (napríklad akejkoľvek transakcie s centrálnou bankou).

Zostatková splatnosť [Residual maturity ]: doba zostávajúca do dátumu splatnosti dlhového nástroja.

Zrážka [Haircut ]: pozri zrážka pri ocenení.

Zrážka pri ocenení [Valuation haircut ]: opatrenie na kontrolu rizika uplatňované na podkladové aktíva používané v reverzných obchodoch, pri ktorom centrálna banka vypočítava hodnotu podkladových aktív tak, že ich trhovú hodnotu zníži o určité percento (zrážku). Eurosystém pri oceňovaní uplatňuje zrážky podľa charakteristík daných aktív, napríklad podľa zostatkovej splatnosti.

Zúčtovací účet [Settlement account ]: účet priameho účastníka národného systému RTGS vedený v centrálnej banke na účely spracovania platieb.

PRÍLOHA 3

VÝBER ZMLUVNÝCH STRÁN PRE DEVÍZOVÉ INTERVENČNÉ OPERÁCIE A DEVÍZOVÉ SWAPY NA ÚČELY MENOVEJ POLITIKY

Výber zmluvných strán pre devízové intervenčné operácie a devízové swapy na účely menovej politiky sa riadi jednotným prístupom, bez ohľadu na zvolený organizačný rámec externých operácií Eurosystému. Politika výberu nemá za následok podstatný odklon od zavedených štandardov, nakoľko je následkom zosúladenia optimálnych postupov jednotlivých národných centrálnych bánk. Výber zmluvných strán pre devízové intervenčné operácie Eurosystému je založený hlavne na dvoch súboroch kritérií.

Prvý súbor kritérií je inšpirovaný zásadou obozretnosti. Prvým kritériom obozretnosti je bonita, ktorá sa posudzuje na základe kombinácie viacerých metód (napr. pomocou úverových ratingov získaných od komerčných agentúr a internej analýzy kapitálových a iných pomerových ukazovateľov); druhým kritériom je požiadavka Eurosystému, aby všetky zmluvné strany jeho devízových intervenčných operácií podliehali uznávanému orgánu bankového dohľadu. Tretím kritériom je, že všetky zmluvné strany Eurosystému v devízových intervenčných operáciách musia dodržiavať vysoké etické normy a mať dobrú povesť.

Po splnení požiadavky minimálnej obozretnosti sa uplatňuje druhý súbor kritérií, ktorého obsahom sú požiadavky efektívnosti. Prvé kritérium efektívnosti sa týka konkurenčného cenového správania a schopnosti zmluvných strán obchodovať veľké objemy, a to aj pri trhových turbulenciách. Medzi ďalšie kritériá efektívnosti patrí kvalita a rozsah informácií poskytovaných zmluvnými stranami.

Okruh potenciálnych zmluvných strán devízových intervenčných operácií je dostatočne veľký a rozmanitý, takže zaručuje potrebnú flexibilitu. Umožňuje Eurosystému vyberať si z rôznych intervenčných kanálov. Aby bol Eurosystém schopný účinnej intervencie v rôznych geografických oblastiach a časových pásmach, môže využívať zmluvné strany v ktoromkoľvek medzinárodnom finančnom centre. V praxi sa však prejavuje tendencia, že podstatná časť zmluvných strán je z eurozóny. Okruh zmluvných strán pre devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky zodpovedá okruhu zmluvných strán v eurozóne, ktoré si Eurosystém vyberá pre svoje intervenčné devízové operácie.

Národné centrálne banky môžu uplatňovať systém obmedzení, ktorý im umožní v devízových swapoch vykonávaných na účely menovej politiky kontrolovať úverovú angažovanosť vo vzťahu k jednotlivým zmluvným stranám.

PRÍLOHA 4

RÁMEC VÝKAZNÍCTVA NA ÚČELY MENOVEJ A BANKOVEJ ŠTATISTIKY EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (116)

1.   Úvod

Nariadenie rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (117) vymedzuje fyzické a právnické osoby, ktoré podliehajú povinnosti vykazovania („referenčný súbor spravodajských jednotiek“), režimu utajenia a príslušným vykonávacím ustanoveniam v súlade s článkom 5.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatút ESCB). Okrem toho toto nariadenie oprávňuje ECB využiť svoju zákonnú právomoc na:

stanovenie platného súboru aktuálnej spravodajskej skupiny;

vymedzenie požiadaviek ECB v oblasti výkazníctva a ich uloženie subjektom podliehajúcim vykazovacej povinnosti v zúčastnených členských štátoch;

stanovenie podmienok, na základe ktorých môže ECB a národné centrálne banky (NCB) uplatniť svoje právo overovať povinné zhromažďovanie štatistických informácií alebo ho vykonávať.

2.   Všeobecné informácie

Účelom nariadenia (ES) č. 2423/2001 Európskej centrálnej banky z 22. novembra 2001, ktoré sa týka konsolidovanej súvahy sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2001/13) v znení neskorších zmien a doplnení (118), je umožniť ECB a v súlade s článkom 5.2 Štatútu národným centrálnym bankám, ktoré vykonávajú túto činnosť, v čo najväčšom možnom rozsahu zhromažďovať štatistický materiál potrebný na plnenie úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), najmä na definovanie a uskutočňovanie menovej politiky spoločenstva v súlade s článkom 105 ods. 2 prvá zarážka Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva). Štatistické informácie zhromaždené v súlade s nariadením ECB/2001/13 sa používajú na zostavovanie konsolidovanej súvahy sektora peňažných finančných inštitúcií (PFI), ktorej základným cieľom je poskytnúť ECB súhrnný štatistický obraz menového vývoja zahŕňajúceho súhrnné finančné aktíva a pasíva PFI, nachádzajúce sa v členských štátoch, ktoré sú chápané ako jedno hospodárske územie.

Vykazovacia povinnosť na účely štatistiky, vyžadovaná ECB v kontexte konsolidovanej súvahy sektora PFI, sa opiera o tri hlavné dôvody.

Po prvé, je nevyhnutné, aby ECB dostávala porovnateľné, spoľahlivé a aktuálne štatistické informácie, ktoré by sa v celej eurozóne zisťovali v porovnateľných podmienkach. Hoci národné centrálne banky v súlade s článkami 5.1 a 5.2 Štatútu zhromažďujú údaje decentralizovane a pokiaľ je to potrebné, v kombinácii s ďalšími štatistickými požiadavkami spoločenstva alebo na národné účely, v súvislosti s potrebou zabezpečiť spoľahlivý štatistický základ na definovanie a uskutočňovanie jednotnej menovej politiky treba zabezpečiť dostatočnú mieru zosúladenia a zhody s minimálnymi normami vykazovania.

Po druhé, povinnosť vykazovania stanovená v nariadení ECB/2001/13 musí zachovávať zásady transparentnosti a právnej istoty. Dôvodom je, že uvedené nariadenie je záväzné v celom svojom rozsahu a priamo uplatniteľné v celej eurozóne. Ukladá povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám, ktorým v prípade nesplnenia požiadaviek ECB na vykazovanie (článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98) môže ECB uložiť sankcie. Vykazovacie povinnosti sú teda jasne vymedzené a akékoľvek uplatnenie právomocí ECB v oblasti overovania alebo povinného zberu štatistických informácii sa riadi identifikovateľnými zásadami.

Po tretie, ECB je povinná minimalizovať zaťaženie vyplývajúce z vykazovania (článok 3 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2533/98). Preto sa štatistický materiál zhromažďovaný národnými centrálnymi bankami podľa nariadenia ECB/2001/13 používa aj na vypočítavanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv podľa nariadenia (ES) č. 1745/2003 Európskej centrálnej banky z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (119).

Články nariadenia ECB/2001/13 v znení neskorších zmien a doplnení sa obmedzujú na všeobecné vymedzenie platného okruhu vykazujúcich subjektov, ich vykazovacích povinností a zásad, na základe ktorých ECB a národné centrálne banky zvyčajne uplatňujú svoju pôsobnosť v oblasti overovania alebo povinného zhromažďovania štatistických informácií. Podrobnosti o vykazovaných štatistických informáciách vyžadovaných štatistickým výkazníctvom ECB a minimálne normy, ktoré sa pritom majú dodržiavať, sú stanovené v prílohách I až IV k nariadeniu ECB/2001/13.

3.   Okruh vykazujúcich subjektov; zoznam pfi na štatistické účely

Medzi PFI patria rezidentské úverové inštitúcie definované v práve spoločenstva a všetky ostatné miestne finančné inštitúcie, predmetom podnikania ktorých je prijímať vklady a/alebo blízke náhrady vkladov od iných subjektov, ako sú PFI a na svoj vlastný účet (minimálne z ekonomického hľadiska) poskytovať úvery a /alebo investovať do cenných papierov. ECB zriadi a vedie zoznam inštitúcií v súlade s týmto pojmom a podľa klasifikačných zásad stanovených v prílohe I k nariadeniu ECB/2001/13. Pôsobnosť zriadiť a viesť zoznam PFI na štatistické účely sa vzťahuje na Výkonnú radu ECB. Platný okruh subjektov vykazovania tvoria PFI sídliace v eurozóne.

Národné centrálne banky sú oprávnené udeľovať výnimky malým PFI, ak PFI, ktoré prispievajú k mesačnej konsolidovanej súvahe sa na celkovej súvahe PFI v zúčastnenom členskom štáte podieľajú aspoň 95 %. Tieto výnimky umožňujú národným centrálnym bankám uplatniť metódu „zostatkovej časti“.

4.   Povinnosť štatistického výkazníctva

Aby bolo možné vypracovať konsolidovanú súvahu, musia inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v aktuálnom zozname vykazujúcich subjektov, poskytovať štatistické informácie o svojich súvahách raz mesačne. Okrem toho sa štvrťročne vyžadujú ďalšie informácie. Vykazované štatistické informácie sú bližšie špecifikované v prílohe I k nariadeniu ECB/2001/13.

Príslušné štatistické údaje zhromažďujú národné centrálne banky; ich povinnosťou je stanoviť postupy vykazovania. Nariadenie ECB/2001/13 v znení neskorších predpisov, národným centrálnym bankám nebráni v tom, aby od platného okruhu vykazujúcich subjektov zhromažďovali štatistické informácie potrebné na splnenie štatistických požiadaviek ECB v rámci širšie poňatého štatistického výkazníctva, ktoré vytvárajú z vlastného rozhodnutia v súlade s právom spoločenstva alebo národným právom alebo praxou, a ktorý slúži na iné štatistické účely. Takéto výkazníctvo by však nemalo byť na ujmu plnenia štatistických požiadaviek ustanovených v nariadení ECB/2001/13. V špecifických prípadoch môže ECB v záujme zabezpečovania vlastných potrieb využiť aj štatistické informácie zhromaždené na takéto širšie účely.

Dôsledok výnimky udeľovanej národnou centrálnou bankou malým inštitúciám spočíva v tom, že vykazovacia povinnosť v súvislosti s povinnými minimálnymi rezervami, špecifikovaná v prílohe II k nariadeniu ECB/2001/13, je v prípade príslušných malých PFI znížená (čo okrem iného znamená oznamovanie údajov len raz za štvrťrok). Požiadavky na tieto malé PFI, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, sú ustanovené v prílohe III k uvedenému nariadeniu ECB. Tie PFI, ktorým bola udelená výnimka, však majú možnosť zvoliť si, či budú plniť vykazovaciu povinnosť v plnom rozsahu, alebo nie.

5.   Využitie štatistických informácií podľa nariadenia ECB o povinných minimálnych rezervách

Aby sa záťaž spojená s vykazovaním znížila na minimum a aby sa pri zhromažďovaní štatistických informácií predišlo prípadným duplicitám, používajú sa súvahové štatistické informácie, ktoré vykazujú PFI podľa nariadenia ECB/2001/13, aj na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv podľa nariadenia ECB/2003/9.

Vykazujúce subjekty musia na štatistické účely oznamovať údaje svojej príslušnej národnej centrálnej banke podľa tabuľky 1, ktorá je časťou prílohy I k nariadeniu ECB/2001/13. Miesta v tabuľke 1 označené „*“ využívajú vykazujúce inštitúcie na výpočet základne na výpočet povinných minimálnych rezerv (box 9 v kapitole 7 tejto publikácie).

Pre správny výpočet základne na výpočet povinných minimálnych rezerv, na ktorý sa uplatňuje kladný koeficient, je potrebné vklady ďalej rozčleniť, a to na vklady s dohodnutou splatnosťou viac ako dva roky, vklady s výpovednou lehotou a splatnosťou viac ako dva roky a na záväzky z repo operácií úverových inštitúcií voči nasledujúcim („tuzemským“ a „ostatným participujúcim členským štátom eurozóny“) sektorom: „peňažné finančné inštitúcie“, „úverové inštitúcie s povinnosťou udržiavať povinné minimálne rezervy, ECB a národné centrálne banky“ a „ústredné štátne správy“, ako aj voči zvyšku sveta.

Tabuľka 1

Údaje vykazované mesačne (stavy)

Položky v okienkach ohraničených tenkou čiarou vykazujú len úverové inštitúcie povinné tvoriť minimálne rezervy.

Image

Image

V závislosti od národných systémov zhromažďovania údajov a bez toho, aby bola dotknutá úplná zhoda s pojmami a zásadami klasifikácie súvahy PFI stanovenými v nariadení ECB/2001/13, úverové inštitúcie podliehajúce povinnosti povinných minimálnych rezerv môžu vykazovať údaje potrebné na výpočet povinných minimálnych rezerv aj inak, s výnimkou údajov o prevoditeľných nástrojoch (podľa tabuľky 1a), za predpokladu, že to neovplyvní pozície v tabuľke 1 vyznačené tučným písmom.

Príloha II k nariadeniu ECB/2001/13, obsahuje špecifické a prechodné ustanovenia a ustanovenia o fúziách úverových inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním systému povinných minimálnych rezerv.

Príloha II k nariadeniu ECB/2001/13, obsahuje najmä schému vykazovania pre „podružné“ úverové inštitúcie (credit institutions in the „tail“). Podružné úverové inštitúcie musia vykazovať minimálne štvrťročné údaje potrebné na výpočet základne povinných minimálnych rezerv v súlade s tabuľkou 1a. Tieto inštitúcie zabezpečujú, aby bolo vykazovanie podľa tabuľky 1a v úplnej zhode s pojmami a klasifikáciami podľa tabuľky 1. Údaje o základni na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcií v zostatkovej časti za tri periódy udržiavania stanovených rezerv sú založené na údajoch ku koncu štvrťroka, ktoré zhromaždila národná centrálna banka.

Tabuľka 1a

Zjednodušené vykazovanie údajov o povinných minimálnych rezervách

 

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv vypočítaná ako súčet týchto stĺpcovv tabuľke 1 (pasíva):

(a) – (b) + (c) + (d) + (e) + (j) – (k) + (l) +(m) +(n) + (s)

VKLADY (PASÍVA)(v eurách a cudzích menách)

 

9.

CELKOVÉ VKLADY

9,1 e + 9,1 x

9,2 e + 9,2 x

9,3 e + 9,3 x

9,4 e + 9,4 x

 

z toho:

9,2 e + 9,2 x s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky

 

z toho:

9,3 e + 9,3 x s výpovednou lehotou nad 2 roky

Dobrovoľné vykazovanie

z toho:

9,4 e + 9,4 x repo operácie

 

 

Nesplatené emisie, stĺpec (t) v tabuľke 1 (pasíva)

OBCHODOVATEĽNÉ NÁSTROJE

(v eurách a cudzích menách spolu)

 

11

EMITOVANÉ DLHOVÉ CENNÉ PAPIERE

11 e + 11 x s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov

 

11

EMITOVANÉ DLHOVÉ CENNÉ PAPIERE

11 e + 11 x s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky

 

Príloha obsahuje aj ustanovenia o vykazovaní na konsolidovanom základe. Úverové inštitúcie podliehajúce povinnosti tvorby povinných minimálnych rezerv môžu na základe povolenia ECB vykonávať konsolidované štatistické výkazníctvo pre skupinu úverových inštitúcií podliehajúcich povinnosti tvorby povinných minimálnych rezervám v rámci územia jedného štátu, za predpokladu, že všetky inštitúcie, ktorých sa to týka, sa vzdali výhody paušálnej odpočítateľnej položky z výšky určených povinných minimálnych rezerv. Výhoda paušálnej odpočítateľnej položky však zostáva pre skupinu ako celok. Všetky inštitúcie, ktorých sa to týka, sú do zoznamu peňažných finančných inštitúcií ECB zaradené osobitne.

Príloha obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade fúzií úverových inštitúcií. V tejto prílohe majú pojmy „fúzia“, „fúzujúce inštitúcie“ a „nadobúdajúca inštitúcia“ význam stanovený v nariadení ECB/2003/9. Pre periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, v ktorej sa fúzia uskutoční, sa povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítajú a musia splniť tak, ako je ustanovené v článku 13 uvedeného nariadenia. Ak je to vhodné, pre nasledujúce periódy udržiavania sa povinné minimálne rezervy inštitúcie vypočítavajú zo základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a štatistických informácií v súlade so špecifickými pravidlami (tabuľka 2 v dodatku k prílohe II k nariadeniu ECB/2001/13). Inak sa uplatňujú obvyklé pravidlá na vykazovanie štatistických informácií a výpočet povinných minimálnych rezerv stanovené v článku 3 nariadenia ECB/2003/9. Okrem toho môže príslušná národná centrálna banka povoliť nadobúdajúcej inštitúcii, aby splnila svoju povinnosť vykazovať štatistické informácie prostredníctvom dočasných postupov. Táto výnimka z obvyklých postupov vykazovania musí byť obmedzená na minimálny čas a v každom prípade by nemala presiahnuť šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti fúzie. Táto výnimka nemá vplyv na povinnosť nadobúdajúcej inštitúcie splniť si svoju vykazovaciu povinnosť v súlade s nariadením ECB/2001/13, a ak je stanovené, na jej záväzok prevziať vykazovaciu povinnosť fúzujúcich inštitúcií. Nadobúdajúca inštitúcia je povinná informovať príslušnú národnú centrálnu banku ihneď po zverejnení zámeru o uskutočnení fúzie a v dostatočnom čase pred fúziou o postupoch potrebných na splnenie povinnosti štatistického vykazovania na účely stanovenia povinných minimálnych rezerv.

6.   Overovanie a povinný zber údajov

V prípade, keď minimálne štandardy na prenos, presnosť, pojmovú zhodu a revízie nie sú splnené, ECB a národné centrálne banky zvyčajne uplatnia svoju kompetenciu overovať a povinne zbierať štatistické informácie. Tieto minimálne štandardy sú definované v prílohe IV k nariadeniu ECB/2001/13.

7.   Nezúčastnené členské štáty

Nakoľko nariadenie podľa článku 34.1 štatútu neudeľuje žiadne práva ani neukladá žiadne povinnosti členským štátom s výnimkou (článok 43.1 štatútu) a Dánsku (článok 2 protokolu o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Dánska) a neplatí pre Spojené kráľovstvo (článok 8 protokolu o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska), nariadenie ECB/2001/13 platí iba v zúčastnených členských štátoch.

Článok 5 štatútu týkajúci sa pôsobnosti ECB a národných centrálnych bánk v oblasti štatistiky a nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 však platia pre všetky členské štáty. To súčasne znamená, spolu s článkom 10 (predtým článok 5) zmluvy, povinnosť nezúčastnených členských štátov na národnej úrovni navrhnúť a prijať všetky opatrenia potrebné na zber štatistických informácií nevyhnutných na splnenie požiadaviek štatistického vykazovania ECB a uskutočniť včasné prípravy v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať zúčastnenými členskými štátmi. Táto povinnosť bola výslovne stanovená v článku 4 a odôvodnení č. 17 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98. Z dôvodov transparentnosti sa táto osobitná povinnosť pripomína v úvodných ustanoveniach nariadenia ECB/2001/13.

PRÍLOHA 5

INTERNETOVÉ STRÁNKY EUROSYSTÉMU

Centrálna banka

Internetová stránka

Európska centrálna banka

www.ecb.int

Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique

www.nbb.be alebo www.bnb.be

Deutsche Bundesbank

www.bundesbank.de

Bank of Greece

www.bankofgreece.gr

Banco de España

www.bde.es

Banque de France

www.banque-france.fr

Central Bank and Financial Services Authority of Ireland

www.centralbank.ie

Banca d‘Italia

www.bancaditalia.it

Banque centrale du Luxembourg

www.bcl.lu

De Nederlandsche Bank

www.dnb.nl

Österreichische Nationalbank

www.oenb.at

Banco de Portugal

www.bportugal.pt

Banka Slovenije

www.bsi.si

Suomen Pankki – Finlands Bank

www.bof.fi

PRÍLOHA 6

POSTUPY A SANKCIE UPLATŇOVANÉ V PRÍPADE NEDODRŽANIA ZÁVÄZKOV ZMLUVNÝCH STRÁN

1.   Finančné pokuty

V prípade, ak zmluvná strana poruší pravidlá tendrov (124), pravidlá dvojstranných obchodov (125), pravidlá na používanie podkladových aktív (126), alebo postupov na konci dňa a podmienky prístupu k jednodňovým refinančným obchodom (127), Eurosystém uplatní tieto finančné pokuty:

(a)

V prípade porušenia pravidiel súvisiacich s tendrami, dvojstrannými obchodmi a využívaním podkladových aktív sa za prvé a druhé porušenie, ku ktorému dôjde v 12-mesačnom období, za každé z nich uplatní finančná pokuta. Finančné pokuty, ktoré sa môžu uplatňovať, sa stanovia na úrovni hraničnej refinančnej sadzby zvýšenej o 2,5 percentuálneho bodu.

Pri porušení pravidiel týkajúcich sa tendrov a dvojstranných obchodov sa finančné pokuty vypočítavajú zo sumy kolaterálu alebo hotovosti, ktorú zmluvná strana nebola schopná vysporiadať, vynásobenej koeficientom 7/360.

Pri porušení pravidiel týkajúcich sa využívania podkladových aktív sa finančné pokuty vypočítajú zo sumy neakceptovateľných aktív (alebo aktív, ktoré zmluvná strana nesmie použiť), ktoré buď: i) zmluvná strana dodala národnej centrálnej banke alebo ECB, alebo ii) zmluvná strana neodstránila po 20 pracovných dňoch nasledujúcich od momentu, keď sa akceptovateľné aktíva stali neakceptovateľnými alebo ich zmluvná strana už nesmela využívať, vynásobenej koeficientom 1/360.

(b)

Pri prvom porušení pravidiel pre postupy na konci dňa alebo pre prístup k jednodňovým refinančným obchodom sa finančné pokuty, ktoré sa môžu uplatňovať, stanovia na úrovni hraničnej refinančnej sadzby zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. V prípade opakovaných porušení sa úroková sadzba pokuty zvýši o ďalších 2,5 percentuálneho bodu vždy, keď k tomu dôjde v období 12 mesiacov, a vypočítava sa z objemu neoprávneného prístupu k jednodňovému refinančnému obchodu.

2.   Nefinančné pokuty

Za porušenie pravidiel týkajúcich sa tendrov a dvojstranných obchodov a pravidiel pre podkladové aktíva môže Eurosystém vylúčiť zmluvnú stranu v nasledujúcich prípadoch:

2.1.   Vylúčenie po porušení pravidiel týkajúcich sa tendrov a dvojstranných obchodov

Ak dôjde k tretiemu porušeniu rovnakého typu v priebehu 12-mesačného obdobia, Eurosystém okrem finančnej pokuty vypočítanej v súlade s pravidlami uvedenými v časti 1, vylúči zmluvné strany z nasledujúceho obchodu (obchodov) na voľnom trhu toho istého typu a uskutočneného podľa tých istých postupov. Dĺžka vylúčenia sa určí nasledujúcim spôsobom:

(a)

ak objem nedodaného kolaterálu alebo hotovosti tvorí menej ako 40 % z celkového kolaterálu alebo hotovosti, ktorá má byť dodaná v súvislosti s tretím porušením, uplatní sa vylúčenie na jeden mesiac;

b)

ak sa objem nedodaného kolaterálu alebo hotovosti pohybuje v rozpätí 40 až 80 % z celkového kolaterálu alebo hotovosti, ktorá má byť dodaná v súvislosti s tretím porušením, uplatní sa vylúčenie na dva mesiace;

c)

ak sa objem nedodaného kolaterálu alebo hotovosti pohybuje v rozpätí 80 až 100 % celkovej záruky alebo hotovosti, ktorá má byť dodaná v súvislosti s tretím porušením, uplatní sa vylúčenie na tri mesiace.

Tieto finančné pokuty a opatrenia spojené s vylúčením sa bez vplyvu na bod (c) uplatnia aj na každé nasledujúce porušenie počas 12-mesačného obdobia.

2.2.   Vylúčenie po porušení pravidiel pre podkladové aktíva

Ak dôjde k tretiemu porušeniu počas 12-mesačného obdobia, Eurosystém okrem finančnej pokuty vypočítanej v súlade s časťou 1 vylúči zmluvnú stranu z nasledujúceho obchodu na voľnom trhu.

Tieto finančné pokuty a opatrenia spojené s vylúčením sa tiež uplatňujú, bez vplyvu na bod c), na každé nasledujúce porušenie počas 12-mesačného obdobia.

2.3.   Vylúčenie z prístupu k všetkým budúcim operáciám menovej politiky na určité obdobie vo výnimočných prípadoch

Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť prípadu nedodržania a najmä so zreteľom na sumy, ktorých sa to týka, ďalej na frekvenciu alebo trvanie prípadov nedodržania, treba zvážiť okrem finančnej pokuty vypočítanej podľa časti 1 aj vylúčenie zmluvnej strany z prístupu k všetkým budúcim operáciám menovej politiky na obdobie troch mesiacov.

2.4.   Inštitúcie so sídlom v iných členských štátoch

Eurosystém môže rozhodnúť aj o tom, či sa navrhované opatrenie súvisiace s vylúčením, ktoré má byť prijaté, má uplatniť aj na pobočky konkrétnej inštitúcie so sídlom v iných členských štátoch.

PRÍLOHA 7

VYTVORENIE PLATNÉHO ZABEZPEČENIA VO FORME ÚVEROVÝCH POHĽADÁVOK

V záujme vytvorenia platného zabezpečenia vo forme úverových pohľadávok a ich rýchlej realizácie v prípade nedodržania záväzku zmluvnej strany je potrebné splniť nasledujúce dodatočné právne požiadavky:

Overenie existencie úverových pohľadávok: pri overovaní existencie úverových pohľadávok predložených Eurosystému ako kolaterál musia NCB uplatňovať minimálne tieto opatrenia: i) zmluvné strany národnej centrálnej banke aspoň raz za štvrťrok predložia záväzné vyhlásenie o existencii úverových pohľadávok predložených ako kolaterál, ktoré možno nahradiť preverením informácií vedených v centrálnych úverových registroch, ak takéto registre existujú; ii) NCB, orgán bankového dohľadu alebo externý audítor jednorazovo overia postup, ktorý zmluvná strana používa pri predkladaní informácií o existencii úverových pohľadávok Eurosystému; iii) NCB, príslušné úverové registre, orgán bankového dohľadu alebo externí audítori vykonajú náhodné kontroly kvality a presnosti takýchto záväzných vyhlásení zmluvných strán.

Štvrťročné záväzné vyhlásenie v bode i) obsahuje požiadavku, aby zmluvné strany Eurosystému písomne:

potvrdili a zaručili súlad úverových pohľadávok predložených NCB s kritériami akceptovateľnosti Eurosystému;

potvrdili a zaručili, že žiadna úverová pohľadávka predložená ako podkladové aktívum sa zároveň nepoužíva ako kolaterál v prospech tretej strany, a zaviazali sa, že zmluvná strana nebude žiadne úverové pohľadávky mobilizovať ako kolaterál pre tretiu stranu;

a

potvrdili a zaručili, že príslušnej NCB okamžite, ale nie neskôr ako počas nasledujúceho pracovného dňa oznámia každú udalosť s podstatným vplyvom na zmluvný vzťah medzi zmluvnou stranou a príslušnou NCB, najmä predčasné, čiastočné alebo úplné splatenie úverovej pohľadávky, zníženie jej ratingu a podstatné zmeny jej podmienok.

Aby sa mohli uskutočňovať kontroly vymedzené v bodoch ii) a iii) (jednorazové overenie a náhodné kontroly), orgány bankového dohľadu a najmä NCB a externí audítori musia byť oprávnení tieto kontroly vykonať. V prípade potreby toto oprávnenie musí byť stanovené zmluvne, resp. musí byť v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Oznámenie dlžníkovi o mobilizácii úverovej pohľadávky, resp. o registrácii mobilizácie: pokiaľ ide o oznámenie podávané dlžníkovi v prípade mobilizácie úverovej pohľadávky ako kolaterálu, s ohľadom na špecifické vlastnosti rôznych právnych systémov, platia tieto požiadavky:

a)

V niektorých členských štátoch, v ktorých je oznámenie dlžníkovi o mobilizácii úverovej pohľadávky ako kolaterálu podmienkou platnej mobilizácie podľa platných vnútroštátnych predpisov, uvedených v príslušnej národnej dokumentácii, je zákonnou podmienkou akceptovateľnosti úverovej pohľadávky predchádzajúce oznámenie dlžníkovi. Podmienkou uznania predchádzajúceho oznámenia dlžníkovi z hľadiska akceptovateľnosti je, aby skutočnosť, že zmluvná strana úverovú pohľadávku mobilizovala ako kolaterál v prospech NCB, oznámila zmluvná strana, resp. NCB (podľa príslušnej národnej dokumentácie), dlžníkovi vopred alebo počas samotnej mobilizácie pohľadávky.

b)

V niektorých iných členských štátoch, kde sa ako podmienka platnej mobilizácie, resp. v určitých prípadoch ako podmienka prednosti úverovej pohľadávky podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, uvedených v príslušnej národnej dokumentácii, vyžaduje verejná registrácia mobilizácie úverovej pohľadávky ako kolaterálu, je potrebné, aby sa registrácia uskutočnila vopred alebo počas samotnej mobilizácie.

c)

V členských štátoch, ktoré nevyžadujú predchádzajúce oznámenie dlžníkovi ani verejnú registráciu mobilizácie úverovej pohľadávky ako kolaterálu v súlade s bodmi a) a b) (podľa príslušnej národnej dokumentácie), sa vyžaduje následné oznámenie dlžníkovi. Podmienkou uznania následného oznámenia dlžníkovi je, aby skutočnosť, že zmluvná strana úverovú pohľadávku mobilizovala ako kolaterál v prospech NCB, zmluvná strana, resp. NCB (podľa príslušnej národnej dokumentácie) dlžníkovi oznámila bezodkladne po vzniku nejakej úverovej udalosti. „Úverová udalosť“ znamená prípad nedodržania záväzku alebo podobný prípad vymedzený v príslušnej národnej dokumentácii.

Toto oznámenie sa nevyžaduje v prípade, ak úverové pohľadávky sú nástrojmi znejúcimi na doručiteľa, v prípade ktorých nie je podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov oznamovanie nutné. V takom prípade sa predmetné nástroje na doručiteľa musia fyzicky previesť príslušnej NCB buď vopred, alebo počas ich samotnej mobilizácie ako kolaterálu.

Uvedené požiadavky sú minimálnymi požiadavkami. NCB sa môžu na základe vlastného uváženia rozhodnúť, či predchádzajúce oznámenie alebo registráciu (podľa príslušnej národnej dokumentácie) budú požadovať aj v iných ako v uvedených prípadoch.

Vylúčenie obmedzení týkajúcich sa bankového tajomstva a dôvernosti: zmluvná strana nie je povinná získať od dlžníka súhlas s poskytnutím informácií o úverovej pohľadávke a o samotnom dlžníkovi, ktoré Eurosystém vyžaduje na vytvorenie platného zabezpečenia vo forme úverových pohľadávok, a ich rýchlu realizáciu v prípade nedodržania záväzkov zmluvnej strany. Zmluvná strana a dlžník sa musia zmluvne dohodnúť, že dlžník bezpodmienečne súhlasí s poskytnutím takýchto informácií o sebe a o úverových pohľadávkach Eurosystému. Ustanovenie tohto druhu nie je potrebné, ak poskytovanie takýchto informácií neobmedzujú žiadne pravidlá stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch podľa príslušnej národnej dokumentácie.

Vylúčenie obmedzení týkajúcich sa mobilizácie úverových pohľadávok: zmluvné strany musia zabezpečiť, aby úverové pohľadávky boli plne prevoditeľné a dali sa bez obmedzení mobilizovať ako kolaterál v prospech Eurosystému. V úverovej zmluve ani v iných zmluvných dojednaniach medzi zmluvnou stranou a dlžníkom nesmú byť žiadne obmedzujúce ustanovenia týkajúce sa mobilizácie, pokiaľ vnútroštátne právne predpisy výslovne nestanovujú, že Eurosystém má pri mobilizácii kolaterálu prednostné postavenie bez ohľadu na prípadné zmluvné obmedzenia.

Vylúčenie obmedzení týkajúcich sa realizácie úverových pohľadávok: úverová zmluva ani iné zmluvné dojednania medzi zmluvnou stranou a dlžníkom nesmú obsahovať žiadne obmedzenia týkajúce sa realizácie úverovej pohľadávky použitej ako kolaterál vrátane obmedzení súvisiacich s formou a časom jej realizácie alebo s inými požiadavkami na jej realizáciu.


(1)  Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa dohodla na používaní pojmu „Eurosystém“ ako výrazu, ktorým sa označuje zloženie, v akom Európsky systém centrálnych bánk vykonáva svoje základné úlohy; Eurosystém sa teda skladá z Európskej centrálnej banky a z národných centrálnych bánk tých členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

(2)  Treba poznamenať, že národné centrálne banky členských štátov, ktoré neprijali jednotnú menu v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva (zmluva), si zachovávajú svoje právomoci v oblasti menovej politiky podľa národného práva a do uskutočňovania jednotnej menovej politiky sa preto nezapájajú.

(3)  V celom tomto dokumente sa pojem „národné centrálne banky“ vzťahuje na národné centrálne banky členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu v súlade so zmluvou.

(4)  V celom tomto dokumente sa pojem „členský štát“ vzťahuje na členský štát, ktorý prijal jednotnú menu v súlade so zmluvou.

(5)  Rôzne postupy na vykonávanie obchodov Eurosystému na voľnom trhu, to znamená štandardné tendre, rýchle tendre a dvojstranné obchody sú špecifikované v kapitole 5. Pri štandardných tendroch medzi oznámením o aukcii a potvrdením výsledku pridelenia uplynie najviac 24 hodín. V štandardných tendroch sa môžu zúčastniť všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti špecifikované v časti 2.1. Rýchle tendre sa vykonávajú v časovom rámci 90 minút. Eurosystém si môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, ktoré sa môžu zúčastniť v rýchlom tendri. Pojem „dvojstranné obchody“ sa týka akéhokoľvek prípadu, keď Eurosystém vykonáva obchod s jednou alebo iba niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. Dvojstranné obchody zahŕňajú operácie vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov alebo agentov trhu.

(6)  Pre priame transakcie sa na rozsah zmluvných strán a priori neukladajú žiadne obmedzenia.

(7)  Harmonizovaný dohľad nad úverovými inštitúciami vychádza zo smernice 2006/48/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 14. júna 2006 týkajúcej sa zakladania a podnikania úverových inštitúcií (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(8)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 4.

(9)  Ú. v. ES L 264, 12.10.1999, s. 21.

(10)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 250, 2.10.2003, s. 10.

(12)  Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sa vykonávajú v súlade s kalendárom vyhlásených tendrov (pozri tiež časť 5.1.2), ktorý možno nájsť na internetovej stránke ECB (www.ecb.int) a tiež na internetových stránkach Eurosystému (príloha 5).

(13)  Splatnosť hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sa môže príležitostne líšiť, okrem iného aj v závislosti od počtu dní pracovného voľna v členských štátoch.

(14)  Termínované vklady sú uložené na účtoch v národných centrálnych bankách; a to aj v prípade, ak by takéto operácie centralizovane vykonávala ECB.

(15)  V niektorých členských štátoch národná centrálna banka (alebo niektoré jej pobočky) nemusí byť otvorená na účely uskutočňovania operácií menovej politiky počas určitých pracovných dní Eurosystému z dôvodu štátnych alebo regionálnych dní pracovného voľna. V takých prípadoch je príslušná národná centrálna banka zodpovedná za to, aby vopred informovala zmluvné strany o opatreniach, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prístupom k jednodňovým refinančným obchodom s ohľadom na dni pracovného voľna.

(16)  Dni, počas ktorých systém TARGET nie je v prevádzke, sa oznamujú na internetovej stránke ECB (www.ecb.int) a tiež na internetových stránkach Eurosystému (príloha 5).

(17)  V celom tomto dokumente sa pojem „pracovný deň Eurosystému“ vzťahuje na ktorýkoľvek deň, počas ktorého je ECB a aspoň jedna národná centrálna banka otvorená na účely uskutočňovania menovopolitických operácií Eurosystému.

(18)  Rozhodnutia o výške úrokových sadzieb prijíma Rada guvernérov. Zvyčajne sa prijímajú pri hodnotení nastavenia menovej politiky (na prvom zasadnutí v mesiaci) a nadobúdajú účinnosť až na začiatku nasledujúcej periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv.

(19)  V krajinách eurozóny sa môžu vyskytovať prevádzkové rozdiely vyplývajúce z existencie rozdielov v štruktúrach účtov národných centrálnych bánk.

(20)  V dôsledku rozdielov v štruktúrach účtov národných centrálnych bánk môže ECB povoliť národným centrálnym bankám, aby uplatňovali prístupové podmienky, ktoré sa mierne líšia od uvádzaných podmienok. Národné centrálne banky poskytnú informácie o každej odchýlke od podmienok opísaných v tomto dokumente.

(21)  Pozri poznámku pod čiarou 1 v tejto kapitole.

(22)  Pozri poznámku pod čiarou 2 v tejto kapitole.

(23)  Pozri poznámku pod čiarou 4 v tejto kapitole.

(24)  V tendroch devízových swapov s pevnou úrokovou sadzbou ECB stanoví swapové body obchodu a zmluvné strany ponúknu pevne stanovený objem meny, ktorý chcú predať (a spätne odkúpiť) alebo kúpiť (a spätne predať) pri tejto úrokovej sadzbe.

(25)  V tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou zmluvné strany ponúknu pevne stanovený objem meny a kotácie swapových bodov, s ktorými vstupujú do obchodu.

(26)  Kalendár tendrových operácií Eurosystému možno nájsť na internetovej stránke ECB (www.ecb.int) a tiež na internetových stránkach Eurosystému (príloha 5).

(27)  V celom tomto dokumente sa pojem pracovný deň NCB vzťahuje na ktorýkoľvek deň, v ktorom je národná centrálna banka členského štátu otvorená na účely operácií menovej politiky Eurosystému. V niektorých členských štátoch môžu byť pobočky národnej centrálnej banky v pracovných dňoch NCB zatvorené v dôsledku miestnych alebo regionálnych dní pracovného pokoja. V takých prípadoch príslušná národná centrálna banka zodpovedá za to, aby vopred informovala zmluvné strany o opatreniach, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k obchodom týchto pobočiek.

(28)  V dôsledku Vianoc sa decembrový obchod posúva obvykle o jeden týždeň dopredu, t. j. na predposlednú stredu v mesiaci.

(29)  V devízových swapoch s pevne stanovenou úrokovou sadzbou sa musí uviesť pevne stanovená suma meny, s ktorou je zmluvná strana ochotná obchodovať s Eurosystémom.

(30)  So zreteľom na emisiu dlhových cenných papierov ECB sa ECB môže rozhodnúť, že ponuky majú byť vyjadrené vo forme ceny, a nie úrokovej sadzby. V takých prípadoch sa ceny musia uvádzať ako percento menovitej hodnoty.

(31)  V devízových swapoch s variabilnou úrokovou sadzbou sa musí uviesť pevne stanovený objem meny, s ktorou je zmluvná strana ochotná obchodovať s Eurosystémom, a príslušná úroveň swapového bodu.

(32)  Alebo vyrovnať v hotovosti v prípade obchodov na stiahnutie likvidity.

(33)  Kotácie swapových bodov sú zoradené vzostupne s prihliadnutím na matematické znamienko ponuky, ktoré závisí od matematického znamienka rozdielu úrokovej sadzby medzi cudzou menou a eurom. Ak je pri splatnosti swapu úroková sadzba cudzej meny vyššia ako zodpovedajúca úroková sadzba pre euro, kotácia swapového bodu je kladná (t. j. euro je kótované voči cudzej mene s prémiou). Ak je úroková miera cudzej meny nižšia ako zodpovedajúca úroková miera pre euro, kotácia swapového bodu je záporná (t. j. euro je kótované voči cudzej mene s diskontom).

(34)  Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dolaďovacie dvojstranné obchody vykonávať aj ECB.

(35)  Popis štandardov na používanie akceptovateľných SSS v eurozóne a aktualizovaný zoznam akceptovateľných prepojení medzi týmito systémami je na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).

(36)  T sa vzťahuje ku dňu obchodu. Termín zúčtovania sa vzťahuje k pracovným dňom Eurosystému.

(37)  Ak sa zvyčajný deň zúčtovania pre hlavné alebo dlhodobejšie refinančné operácie zhoduje s dňom pracovného pokoja, ECB môže rozhodnúť, že uplatní iný termín zúčtovania s možnosťou zúčtovania v ten istý deň. Dni zúčtovania pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sú stanovené vopred v kalendári tendrov Eurosystému (časť 5.1.2).

(38)  Termín pre požiadanie o prístup k automatickým operáciám Eurosystému sa predlžuje o ďalších 30 minút v posledný pracovný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv Eurosystému.

(39)  Aj priame a reverzné obchody na voľnom trhu na stiahnutie likvidity sú zabezpečené podkladovými aktívami. Pre podkladové aktíva použité v reverzných obchodoch na voľnom trhu na stiahnutie likvidity sú kritériá akceptovateľnosti totožné s kritériami uplatňovanými na podkladové aktíva používané v reverzných obchodoch na voľnom trhu na dodanie likvidity. V obchodoch na stiahnutie likvidity sa však neuplatňujú zrážky pri ocenení.

(40)  Aktíva druhého stupňa, ktoré nespĺňajú kritériá akceptovateľnosti jednotného rámca akceptovateľného kolaterálu, zostávajú akceptovateľné do 31. mája 2007, a príslušné zrážky pri ocenení obchodovateľných aktív druhého stupňa (stanovené vo Všeobecnej dokumentácii vydanej vo februári 2005) sa budú uplatňovať až do tohto termínu. Rada guvernérov tiež rozhodla, že francúzske fonds communs de créances (FCC) zahrnuté do zoznamu aktív prvého stupňa zostanú akceptovateľné počas prechodného obdobia do 31. decembra 2008.

(41)  Vo vzťahu k jednej skupine neobchodovateľných aktív – úverových pohľadávok – sa bude uplatňovať prechodné obdobie trvajúce do 31. decembra 2011, počas ktorého sa istý počet kritérií akceptovateľnosti a prevádzkových kritérií môže v eurozóne líšiť (časť 6.2.2).

(42)  Zoznam je zverejnený a denne aktualizovaný na internetovej stránke ECB (www.ecb.int). Obchodovateľné aktíva vydané nefinančnými podnikmi bez ratingového hodnotenia emisie, emitenta alebo ručiteľa od externej inštitúcie hodnotiacej úverovú bonitu (ECAI) nie sú do verejného zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív zahrnuté. Akceptovateľnosť týchto dlhových nástrojov závisí od hodnotenia úverej bonity podľa zdroja, ktorý si príslušná zmluvná strana zvolila v súlade s pravidlami ECAF pre úverové pohľadávky, ktoré sú opísané v časti 6.3.3.

(43)  Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3), v znení posledných zmien a doplnkov smernice 2005/1/ES (Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9).

(44)  Aby boli medzinárodné dlhové cenné papiere znejúce na globálneho držiteľa akceptovateľné, musia byť s platnosťou od 1. januára 2007 vydané vo forme nových globálnych zmeniek (New Global Notes – NGN) a uložené u spoločného správcu (Common Safekeeper – CSK), ktorým je ICSD prípadne CDCP, ktorý spĺňa minimálne štandardy vyžadované ECB. Medzinárodné dlhové cenné papiere znejúce na globálneho držiteľa, ktoré boli vydané vo forme klasických globálnych zmeniek (Classical Global Notes – CGN) pred 1. januárom 2007, a zastúpiteľné cenné papiere vydané pod tým istým kódom ISIN v uvedený deň alebo neskôr zostávajú akceptovateľné až do splatnosti.

(45)  Nefinančné spoločnosti sú definované v Európskom systéme účtov 1995 (ESA 95).

(46)  Popis štandardov pre používanie akceptovateľných SSS v eurozóne a aktuálny zoznam akceptovateľných prepojení medzi týmito systémami je uverejnený na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).

(47)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(48)  Zoznam neregulovaných trhov je uverejnený na internetovej stránke ECB (www.ecb.int). Aktualizuje sa raz za rok.

(49)  Eurosystém definuje „bezpečnosť“, „transparentnosť“ a „prístupnosť“ iba v zmysle výkonu funkcie Eurosystému v riadení kolaterálu. Výberový proces nie je zameraný na hodnotenie vnútornej kvality jednotlivých trhov. Pod bezpečnosťou sa rozumie istota v súvislosti s transakciami, najmä istota vo vzťahu k ich platnosti a vymáhateľnosti; pod transparentnosťou neobmedzený prístup k informáciám o trhových prevádzkových poriadkoch a fungovaní trhov, o finančných vlastnostiach aktív, mechanizme tvorby cien a relevantných cenách a množstvách (kótované ceny, úrokové sadzby, zobchodované objemy, zostatky atď.). Prístupnosť sa týka možnosti Eurosystému zúčastňovať sa na trhoch a prístupu k nim. Trh je na účely riadenia kolaterálu prístupný, ak trhový prevádzkový poriadok a jeho fungovanie umožňujú Eurosystému získavať informácie a vykonávať transakcie, keď je to potrebné.

(50)  Krajinami G-10, ktoré nepatria do EHP, sú v súčasnosti Spojené štáty, Kanada, Japonsko a Švajčiarsko.

(51)  Buď priamo, alebo v národných denomináciách eura.

(52)  Od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011 bude vo vzťahu k úverovým pohľadávkam zavedený prechodný režim, v rámci ktorého si každá centrálna banka mude môcť stanoviť minimálnu výšku domácich úverových pohľadávok akceptovateľných ako kolaterál (nie v cezhraničnom režime) a prípadný manipulačný poplatok. Od 1. januára 2012 sa zavedie jednotný režim.

(53)  Úverové pohľadávky sa nazývajú aj bankovými úvermi. Schuldscheindarlehen a holandské registrované pohľadávky súkromného sektora voči verejnému sektoru alebo iným akceptovateľným dlžníkom, ktoré sú kryté štátnou zárukou (napríklad pohľadávky stavebných sporiteľní), sa považujú za rovnocenné s úverovými pohľadávkami.

(54)  Podľa ESA 95.

(55)  Banque centrale du Luxembourg (BcL) bude uplatňovať spoločnú minimálnu výšku najneskôr od 1. januára 2008. Dovtedy bude uplatňovať minimálnu výšku 1 000 000 EUR.

(56)  Pozri poznámku pod čiarou 13 v tejto kapitole.

(57)  V tejto skupine aktív sú v súčasnosti iba írske vlastné zmenky kryté hypotékou.

(58)  Pozri poznámku pod čiarou 13 v tejto kapitole.

(59)  V prípade, že zmluvná strana predložila aktíva, ktoré sú v dôsledku totožnosti s emitentom/dlžníkom/ručiteľom alebo prítomnosti úzkych väzieb na zabezpečenie nesplateného úveru nevhodné alebo sa stali nevhodnými, je povinná túto skutočnosť ihneď oznámiť príslušnej národnej centrálnej banke. Pri najbližšom oceňovaní sa takýmto aktívam priradí nulová hodnota a môže sa vydať výzva na dodatočné vyrovnanie (pozri tiež prílohu 6). Okrem toho je zmluvná strana povinná takéto aktívum stiahnuť v najskoršom možnom termíne.

(60)  Ak národné centrálne banky umožnia protistranám použiť dlhové nástroje so splatnosťou pred dňom splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva, zmluvné strany sú povinné takéto aktíva v deň ich ich splatnosti alebo pred týmto dňom nahradiť.

(61)  Viac informácii v časti 6.2.1.

(62)  Viac informácii v časti 6.2.2.

(63)  Úverová bonita obchodovateľných dlhových nástrojov bez ratingu, ktoré emitujú nefinančné podniky alebo za ktoré tieto podniky ručia, sa určuje na základe zdroja hodnotenia úverovej bonity, ktorý určí príslušná zmluvná strana podľa pravidiel ECAF pre úverové pohľadávky uvedených v časti 6.3.3. V prípade takýchto obchodovateľných dlhových nástrojov boli zmenené a doplnené nasledujúce kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných nástrojov: sídlo emitenta/ručiteľa – eurozóna; miesto emisie – eurozóna.

(64)  Banque centrale du Luxembourg (BcL) začne uplatňovať jednotný minimálny limit pre cezhraničné využitie najneskôr 1. januára 2008. Dovtedy bude uplatňovať minimálny limit vo výške 1 000 000 EUR.

(65)  „Jedno A“ znamená minimálny dlhodobý rating „A-“ od spoločností Fitch alebo Standard & Poor's, resp. „A3“ od Moody's.

(66)  CRD sa skladá zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1) a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201).

(67)  V prípade, že sú pre toho istého emitenta/dlžníka alebo ručiteľa k dispozícii viaceré, prípadne protichodné hodnotenia ECAI, platí pravidlo prvého najlepšieho hodnotenia (t. j. najlepšieho hodnotenia úverovej bonity od ECAI).

(68)  V prípade krytých bankových dlhopisov platí, že vysoké štandardy úverovej bonity spĺňajú bez ohľadu na pravidlá stanovené v kritériách týkajúcich sa hodnotení úverovej bonity od ECAI, ak v plnej miere spĺňajú kritériá stanovené v článku 22 ods. 4 smernice UCITS.

(69)  Tieto informácie sú zverejnené na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).

(70)  Konkrétne aktívum zvyčajne nahlasuje národná centrálna banka krajiny, v ktorej je toto aktívum prijaté na obchodovanie alebo sa s ním obchoduje na akceptovateľnom trhu. V prípade, že aktívum je prijaté na obchodovanie alebo sa s ním obchoduje na viacerých trhoch, prípadné otázky je potrebné adresovať horúcej linke ECB pre akceptovateľné aktíva (Eligible-Assets-hotline@ecb.int).

(71)  Zoznam subjektov zaradených do uvedených troch tried, ako aj kritériá klasifikácie emitentov, dlžníkov a ručiteľov do týchto troch tried by mali byť uvedené spolu s odkazmi na príslušné internetové stránky národných orgánov dohľadu na internetovej stránke Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (Committee of European Banking Supervisors – CEBS): http://www.c-ebs.org/SD/Rules_AdditionalInformation.htm.

(72)  Pozri poznámku pod čiarou 7 v tejto kapitole.

(73)  Informácie o stupnici hodnotenia úverovej bonity sú uvedené na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).

(74)  V prípade obchodovateľných aktív vydaných nefinačnými podnikmi, ktoré nemajú rating od akceptovanej ECAI, sa táto požiadavka týka hodnotenia úverovej bonity emitentov.

(75)  Pozri poznámku pod čiarou 25 v tejto kapitole.

(76)  Pozri poznámku pod čiarou 29 v tejto kapitole.

(77)  Ak si zmluvná strana za zdroj hodnotenia úverovej bonity zvolí ECAI, môže použiť pravidlo najlepšieho ratingu (pozri poznámku pod čiarou 25 v tejto kapitole).

(78)  Pri konkrétnych systémoch hodnotenia úverovej bonity sa minimálny limit úverovej bonity môže upraviť na základe procesu monitorovania výsledkov (časť 6.3.5).

(79)  Eurosystém tieto informácie zverejňuje len v súvislosti so svojimi úverovými operáciami a nenesie žiadnu zodpovednosť za svoje hodnotenie akceptovaných systémov hodnotenia úverovej bonity.

(80)  ECAI sa na finančných trhoch bežne nazývajú ratingové agentúry.

(81)  V prípade potreby by uvedené dokumenty mali byť preložené do úradného jazyka národnej centrálnej banky krajiny pôvodu.

(82)  Kritériá akceptovateľnosti sú uvedené na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).

(83)  Zmluvná strana musí poskytovateľa RT bezodkladne informovať o každom úverovom prípade, ktorý môže naznačovať zhoršenie úverovej bonity.

(84)  V dôsledku odlišností v prevádzkových postupoch jednotlivých členských štátov môžu byť v opatreniach na kontrolu rizika určité rozdiely. Napríklad v súvislosti s postupmi pri doručovaní podkladových aktív zmluvnými stranami do národných centrálnych bánk (vo forme združeného kolaterálového účtu založeného v národnej centrálnej banke alebo dohôd o spätnom odkúpení podložených jednotlivými aktívami špecifikovanými pre každú transakciu) sa môžu vyskytnúť menšie rozdiely v časovom rozvrhu oceňovania a v iných prevádzkových charakteristikách rámca kontroly rizika. V prípade neobchodovateľných aktív sa okrem toho môže líšiť presnosť technických postupov pri oceňovaní, čo sa odráža v celkovej úrovni zrážok pri ocenení (časť 6.4.3).

(85)  Kategóriu likvidity spravidla určuje klasifikácia emitenta. Všetky cenné papiere kryté aktívami sú však zaradené do kategórie IV, bez ohľadu na klasifikáciu emitenta. Kryté bankové dlhopisy typu Jumbo sú zaradené do kategórie II, na rozdiel od ostatných dlhových nástrojov vydaných úverovými inštitúciami, ktoré sú zaradené do kategórie III.

(86)  Dlhové cenné papiere emitované ECB a dlhové nástroje emitované národnými centrálnymi bankami pred prijatím eura v príslušných členských štátoch sú zaradené do kategórie likvidity I.

(87)  Do triedy aktív vo forme krytých bankových dlhopisov typu Jumbo spadajú iba nástroje s objemom emisie najmenej 1 mld. EUR, ktorých predajnú a kúpnu cenu pravidelne kótujú najmenej traja tvorcovia trhu.

(88)  Do kategórie II sú zaradené iba obchodovateľné aktíva vydané emitentmi, ktorých ako agentúry klasifikovala ECB. Obchodovateľné aktíva vydané inými agentúrami sú zaradené do kategórie III.

(89)  Výšky zrážok pri ocenení uplatňované na dlhové nástroje s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou platia aj pre dlhové nástroje, ktorých kupón je viazaný na zmenu ratingu samotného emitenta alebo na dlhopisy viazané na infláciu.

(90)  Výplata kupónu sa považuje za platbu s pohyblivou sadzbou, ak je kupón viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu a ak obdobie opätovného nastavenia zodpovedajúce tomuto kupónu netrvá dlhšie ako jeden rok. Výplaty kupónov, ktorých obdobie opätovného nastavenia je dlhšie ako jeden rok, sa spracovávajú ako platby s pevnou sadzbou, pričom príslušná splatnosť pre zrážku je zostatková splatnosť dlhového nástroja.

(91)  Ak sa dlhový nástroj v čase jeho vyradenia zo zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív používa v úverovej operácii Eurosystému, bude sa musieť odstrániť čo najskôr.

(92)  Národné centrálne banky sa môžu rozhodnúť, že v reverzných transakciách nebudú ako podkladové aktíva akceptovať dlhové nástroje s príjmovým tokom (napr. výplatou kupónu), ktorý spadá do obdobia do dňa splatnosti operácie menovej politiky (časť 6.2.3).

(93)  Podrobnosti su uvedené v publikácii „Correspondent central banking model (CCBM) procedure for Eurosystem counterparties“, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).

(94)  Akceptovateľné aktíva sa môžu používať prostredníctvom účtu centrálnej banky v systéme SSS umiestnenom v krajine, ktorá nie je domácou krajinou predmetnej centrálnej banky, ak použitie takéhoto účtu schválil Eurosystém. Od roku 1999 je De Nederlandsche Bank oprávnená používať svoj účet v Euroclear Belgium na vysporiadanie zabezpečovacích transakcií s eurobondami emitovanými v rámci tohto medzinárodného centrálneho depozitára cenných papierov (international central securities depository - ICSD). Od augusta 2000 má povolenie na otvorenie takéhoto účtu v Euroclear aj Central Bank and Financial Services Authority of Ireland. Tento účet sa môže používať pre všetky akceptovateľné aktíva vedené v systéme Euroclear, t. j. vrátane akceptovateľných aktív prevedených do systému Euroclear prostredníctvom akceptovateľných prepojení.

(95)  Pozri poznámku pod čiarou 46 v tejto kapitole.

(96)  Postupy CCBM riešia len prípady, keď dlžník pochádza z krajiny, ktorej právom sa riadi úverová pohľadávka.

(97)  Prepojenie medzi dvoma systémami SSS tvorí súbor postupov a dohôd na cezhraničný prevod cenných papierov v zaknihovanej podobe. Prepojenie má podobu súhrnného účtu (omnibus account), ktorý si otvorí jeden SSS (SSS investora) v druhom SSS (SSS emitenta). Pri priamom prepojení medzi týmito dvoma systémami SSS nevystupuje žiadny prostredník. Na cezhraničné prevody cenných papierov do Eurosystému sa môžu použiť aj nepriame prepojenia medzi systémami SSS. Nepriame prepojenie je zmluvná alebo technická dohoda, ktorá dvom systémom SSS, ktoré nie sú navzájom priamo prepojené, umožňuje vymieňať si alebo prevádzať cenné papiere prostredníctvom tretieho SSS, ktorý vystupuje ako prostredník.

(98)  Aktuálny zoznam akceptovaných prepojení je uvedený na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).

(99)  Pozri publikáciu „Standards for the use of EU securities settlement systems in ESCB credit operations“ (Štandardy na používanie systémov zúčtovania cenných papierov EÚ v úverových operáciách ESCB), Európsky menový inštitút, január 1998, ktorá je k dispozícii ne internetovej stránke ECB (www.ecb.int).

(100)  Obsah tejto kapitoly má slúžiť len na informačné účely.

(101)  Zoznamy sú prístupné verejnosti na internetovej stránke ECB (www.ecb.int).

(102)  Rámec výkazníctva pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB je uvedený v prílohe 4.

(103)  Nariadenie ECB/2003/9. Ďalšie informácie týkajúce sa štandardizovaného percenta pre odpočet sú na internetovej stránke ECB (www.ecb.int) a tiež na internetových stránkach Eurosystému (príloha 5).

(104)  Pre inštitúcie, ktoré majú povolené vykazovať štatistické údaje konsolidovane ako skupina podľa ustanovení rámca výkazníctva pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB (príloha 4) sa bude poskytovať iba jedna taká odpočítateľná položka skupine ako celku, pokiaľ inštitúcie neposkytujú údaje o základe na stanovenie minimálnych rezerv a rezervách dostatočne podrobne, aby si Eurosystém mohol overovať ich presnosť a kvalitu a stanoviť príslušnú výšku minimálnych rezerv každej jednotlivej inštitúcie zaradenej do skupiny.

(105)  Nariadenie (ES) č. 2181/2004 (ECB/2004/21) Európskej centrálnej banky zo 16. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2423/2001 (ECB/2001/13), ktoré sa týka konsolidovanej súvahy sektora peňažných finančných inštitúcií, a nariadenie (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18), ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných peňažnými finančnými inštitúciami na vklady prijímané od fyzických osôb a nefinančných spoločností a na úvery poskytované fyzickým osobám a nefinančným spoločnostiam (Ú. v. EÚ L 371 z 18.12.2004, s. 42), výslovne vyžaduje vykazovanie vkladových záväzkov v nominálnej hodnote. Nominálnou hodnotou sa myslí hodnota istiny, ktorú je dlžník podľa zmluvy povinný splatiť veriteľovi. Táto zmena bola potrebná, pretože smernica Rady č. 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372 z 31.12.1986, s. 1) bola zmenená a doplnená tak, aby sa niektoré finančné nástroje mohli oceňovať v objektívnej hodnote.

(106)  Kalendár je obvykle oznamovaný v tlačovej správe ECB, ktorá je na internetovej stránke ECB (www.ecb.int). Okrem toho sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie a na internetových stránkach Eurosystému (príloha 5).

(107)  Ak inštitúcia nemá žiadne ústredie v členskom štáte, v ktorom podniká, musí určiť hlavnú pobočku, ktorá by potom bola zodpovedná za splnenie celkovej povinnosti minimálnych rezerv všetkých zariadení inštitúcie v príslušnom členskom štáte.

(108)  Ú. v. ES L 264 z 12.10.1999, s. 21.

(109)  Takéto kritériá boli uverejnené formou oznámenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev 3, pod názvom „Oznámenie Európskej centrálnej banky o ukladaní sankcií za porušenie povinnosti udržiavať minimálne rezervy“.

(110)  Príklad vychádza z predpokladu, že pri výpočte potreby výzvy na poskytnutie dodatočnej úhrady sa berie do úvahy úrok z dodanej likvidity a uplatňuje sa hraničný bod 0,5 % z dodanej likvidity.

(111)  Ceny uvádzané pre konkrétny dátum oceňovania zodpovedajú najreprezentatívnejšej cene v pracovný deň predchádzajúci dňu ocenenia.

(112)  Národné centrálne banky môžu uskutočňovať výzvy na dodatočné vyrovnanie v hotovosti, a nie v cenných papieroch.

(113)  Ak by mala národná centrálna banka vyplatiť zmluvnej strane maržu v súvislosti s druhou transakciou, táto by v určitých prípadoch mohla byť vyrovnaná maržou, ktorú má zmluvná strana uhradiť národnej centrálnej banke v súvislosti s prvou transakciou. V dôsledku toho by sa uskutočnilo iba jedno zúčtovanie marže.

(114)  V systéme združovania je dolný hraničný objem najnižšou prahovou hodnotou pre výzvy na dodatočné vyrovnanie. V praxi väčšina národných centrálnych bánk vyžaduje dodatočný kolaterál vždy, keď trhová hodnota združených kolaterálov upravená zrážkou pri ocenení klesne pod celkový objem, ktorý má byť pokrytý.

(115)  V systéme združovania pojem horného hraničného objemu nie je relevantný, pretože zmluvné strany sa sústavne snažia o to, aby bol poskytnutý dostatok kolaterálu a minimalizovali sa tak prevádzkové transakcie.

(116)  Obsah tejto prílohy slúži len na informačné účely.

(117)  Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(118)  Ú. v. ES L 333, 17.12.2001, s. 1. Toto nariadenie nahradilo nariadenie (ES) č. 2819/98 Európskej centrálnej banky z 1. decembra 1998 (ECB/1998/16).

(119)  Ú. v. EÚ L 250, 2.10.2003, s. 10.

(120)  Vrátane administratívne regulovaných vkladov.

(121)  Vrátane neprevoditeľných sporivých vkladov splatných na predloženie.

(122)  Úverové inštitúcie môžu vykazovať pozície voči iným PFI, ako sú úverové inštitúcie s povinnosťou minimálnych rezerv, ECB a národným centrálnym bankám namiesto voči PFI a úverovým inštitúciám s povinnosťou minimálnych rezerv, ECB a národným centrálnym bankám, pokiaľ to nebude mať za následok stratu podrobností ani vplyv na položky vyznačené tučným písmom.

(123)  Vykazovanie tejto položky je až do odvolania dobrovoľné.

(124)  Uplatňuje sa vtedy, ak zmluvná strana nie je schopná previesť dostatočný objem podkladových aktív na vysporiadanie sumy likvidity, ktorá jej bola pridelená v operácii na dodanie likvidity, alebo ak nie je schopná dodať dostatočnú hotovosť na vysporiadanie sumy, ktorá jej bola pridelená v operácii na stiahnutie likvidity.

(125)  Uplatňuje sa vtedy, ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatočný objem akceptovateľných podkladových aktív alebo ak nie je schopná dodať dostatočnú hotovosť na zúčtovanie sumy dohodnutej v dvojstranných transakciách.

(126)  Uplatňuje sa vtedy, ak zmluvná strana používa na zabezpečenie nesplateného úveru aktíva, ktoré sú alebo ktoré sa stali neakceptovateľnými (alebo ktoré nesmie používať).

(127)  Uplatňuje sa vtedy, ak zmluvná strana má na zúčtovacom účte na konci dňa záporný zostatok a nespĺňa podmienky prístupu k jednodňovému refinančnému obchodu.


Začiatok