Uskutočňovanie menovej politiky v eurozóne – všeobecná dokumentácia o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému

OBSAH

Úvod

KAPITOLA 1

Vymedzenie rámca menovej politiky

1.1.	Európsky systém centrálnych bánk

1.2.	Ciele Eurosystému

1.3.	Nástroje menovej politiky Eurosystému

1.3.1.

Obchody na voľnom trhu

1.3.2.

Automatické operácie

1.3.3.

Povinné minimálne rezervy

1.4.	Zmluvné strany

1.5.	Podkladové aktíva

1.6.	Zmeny rámca menovej politiky

KAPITOLA 2

Akceptovateľné zmluvné strany

2.1.	Všeobecné kritériá akceptovateľnosti

2.2.	Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné obchody

2.3.	Sankcie v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán

2.4.	Pozastavenie alebo vylúčenie z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania

KAPITOLA 3

Obchody na voľnom trhu

3.1.	Reverzné obchody

3.1.1.

Všeobecné poznámky

3.1.2.

Hlavné refinančné operácie

3.1.3.

Dlhodobejšie refinančné operácie

3.1.4.

Dolaďovacie reverzné obchody

3.1.5.

Štrukturálne reverzné obchody

3.2.	Priame obchody

3.3.	Emisia dlhových cenných papierov ECB

3.4.	Devízové swapy

3.5.	Prijímanie termínovaných vkladov

KAPITOLA 4

Automatické operácie

4.1.	Jednodňové refinančné obchody

4.2.	Jednodňové sterilizačné obchody

KAPITOLA 5

Postupy

5.1.

Tendre

5.1.1.

Všeobecné poznámky

5.1.2.

Kalendár tendrových operácií

5.1.3.

Oznámenia o konaní tendrov

5.1.4.

Príprava zmluvných strán na predkladanie ponúk

5.1.5.

Postupy prideľovania

5.1.6.

Oznámenie výsledkov tendra

5.2.	Postupy dvojstranných obchodov

5.3.	Postupy zúčtovania

5.3.1.

Všeobecné poznámky

5.3.2.

Vysporiadanie obchodov na voľnom trhu

5.3.3.

Postupy na konci dňa

KAPITOLA 6

Akceptovateľné aktíva

6.1.	Všeobecné poznámky

6.2.	Akceptovateľné podkladové aktíva

6.2.1.

Kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív

6.2.2.

Kritériá akceptovateľnosti neobchodovateľných aktív

6.2.3.

Ďalšie požiadavky na použitie akceptovateľných aktív

6.3.	Rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity

6.3.1.

Rozsah a prvky

6.3.2.

Stanovenie vysokých štandardov úverovej bonity pre obchodovateľné aktíva

6.3.3.

Stanovenie vysokých štandardov úverovej bonity pre neobchodovateľné aktíva

6.3.4.

Kritériá akceptovateľnosti systémov hodnotenia úverovej bonity

6.3.5.

Monitorovanie výsledkov systémov hodnotenia úverovej bonity

6.4.	Opatrenia na kontrolu rizika

6.4.1.

Všeobecné zásady

6.4.2.

Opatrenia na kontrolu rizika pre obchodovateľné aktíva

6.4.3.

Opatrenia na kontrolu rizika pre neobchodovateľné aktíva

6.5.	Zásady oceňovania podkladových aktív

6.6.	Cezhraničné používanie akceptovateľných aktív

6.6.1.

Model korešpondenčných centrálnych bánk

6.6.2.

Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

KAPITOLA 7

Povinné minimálne rezervy

7.1.	Všeobecné poznámky

7.2.	Inštitúcie, ktoré tvoria povinné minimálne rezervy

7.3.	Určovanie povinných minimálnych rezerv

7.4.	Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

7.5.	Výkazníctvo, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

7.6.	Neplnenie povinných minimálnych rezerv

PRÍLOHY

1.	Príklady operácií a postupov menovej politiky

2.	Slovník pojmov

3.	Výber zmluvných strán pre devízové intervenčné operácie a devízové swapy na účely menovej politiky

4.	Rámec výkazníctva na účely menovej a bankovej štatistiky Európskej centrálnej banky

5.	Internetové stránky Eurosystému

6.	Postupy a sankcie uplatňované v prípade nedodržania záväzkov zmluvných strán

7.	Vytvorenie platného zabezpečenia vo forme úverových pohľadávok

ZOZNAM BOXOV, GRAFOV A TABULIEK

Boxy

1.	Emisia dlhových cenných papierov ECB

2.	Devízové swapy

3.	Operačné kroky tendrov

4.	Prideľovanie v tendroch s pevne stanovenou úrokovou sadzbou

5.	Prideľovanie v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách

6.	Prideľovanie v tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou

7.	Opatrenia na kontrolu rizika

8.	Výpočet výzvy na dodatočné vyrovnanie

9.	Základňa na výpočet a sadzby povinných minimálnych rezerv

10	Výpočet úročenia povinných minimálnych rezerv

Grafy

1.	Zvyčajný časový rámec operačných krokov štandardných tendrov

2.	Zvyčajný časový rámec operačných krokov rýchlych tendrov

3.	Model korešpondenčných centrálnych bánk

4.	Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

Tabuľky

1.	Operácie menovej politiky Eurosystému

2.	Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

3.	Zvyčajné termíny zúčtovania obchodov na voľnom trhu Eurosystému

4.	Akceptovateľné aktíva pre operácie menovej politiky Eurosystému

5.	Implicitné hodnotenie úverovej bonity emitentov, dlžníkov a ručiteľov, ktorými sú regionálne štátne správy a územné samosprávy a subjekty z verejného sektora bez hodnotenia úverovej bonity od ECAI

6.	Kategórie likvidity pre obchodovateľné aktíva

7.	Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné aktíva s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a s nulovým kupónom

8.	Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné nástroje s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou

9.	Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na úverové pohľadávky s pevnými úrokovými platbami

POUŽITÉ SKRATKY

CCBM	model korešpondenčných centrálnych bánk (correspondent central banking model)
CDCP	centrálny depozitár cenných papierov
CRD	smernica o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive)
ECAF	rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (Eurosystem credit assessment framework)
ECAI	externá inštitúcia hodnotiaca úverovú bonitu (external credit assessment institution)
ECB	Európska centrálna banka
EHP	Európsky hospodársky priestor
EHS	Európske hospodárske spoločenstvo
ES	Európske spoločenstvo
ESA	95 Európsky systém národných účtov 1995
ESCB	Európsky systém centrálnych bánk
EÚ	Európska únia
ICAS	interný systém hodnotenia úverovej bonity (in-house credit assessment system)
ICSD	medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov (international central securities depositary)
IDC	vnútrodenný úver (intraday credit)
IRB	systém založený na internom ratingu (internal ratings-based system)
ISIN	medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (International Securities Identification Number)
MMF	fond peňažného trhu (money market fund)
NCB	národná centrálna banka
PD	pravdepodobnosť nedodržania záväzku (probabilty of default)
PFI	peňažná finančná inštitúcia (monetary financial institution)
PSE	subjekt z verejného sektora (public sector entity)
RMBD	retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (retail mortgage-backed debt instruments)
RT	ratingový nástroj (rating tool)
RTGS	hrubé zúčtovanie v reálnom čase (real-time gross settlement)
SEČ	stredoeurópsky čas
SSS	systém zúčtovania cenných papierov (securities settlement system)
TARGET	Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system)
UCITS	podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (undertaking for collective investment in transferable securities)

Úvod

Tento dokument predstavuje operačný rámec, ktorý si zvolil Eurosystém (1) pre jednotnú menovú politiku v eurozóne. Dokument, ktorý tvorí súčasť právneho rámca Eurosystému pre nástroje a postupy menovej politiky, má slúžiť ako „všeobecná dokumentácia“ o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému; je zameraný najmä na to, aby zmluvným stranám poskytol informácie, ktoré potrebujú v súvislosti s rámcom menovej politiky Eurosystému.

Všeobecná dokumentácia sama o sebe zmluvným stranám neudeľuje žiadne práva ani neukladá žiadne povinnosti. Právny vzťah medzi Eurosystémom a jeho zmluvnými stranami je ustanovený v príslušných zmluvných alebo regulačných dohodách.

Dokument je rozdelený do siedmich kapitol. Kapitola 1 uvádza prehľad operačného rámca pre menovú politiku Eurosystému. V kapitole 2 sú špecifikované kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán, ktoré sa zúčastňujú na operáciách menovej politiky Eurosystému. Kapitola 3 opisuje operácie na voľnom trhu a kapitola 4 predstavuje automatické operácie dostupné zmluvným stranám. Kapitola 5 špecifikuje postupy uplatňované pri vykonávaní operácií menovej politiky. V kapitole 6 sú vymedzené kritériá akceptovateľnosti pre podkladové aktíva v operáciách menovej politiky. Kapitola 7 predstavuje systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému.

Prílohy obsahujú príklady operácií menovej politiky, slovník pojmov, kritériá pre výber zmluvných strán devízových intervenčných operácií Eurosystému, prezentáciu rámca výkazníctva na účely peňažnej a bankovej štatistiky Európskej centrálnej banky, zoznam internetových stránok Eurosystému, popis postupov a sankcií, ktoré sa majú uplatňovať v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán, a dodatočné zákonné požiadavky na vytvorenie platného zabezpečenia vo forme úverových pohľadávok v prípade, že sa v rámci Eurosystému používajú ako kolaterál.

KAPITOLA 1

VYMEDZENIE RÁMCA MENOVEJ POLITIKY

1.1.   Európsky systém centrálnych bánk

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) pozostáva z Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov (2) Európskej únie (EÚ). Aktivity ESCB sú vykonávané v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“) a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „Štatút ESCB“). ESCB riadia rozhodovacie orgány ECB. V tejto súvislosti Rada guvernérov ECB zodpovedá za vymedzenie menovej politiky a Výkonná rada je splnomocnená vykonávať menovú politiku podľa rozhodnutí a usmernení Rady guvernérov. Pokiaľ to považuje za možné a vhodné, ako aj s ohľadom na zabezpečenie prevádzkovej efektívnosti, ECB sa obracia na národné centrálne banky (3), aby vykonávali operácie, ktoré tvoria súčasť úloh Eurosystému. Operácie menovej politiky Eurosystému sú vykonávané vo všetkých členských štátoch (4) na základe jednotných zásad a podmienok.

1.2.   Ciele eurosystému

Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavanie cenovej stability tak, ako to vymedzuje článok 105 zmluvy. Bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ cenovej stability, Eurosystém musí podporovať všeobecné hospodárske politiky v Európskom spoločenstve. Pri sledovaní svojich cieľov Eurosystém musí konať v súlade so zásadou ekonomiky voľného trhu s voľnou súťažou, pričom uprednostňuje efektívne umiestňovanie zdrojov.

1.3.   Nástroje menovej politiky eurosystému

Aby Eurosystém dosiahol svoje ciele, má k dispozícii súbor nástrojov menovej politiky; uskutočňuje obchody na voľnom trhu, poskytuje automatické operácie a vyžaduje, aby úverové inštitúcie tvorili povinné minimálne rezervy na účtoch v Eurosystéme.

1.3.1.   Obchody na voľnom trhu

Obchody na voľnom trhu hrajú dôležitú úlohu v menovej politike Eurosystému pri riadení úrokových sadzieb, riadení likvidity na trhu a signalizovaní zámerov menovej politiky. Eurosystém má k dispozícii päť typov nástrojov na uskutočňovanie obchodov na voľnom trhu. Najdôležitejším nástrojom sú reverzné obchody (realizovateľné na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo úverov zabezpečených cennými papiermi). Eurosystém môže využívať aj priame obchody, emisiu dlhových cenných papierov, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. Obchody na voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o nástroji, ktorý sa má použiť, ako aj o podmienkach na jeho vykonanie. Môžu sa vykonávať na základe štandardných tendrov, rýchlych tendrov alebo dvojstranných obchodov (5). So zreteľom na ich ciele, pravidelnosť a postupy sa operácie Eurosystému na voľnom trhu dajú rozdeliť do týchto štyroch kategórií (tabuľka 1):

Tabuľka 1

Operácie menovej politiky Eurosystému

Operácie menovej politiky	Typy transakcií		Splatnosť	Periodicita	Postup
	Dodanie likvidity	Stiahnutie likvidity
Obchody na voľnom trhu
Hlavné refinančné operácie	Reverzné obchody	-	Jeden týždeň	Týždenná	Štandardné tendre
Dlhodobejšie refinančné operácie	Reverzné obchody	-	Tri mesiace	Mesačná	Štandardné tendre
Dolaďovacie obchody	Reverzné obchody Devízové swapy	Reverzné obchody Prijímanie termínovaných vkladov Devízové swapy	Neštandardizovaná	Nepravidelná	Rýchle tendre Dvojstranné obchody
	Priame nákupy	Priame predaje	-	Nepravidelná	Dvojstranné obchody
Štrukturálne obchody	Reverzné obchody	Emisia dlhových cenných papierov	Štandardizovaná/neštandardizovaná	Pravidelná a nepravidelná	Štandardné tendre
	Priame nákupy	Priame predaje	-	Nepravidelná	Dvojstranné obchody
Automatické operácie
Jednodňové refinančné obchody	Reverzné obchody	-	Jednodňová	Prístup podľa rozhodnutia zmluvných strán
Jednodňové sterilizačné obchody	-	Depozity	Jednodňová	Prístup podľa rozhodnutia zmluvných strán

—

Hlavné refinančné operácie sú pravidelné reverzné obchody na dodanie likvidity do bankového sektora s týždennou periodicitou a obvykle s týždennou splatnosťou. Tieto obchody vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Hlavné refinančné operácie hrajú pri dosahovaní cieľov obchodov Eurosystému na voľnom trhu kľúčovú úlohu a pomocou nich sa zabezpečuje prevažná časť refinancovania finančného sektora.

—

Dlhodobejšie refinančné operácie sú reverzné obchody na dodanie likvidity do bankového sektora. Uskutočňujú sa mesačne a zvyčajne majú trojmesačnú splatnosť. Tieto obchody sa zameriavajú na to, aby poskytovali zmluvným stranám dodatočné refinancovanie na dlhšie obdobie a vykonávajú ich národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. V týchto obchodoch sa Eurosystém spravidla nezameriava na to, aby trhu vysielal signály, a preto obvykle koná ako prijímateľ úrokových sadzieb.

—

Dolaďovacie obchody sa vykonávajú účelovo, ich cieľom je riadenie likvidity na trhu a regulovanie úrokových sadzieb, najmä na zmiernenie nečakaných výkyvov v likvidite. Dolaďovacie obchody sa vykonávajú predovšetkým vo forme reverzných obchodov, ale môžu mať aj formu priamych obchodov, devízových swapov a prijímania termínovaných vkladov. Nástroje a postupy uplatňované pri uskutočňovaní dolaďovacích obchodov sa prispôsobujú typom obchodov a špecifickým cieľom sledovaným týmito obchodmi. Dolaďovacie obchody obvykle uskutočňujú národné centrálne banky prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstrannými obchodmi. Rada guvernérov môže rozhodnúť o tom, že za výnimočných okolností môže dolaďovacie obchody uskutočňovať aj ECB.

—

Eurosystém môže okrem toho vykonávať štrukturálne obchody, a to prostredníctvom emisie dlhových cenných papierov, reverzných obchodov a priamych obchodov. Tieto obchody sa vykonávajú vtedy, keď chce ECB upraviť štrukturálnu pozíciu finančného sektora voči Eurosystému (pravidelne alebo nepravidelne). Štrukturálne obchody vo forme reverzných obchodov a emisiu dlhových nástrojov vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Štrukturálne obchody vo forme priamych obchodov sa vykonávajú prostredníctvom dvojstranných obchodov.

1.3.2.   Automatické operácie

Automatické operácie slúžia na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity, signalizovanie zámerov menovej politiky a ohraničenie jednodňových trhových úrokových sadzieb. Zmluvné strany môžu z vlastnej iniciatívy využiť dva druhy automatických operácií, musia však splniť určité operatívne prístupové podmienky (tabuľka 1):

—

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné obchody na získanie jednodňovej likvidity od národných centrálnych bánk proti založeniu akceptovateľných cenných papierov. Za normálnych okolností sa prístupu zmluvných strán k obchodu nekladú žiadne objemové limity alebo iné obmedzenia, okrem požiadavky predložiť dostatok podkladových aktív. Úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody obvykle tvorí hornú hranicu jednodňových trhových sadzieb.

—

Zmluvné strany môžu na uloženie nadbytočnej likvidity využívať jednodňové sterilizačné obchody v národných centrálnych bankách (cez noc). Za normálnych okolností nie sú žiadne objemové limity alebo iné obmedzenia prístupu zmluvných strán k tomuto obchodu. Úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody obvykle tvorí dolnú hranicu jednodňových trhových sadzieb.

Tieto automatické operácie sa realizujú decentralizovaným spôsobom prostredníctvom národných centrálnych bánk.

1.3.3.   Povinné minimálne rezervy

Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému sa uplatňuje na úverové inštitúcie v eurozóne a sleduje predovšetkým ciele stabilizovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytvárania (alebo rozširovania) štrukturálneho nedostatku likvidity. Výška určených povinných minimálnych rezerv každej inštitúcie sa stanovuje v súvislosti s položkami jej súvahy. Aby sa dosiahol cieľ stabilizácie úrokových sadzieb, umožňuje systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému inštitúciám využívať priemerovanie. Splnenie stanovenej výšky rezerv sa zisťuje na základe priemeru denných rezerv inštitúcie počas periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv. Požadované rezervy úverových inštitúcií sú úročené sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému.

1.4.   Zmluvné strany

Rámec menovej politiky Eurosystému je formulovaný tak, aby sa zabezpečila účasť širokého okruhu zmluvných strán. Inštitúcie, ktoré sú podľa článku 19.1. Štatútu ESCB povinné tvoriť povinné minimálne rezervy, môžu využívať automatické operácie a môžu sa zúčastňovať na obchodoch na voľnom trhu založených na štandardných tendroch. Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na dolaďovacích obchodoch. Pre priame obchody sa na okruh zmluvných strán a priori nekladú žiadne obmedzenia. Pre devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky sa využívajú aktívni hráči devízového trhu. Súbor zmluvných strán pre tieto obchody sa obmedzuje na inštitúcie vybrané pre devízové intervenčné operácie Eurosystému, ktoré sa nachádzajú v eurozóne.

1.5.   Podkladové aktíva

Podľa článku 18.1 Štatútu ESCB všetky úverové operácie Eurosystému (napr. operácie menovej politiky dodávajúce likviditu do bankového systému a vnútrodenné úvery) musia byť založené primeraným kolaterálom. Eurosystém akceptuje širokú škálu aktív ako kolaterál pre svoje operácie. Eurosystém vypracoval jednotný kolaterálový rámec akceptovateľných aktív (nazývaný aj „jednotný zoznam“), ktorý uplatňuje vo všetkých svojich úverových operáciách. Dňa 1. januára 2007 tento jednotný rámec nahradí doterajší dvojstupňový systém, ktorý je v platnosti od vzniku Hospodárskej a menovej únie. Jednotný rámec zahŕňa obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva, ktoré splňujú jednotné kritériá akceptovateľnosti v celej eurozóne vyžadované Eurosystémom. Medzi obchodovateľnými a neobchodovateľnými aktívami sa nerobí žiadny rozdiel, pokiaľ ide o ich kvalitu a akceptovateľnosť pre rôzne typy operácií menovej politiky Eurosystému (s tou výnimkou, že Eurosystém nepoužíva neobchodovateľné aktíva v priamych obchodoch). Všetky akceptovateľné aktíva sa môžu používať na cezhraničnej báze prostredníctvom modelu korešpondenčných centrálnych bánk (CCBM) a v prípade obchodovateľných aktív prostredníctvom akceptovateľných prepojení medzi systémami zúčtovania cenných papierov (SSS) EÚ.

1.6.   Zmeny rámca menovej politiky

Rada guvernérov ECB môže nástroje, podmienky, kritériá a postupy na vykonávanie operácií menovej politiky Eurosystému kedykoľvek meniť.

KAPITOLA 2

AKCEPTOVATEĽNÉ ZMLUVNÉ STRANY

2.1.   VŠeobecné kritériá akceptovateľnosti

Zmluvné strany operácií menovej politiky Eurosystému musia spĺňať určité kritériá akceptovateľnosti (6). Cieľom týchto kritérií je poskytnúť prístup k operáciám menovej politiky Eurosystému širokej škále inštitúcií, posilniť princíp rovnakého zaobchádzania s inštitúciami v eurozóne a zabezpečiť, aby zmluvné strany spĺňali určité prevádzkové požiadavky a požiadavky z hľadiska obozretného podnikania:

—

Iba inštitúcie podliehajúce systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému podľa článku 19.1 Štatútu ESCB sú oprávnené stať sa zmluvnými stranami. Inštitúcie, ktoré boli z plnenia povinností systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému vyňaté (časť 7.2), nie sú oprávnené stať sa zmluvnými stranami s prístupom k automatickým operáciám a obchodom na voľnom trhu Eurosystému.

—

Zmluvné strany musia byť finančne silné. Mali by podliehať najmenej jednej forme harmonizovaného dohľadu EÚ/EHP vykonávaného národnými orgánmi dohľadu (7). Ako zmluvné strany však môžu byť akceptované aj finančne silné inštitúcie podliehajúce neharmonizovanému národnému dohľadu porovnateľnej úrovne, napríklad pobočky inštitúcií v eurozóne, ktoré majú ústredie mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

—	Zmluvné strany musia spĺňať všetky prevádzkové kritériá špecifikované v príslušných zmluvných alebo regulačných úpravách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) tak, aby zabezpečovali efektívne uskutočňovanie operácií menovej politiky Eurosystému.

Tieto všeobecné kritériá akceptovateľnosti sú jednotné v celej eurozóne. Inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti, sa môžu:

—	zúčastňovať na automatických operáciách Eurosystému,

—	zúčastňovať na obchodoch Eurosystému na voľnom trhu, ktoré sú založené na štandardných tendroch.

Inštitúcia môže využiť automatické operácie Eurosystému a obchody na voľnom trhu, založené na štandardných tendroch, iba prostredníctvom národnej centrálnej banky štátu, v ktorom má sídlo. Ak má inštitúcia organizačné zložky (ústredie alebo pobočky) vo viac ako jednom členskom štáte, každá organizačná zložka má prístup k týmto operáciám prostredníctvom národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má sídlo, keď platí, že v jednotlivých členských štátoch ponuky môže predkladať vždy iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).

2.2.   Výber zmluvných strán pre rýchle tendre a dvojstranné obchody

Pri priamych obchodoch sa na okruh zmluvných strán a priori nekladú žiadne obmedzenia.

Pri devízových swapoch uskutočňovaných na účely menovej politiky musia byť zmluvné strany vždy schopné vykonávať devízové obchody veľkých objemov efektívne a pri dodržaní všetkých trhových podmienok. Okruh zmluvných strán pre devízové swapy zodpovedá zmluvným stranám nachádzajúcim sa v eurozóne, ktoré boli vybrané pre devízové intervenčné obchody Eurosystému. Kritériá a postupy uplatňované pri výbere zmluvných strán devízových intervenčných obchodov sú uvedené v prílohe 3.

Pre ostatné operácie založené na rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch (dolaďovacie reverzné obchody a prijímanie termínovaných vkladov) si každá národná centrálna banka vyberá súbor zmluvných strán spomedzi inštitúcií zriadených v jej členskom štáte, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán. V tejto súvislosti je najdôležitejším kritériom výberu aktivita na peňažnom trhu. K iným kritériám, ktoré by sa mohli brať do úvahy, patrí napríklad efektívnosť obchodovania a ponukový potenciál.

V rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch národné centrálne banky obchodujú výlučne so zmluvnými stranami, ktoré sú zaradené do ich vlastného súboru zmluvných strán pre dolaďovacie obchody. Ak z prevádzkových dôvodov národná centrálna banka nemôže v každej operácii obchodovať so všetkými jej zmluvnými stranami pre dolaďovacie obchody, výber zmluvných strán v tomto členskom štáte bude založený na rotačnom princípe, aby bol zabezpečený spravodlivý prístup všetkým zmluvným stranám.

Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dolaďovacie dvojstranné obchody vykonávať i samotná ECB. Ak by ECB vykonávala dvojstranné obchody, výber zmluvných strán by v takých prípadoch ECB robila na rotačnom princípe, a to spomedzi tých zmluvných strán v eurozóne, ktoré spĺňajú podmienky pre rýchle tendre a dvojstranné obchody, aby sa zabezpečil spravodlivý prístup všetkým zmluvným stranám.

2.3.   Sankcie v prípade nesplnenia povinností zmluvných strán

ECB uloží sankcie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (8), nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 2157/1999 z 23. septembra 1999 o práve Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (ECB/1999/4) (9), nariadením Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka zavedenia minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou (10) v znení zmien a doplnení a nariadením (ES) č. 1745/2003 Európskej centrálnej banky z 12. septembra 2003 o zavedení povinných minimálnych rezerv (ECB/2003/9) (11) pre inštitúcie, ktoré nespĺňajú povinnosti vyplývajúce z nariadení a rozhodnutí ECB týkajúcich sa uplatňovania povinných minimálnych rezerv. Príslušné sankcie a procedurálne pravidlá na ich ukladanie sú špecifikované v uvedených nariadeniach. Okrem toho, v prípade závažných porušení povinnosti udržiavania povinných minimálnych rezerv, môže Eurosystém pozastaviť účasť zmluvných strán v obchodoch na voľnom trhu.

V súlade s ustanoveniami v zmluvných alebo regulačných dohodách, ktoré uplatňuje príslušná národná banka (alebo ECB), Eurosystém uloží zmluvným stranám finančné pokuty alebo im pozastaví účasť v obchodoch na voľnom trhu, ak zmluvné strany neplnia svoje povinnosti podľa zmluvných alebo regulačných dohôd uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) tak, ako je stanovené ďalej.

Týka sa to prípadov porušenia pravidiel tendrov (ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok podkladových cenných papierov na pokrytie objemu likvidity, ktorý jej bol v obchode na dodanie likvidity pridelený, alebo ak nie je schopná dodať dostatok hotovosti na pokrytie sumy pridelenej v obchode na stiahnutie likvidity) a pravidiel dvojstranných obchodov (ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok akceptovateľných podkladových aktív alebo dostatočný objem hotovosti na pokrytie sumy dohodnutej v dvojstranných obchodoch).

Patria sem aj prípady, keď zmluvná strana poruší pravidlá na používanie podkladových aktív (prípad, keď zmluvná strana používa aktíva, ktoré sú alebo ktoré sa stali neakceptovateľnými, alebo aktíva, ktoré zmluvná strana nesmie používať, napríklad v dôsledku úzkych väzieb alebo vzhľadom na identitu emitenta/ručiteľa a zmluvnej strany), alebo poruší pravidlá postupov na konci dňa a nespĺňa prístupové podmienky pre jednodňový refinančný obchod (keď zmluvná strana, ktorá má na konci dňa na svojom zúčtovacom účte záporný zostatok, nespĺňa prístupové podmienky pre jednodňový refinančný obchod).

Okrem toho sa opatrenie spojené s pozastavením prístupu zmluvnej strany môže uplatniť aj voči pobočkám danej inštitúcie v iných členských štátoch. Zmluvnej strane možno výnimočne na určitý čas pozastaviť účasť vo všetkých budúcich operáciách menovej politiky, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia (napríklad v súvislosti s opakovaním výskytu alebo trvaním).

Finančné pokuty ukladané národnými bankami v prípade porušenia pravidiel tendrov, dvojstranných obchodov, podkladových aktív, náležitostí postupov na konci dňa alebo prístupových podmienok k jednodňovým refinančným obchodom sa vypočítavajú podľa vopred stanovenej sankčnej sadzby (ako je uvedené v prílohe 6).

2.4.   Pozastavenie alebo vylúčenie z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania

V súlade s ustanoveniami v zmluvných alebo regulačných dohodách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) môže Eurosystém z dôvodu nedodržania pravidiel obozretného podnikania pozastaviť zmluvným stranám prístup k nástrojom menovej politiky alebo ich z neho vylúčiť.

Pozastavenie prístupu alebo vylúčenie zmluvných strán z obchodov môže byť v zmysle zmluvných alebo regulačných dohôd uplatňovaných národnými centrálnymi bankami odôvodnené v niektorých prípadoch spadajúcich pod pojem „nedodržanie záväzku“ zmluvnou stranou.

KAPITOLA 3

OBCHODY NA VOĽNOM TRHU

Obchody na voľnom trhu hrajú v menovej politike Eurosystému dôležitú úlohu. Používajú sa na riadenie úrokových sadzieb, riadenie likvidity na trhu a pri signalizovaní zámerov menovej politiky. Podľa účelu, pravidelnosti a použitých postupov sa obchody Eurosystému na voľnom trhu môžu rozdeliť do štyroch kategórií: hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie, dolaďovacie obchody a štrukturálne obchody. Pokiaľ ide o použité nástroje, hlavným nástrojom Eurosystému na voľnom trhu sú reverzné obchody; môžu sa využívať vo všetkých štyroch kategóriách obchodov, zatiaľ čo dlhové cenné papiere sa môžu používať v štrukturálnych obchodoch na stiahnutie prebytočnej likvidity. Okrem toho má Eurosystém k dispozícii tri ďalšie nástroje na výkon dolaďovacích obchodov: priame obchody, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. V nasledujúcich častiach sú podrobne opísané charakteristiky jednotlivých typov obchodov na voľnom trhu využívaných v Eurosystéme.

3.1.   Reverzné obchody

3.1.1.   Všeobecné informácie

Typ nástroja

Reverzné obchody sú obchody, v ktorých Eurosystém kupuje alebo predáva akceptovateľné aktíva na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie so zabezpečovacím prevodom akceptovateľných cenných papierov. Reverzné obchody sa využívajú v hlavných refinančných operáciách a dlhodobejších refinančných operáciách. Okrem toho môže Eurosystém využívať reverzné obchody aj v štrukturálnych a dolaďovacích obchodoch.

Právny charakter

Národné centrálne banky môžu vykonávať reverzné obchody buď vo forme dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastnícke právo na aktíva sa prevedie na veriteľa a zmluvné strany sa dohodnú na spätnom obchode prevedením aktíva na dlžníka v budúcom termíne), alebo ako poskytnutie úveru so zabezpečovacím prevodom cenných papierov (to znamená, že je stanovený vymáhateľný nárok na založené aktíva, ale za predpokladu splnenia dlhovej povinnosti si vlastníctvo aktíva zachováva dlžník). Ďalšie ustanovenia týkajúce sa reverzných obchodov založených na dohodách o spätnom odkúpení sú špecifikované v príslušných zmluvných dohodách národných centrálnych bánk (alebo ECB). Dohody o reverzných obchodoch založených na úveroch zabezpečených cennými papiermi zohľadňujú rôzne postupy a pravidlá na zabezpečenie a následnú realizáciu príslušného kolaterálu (napr. zastavenie, založenie alebo vinkulácia), ktoré sa uplatňujú v rôznych typoch právnych systémov.

Úrokové podmienky

Rozdiel medzi obstarávacou cenou a cenou pri spätnom odkúpení v dohode o spätnom odkúpení zodpovedá úroku splatnému z peňažnej sumy vypožičanej za čas do splatnosti operácie, to znamená, že v cene pri spätnom odkúpení je zahrnutý aj príslušný platený úrok. Úroková sadzba z reverzného obchodu vo forme kolateralizovaného úveru závisí od uplatnenia stanovenej úrokovej sadzby na objem úveru počas splatnosti operácie. Na reverzné obchody na voľnom trhu Eurosystému sa uplatňuje jednoduché úročenie a pri výpočte úroku sa používa metóda „skutočný počet dní/360“.

3.1.2.   Hlavné refinančné operácie

Hlavné refinančné operácie sú najdôležitejšie obchody na voľnom trhu uskutočňované Eurosystémom. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri sledovaní cieľov v oblasti riadenia úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a signalizovaní zámerov menovej politiky. Zabezpečuje sa nimi prevažná časť refinancovania finančného sektora.

Charakteristické znaky hlavných refinančných operácií:

—	ide o reverzné obchody, ktorými sa dodáva likvidita;

—	vykonávajú sa pravidelne každý týždeň; (12);

—	obvykle majú splatnosť jeden týždeň; (13);

—	vykonávajú ich decentralizovane národné centrálne banky;

—	vykonávajú sa prostredníctvom štandardných repo tendrov (špecifikované v časti 5.1);

—	ponuky do hlavných refinančných operácií môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré splňujú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1);

—	ako podkladové aktíva pre hlavné refinančné operácie sú akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (špecifikované v kapitole 6).

3.1.3.   Dlhodobejšie refinančné operácie

Eurosystém vykonáva aj pravidelné refinančné obchody, zvyčajne s trojmesačnou splatnosťou, ktorých cieľom je zabezpečovať dodatočné refinancovanie finančného sektora na dlhšie obdobie. Týmito obchodmi sa realizuje iba malá časť celkového objemu refinancovania. Zámerom Eurosystému spravidla nie je, aby v týchto obchodoch trhu niečo signalizoval, a preto zvyčajne koná ako prijímateľ úrokových sadzieb. Preto sa dlhodobejšie refinančné operácie obvykle vykonávajú vo forme tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou a ECB zvyčajne oznamuje objem obchodu, ktorý má byť umiestnený v nadchádzajúcich tendroch. Za výnimočných okolností Eurosystém môže uskutočňovať dlhodobejšie refinančné operácie vo forme tendrov s pevne stanovenou úrokovou sadzbou.

Charakteristické znaky dlhodobejších refinančných operácií:

—	ide o reverzné obchody, ktoré dodávajú likviditu;

—	vykonávajú sa pravidelne každý mesiac; (12);

—	obvykle majú trojmesačnú splatnosť; (13);

—	sú vykonávané decentralizovane národnými centrálnymi bankami;

—	sú vykonávané prostredníctvom štandardných tendrov (špecifikované v časti 5.1);

—	ponuky pre dlhodobejšie refinančné operácie môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (tak ako sú špecifikované v časti 2.1);

—	ako podkladové aktíva pre dlhodobejšie refinančné operácie sú akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (špecifikované v kapitole 6).

3.1.4.   Dolaďovacie reverzné obchody

Eurosystém môže vykonávať dolaďovacie obchody vo forme reverzných obchodov na voľnom trhu. Dolaďovacie obchody sa zameriavajú na riadenie likvidity na trhu a na usmernenie úrokových sadzieb, najmä s cieľom vyhladiť účinky nečakaných výkyvov likvidity na trhu na úrokové sadzby. Prípadná nutnosť rýchleho zásahu pri neočakávanom vývoji na trhu vyžaduje zachovanie vysokého stupňa flexibility v oblasti výberu postupov a prevádzkových prostriedkov pri uskutočňovaní týchto operácií.

Charakteristické znaky dolaďovacích obchodov:

—	majú formu obchodov dodávajúcich alebo sťahujúcich likviditu;

—	nemajú štandardizovanú periodicitu;

—	nemajú štandardizovanú splatnosť;

—	dolaďovacie reverzné obchody na dodávanie likvidity sa obvykle vykonávajú prostredníctvom rýchlych tendrov, i keď možnosť využitia dvojstranných obchodov sa nevylučuje (kapitola 5);

—	dolaďovacie reverzné obchody na sťahovanie likvidity sa spravidla vykonávajú prostredníctvom dvojstranných obchodov (špecifikované v časti 5.2);

—	tieto obchody sú zvyčajne vykonávané decentralizovane národnými centrálnymi bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dvojstranné dolaďovacie reverzné obchody vykonávať aj ECB);

—	podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2 Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na dolaďovacích reverzných obchodoch;

—	ako podkladové aktíva pre dolaďovacie reverzné obchody sú akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (špecifikované v kapitole 6).

3.1.5.   Štrukturálne reverzné obchody

Eurosystém môže použiť štrukturálne obchody vo forme reverzných obchodov na voľnom trhu na ovplyvnenie štrukturálnej pozície finančného sektora voči Eurosystému.

Charakteristické znaky týchto obchodov:

—	ide o obchody dodávajúce likviditu;

—	môžu mať pravidelnú alebo nepravidelnú periodicitu;

—	ich splatnosť nemusí byť bezpodmienečne štandardizovaná;

—	vykonávajú sa prostredníctvom štandardných tendrov (tak ako sú špecifikované v časti 5.1);

—	sú vykonávané decentralizovane národnými centrálnymi bankami;

—	ponuky na štrukturálne reverzné obchody môžu predkladať všetky zmluvné strany spĺňajúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1);

—	ako podkladové aktíva pre štrukturálne reverzné obchody sú akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (špecifikované v kapitole 6).

3.2.   Priame obchody

Typ nástroja

Priame obchody na voľnom trhu sú obchody, v ktorých Eurosystém nakupuje alebo predáva akceptovateľné cenné papiere priamo na trhu. Takéto obchody sa vykonávajú len na štrukturálne a dolaďovacie účely.

Právny charakter

Priamy obchod znamená úplný prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho bez spätného prevodu. Obchody sa vykonávajú v súlade s trhovými konvenciami pre dlhové nástroje použité v transakcii.

Cenové podmienky

Pri výpočte cien Eurosystém koná v súlade so všeobecne trhom akceptovanou konvenciou pre dlhové nástroje použité v transakcii.

Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky priamych obchodov Eurosystému:

—	môžu mať formu obchodov dodávajúcich likviditu (priamy nákup) alebo sťahujúcich likviditu (priamy predaj);

—	ich periodicita nie je štandardizovaná;

—	vykonávajú sa prostredníctvom dvojstranných obchodov (špecifikované v časti 5.2);

—	bežne ich vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dolaďovacie priame obchody vykonávať aj ECB);

—	na okruh zmluvných strán v priamych obchodoch sa a priori nekladú žiadne obmedzenia;

—	v priamych obchodoch sa ako podkladové aktíva používajú iba obchodovateľné aktíva (špecifikované v časti 6).

3.3.   Emisia dlhových cenných papierov ECB

Typ nástroja

ECB môže emitovať dlhové cenné papiere s cieľom ovplyvniť štrukturálnu pozíciu finančného sektora voči Eurosystému, aby vytvorila (alebo zvýšila) nedostatok likvidity na trhu.

Právny charakter

Dlhové cenné papiere predstavujú dlhovú povinnosť ECB voči majiteľovi dlhového cenného papiera. Dlhové cenné papiere sa vydávajú a uchovávajú v zaknihovanej forme u depozitárov cenných papierov v eurozóne. ECB neukladá žiadne obmedzenia na prevoditeľnosť týchto dlhových cenných papierov. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa dlhových cenných papierov ECB budú obsiahnuté v náležitostiach a podmienkach týchto dlhových cenných papierov.

Úrokové podmienky

Dlhové cenné papiere sú vydávané s diskontom, to znamená, že sú emitované pod menovitou hodnotou a v čase splatnosti sú splácané v menovitej hodnote. Rozdiel medzi emisnou cenou a cenou pri splatení sa rovná úroku z emisnej sumy za obdobie do splatnosti dlhového cenného papiera pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Uplatňuje sa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. Výpočet emisnej hodnoty je uvedený v boxe 1.

Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky emisie dlhových cenných papierov ECB:

—	vydávajú sa na účely sťahovania likvidity z trhu;

—	môžu sa vydávať pravidelne alebo nepravidelne;

—	majú splatnosť menej ako 12 mesiacov;

—	emitujú sa prostredníctvom štandardných tendrov (špecifikované v časti 5.1);

—	sú ponúkané a splácané decentralizovane národnými centrálnymi bankami;

—	ponuky na upisovanie dlhových cenných papierov ECB môžu predkladať všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti (špecifikované v časti 2.1).

BOX 1Emisia dlhových cenných papierov ECBEmisná hodnota sa určí ako: kde:

N	=	menovitá hodnota dlhového cenného papiera
ri	=	úroková sadzba (v %)
D	=	splatnosť dlhového cenného papiera (v dňoch)
PT	=	hodnota dlhového cenného papiera v čase emisie

3.4.   Devízové swapy

Typ nástroja

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky pozostávajú zo súbežných spotových a forwardových obchodov eura voči cudzej mene. Používajú sa na dolaďovanie, hlavne s cieľom riadenia likvidity na trhu a usmernenia úrokových sadzieb.

Právny charakter

Devízové swapy uskutočňované na účely menovej politiky sú obchodmi, v ktorých Eurosystém spotovou transakciou kupuje (alebo predáva) euro za cudziu menu a súčasne ho predáva (alebo kupuje) späť vo forwardovej transakcii v termíne dohodnutom na spätné odkúpenie. Ďalšie ustanovenia pre devízové swapy sú špecifikované v dohodách uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB).

Menové a kurzové podmienky

Eurosystém spravidla uskutočňuje operácie iba s menami, s ktorými sa často obchoduje, a v súlade so štandardnými trhovými postupmi. V každom devízovom swape sa zmluvné strany dohodnú na swapových bodoch obchodu. Swapové body predstavujú rozdiel medzi kurzom forwardovej transakcie a kurzom spotovej transakcie. Swapové body eura voči cudzím menám sú kótované podľa všeobecných trhových zvyklostí. Kurzové podmienky devízových swapov sú špecifikované v boxe 2.

Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky devízových swapov:

—	môžu mať formu obchodov na dodanie likvidity alebo obchodov na stiahnutie likvidity;

—	ich periodicita nie je štandardizovaná;

—	ich splatnosť nie je štandardizovaná;

—	uskutočňujú sa prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstranných obchodov (kapitola 5);

—	zvyčajne sú vykonávané decentralizovane národnými bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dvojstranné devízové swapy vykonávať aj ECB);

—	v súlade s kritériami špecifikovanými v časti 2.2 a prílohe 3 môže Eurosystém vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastnili na devízových swapoch.

BOX 2Devízové swapy

S	=	spotový kurz (ku dňu transakcie devízového swapu) medzi eurom (EUR) a cudzou menou ABC
FM	=	forwardový kurz medzi eurom a cudzou menou ABC ku dňu spätného odkúpenia swapu (M)
ΔM	=	forwardové body medzi eurom a cudzou menou ABC ku dňu spätného odkúpenia swapu (M)
N(.)	=	spotový objem meny; N(.)M je forwardový objem meny: alebo alebo

3.5.   Prijímanie termínovaných vkladov

Typ nástroja

Eurosystém môže vyzvať zmluvné strany, aby uložili úročené termínované vklady v národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom je zmluvná strana zriadená. Termínované vklady sa prijímajú len na dolaďovacie účely, na stiahnutie likvidity z trhu.

Právny charakter

Vklady prijímané od zmluvných strán sú termínované a úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú kolaterál na zabezpečenie vkladov.

Úrokové podmienky

Pri vkladoch sa používa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku podľa počtu dní sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. Úrok sa platí pri splatnosti vkladu.

Ostatné charakteristické znaky

Charakteristické znaky prijímania termínovaných vkladov:

—	vklady sa prijímajú na účely stiahnutia likvidity;

—	periodicita prijímania vkladov nie je štandardizovaná;

—	splatnosť vkladov nie je štandardizovaná;

—	prijímanie vkladov sa bežne vykonáva prostredníctvom rýchlych tendrov, možnosť použitia dvojstranných obchodov však nie je vylúčená (kapitola 5);

—	prijímanie vkladov zvyčajne vykonávajú decentralizovane národné centrálne banky (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností bude môcť dvojstranné prijímanie termínovaných vkladov (14) vykonávať aj ECB);

—	Eurosystém si podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2 môže zvoliť obmedzený počet zmluvných strán pre prijímanie termínovaných vkladov.

KAPITOLA 4

AUTOMATICKÉ OPERÁCIE

4.1.   Jednodňové refinančné obchody

Typ nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové refinančné obchody na získanie jednodňovej likvidity od národných centrálnych bánk za vopred stanovenú úrokovú sadzbu oproti založeniu akceptovateľných cenných papierov (tak ako je špecifikované v kapitole 6). Nástroj je určený na uspokojenie dočasných potrieb likvidity zmluvných strán. Za normálnych okolností predstavuje úroková sadzba jednodňového refinančného obchodu hornú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Náležitosti a podmienky jednodňových refinančných obchodov sú zhodné v celej eurozóne.

Právny charakter

Národné centrálne banky môžu poskytovať likviditu prostredníctvom jednodňových refinančných obchodov buď vo forme jednodňových dohôd o spätnom odkúpení (to znamená, že vlastníctvo aktíva je prevedené na veriteľa, pričom zmluvné strany sa dohodnú na tom, že vykonajú spätný obchod a v nasledujúci pracovný deň aktíva spätne prevedú na dlžníka), alebo jednodňových úverov so zábezpekou vo forme cenných papierov (to znamená, že za aktíva je poskytnutý vymáhateľný nárok, ale vzhľadom na predpokladané splnenie dlhovej povinnosti zostáva vlastníctvo aktíva v rukách dlžníka). Ďalšie ustanovenia pre dohody o spätnom odkúpení sú špecifikované v zmluvných dojednaniach príslušnej národnej centrálnej banky. Dohody o dodaní likvidity vo forme úverov zabezpečených cennými papiermi zohľadňujú rozdielne postupy a pravidlá na stanovenie a realizáciu príslušného záujmu o kolaterál (zastavenie, založenie alebo vinkulácia), ktoré sa uplatňujú v rôznych právnych systémoch.

Podmienky prístupu

Prístup k jednodňovým refinančným obchodom majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán špecifikované v časti 2.1. Poskytuje ho národná centrálna banka v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Prístup k jednodňovým refinančným obchodom sa poskytuje iba v dňoch, v ktorých sú v prevádzke príslušné národné systémy hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) a systémy zúčtovania cenných papierov (SSS).

Na konci každého obchodného dňa sa denné debetné zostatky zmluvných strán na ich zúčtovacom účte v národných centrálnych bankách automaticky považujú za žiadosť o jednodňový refinančný obchod. Postupy na realizáciu jednodňového refinančného obchodu na konci dňa sú špecifikované v časti 5.3.3.

Zmluvná strana môže požiadať o jednodňový refinančný obchod aj zaslaním žiadosti do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má zmluvná strana sídlo. Aby národná centrálna banka mohla spracovať žiadosť v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 30 minút po aktuálnej uzávierke systému TARGET (15)  (16). Čas uzávierky pre systém TARGET je spravidla 18.00 h času ECB (SEČ). Konečný termín pre žiadosť o vykonanie jednodňového refinančného obchodu sa v posledný pracovný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 30 minút. V žiadosti sa musí uviesť objem obchodu a podkladové aktíva, ktoré majú byť dodané pre transakciu, ak neboli v národnej centrálnej banke vopred uložené.

Okrem požiadavky predložiť dostatočné podkladové akceptovateľné aktíva nie je pre objem prostriedkov, ktoré je možné poskytnúť na základe jednodňového refinančného obchodu, stanovený žiadny limit.

Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť prostriedkov poskytnutých na základe refinančného obchodu je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET, je obchod splatný v nasledujúci deň, v ktorom sú príslušné národné systémy hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) a zúčtovania cenných papierov (SSS) v prevádzke, a to v čase, keď sa tieto systémy otvárajú.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred; uplatňuje sa jednoduché úročenie a pri výpočte sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. ECB môže meniť úrokovú sadzbu kedykoľvek, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému (17)  (18). Úrok z obchodu je splatný pri splatení úveru.

Pozastavenie obchodu

Prístup k obchodu sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek upraviť podmienky obchodu alebo obchod pozastaviť.

4.2.   Jednodňové sterilizačné obchody

Typ nástroja

Zmluvné strany môžu využívať jednodňové sterilizačné obchody na ukladanie jednodňových depozitov v národných centrálnych bankách. Vklady sú úročené vopred vyhlásenou úrokovou sadzbou. Za normálnych okolností úroková sadzba jednodňového vkladu predstavuje dolnú hranicu jednodňovej trhovej úrokovej sadzby. Náležitosti a podmienky jednodňových sterilizačných obchodov sú zhodné v celej eurozóne (19).

Právny charakter

Jednodňové depozity prijaté od zmluvných strán sú úročené pevnou úrokovou sadzbou. Národné centrálne banky neposkytujú kolaterál na zábezpeku vkladov.

Podmienky prístupu (20)

Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán špecifikované v časti 2.1. Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom sa poskytuje prostredníctvom národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Prístup k jednodňovým sterilizačným obchodom sa poskytuje iba v dňoch, v ktorých sú príslušné národné systémy zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) v prevádzke.

Zmluvná strana požiada o jednodňový depozit zaslaním žiadosti do národnej centrálnej banky v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo. Aby národná centrálna banka mohla spracovať žiadosť v ten istý deň, musí ju dostať najneskôr 30 minút po aktuálnej uzávierke systému TARGET v daný prevádzkový deň, čo je spravidla 18.00 SEČ (21)  (22). Konečný termín pre žiadosť o prístup k jednodňovému sterilizačnému obchodu sa v posledný pracovný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv predlžuje o ďalších 30 minút. V žiadosti sa má uviesť suma, ktorá má byť v rámci obchodu uložená.

Na sumu, ktorú môže zmluvná strana uložiť, sa nevzťahuje žiadny limit.

Splatnosť a úrokové podmienky

Splatnosť vkladov deponovaných v rámci tejto automatickej operácie je jeden deň. Pre zmluvné strany, ktoré sú priamymi účastníkmi systému TARGET, sa vklady uložené na základe tohto obchodu stávajú splatné v nasledujúci deň, keď je príslušný národný systém zúčtovania platieb (RTGS) v prevádzke, a to v čase, keď sa tento systém otvára.

Eurosystém oznamuje úrokovú sadzbu vopred; uplatňuje sa jednoduché úročenie a pri výpočte úroku sa používa metóda „skutočný počet dní/360“. ECB môže zmeniť úrokovú sadzbu kedykoľvek, s účinnosťou najskôr v nasledujúci pracovný deň Eurosystému (23). Úrok je splatný pri splatnosti vkladu.

Pozastavenie obchodu

Prístup k obchodu sa poskytuje iba v súlade s cieľmi a všeobecnými zámermi menovej politiky ECB. ECB môže kedykoľvek zmeniť podmienky obchodu alebo obchod pozastaviť.

KAPITOLA 5

POSTUPY

5.1.   Tendre

5.1.1.   Všeobecné poznámky

Obchody Eurosystému na voľnom trhu sa zvyčajne vykonávajú vo forme tendrov. Tendre Eurosystému sú vykonávané v šiestich operačných krokoch, tak ako je to špecifikované v boxe 3.

Eurosystém rozlišuje dva rôzne typy tendrov: štandardné tendre a rýchle tendre. Postupy pre štandardné a rýchle tendre sú totožné, s výnimkou časového rámca a okruhu zmluvných strán.

Štandardné tendre

Pri štandardných tendroch uplynie od vyhlásenia tendra do potvrdenia výsledkov o pridelenom (umiestnenom) objeme najviac 24 hodín (kde čas medzi konečným termínom na predkladanie ponúk a vyhlásením výsledkov je približne dve hodiny). Prehľad zvyčajného časového rámca operačných krokov pre štandardné tendre je zobrazený v grafe 1. V prípade potreby môže ECB rozhodnúť o úprave časového rámca jednotlivých krokov.

Hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne obchody (s výnimkou priamych obchodov) sa vždy vykonávajú vo forme štandardných tendrov. Na štandardných tendroch sa môžu zúčastňovať zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti stanovené v časti 2.1.

Rýchle tendre

Rýchle tendre sa obvykle uskutočňujú do 90 minút od vyhlásenia, pričom potvrdenie sa uskutoční bezprostredne po vyhlásení výsledku. Zvyčajný časový rámec operačných krokov pre rýchle tendre je zobrazený v grafe 2. V prípade potreby môže ECB upraviť časový rámec jednotlivých krokov. Rýchle tendre sa používajú iba pri dolaďovacích obchodoch. Eurosystém si v súlade s kritériami a postupmi špecifikovanými v časti 2.2 môže na účasť v rýchlych tendroch vybrať obmedzený počet zmluvných strán.

Tendre s pevnou a pohyblivou úrokovou sadzbou

Eurosystém má možnosť voľby uskutočňovať buď tendre s pevnou úrokovou sadzbou (objemové tendre), alebo tendre s pohyblivou úrokovou sadzbou (úrokové tendre). V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou ECB stanoví úrokovú sadzbu vopred a zúčastnené zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať pri pevnej úrokovej sadzbe (24). V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou zmluvné strany ponúkajú objem peňažných prostriedkov a úrokové sadzby, pri ktorých chcú uzatvárať obchody s národnými centrálnymi bankami (25).

BOX 3Operačné kroky tendrov

1. krok	Vypísanie tendra a) Oznámenie ECB vydané prostredníctvom tlačových agentúr. b) Oznámenie národných centrálnych bánk vydané prostredníctvom národných tlačových agentúr a zasielané priamo jednotlivým zmluvným stranám (ak je to potrebné).
2. krok	Príprava zmluvných strán a predkladanie ponúk
3. krok	Usporiadanie ponúk Eurosystémom
4. krok	Pridelenie objemu a vyhlásenie výsledkov tendra a) Rozhodnutie ECB o pridelenom (umiestnenom) objeme. b) Vyhlásenie výsledkov o pridelenom (umiestnenom) objeme.
5. krok	Potvrdenie jednotlivých výsledkov o pridelených (umiestnených) objemoch
6. krok	Vysporiadanie obchodov (časť 5.3)

5.1.2.   Kalendár tendrov

Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sa uskutočňujú podľa indikatívneho kalendára, ktorý uverejňuje Eurosystém (26). Kalendár sa zverejňuje aspoň tri mesiace pred začiatkom roka, na ktorý platí. Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie sú uvedené v tabuľke 2. Zámerom ECB je zabezpečiť, aby sa na hlavných a dlhodobejších refinančných operáciách mohli zúčastňovať zmluvné strany vo všetkých členských štátoch. Preto pri zostavovaní kalendára týchto obchodov ECB upravuje bežný harmonogram s prihliadnutím na dni pracovného voľna v jednotlivých členských štátoch.

Štrukturálne obchody

Štrukturálne obchody prostredníctvom štandardných tendrov sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. Zvyčajne sa však uskutočňujú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami NCB (27) vo všetkých členských štátoch.

Dolaďovacie obchody

Dolaďovacie obchody sa nevykonávajú podľa žiadneho vopred stanoveného kalendára. ECB môže rozhodnúť o tom, že sa dolaďovacie obchody uskutočnia v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na takýchto obchodoch sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň vykonania obchodu, deň zúčtovania a deň splatnosti pracovnými dňami NCB.

Graf 1

Zvyčajný časový rámec operačných krokov štandardných tendrov

Graf 2

Zvyčajný časový rámec operačných krokov rýchlych tendrov

Tabuľka 2

Zvyčajné dni obchodov pre hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie

Typ obchodu	Zvyčajný deň obchodu (T)
Hlavné refinančné operácie	Každý utorok
Dlhodobejšie refinančné operácie	Posledná streda každého kalendárneho mesiaca (28)

5.1.3.   Oznámenie o konaní tendrov

Štandardné tendre Eurosystému sú verejne vyhlasované prostredníctvom tlačových agentúr. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť konanie tendrovej operácie priamo zmluvným stranám, ktoré nie sú napojené na služby tlačových agentúr. Verejné vyhlásenie tendra obvykle obsahuje tieto údaje:

—	referenčné číslo tendra;

—	deň konania tendra;

—	typ obchodu (dodanie alebo stiahnutie likvidity a typ nástroja menovej politiky, ktorý sa má použiť);

—	splatnosť obchodu;

—	typ aukcie (tender s pevnou alebo pohyblivou úrokovou sadzbou);

—	spôsob aukcie (holandská alebo americká aukcia, tak ako je vymedzené v časti 5.1.5);

—	plánovaný objem obchodu (obvykle iba v prípade dlhodobejších refinančných operácií);

—	pevná úroková sadzba tendra/cena/swapové body (len v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou);

—	minimálna/maximálna akceptovateľná úroková sadzba/cena/swapové body (ak sú stanovené);

—	termín začatia a termín splatnosti obchodu (ak je stanovený) alebo valuta a dátum splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

—	meny swapu a mena, ktorej suma je pevne stanovená (v prípade devízových swapov);

—	referenčný spotový výmenný kurz, ktorý sa má použiť na výpočet (v prípade devízových swapov);

—	limit maximálnej ponuky (ak je stanovený);

—	minimálna individuálne pridelená suma (ak je stanovená);

—	minimálny podiel pridelenia (ak je stanovený);

—	časový harmonogram predkladania ponúk;

—	denominácia dlhových cenných papierov (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

—	ISIN emisie (v prípade emisie dlhových cenných papierov).

S ohľadom na zvýšenie transparentnosti dolaďovacích obchodov Eurosystém zvyčajne zverejňuje vyhlásenie rýchlych tendrov vopred. Vo výnimočných situáciách však môže ECB rozhodnúť, že rýchle tendre vopred nevyhlási. Vyhlasovanie rýchlych tendrov sa riadi tými istými postupmi ako v prípade štandardných tendrov. Pri rýchlych tendroch sú vybrané zmluvné strany kontaktované národnými centrálnymi bankami priamo, bez ohľadu na to, či boli vyhlásené verejne, alebo nie.

5.1.4.   Príprava zmluvných strán na predkladanie ponúk

Ponuky zmluvných strán musia mať formu, ktorá sa riadi vzorom stanoveným národnými centrálnymi bankami pre príslušný obchod. Ponuky musia byť predkladané národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom má inštitúcia organizačnú zložku (ústredie alebo pobočku). Ponuky inštitúcie v každom členskom štáte môže predkladať iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).

V tendroch s pevnou úrokovou sadzbou zmluvné strany musia vo svojich ponukách uviesť objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami (29).

V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môžu zmluvné strany predkladať ponuky až do 10 rôznych úrovní úrokovej sadzby/ceny/swapového bodu. V každej ponuke musia uviesť objem peňažných prostriedkov, s ktorým chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami a príslušnú úrokovú sadzbu (30)  (31), Ponuka úrokových sadzieb musí byť vyjadrená vo forme násobkov 0,01 percentuálneho bodu. V prípade ponúk pre devízové swapy s pohyblivou úrokovou sadzbou musia byť swapové body kótované v súlade so štandardnými trhovými zvyklosťami a ponuky musia byť vyjadrené vo forme násobkov 0,01 swapového bodu.

Pre hlavné refinančné operácie je minimálny objem ponúk 1 000 000 EUR. Ponuky prevyšujúce túto sumu musia byť vyjadrené vo forme násobkov 100 000 EUR. Tento minimálny objem a minimálne násobky platia i pre dolaďovacie a štrukturálne obchody. Minimálny objem ponúk platí pre každú jednotlivú úroveň úrokovej sadzby/ceny/swapového bodu.

Pre dlhodobejšie refinančné operácie definuje každá národná centrálna banka minimálny objem ponúk v rozpätí od 10 000 EUR do 1 000 000 EUR. Ponuky prevyšujúce definovaný minimálny objem musia byť vyjadrené vo forme násobkov 10 000 EUR. Minimálny objem ponúk platí pre každú jednotlivú úroveň úrokovej sadzby.

ECB môže stanoviť maximálny limit ponuky, aby zabránila neúmerne veľkým ponukám. V oznámení o vypísaní tendra sa vždy uvádzajú aj všetky takéto maximálne limity.

Od zmluvných strán sa očakáva, že budú vždy schopné pokryť pridelené (umiestnené) sumy dostatočným objemom akceptovateľných podkladových aktív (32). Ak zmluvná strana nie je schopná dodať dostatok podkladových aktív alebo hotovosti na vyrovnanie sumy, ktorá jej bola pridelená v tendri, zmluvné alebo regulačné ustanovenia uplatňované príslušnými národnými centrálnymi bankami umožňujú uložiť pokutu.

Odovzdané ponuky možno odvolať do konečného času stanoveného na predkladanie ponúk. Ponuky predložené po termíne stanovenom v oznámení o konaní aukcie sú neplatné. Dodržanie termínov posudzujú národné centrálne banky. Národné centrálne banky vyradia všetky ponuky zmluvnej strany v prípade, ak súhrnný objem jej ponúk presiahne maximálny limit stanovený ECB. Národné centrálne banky vyradia aj tie ponuky, ktoré sú nižšie než stanovený minimálny objem ponúk, alebo ktoré sú nižšie než akceptovaná najnižšia alebo vyššie než akceptovaná najvyššia úroková sadzba/cena/swapový bod. Okrem toho národné centrálne banky môžu vyradiť aj ponuky, ktoré sú neúplné alebo ktoré nie sú v súlade so vzorom. Svoje rozhodnutie o vyradení ponuky oznámi príslušná národná centrálna banka zmluvnej strane pred prideľovaním.

5.1.5.   Postupy prideľovania v tendroch

Tendre s pevnou úrokovou sadzbou

Pri tendri s pevnou úrokovou sadzbou sa ponuky prijaté od zmluvných strán sčítajú. Ak súhrnný objem ponúk presiahne celkový objem likvidity, ktorá má byť umiestnená, uspokoja sa predložené ponuky pomerným spôsobom podľa podielu sumy, ktorá má byť pridelená, k úhrnnej sume ponúk (box 4). Suma pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro. ECB však môže rozhodnúť, že pri tendroch s pevnou úrokovou sadzbou pridelí každému ponúkajúcemu minimálny objem/podiel.

BOX 4Prideľovanie v tendroch s pevnou úrokovou sadzbouPercentuálny podiel na pridelení: Objem pridelený i-tej zmluvnej strane: kde:

A	=	celkový prideľovaný objem
n	=	celkový počet zmluvných strán
ai	=	objem ponuky i-tej zmluvnej strany
all%	=	percentuálny podiel na pridelení
alli	=	celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane

Tendre s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách

Pri prideľovaní v tendroch na dodanie likvidity s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách sa ponuky zoradia zostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb. Ako prvé sa uspokoja ponuky s najvyššími úrovňami úrokovej sadzby a potom sa postupne uspokojujú ponuky s nižšími úrokovými sadzbami až do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má byť pridelený. Ak pri najnižšej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (t. j. hraničnej úrokovej sadzbe) súhrnná suma ponúk presiahne zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, zostávajúca suma sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk s hraničnou úrokovou sadzbou (box 5). Suma pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Pri prideľovaní objemov v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou na sťahovanie likvidity (ktoré možno použiť pri emisii dlhových cenných papierov a pri prijímaní termínovaných vkladov) sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb (alebo zostupne podľa ponúkaných cien). Ponuky s najnižšími úrovňami úrokových sadzieb (najvyššími úrovňami cien) sú uspokojované ako prvé, a potom sú postupne akceptované ponuky s vyššími úrokovými sadzbami (nižšími cenovými ponukami) až do vyčerpania celkového objemu likvidity, ktorý má byť stiahnutý. Ak pri najvyššej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (najnižšej cene) (t. j. úrokovej sadzbe/cene) súhrnná suma ponúk presiahne zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, táto zostávajúca suma sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk za hraničnú úrokovú sadzbu/cenu (box 5). Pre vydanie dlhových cenných papierov sa objem pridelený každej zmluvnej strane zaokrúhli na najbližší násobok menovitej hodnoty dlhových cenných papierov. Pre ostatné operácie na stiahnutie likvidity sa suma pridelená každej zmluvnej strane zaokrúhli na najbližšie euro.

ECB sa môže rozhodnúť, že pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou pridelí každému úspešnému ponúkajúcemu minimálny objem.

BOX 5Prideľovanie v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou v eurách(príklad sa vzťahuje na ponuky vo forme úrokových sadzieb)Percentuálny podiel na pridelení za hraničnú úrokovú sadzbu:Pridelenie prostriedkov i-tej zmluvnej strane za hraničnú úrokovú sadzbu:Celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane:kde:

A	=	celkový prideľovaný objem
rs	=	s-tá ponuka úrokovej sadzby predložená zmluvnými stranami
n	=	celkový počet zmluvných strán
a(rs)i	=	výška ponuky pri s-tej úrokovej sadzbe (rs) predloženej i-tou zmluvnou stranou
a(rs)	=	celkový objem ponúk pri s-tej úrokovej sadzbe (rs)
rm	=	hraničná úroková sadzba pre tendre na dodanie likvidity pre tendre na stiahnutie likvidity
rm-1	=	úroková sadzba pred hraničnou úrokovou sadzbou (posledná úroková sadzba, pri ktorej sú ponuky uspokojované v plnej výške) pre tendre na dodanie likvidity pre tendre na stiahnutie likvidity
all%(rm)	=	percentuálny podiel na pridelení za hraničnú úrokovú sadzbu
all(r s ) i	=	pridelenie prostriedkov i-tej zmluvnej strane za s-tú úrokovú sadzbu
alli	=	celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane

Tendre devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou

Pri prideľovaní v tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou na dodanie likvidity sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných swapových bodov (33). Ponuky s najnižšími ponúkanými swapovými bodmisú uspokojované ako prvé, potom sú postupne akceptované ponuky s vyššími swapovými bodmi až do vyčerpania celkového pevnestanoveného objemu meny, ktorý má byť pridelený. Ak pri ponuke s najvyšším akceptovaným swapovým bodom (t. j. hraničnej ponuke swapových bodov) súhrnná suma ponúk prevýši zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, rozdelí sa zostávajúca suma pomerným spôsobom medzi ponuky v pomere zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk s hraničným swapovým bodom (box 6). Objem pridelený každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Pri prideľovaní v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou pre devízové swapy na stiahnutie likvidity sú ponuky zoradené zostupne podľa ponúkaných swapových bodov. Ponuky s najvyššími swapovými bodmi sú uspokojované ako prvé, potom sú postupne akceptované nižšie ponuky swapových bodov až do vyčerpania celkového pevne stanoveného objemu meny, ktorá má byť pridelená. Ak pri najnižšej akceptovanej kotácii swapového bodu (t. j. hraničná kotácia swapových bodov) súhrnný objem ponúk prevýši zostávajúcu sumu, ktorá má byť pridelená, rozdelí sa zostávajúca suma pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej sumy, ktorá má byť pridelená, k celkovej sume ponúk pri hraničnej kotácii swapového bodu (box 6). Suma pridelená každej zmluvnej strane sa zaokrúhli na najbližšie euro.

Druh aukcie

Pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môže Eurosystém využiť buď aukciu s jednotnou sadzbou, alebo s viacerými sadzbami. V aukcii s jednotnou sadzbou (holandská aukcia) sa prideľovaná úroková sadzba/cena/swapový bod, ktorá je uplatňovaná na všetky uspokojené ponuky, rovná hraničnej úrokovej sadzbe/cene/swapovému bodu (t. j. hodnote, pri ktorej sa vyčerpá celková prideľovaná suma). Pri aukcii s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia) sa prideľuje úroková sadzba/cena/swapové body podľa individuálnych ponúknutých úrokových sadzieb/cien/swapových bodov.

BOX 6Prideľovanie v tendroch devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbouPercentuálny podiel na pridelení za hraničnú kotáciu swapového bodu je:Pridelenie i-tej zmluvnej strane za hraničnú kotáciu swapového bodu:Celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane:kde:

A	=	celkový prideľovaný objem
Δs	=	s-tá kotácia swapového bodu predložená zmluvnými stranami
n	=	celkový počet zmluvných strán
a(Δs)i	=	objem ponúk pri s-tej kotácii swapového bodu (Δs) predloženej i-tou zmluvnou stranou
a(Δs)	=	celkový objem ponúk pri s-tej kotácií swapového bodu (Δs)
Δm	=	hraničná kotácia swapového bodu: pre devízové swapy na dodanie likvidity pre devízové swapy na stiahnutie likvidity
Δm-1	=	kotácia swapového bodu pred hraničnou ponukou swapového bodu (posledná ponuka swapového bodu, pri ktorej sú ponuky ešte plne uspokojené) pre devízové swapy na dodanie likvidity pre devízové swapy na stiahnutie likvidity
all%(Δm)	=	percentuálny podiel na pridelení za hraničnú kotáciu swapového bodu
all(Δs)i	=	pridelenie i-tej zmluvnej strane za s-tú kotáciu swapového bodu
alli	=	celkový objem pridelený i-tej zmluvnej strane

5.1.6.   Oznámenie výsledkov tendra

Výsledky štandardných a rýchlych tendrov sú oznámené verejne prostredníctvom tlačových agentúr. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť výsledok pridelenia zmluvným stranám bez prístupu k službám tlačových agentúr aj priamo. Správa o výsledku verejného tendra obvykle obsahuje tieto údaje:

—	referenčné číslo tendra;

—	deň konania tendra;

—	typ obchodu;

—	splatnosť obchodu;

—	celkový objem ponúk predložených zmluvnými stranami Eurosystému;

—	počet ponúkajúcich (zúčastnených) zmluvných strán;

—	meny obchodu (v prípade devízových swapov);

—	celkový akceptovaný objem;

—	percento pridelenia (v prípade tendrov s pevnou úrokovou sadzbou);

—	spotový (pohotový) výmenný kurz (v prípade devízových swapov);

—	poslednú akceptovanú úrokovú sadzbu/cenu/swapový bod a percento pridelenia pri hraničnej úrokovej sadzbe/cene/swapovom bode (v prípade tendrov s pohyblivou úrokovou sadzbou);

—	najnižšiu, najvyššiu úrokovú sadzbu a vážený priemer úrokovej sadzby prideleného (umiestneného) objemu (v prípade aukcií s viacerými úrokovými sadzbami);

—	deň začatia a deň splatnosti obchodu (ak je stanovený) alebo deň emisie a splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

—	minimálnu individuálnu pridelenú sumu (ak je stanovená);

—	minimálny podiel pridelenia (ak je stanovený);

—	denomináciu dlhových cenných papierov (v prípade emisie dlhových cenných papierov);

—	ISIN emisie (v prípade emisie dlhových cenných papierov).

Národné centrálne banky potvrdia jednotlivé výsledky pridelenia úspešným zmluvným stranám priamo.

5.2.   Postupy dvojstranných obchodov

Všeobecné poznámky

Národné centrálne banky môžu vykonávať operácie na základe dvojstranných obchodov (34). Tieto postupy sa môžu využívať v dolaďovacích obchodoch na voľnom trhu a v štrukturálnych priamych obchodoch. Všeobecne sú definované ako postupy, pri ktorých Eurosystém realizuje obchod s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. V tejto súvislosti sa rozlišuje medzi dvoma typmi dvojstranných obchodov: obchody, pri ktorých zmluvné strany priamo kontaktuje Eurosystém a obchody, ktoré sú vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu.

Priamy kontakt so zmluvnými stranami

Pri tomto postupe národné centrálne banky kontaktujú jednu alebo niekoľko domácich zmluvných strán, vybraných podľa kritérií špecifikovaných v časti 2.2. Národné centrálne banky podľa presných pokynov vydaných ECB rozhodnú, či uzavrú so zmluvnými stranami obchod. Obchody sa vysporiadajú prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Ak by Rada guvernérov ECB rozhodla, že za výnimočných okolností môže dvojstranné obchody vykonávať aj ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB), postupy pre takéto obchody by sa zodpovedajúco upravili. V tomto prípade by ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) priamo kontaktovala jednu alebo niekoľko zmluvných strán v eurozóne, ktoré boli vybrané podľa kritérií stanovených v časti 2.2. ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) by rozhodla, či uzavrie so zmluvnými stranami obchod. Aj v tomto prípade by sa však obchody vysporiadali decentralizovane prostredníctvom národných centrálnych bánk.

Dvojstranné obchody prostredníctvom priameho kontaktu so zmluvnými stranami sa môžu použiť pri reverzných obchodoch, priamych obchodoch, devízových swapoch a pri prijímaní termínovaných vkladov.

Obchody vykonávané prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu

Národné centrálne banky môžu vykonávať priame obchody prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu. Počet zmluvných strán pre tieto obchody nie je a priori obmedzený a postupy sa prispôsobujú trhovým zvyklostiam pre dlhové nástroje, s ktorými sa obchoduje. Rada guvernérov ECB rozhodne, či za výnimočných okolností môže aj ECB (prípadne jedna alebo niekoľko národných centrálnych bánk pôsobiacich ako výkonný orgán ECB) vykonávať priame dolaďovacie obchody prostredníctvom búrz cenných papierov a agentov trhu.

Vyhlasovanie dvojstranných obchodov

Dvojstranné obchody sa obvykle vopred verejne nevyhlasujú. ECB môže navyše rozhodnúť, že výsledky dvojstranných obchodov verejne neoznámi.

Dni obchodov

ECB môže rozhodnúť o tom, že dolaďovacie dvojstranné obchody bude uskutočňovať v ktorýkoľvek pracovný deň Eurosystému. Na týchto obchodoch sa zúčastňujú iba národné centrálne banky členských štátov, v ktorých sú deň obchodu, deň zúčtovania a deň splatnosti pracovnými dňami NCB.

Priame dvojstranné obchody na štrukturálne účely sa zvyčajne vykonávajú a zúčtovávajú iba v dňoch, ktoré sú pracovnými dňami NCB vo všetkých členských štátoch.

5.3.   Postupy zúčtovania

5.3.1.   Všeobecné poznámky

Peňažné transakcie v rámci využitia automatických operácií Eurosystému alebo obchodov na voľnom trhu sa zúčtovávajú na účtoch zmluvných strán v národných centrálnych bankách (alebo na účtoch zúčtovacích bánk, ktoré sa zúčastňujú v systéme TARGET). Peňažné transakcie sa zúčtovávajú iba po konečnom prevode podkladových aktív (alebo v momente ich prevodu). To znamená, že podkladové aktíva musia byť uložené na majetkovom účte cenných papierov v národných centrálnych bankách vopred alebo zúčtované v uvedených národných centrálnych bankách v priebehu dňa na základe dodania proti platbe (DPP). Prevod podkladových aktív sa vykonáva prostredníctvom majetkových účtov zmluvných strán pre zúčtovanie cenných papierov, pričom systémy zúčtovania cenných papierov (SSS) musia spĺňať minimálne štandardy ECB (35). Účastníci, ktorí nemajú majetkový účet cenných papierov v úschove v národnej centrálnej banke alebo účet na zúčtovanie cenných papierov v SSS, ktorý spĺňa minimálne štandardy ECB, môžu zúčtovávať obchody s podkladovými aktívami prostredníctvom účtu na zúčtovanie cenných papierov alebo prostredníctvom majetkového účtu cenných papierov v úschove v korešpondenčnej úverovej inštitúcii.

Ďalšie ustanovenia týkajúce sa postupov zúčtovania sú vymedzené v zmluvných ustanoveniach uplatňovaných národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) pre konkrétne nástroje menovej politiky. V národných centrálnych bankách môžu byť medzi postupmi zúčtovania mierne odlišnosti v dôsledku rozdielov v národnom práve a v prevádzkových pravidlách.

Tabuľka 3

Zvyčajné termíny zúčtovania obchodov na voľnom trhu Eurosystému (36)

Nástroj menovej politiky	Deň zúčtovania pre obchody založené na štandardných tendroch	Deň zúčtovania pre obchody založené na rýchlych tendroch alebo dvojstranných obchodoch
Reverzné obchody	T + 1 (37)	T
Priame obchody	-	Podľa trhových zvyklostí pre podkladové aktíva
Emisia dlhových cenných papierov	T + 1	-
Devízové swapy	-	T, T + 1 alebo T + 2
Prijímanie termínovaných vkladov	-	T

5.3.2.   Vysporiadanie obchodov na voľnom trhu

Obchody na voľnom trhu založené na štandardných tendroch (t. j. hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne obchody) sa obvykle vysporadúvajú v prvý deň nasledujúci po dni uzavretia obchodu, v ktorom sú otvorené všetky príslušné národné systémy RTGS a všetky príslušné SSS. Eurosystém sa zásadne usiluje vysporiadať transakcie týkajúce sa jeho obchodov na voľnom trhu v tom istom čase vo všetkých členských štátoch so všetkými zmluvnými stranami, ktoré poskytli dostatočné podkladové aktíva. V dôsledku prevádzkových obmedzení a technických vlastností SSS sa však načasovanie zúčtovania obchodov na voľnom trhu v rámci dňa môže v eurozóne líšiť. Čas zúčtovania hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sa obvykle zhoduje s časom úhrady predchádzajúcej operácie so zodpovedajúcou splatnosťou.

Eurosystém sa snaží vysporiadať obchody na voľnom trhu založené na rýchlych tendroch a dvojstranných obchodoch v deň obchodu. Eurosystém však môže z prevádzkových dôvodov príležitostne uplatňovať pre tieto obchody iné dni zúčtovania, najmä pre priame obchody (na dolaďovacie, ako aj na štrukturálne účely) a devízové swapy (tabuľka 3).

5.3.3.   Postupy na konci dňa

Postupy na konci dňa sú vymedzené v dokumentácii k národným systémom RTGS a k systému TARGET. Čas uzávierky systému TARGET je spravidla 18.00 h času ECB (SEČ). Po čase uzávierky sa v národných systémoch RTGS neakceptujú žiadne ďalšie platobné príkazy na spracovanie, i keď sa zostávajúce platobné príkazy akceptované pred dobou uzavretia ešte stále spracovávajú. Žiadosti zmluvných strán o prístup k jednodňovým refinančným obchodom alebo k jednodňovým sterilizačným obchodom musia byť predložené príslušným národným centrálnym bankám najneskôr 30 minút po skutočnom uzatvorení prevádzkového dňa systému TARGET (38).

Akékoľvek záporné zostatky na zúčtovacích účtoch (v národných systémoch RTGS) akceptovateľných zmluvných strán zostávajúce po ukončení kontrolných postupov na konci dňa sa automaticky považujú za žiadosť o prístup k jednodňovým refinančným obchodom (časť 4.1).

KAPITOLA 6

AKCEPTOVATEĽNÉ AKTÍVA

6.1.   Všeobecné poznámky

Článok 18.1 Štatútu ESCB umožňuje ECB a národným centrálnym bankám obchodovať na finančných trhoch, a to prostredníctvom priamych nákupov a predajov podkladových aktív alebo na základe dohôd o spätnom odkúpení, a vyžaduje, aby všetky úverové operácie Eurosystému boli zabezpečené primeraným kolaterálom. V dôsledku toho sú všetky operácie Eurosystému na dodanie likvidity zabezpečené podkladovými aktívami, ktoré zmluvné strany poskytnú buď vo forme prevodu vlastníctva aktív (v prípade priamych obchodov alebo dohôd o spätnom odkúpení), alebo zastavenia, založenia alebo vinkulácie (v prípade kolateralizovaných úverov) (39).

S cieľom chrániť Eurosystém pred vznikom strát spôsobených výkonom operácií menovej politiky a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so zmluvnými stranami, ako aj zvýšiť prevádzkovú efektívnosť a transparentnosť, musia podkladové aktíva spĺňať určité kritériá, aby boli akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému. Eurosystém vypracoval jednotný rámec akceptovateľných aktív, ktorý uplatňuje vo všetkých svojich úverových operáciách. Tento jednotný rámec (nazývaný aj „jednotný zoznam“) nadobudne účinnosť 1. januára 2007 a nahradí dvojstupňový systém, ktorý je v platnosti od vzniku Hospodárskej a menovej únie a ktorý bude postupne zrušený do 31. mája 2007 (40).

Jednotný rámec pozostáva z dvoch rôznych druhov aktív – obchodovateľných a neobchodovateľných. Medzi týmito dvoma druhmi aktív sa nerobí žiadny rozdiel, pokiaľ ide o ich kvalitu a akceptovateľnosť v rôznych typoch operácií menovej politiky Eurosystému, Eurosystém však neobchodovateľné aktíva obvykle nepoužíva v priamych obchodoch. Aktíva akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému sa môžu použiť aj ako podkladové aktíva v rámci vnútrodenných úverov.

Kritériá akceptovateľnosti týchto dvoch druhov aktív, stanovené v časti 6.2, sú jednotné v celej eurozóne (41). Aby sa zabezpečilo, že tieto dva druhy aktív budú spĺňať rovnaké úverové štandardy, Eurosystém zaviedol rámec pre hodnotenie úverovej bonity (Eurosystem credit assessment framework – ECAF), ktorý sa opiera o rôzne zdroje hodnotenia bonity úverov. Postupy a pravidlá, ktoré vymedzujú požiadavky Eurosystému na „vysoké štandardy úverovej bonity“ akceptovateľného kolaterálu a ktorými sa zabezpečuje ich dodržiavanie, sú opísané v časti 6.3. Opatrenia na riadenie rizík a zásady oceňovania podkladových aktív sú opísané v časti 6.4 a 6.5. Zmluvné strany Eurosystému môžu používať akceptovateľné aktíva na cezhraničnej báze (časť 6.6).

6.2.   Akceptovateľné podkladové aktíva

ECB zostavuje, vedie a uverejňuje zoznam akceptovateľných obchodovateľných aktív (42). Čo sa týka neobchodovateľných aktív, ECB neuverejňuje ani zoznam akceptovateľných aktív, ani zoznam akceptovateľných dlžníkov/ručiteľov.

6.2.1.   Kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív

Akceptovateľné sú dlhové cenné papiere vydané ECB a všetky dlhové cenné papiere vydané národnými centrálnymi bankami Eurosystému pred dňom prijatia eura v príslušnom členskom štáte.

Pri určovaní akceptovateľnosti ostatných obchodovateľných aktív sa uplatňujú nasledujúce kritériá (pozri tiež tabuľku 4):

Typ aktíva

Aktívum musí byť dlhovým nástrojom, ktorý má:

(a)	pevne stanovenú výšku istiny neviazanú na nijaké podmienky, a

(b)

kupón, ktorého výsledkom nemôže byť záporný tok hotovosti. Okrem toho by malo ísť o (i) nulový kupón, (ii) kupón s pevnou úrokovou sadzbou, alebo (iii) kupón s pohyblivou úrokovou sadzbou viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu. Kupón môže byť viazaný aj na zmenu v ratingovom hodnotení emitenta. Akceptovateľné sú aj dlhopisy viazané na infláciu.

Tieto charakteristiky treba zachovať až do splatenia dlhopisu. Dlhové nástroje nesmú udeľovať práva na istinu a/alebo úrok, ktoré sú podriadené právam držiteľov iných dlhových nástrojov toho istého emitenta.

Požiadavka (a) sa nevzťahuje na cenné papiere kryté aktívami, s výnimkou dlhopisov vydaných úverovými inštitúciami v súlade s kritériami vymedzenými v článku 22 ods. 4 smernice UCITS (43) (nazývajú sa „kryté bankové dlhopisy“). Eurosystém hodnotí akceptovateľnosť cenných papierov krytých aktívami iných ako krytých bankových dlhopisov podľa nasledujúcich kritérií:

Aktíva generujúce hotovosť, ktoré kryjú cenné papiere kryté aktívami:

(a)

musia byť právoplatne nadobudnuté v súlade so zákonmi členského štátu od ich príkazcu alebo sprostredkovateľa sekuritizačnou účelovo vytvorenou inštitúciou, a to spôsobom, ktorý Eurosystém považuje za „riadny predaj“ vymáhateľný voči ktorejkoľvek tretej strane, pričom príkazca ani jeho veritelia nesmú mať možnosť tento predaj ovplyvniť, a to ani v prípade platobnej neschopnosti príkazcu, a

(b)	nesmú ani vcelku, ani čiastočne pozostávaťzo zmeniek viazaných na úvery (credit-linked notes) alebo z podobných pohľadávok, ktoré vznikli prenesením rizika prostredníctvom úverových derivátov.

V prípade, že ide o štruktúrovanú emisiu, podmienkou akceptovateľnosti je, aby žiadna tranža alebo jej časť nebola podriadená iným tranžiam tej istej emisie. Tranža (alebo jej časť) sa nepovažuje za podriadenú iným tranžiam (alebo ich častiam) tej istej emisie a považuje sa za „nadriadenú“, ak v súlade s poradím platieb v prípade vymáhania dlhu, ktoré je uvedené v emisných podmienkach, má táto tranža prednostné právo pred inými tranžami alebo ich časťami z hľadiska splatenia (istiny alebo úroku), alebo je na poslednom mieste v poradí strát vo vzťahu k podkladovým aktívam.

Eurosystém si vyhradzuje právo požadovať od ktorejkoľvek relevantnej tretej strany (napríklad od emitenta, príkazcu alebo organizátora) akékoľvek objasnenie a/alebo právne potvrdenie, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s hodnotením akceptovateľnosti cenných papierov krytých aktívami.

Štandardy úverovej bonity

Dlhové nástroje musia spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity, ktoré sú vymedzené v pravidlách ECAF pre obchodovateľné aktíva. Tieto pravidlá sú uvedené v časti 6.3.2.

Miesto emisie

Dlhové nástroje musia byť uložené/registrované (emitované) v EHP v centrálnej banke alebo v centrálnom depozitári cenných papierov (CDCP) spĺňajúcom minimálne štandardy stanovené ECB (44). Ak ide o obchodovateľný dlhový nástroj vydaný nefinančnou spoločnosťou (45), ktorá nemá rating od niektorej akceptovanej externej inštitúcie hodnotiacej úverovú bonitu (ECAI), miestom emisie musí byť eurozóna.

Vysporiadanie obchodov

Dlhové nástroje musia byť prevoditeľné v zaknihovanej podobe. Musia byť vedené a zúčtované v eurozóne na účte v Eurosystéme alebo SSS, ktorý spĺňa štandardy stanovené ECB (aby bezchybnosť a realizácia podliehali právu krajiny eurozóny).

Ak centrálny depozitár cenných papierov, v rámci ktorého sa aktívum emituje (CDCP), a systém zúčtovania cenných papierov (SSS), v ktorom je vedené, nie sú totožné, tieto dve inštitúcie musia byť spojené prostredníctvom prepojenia schváleného ECB (46).

Akceptovateľné trhy

S dlhovými nástrojmi sa musí obchodovať na regulovanom trhu, podľa definície v smernici 2004/39/ES Európskeho parlamentu a Rady z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (47), alebo sa s nimi musí obchodovať na niektorých neregulovaných trhoch stanovených ECB (48). Eurosystém hodnotí neregulované trhy podľa troch zásad – bezpečnosť, transparentnosť a prístupnosť (49).

Typy emitentov/ručiteľov

Dlhové nástroje môžu vydávať alebo za ne ručiť centrálne banky, organizácie verejného sektora, subjekty súkromného sektora alebo medzinárodné a nadnárodné inštitúcie. Dlhové nástroje iné ako kryté bankové dlhopisy vydané úverovými inštitúciami sú akceptovateľné iba v prípade, ak sa s nimi obchoduje na regulovaných trhoch v zmysle uvedenej definície.

Sídlo emitenta/ručiteľa

Emitent musí mať sídlo v EHP alebo v niektorej z krajín G10 nepatriacich do EHP (50). V druhom prípade možno dlhové nástroje považovať za akceptovateľné, iba ak Eurosystém na základe vlastného posúdenia dospeje k záveru, že jeho práva sú dostatočne chránené právnym poriadkom príslušnej krajiny G10 nepatriacej do EHP. Skôr ako bude možné považovať tieto aktíva za akceptovateľné, bude potrebné predložiť právny posudok, ktorého formu a obsah bude Eurosystém považovať za prijateľný. V prípade cenných papierov krytých aktívami emitent musí mať sídlo v EHP.

Ručiteľ musí mať sídlo v EHP.

Medzinárodné alebo nadnárodné inštitúcie sú akceptovateľnými emitentmi/ručiteľmi bez ohľadu na ich sídlo. Ak je emitentom obchodovateľného dlhového nástroja nefinančný podnik bez ratingu od ECAI, emitent/ručiteľ musí mať sídlo v eurozóne.

Denominácia

Dlhové nástroje musia byť denominované v eurách (51).

6.2.2.   Kritériá akceptovateľnosti neobchodovateľných aktív

V jednotnom rámci sú ako akceptovateľný kolaterál možné dva typy aktív: úverové pohľadávky a neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (retail mortgage-backed debt instruments – RMBD) (52).

Úverové pohľadávky

Aby boli úverové pohľadávky akceptovateľné (53) musia spĺňať nasledujúce kritériá akceptovateľnosti (pozri tiež tabuľku 4):

—

Typ aktíva: úverová pohľadávka musí byť dlhovým záväzkom dlžníka voči zmluvnej strane Eurosystému. Akceptovateľné sú aj úverové pohľadávky s „klesajúcim zostatkom“ (ak sú istina a úroky splácané podľa vopred dohodnutého kalendára). Nevyčerpané úverové linky (napríklad nečerpané revolvingové úvery), kontokorentné úvery a akreditívy (ktoré oprávňujú čerpať úver, ale úverovou pohľadávkou ako takou nie sú) akceptovateľné nie sú. Podiely jednotlivých inštitúcií na syndikovaných úveroch sa považujú za akceptovateľné úverové pohľadávky. Úverové pohľadávky nesmú poskytovať právo na istinu a/alebo úroky, ktoré by bolo podriadené právam držiteľa iných úverových pohľadávok alebo dlhových nástrojov toho istého emitenta. Úverová pohľadávka musí mať (a) pevne stanovenú výšku istiny, neviazanú na nijaké podmienky a (b) úrokovú sadzbu, ktorej výsledkom nesmie byť negatívny tok hotovosti. Okrem toho úroková sadzba musí byť (i) typu nulového kupónu, (ii) pevná, alebo (iii) pohyblivá s naviazaním na inú referenčnú úrokovú sadzbu. Tieto charakteristiky musia zostať zachované až do úplného splatenia záväzku.

—

Typ dlžníka/ručiteľa: akceptovateľnými dlžníkmi a ručiteľmi sú nefinančné spoločnosti (54), organizácie verejného sektora a medzinárodné a nadnárodné inštitúcie. Každý dlžník je pritom samostatne a jednotlivo povinný splatiť predmetnú úverovú pohľadávku v celej výške (dlžníci, ktorí sú povinní splatiť takúto pohľadávku spoločne, sú vylúčení).

—	Sídlo dlžníka/ručiteľa: dlžník/ručiteľ musí mať sídlo v eurozóne. Táto požiadavka sa netýka medzinárodných a nadnárodných inštitúcií.

—	Štandardy úverovej bonity: kvalita úverových pohľadávok sa posudzuje podľa úverovej schopnosti príslušného dlžníka/ručiteľa. Úverové pohľadávky musia spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity vymedzené v pravidlách ECAF pre neobchodovateľné aktíva, ktoré sú opísané v časti 6.3.3.

—

Minimálna výška: úverová pohľadávka musí mať v čase predloženia zmluvnou stranou ako kolaterál (mobilizácia) požadovanú minimálnu výšku. Počas prechodného obdobia (od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011) si každá národná centrálna banka môže zvoliť minimálnu výšku domácich úverových pohľadávok podľa vlastného uváženia. Vo vzťahu k cezhraničnému použitiu sa počas prechodného obdobia uplatňuje jednotná minimálna výška 500 000 EUR (55). Od 1. januára 2012 sa na všetky úverové pohľadávky v eurozóne bude uplatňovať spoločná minimálna výška 500 000 EUR.

—	Zaobchádzanie s úverovými pohľadávkami: s úverovými pohľadávkami sa musí zaobchádzať podľa postupov Eurosystému stanovených v príslušných národných dokumentoch.

—

Právny poriadok: úverové zmluvy a dohody medzi zmluvnými stranami a národnou centrálnou bankou o mobilizácii úverových pohľadávok ako kolaterálu (mobilizačné dohody) sa musia riadiť právnym poriadkom niektorého členského štátu eurozóny. Okrem toho celkový počet rôznych právnych poriadkov, ktoré možno uplatniť vo vzťahu k (i) zmluvnej strane, (ii) veriteľovi, (iii) dlžníkovi, (iv) ručiteľovi (ak existuje), (v) úverovej zmluve a (iv) mobilizačnej dohode nesmie byť vyšší ako dva.

—	Denominácia: úverové pohľadávky musia byť denominované v eurách (56).

Neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (RMDB)

Na nástroje RMBD sa uplatňujú nasledujúce kritériá akceptovateľnosti (pozri tiež tabuľku 4):

—

Typ aktíva: musí ísť o dlhový nástroj (vlastnú alebo cudziu zmenku), ktorý je zabezpečený spoločným fondom hypoték na nehnuteľnosti na bývanie a ktorý nie je plne sekuritizovaný. Pritom sa aktíva v takomto spoločnom fonde musia dať nahradiť a musí existovať mechanizmus, ktorým sa zabezpečuje prednostné právo Eurosystému vo vzťahu k ostatným veriteľom s výnimkou veriteľov majúcich prednosť z verejno-politických dôvodov (57). Nástroje RMBD musia mať (a) pevnú výšku istiny neviazanú na nijakú podmienku a (b) úrokovú mieru, výsledkom ktorej nemôže byť negatívny tok hotovosti.

—	Štandardy úverovej bonity: RMBD musia spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity, ktoré sú hodnotené časťou rámca ECAF venovanou RMBD, ako je to opísané v časti 6.3.3.

—	Typ emitenta: akceptovateľnými emitentmi sú tie úverové inštitúcie, ktoré sú akceptovateľnými zmluvnými stranami.

—	Sídlo emitenta: emitent musí mať sídlo v eurozóne.

—	Zaobchádzanie s RMBD: s RMBD sa musí zaobchádzať v súlade s postupmi Eurosystému, ktoré sú definované v príslušných národných predpisoch.

—	Denominácia: RMBD musia byť denominované v eurách (58).

6.2.3.   Ďalšie požiadavky na použitie akceptovateľných aktív

Ďalšie požiadavky kladené na úverové pohľadávky

V záujme vytvorenia platného zabezpečenia vo forme úverových pohľadávok a ich rýchlej realizácie v prípade nedodržania záväzkov zmluvnej strany je potrebné splniť nasledujúce dodatočné požiadavky právneho charakteru. Tieto právne požiadavky sa týkajú:

—	overovania existencie úverových pohľadávok,

—	oznámenia dlžníka o mobilizácii úverovej pohľadávky alebo registrácia jej mobilizácie,

—	vylúčenia obmedzení týkajúcich sa bankového tajomstva a dôvernosti,

—	vylúčenia obmedzení týkajúcich sa mobilizácie úverovej pohľadávky,

—	vylúčenie obmedzení týkajúcich sa realizácie úverovej pohľadávky.

Tieto právne požiadavky sú uvedené v prílohe 7. Ďalšie informácie o špecifikách národných jurisdikcií sú uvedené v príslušnej národnej dokumentácii.

Pravidlá na využívanie akceptovateľných aktív

Obchodovateľné aktíva sa môžu využívať vo všetkých operáciách menovej politiky založených na podkladových aktívach, t. j. v reverzných a priamych obchodoch na voľnom trhu a v jednodňových refinančných obchodoch. Neobchodovateľné aktíva sa môžu využívať ako podkladové aktíva v reverzných obchodoch na voľnom trhu a v jednodňových refinančných obchodoch. V priamych obchodoch Eurosystému sa nevyužívajú. Všetky obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva sa môžu využívať ako podkladové aktíva aj vo vnútrodenných úverových obchodoch.

Bez ohľadu na to, či obchodovateľné alebo neobchodovateľné aktíva spĺňajú všetky kritériá akceptovateľnosti, zmluvná strana nesmie ako kolaterál predložiť žiadne aktívum, ktoré vydala alebo za ktoré ručí ona sama alebo akýkoľvek iný subjekt, s ktorým má úzke väzby (59).

Úzke väzby znamenajú situáciu, v ktorej je zmluvná strana prepojená s emitentom/dlžníkom/ručiteľom dlhového nástroja z nasledujúcich dôvodov:

(i)

zmluvná strana vlastní 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa alebo jeden alebo viac podnikov, v ktorých zmluvná strana vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, vlastní 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa, alebo zmluvná strana a jeden alebo viac podnikov, v ktorých zmluvná strana vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, spolu vlastnia 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa;

(ii)

emitent/dlžník/ručiteľ vlastní 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany alebo jeden alebo viac podnikov, v ktorých emitent/dlžník/ručiteľ vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, vlastní 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany alebo emitent/dlžník/ručiteľ a jeden alebo viac podnikov, v ktorých emitent/dlžník/ručiteľ vlastní väčšinový podiel na základnom imaní, spolu vlastnia 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany;

(iii)

tretia strana vlastní väčšinový podiel na základom imaní zmluvnej strany aj väčšinový podiel na základom imaní emitenta/dlžníka/ručiteľa, a to buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov, v ktorých tretia strana vlastní väčšinový podiel na základnom imaní.

Toto ustanovenie o úzkych väzbách sa neuplatňuje v prípade: (a) úzkych väzieb medzi zmluvnou stranou a štátnymi orgánmi krajín EHP (vrátane prípadu, keď takýto štátny organ je ručiteľom emitenta/dlžníka/ručiteľa; (b) krytých bankových dlhopisov vydaných v súlade s kritériami vymedzenými v článku 22 ods. 4 smernice UCITS; alebo (c) v prípadoch, keď sú dlhové nástroje chránené špecifickými právnymi zárukami porovnateľnými so zárukami na dlhové nástroje podľa (b).

Okrem toho, i napriek akceptovateľnosti, národné centrálne banky na základe vlastného uváženia nemusia akceptovať ako kolaterál nasledujúce obchodovateľné alebo neobchodovateľné aktíva:

—	dlhové nástroje splatné pred dňom splatnosti operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva (60),

—	dlhové nástroje s príjmovým tokom (napr. kupónovou platbou) spadajúcim do obdobia pred splatnosťou operácie menovej politiky, pre ktorú sa využívajú ako podkladové aktíva.

Všetky akceptovateľné obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva musia byť použiteľné cezhranične v celej eurozóne. To znamená, že všetky zmluvné strany Eurosystému musia byť schopné akceptovateľné aktíva využívať buď prostredníctvom prepojení so svojimi domácimi SSS (v prípade obchodovateľných aktív) alebo prostredníctvom iných akceptovateľných dohôd, aby mohli získať finančné prostriedky od národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (časť 6.6).

Tabuľka 4

Akceptovateľné aktíva pre operácie menovej politiky Eurosystému

Kritériá akceptovateľnosti	Obchodovateľné aktíva (61)	Neobchodovateľné aktíva (62)
Typ aktíva	Dlhové cenné papiere ECB Iné obchodovateľné dlhové nástroje (63)	Úverové pohľadávky	Retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (retail mortgage-backed debt instruments – RMBD)
Štandardy úverovej bonity	Aktívum musí spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity, ktoré sa hodnotia podľa pravidiel ECAF pre obchodovateľné nástroje (63).	Dlžník/ručiteľ musí spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity. Úverová bonita sa hodnotí podľa pravidiel ECAF pre úverové pohľadávky.	Aktívum musí spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity, ktoré sa hodnotia podľa pravidiel ECAF pre RMBD.
Miesto vydania	Európsky hospodársky priestor (EHP) (63)	-	-
Postupy vysporiadania a technické aspekty	Miesto vysporiadania: eurozóna Nástroje musia byť centrálne uložené v zaknihovanej podobe v centrálnych bankách alebo v systémoch SSS spĺňajúcich minimálne štandardy ECB	Postupy Eurosystému	Postupy Eurosystému
Typ emitenta/dlžníka/ručiteľa	Centrálne banky Verejný sektor Súkromný sektor Medzinárodné a nadnárodné inštitúcie	Verejný sektor Nefinančné spoločnosti Medzinárodné a nadnárodné inštitúcie	Úverové inštitúcie
Sídlo emitenta/dlžníka alebo ručiteľa	Emitent (63): EHP a krajiny G10 nepatriace do EHP Ručiteľ (63): EHP	Eurozóna	Eurozóna
Akceptovateľné trhy	Regulované trhy Neregulované trhy akceptované ECB	-	-
Mena	Euro	Euro	Euro
Minimálna výška	-	Minimálna výška platná v čase predloženia úverovej pohľadávky. Od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011: — domáce použitie: určuje NCB, — cezhraničné použitie: jednotný limit vo výške 500 000 EUR (64). Od 1. januára 2012 bude v celej eurozóne platiť jednotný minimálny limit vo výške 500 000 EUR.	-
Rozhodné práva vzťahujúce sa na úverové pohľadávky	-	Rozhodným právom pre zmluvu o úverovej pohľadávke a jej mobilizácii je právo niektorého členského štátu eurozóny. Celkový počet rôznych právnych systémov vzťahujúcich sa na (i) zmluvnú stranu (ii) veriteľa (iii) dlžníka (iv) ručiteľa (v) zmluvu o úverovej pohľadávke a (vi) zmluvu o mobilizácii	nesmie byť vyšší ako dva.
Cezhraničné využitie	Áno	Áno	Áno

6.3.   Rámec eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity

6.3.1.   Rozsah a prvky

Rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ECAF) stanovuje procedúry, pravidlá a technické postupy, ktorými sa zabezpečuje plnenie požiadaviek Eurosystému na vysoké štandardy úverovej bonity všetkých akceptovateľných aktív.

Pri určovaní vysokých štandardov úverovej bonity v tomto celkovom rámci Eurosystém rozlišuje obchodovateľné a neobchodovateľné aktíva (časti 6.3.2 a 6.3.3), aby zohľadnil odlišnú právnu povahu týchto nástrojov a otázky efektívnej prevádzky.

Pri hodnotení úverovej bonity akceptovateľných aktív Eurosystém zohľadňuje hodnotenia získané pomocou hodnotiacich systémov z jedného zo štyroch rôznych zdrojov, a to od externých inštitúcií hodnotiacich úverovú bonitu (external credit assessment institutions – ECAI), interných systémov NCB pre hodnotenie úverovej bonity (in-house credit assessment systems – ICAS), systémov zmluvných strán založených na internom ratingu (internal rating based – IRB) systems) alebo od poskytovateľov ratingových nástrojov (rating tools – RT)) tretích strán. Okrem toho Eurosystém pri hodnotení úverovej bonity zohľadňuje inštitucionálne kritériá a spôsob zabezpečenia úverov, ktorý držiteľom nástrojov zaručuje podobnú ochranu, napríklad záruky.

Eurosystém svoj minimálny limit úverovej bonity (credit quality treshold) stanovil na úrovni ratingu „jedno A“ (65). Eurosystém považuje rating „jedno A“ za pravdepodobnosť nedodržania záväzku (probability of default – PD) v časovom horizonte jedného roka vo výške 0,10 %, pričom táto hodnota sa pravidelne prehodnocuje. ECAF vychádza z definície prípadu nedodržania záväzku zo smernice EÚ o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD) (66). Eurosystém zverejňuje najnižší ratingový stupeň, ktorý spĺňa minimálny limit úverovej bonity pre všetky akceptované externé inštitúcie hodnotiace úverovú bonitu (ECAI), pričom za ich rating nepreberá žiadnu zodpovednosť. Aj tento stupeň sa pravidelne prehodnocuje.

Eurosystém si vyhradzuje právo určiť, či emisia, emitent, dlžník alebo ručiteľ spĺňa vysoké štandardy úverovej bonity na základe akýchkoľvek informácií, ktoré považuje za relevantné, a na základe týchto informácií ich môže odmietnuť. V prípade, že takéto odmietnutie vychádza z informácií dohľadu nad obozretným podnikaním, použitie takýchto informácií poskytnutých zmluvnými stranami alebo orgánmi dohľadu musí byť striktne úmerné a potrebné na plnenie úloh Eurosystému v rámci výkonu menovej politiky.

Kvôli zabezpečeniu konzistentnosti, presnosti a porovnateľnosti uvedených štyroch zdrojov hodnotenia úverovej bonity využívaných v rámci ECAF Eurosystém pre každý z týchto zdrojov vypracoval kritériá akceptovateľnosti (časť 6.3.4) a výsledky ich hodnotení pravidelne porovnáva s minimálnym limitom úverovej bonity (časť 6.3.5).

6.3.2.   Stanovenie vysokých štandardov úverovej bonity pre obchodovateľné aktíva

Vysoké štandardy úverovej bonity obchodovateľných aktív sa stanovujú na základe nasledujúcich kritérií:

—

Hodnotenie úverovej bonity ECAI: aspoň jedno hodnotenie úverovej bonity od akceptovanej ECAI (podľa časti 6.3.4) vzťahujúce sa na emisiu (resp. ak emisia hodnotenie nemá, na emitenta) musí spĺňať minimálny limit úverovej bonity stanovený Eurosystémom (67)  (68), ECB zverejňuje minimálne limity úverovej bonity pre ratingy všetkých akceptovaných ECAI, tak ako je to uvedené v časti 6.3.1 (69).

—

Záruky: v prípade, že hodnotenie úverovej bonity emitenta od (akceptovanej) ECAI k dispozícii nie je, vysoké štandardy úverovej bonity sa môžu stanoviť na základe záruk poskytnutých bonitnými ručiteľmi. Finančná bonita ručiteľa sa hodnotí na základe hodnotenia úverovej bonity od ECAI, ktoré spĺňa minimálny limit stanovený Eurosystémom. Záruka musí spĺňať nasledujúce požiadavky: — záruka sa považuje za akceptovateľnú, ak sa ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne zaručí za záväzky emitenta súvisiace s vyplatením istiny, úrokov a všetkých ostatných súm splatných vo vzťahu k dlhovému nástroju jeho držiteľom až do ich úplného zaplatenia; — záruka musí byť splatná na prvé požiadanie (nezávisle od podkladového dlhového záväzku). Záruky poskytnuté verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane by mali byť splatné buď na prvé požiadanie, alebo by po nedodržaní záväzku dlžníka mali iným spôsobom zabezpečiť promptné a včasné zaplatenie. Je potrebné, aby záväzky ručiteľa v rámci záruky mali minimálne rovnakú úroveň (pari passu) ako všetky ostatné nezaručené záväzky ručiteľa; — záruka sa musí riadiť právnymi predpismi niektorého členského štátu EÚ, musí byť právoplatná, právne záväzná a vo vzťahu k ručiteľovi vymáhateľná; — právne potvrdenie o právoplatnosti, právnej záväznosti a vymáhateľnosti záruky bude potrebné predložiť Eurosystému vo forme a s obsahom prijateľným pre Eurosystém ešte pred možným uznaním akceptovateľnosti aktíva podporeného zárukou. Ak má ručiteľ sídlo v inej jurisdikcii, než do ktorej patrí právny predpis upravujúci záruku, právne potvrdenie musí tiež potvrdiť, že záruka je právoplatná a vymáhateľná podľa práva, ktoré upravuje zriadenie ručiteľa. Toto právne potvrdenie sa predkladá na posúdenie národnej centrálnej banke vykazujúcej aktívum podporené zárukou ako aktívum na zaradenie do zoznamu akceptovateľných aktív (70). Potreba právneho potvrdenia sa netýka záruk poskytnutých na dlhové nástroje s individuálnym ratingom aktív a záruk poskytnutých verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane. Požiadavka na vymáhateľnosť musí podliehať konkurznému právu alebo právu upravujúcemu prípady insolventnosti, základným princípom spravodlivého výkonu súdnej moci a ostatným podobným zákonom a zásadám použiteľným voči ručiteľovi a celkovo ovplyvňujúcim práva veriteľov voči ručiteľovi.

Ak žiadne hodnotenie úverovej bonity od ECAI vzťahujúce sa na emisiu, emitenta alebo ručiteľa nie je k dispozícii, vysoké štandardy úverovej bonity sa stanovia nasledujúcim spôsobom:

—

emitenti a ručitelia z verejného sektora eurozóny: ak je emitentom alebo ručiteľom obchodovateľného aktíva regionálna samospráva, orgán miestnej samosprávy alebo subjekt z verejného sektora z eurozóny v zmysle smernice o kapitálových požiadavkách, platí nasledujúci postup: — emitent, resp. ručiteľ sa zaradí do jednej z troch kategórií podľa smernice o kapitálových požiadavkách (71) spôsobom uvedeným v tabuľke 5; — pre emitentov a ručiteľov zaradených do prvej a druhej kategórie sa z hodnotenia úverovej bonity od ECAI vzťahujúceho sa na ústrednú štátnu správu krajiny, z ktorej emitent alebo ručiteľ pochádza, odvodí implicitné hodnotenie úverovej bonity. Toto implicitné hodnotenie úverovej bonity musí spĺňať minimálny limit úverovej bonity stanovený Eurosystémom. V prípade emitentov a ručiteľov zaradených do tretej kategórie sa implicitné hodnotenie neodvodzuje;

—

emitenti a ručitelia, ktorými sú nefinančné spoločnosti z eurozóny: ak sa vysoké štandardy úverovej bonity obchodovateľných aktív, ktorých emitentmi alebo ručiteľmi sú nefinančné spoločnosti (72) z eurozóny, nedajú stanoviť na základe hodnotenia úverovej bonity ECAI vzťahujúceho sa na emisiu, emitenta alebo ručiteľa, platia pravidlá ECAF pre úverové pohľadávky a zmluvné strany môžu použiť svoj vlastný systém založený na internom ratingu (IRB), interné systémy NCB pre hodnotenie úverovej bonity alebo ratingové nástroje tretích strán. Obchodovateľné dlhové nástroje bez ratingu vydané nefinančnými podnikmi nie sú zaradené do verejného zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív.

Tabuľka 5

Implicitné hodnotenie úverovej bonity emitentov, dlžníkov a ručiteľov, ktorými sú regionálne štátne správy a územné samosprávy a subjekty z verejného sektora bez hodnotenia úverovej bonity od ECAI

	Klasifikácia emitentov, dlžníkov a ručiteľov podľa smernice o kapitálových požiadavkách	Odvodenie implicitného hodnotenia úverovej bonity v rámci ECAF pre emitentov, dlžníkov a ručiteľov zaradených do príslušnej kategórie
Kategória 1	Regionálne štátne správy, územné samosprávy a subjekty z verejného sektora, ktoré sa podľa príslušných orgánov dohľadu na účely kapitálových požiadaviek môžu hodnotiť rovnako ako ústredná štátna správa	Majú rovnaké hodnotenie úverovej bonity od ECAI ako ústredná štátna správa krajiny pôvodu
Kategória 2	Regionálne štátne správy, územné samosprávy a subjekty verejného sektora, ktoré sa podľa príslušných orgánov dohľadu môžu na účely kapitálových požiadaviek hodnotiť rovnako ako [úverové] inštitúcie	Majú hodnotenie úverovej bonity o jeden stupeň (73)) nižšie ako hodnotenie úverovej bonity od ECAI vzťahujúce sa na ústrednú štátnu správu krajiny pôvodu
Kategória 3	Ostatné subjekty verejného sektora	Hodnotia sa rovnako ako emitenti a dlžníci zo súkromného sektora

6.3.3.   Stanovenie vysokých Štandardov úverovej bonity pre neobchodovateľné aktíva

Úverové pohľadávky

Pri určovaní požiadaviek na vysoké štandardy úverovej bonity dlžníkov a ručiteľov úverových pohľadávok si zmluvné strany musia vybrať jeden z dostupných hlavných zdrojov hodnotenia úverovej bonity, ktoré akceptuje Eurosystém. Zmluvná strana si zvolí jeden zo zdrojov hodnotenia, ktoré sú k dispozícii. V prípade ECAI však môže použiť všetky akceptované systémy ECAI.

Zmluvné strany musia zvolený zdroj hodnotenia používať minimálne jeden rok, aby nedochádzalo k „preskakovaniu“ z jedného hodnotenia úverovej bonity na druhé (t. j. k hľadaniu najlepšieho hodnotenia úverovej bonity, ktoré by zaručovalo akceptovateľnosť, v rámci všetkých dostupných zdrojov alebo systémov pre každého dlžníka zvlášť). Zmluvné strany, ktoré po uplynutí minimálneho obdobia jedného roka majú záujem prejsť na iný zdroj hodnotenia úverovej bonity, musia podať odôvodnenú žiadosť príslušnej NCB.

Zmluvné strany môžu na základe odôvodnenej žiadosti dostať povolenie používať viac systémov alebo zdrojov. Hlavný zvolený zdroj hodnotenia úverovej bonity by mal zahŕňať najväčší počet dlžníkov, ktorých zmluvná strana predkladá. Použitie viacerých zdrojov alebo systémov hodnotenia úverovej bonity by malo byť dostatočne opodstatnené nejakým konkrétnym obchodným prípadom. Takýto prípad by spravidla mohol nastať, ak by primárny zdroj alebo systém hodnotenia úverovej bonity nemal dostatočne široké pokrytie.

Zmluvné strany musia národnú centrálnu banku bezodkladne informovať o každom úverovom prípade vrátane omeškania splátok predložených dlžníkov, o ktorom sa dozvedia, a v prípade potreby aktíva vziať späť alebo nahradiť. Zmluvné strany sú okrem toho povinné zabezpečiť, aby pre dlžníkov (74) a ručiteľov predložených aktív používali najaktuálnejšie hodnotenia úverovej bonity zo zvoleného systému alebo zdroja.

Hodnotenie úverovej bonity dlžníkov/ručiteľov: vysoké úverové štandardy úverovej bonity dlžníkov a ručiteľov úverových pohľadávok sa stanovujú na základe pravidiel, ktoré rozlišujú dlžníkov/ručiteľov z verejného sektora a dlžníkov/ručiteľov, ktorými sú nefinančné spoločnosti:

—

dlžníci a veritelia zo súkromného sektora: platia nasledujúce pravidlá v tomto poradí: (i) ak je k dispozícii hodnotenie úverovej bonity zo systému alebo zdroja, ktorý si zmluvná strana vybrala, na základe neho sa určí, či dlžník, resp. ručiteľ z verejného sektora spĺňa minimálny limit úverovej bonity; (ii) ak hodnotenie úverovej bonity uvedené v bode (i) k dispozícii nie je, použije sa hodnotenie úverovej bonity dlžníka, resp. ručiteľa od ECAI (75); (iii) ak nie je k dispozícii ani jedno z hodnotení uvedených v bodoch (i) a (ii), platí rovnaký postup ako pri obchodovateľných aktívach: — dlžník, resp. ručiteľ sa zaradí do jednej z troch kategórií podľa smernice o kapitálových požiadavkách (76) postupom uvedeným tabuľke 5; — pre dlžníkov alebo ručiteľov zaradených do prvej a druhej kategórie sa z hodnotenia úverovej bonity od ECAI vzťahujúceho sa na ústrednú štátnu správu krajiny, z ktorej dlžník alebo ručiteľ pochádza, odvodí implicitné hodnotenie úverovej bonity. Toto implicitné hodnotenie úverovej bonity musí spĺňať minimálny limit stanovený Eurosystémom. Ak je k dispozícii hodnotenie úverovej bonity zo systému alebo zdroja, ktorý si zmluvná strana zvolila (resp. od ECAI v prípade dlžníkov a ručiteľov z verejného sektora podľa bodu (ii)), ale toto hodnotenie nedosahuje minimálny limit úverovej bonity, dlžník, resp. ručiteľ nie je akceptovateľný.

—

dlžníci a veritelia, ktorými sú nefinančné podniky: ak zdroj, ktorý si zmluvná strana zvolila, poskytne hodnotenie úverovej bonity, ktoré spĺňa alebo prekračuje minimálny limit úverovej bonity, dlžník, resp. ručiteľ je akceptovateľný (77)  (78), Ak je k dispozícii hodnotenie úverovej bonity zo systému alebo zdroja, ktorý si zmluvná strana zvolila, ale toto hodnotenie nedosahuje minimálny limit úverovej bonity, dlžník, resp. ručiteľ nie je akceptovateľný. Ak žiadne hodnotenie úverovej bonity, podľa ktorého by sa dala úverová bonita určiť, k dispozícii nie je, dlžník, resp. ručiteľ sa považuje za neakceptovateľného.

Záruky: záruky musia spĺňať nasledujúce kritériá:

—

záruka sa považuje za akceptovateľnú, ak sa ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne zaručí za záväzky dlžníka súvisiace s vyplatením istiny, úrokov a všetkých ostatných súm splatných vo vzťahu k úverovej pohľadávke jej držiteľovi až do ich úplného zaplatenia. V tejto súvislosti sa akceptovateľná záruka nemusí viazať na konkrétnu úverovú pohľadávku, ale stačí, ak sa vzťahuje na dlžníka a ak zároveň kryje aj predmetnú úverovú pohľadávku;

—

záruka musí byť splatná na prvé požiadanie (nezávisle od podkladovej úverovej pohľadávky). Záruky poskytnuté verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane by mali byť splatné buď na prvé požiadanie, alebo by po prípade nedodržania záväzku dlžníka mali iným spôsobom zabezpečiť promptné a včasné zaplatenie. Je potrebné, aby záväzky ručiteľa v rámci záruky mali minimálne rovnakú úroveň (pari passu) ako všetky ostatné nezaručené záväzky ručiteľa;

—	záruka sa musí riadiť právnymi predpismi niektorého členského štátu EÚ, musí byť právoplatná, právne záväzná a vo vzťahu k ručiteľovi vymáhateľná;

—

právne potvrdenie o právoplatnosti, právnej záväznosti a vymáhateľnosti záruky bude potrebné predložiť Eurosystému vo forme a s obsahom prijateľným pre Eurosystém ešte pred možným uznaním akceptovateľnosti aktíva podporeného zárukou. V právnom potvrdení má byť tiež uvedené, že záruka nie je osobná, vymáhateľná len veriteľom úverovej pohľadávky. Ak má ručiteľ sídlo v inej jurisdikcii, než do ktorej patrí právny predpis upravujúci záruku, právne potvrdenie musí tiež potvrdiť, že záruka je právoplatná a vymáhateľná podľa práva, ktoré upravuje zriadenie ručiteľa. Toto právne potvrdenie sa predkladá na posúdenie národnej centrálnej banke v jurisdikcii rozhodného práva, ktorým sa riadi úverová pohľadávka. Potreba právneho potvrdenia sa netýka záruk poskytnutých verejnými subjektmi oprávnenými vyberať dane. Požiadavka na vymáhateľnosť musí podliehať konkurznému právu alebo právu upravujúcemu prípady insolventnosti, základným princípom spravodlivého výkonu súdnej moci a ostatným podobným zákonom a zásadám použiteľným voči ručiteľovi a celkovo ovplyvňujúcim práva veriteľov voči ručiteľovi.

Neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje

Vysoké štandardy úverovej bonity neobchodovateľných retailových hypotekárnych záložných dlhových nástrojov (retail mortgage-backed debt instruments - RMBD) musia spĺňať minimálny limit úverovej bonity stanovený Eurosystémom. Národné centrálne banky v príslušnej národnej dokumentácii určia konkrétny rámec hodnotenia úverovej bonity týchto nástrojov pre danú jurisdikciu.

6.3.4.   Kritériá akceptovateľnosti systémov hodnotenia úverovej bonity

Rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ECAF) je postavený na informáciách o úverovej bonite získaných zo štyroch zdrojov. Každý zdroj môže obsahovať súbor systémov hodnotenia úverovej bonity.

Akceptované externé inštitúcie hodnotiace úverovú bonitu (ECAI), interné systémy hodnotenia úverovej bonity (ICAS) a ratingové nástroje tretích strán (RT) a ich poskytovatelia sa uvádzajú na internetovej stránke ECB (www.ecb.int) (79).

Externé inštitúcie hodnotiace úverovú bonitu (ECAI)

ECAI ako zdroj informácií pozostávajú z inštitúcií, ktorých hodnotenia úverovej bonity môžu používať úverové inštitúcie pri určovaní rizikovo vážených angažovaností podľa smernice o kapitálových požiadavkách (80). Na účely ECAF platia nasledujúce všeobecné kritériá akceptovateľnosti ECAI:

—	ECAI musí formálne uznať príslušný orgán dohľadu EÚ v tých krajinách eurozóny, v ktorých sa budú používať ako zdroj v súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách;

—

ECAI musia spĺňať prevádzkové kritériá, aby zaručili efektívne fungovanie ECAF. Podmienkou používania ich hodnotení úverovej bonity je predovšetkým to, aby Eurosystém mal k dispozícii informácie o týchto hodnoteniach, ako aj informácie potrebné na zaraďovanie (mapovanie) hodnotení do jednotlivých stupňov a porovnávanie s minimálnym limitom úverovej bonity v rámci ECAF a na monitorovanie výsledkov ich činnosti (pozri časť 6.3.5).

Eurosystém si vyhradzuje právo rozhodnúť, či bude ECAI v rámci svojich úverových operácií akceptovať, pričom okrem iného prihliada na svoj proces monitorovania výsledkov.

Interné systémy národných centrálnych bánk pre hodnotenie úverovej bonity (ICAS)

ICAS ako zdroj informácií v súčasnosti tvoria štyri systémy hodnotenia úverovej bonity, ktoré používajú Deutsche Bundesbank, Banco de España, Banque de France a Oesterreichische Nationalbank. Národné centrálne banky, ktoré sa rozhodnú vytvoriť vlastný ICAS, musia prejsť schvaľovacím procesom Eurosystému. ICAS podliehajú procesu monitorovania výsledkov, ktorý používa Eurosystém (pozri časť 6.3.5).

Zmluvná strana okrem toho musí národnú centrálnu banku, ktorá ICAS používa, bezodkladne informovať o každej úverovej udalosti, o ktorej vie len táto zmluvná strana, vrátane omeškania splátok predložených dlžníkov.

V krajinách, kde je možná mobilizácia retailových hypotekárnych záložných listov, príslušná národná centrálna banka musí navyše uplatňovať rámec hodnotenia úverovej bonity tohto druhu aktív v súlade s ECAF. Takéto rámce podliehajú každoročnému procesu hodnotenia výsledkov.

Systémy založené na internom ratingu (IRB)

Zmluvná strana, ktorá chce na hodnotenie úverovej bonity dlžníkov, emitentov alebo ručiteľov akceptovateľných dlhových nástrojov používať systém IRB, potrebuje na to povolenie od domácej národnej centrálnej banky. Na tento účel musí podať žiadosť spolu s nasledujúcimi podkladmi (81):

—

kópiu rozhodnutia príslušného orgánu bankového dohľadu v rámci EÚ, ktoré zmluvnú stranu oprávňuje používať systém IRB na účely kapitálových požiadaviek na konsolidovanom alebo nekonsolidovanom základe, spolu so všetkými konkrétnymi podmienkami jeho používania. Táto kópia sa nevyžaduje, ak tieto informácie príslušnej národnej centrálnej banke poskytne priamo príslušný orgán dohľadu;

—	informácie o spôsobe určovania pravdepodobnosti nedodržania záväzkov dlžníkov, ako aj údaje o ratingových stupňoch a s nimi spojených pravdepodobnostiach nedodržania záväzku do jedného roka, ktoré sa používajú pri určovaní akceptovateľných ratingových stupňov;

—	kópiu informácií o 3. pilieri (trhová disciplína), ktoré je zmluvná strana povinná pravidelne zverejňovať v súlade s požiadavkami na trhovú disciplínu v rámci 3. piliera dohody Basel II a smernice o kapitálových požiadavkách;

—	názov a adresu príslušného orgánu bankového dohľadu a externého audítora.

Žiadosť musí podpísať výkonný riaditeľ zmluvnej strany (chief executive officer), jej finančný riaditeľ (chief financial officer) alebo manažér podobnej úrovne, resp. osoba oprávnená podpisovať v mene niektorého z nich.

Uvedené ustanovenia platia pre všetky zmluvné strany bez ohľadu na ich postavenie – materská spoločnosť, dcérska spoločnosť alebo pobočka – a bez ohľadu na to, či systém IRB schválil orgán dohľadu z tej istej krajiny (pre materskú spoločnosť, prípadne dcérske spoločnosti) alebo orgán dohľadu krajiny pôvodu materskej spoločnosti (pre pobočky, prípadne dcérske spoločnosti).

Každá pobočka alebo dcérska spoločnosť môže používať systém IRB svojej materskej spoločnosti, ak používanie tohto systému na účely ECAF schválil Eurosystém.

Zmluvné strany, ktoré používajú systém IRB uvedeným spôsobom, podliehajú procesu monitorovania Eurosystému (časť 6.3.5). Popri informačných povinnostiach v rámci tohto procesu je zmluvná strana povinná každý rok (resp. na výzvu príslušnej národnej centrálnej banky) podávať nasledujúce informácie, ak tieto informácie príslušnej národnej centrálnej banke neposkytuje priamo príslušný orgán dohľadu:

—	kópiu aktuálneho hodnotenia systému IRB zmluvnej strany od príslušného orgánu dohľadu preloženého do úradného jazyka národnej centrálnej banky krajiny pôvodu;

—	informácie o zmenách systému IRB zmluvnej strany, ktoré navrhuje alebo vyžaduje orgán dohľadu, spolu s termínom, do ktorého sa tieto zmeny musia uskutočniť;

—	ročnú aktualizáciu informácií o 3. pilieri (trhová disciplína), ktoré je zmluvná strana povinná pravidelne zverejňovať v súlade s požiadavkami Basel II a smernice o kapitálových požiadavkách;

—	informácie o príslušnom orgáne bankového dohľadu a externom audítorovi.

Toto ročné hlásenie musí podpísať výkonný riaditeľ zmluvnej strany, jej finančný riaditeľ alebo manažér podobnej úrovne, resp. osoba oprávnená podpisovať v mene niektorého z nich. Príslušný orgán dohľadu a v príslušných prípadoch i externý audítor zmluvnej strany dostane od Eurosystému kópiu tohto hlásenia.

Ratingové nástroje tretích strán (RT)

Ratingové nástroje ako zdroj informácií tvoria aplikácie tretích strán, ktoré hodnotia úverovú bonitu dlžníkov, okrem iného na základe overenej účtovnej závierky. Tieto nástroje musia prevádzkovať poskytovatelia RT. Zmluvné strany, ktoré chcú používať konkrétny ratingový nástroj na účely ECAF, musia príslušnej národnej centrálnej banke podať žiadosť na základe vzoru vydaného Eurosystémom, ku ktorej priložia ďalšie podklady o ratingovom nástroji, ktoré sa vo vzore žiadosti vyžadujú. Eurosystém rozhodne o tom, či navrhovaný nástroj uzná. Jeho rozhodnutie vychádza z hodnotenia súladu nástroja s kritériami akceptovateľnosti, ktoré Eurosystém stanovil (82).

Zmluvná strana musí okrem toho poskytovateľa RT informovať o každej úverovej udalosti, o ktorej vie len zmluvná strana, vrátane omeškania splátok predložených dlžníkov.

Poskytovateľ RT používaného v rámci ECAF musí súhlasiť s tým, aby Eurosystém monitoroval jeho výsledky (83) (časť 6.3.5). Poskytovateľ RT je povinný vytvoriť a udržiavať nevyhnutnú infraštruktúru na monitorovanie tzv. statického súboru. Spôsob vytvorenia a hodnotenia statického súboru musí byť v súlade so všeobecnými požiadavkami na monitorovanie výsledkov v rámci ECAF. Poskytovateľ RT sa musí zaviazať, že bude informovať Eurosystém o výsledkoch hodnotenia fungovania RT bezprostredne potom, ako poskytovateľ hodnotenie skončí. Poskytovatelia RT preto zostavujú správu o výsledkoch statického súboru RT. Musia sa zaviazať, že budú viesť interné záznamy o statických súboroch a prípadoch nedodržania záväzkov po dobu piatich rokov.

6.3.5.   Monitorovanie výsledkov systémov hodnotenia úverovej bonity

Proces monitorovania výsledkov v rámci ECAF pozostáva z ročného spätného porovnania zistenej miery nedodržania záväzkov súboru všetkých akceptovateľných dlžníkov (statického súboru) a minimálneho limitu úverovej bonity Eurosystému stanoveného referenčnou hodnotou PD. Cieľom je zabezpečiť, aby výsledky hodnotenia úverovej bonity boli porovnateľné medzi jednotlivými systémami a zdrojmi. Proces monitorovania sa uskutočňuje po uplynutí jedného roka odo dňa definovania statického súboru.

Ako prvý krok v rámci tohto procesu poskytovateľ systému hodnotenia úverovej bonity každý rok zostaví statický súbor akceptovateľných dlžníkov, t. j. súbor zložený zo všetkých podnikových a verejných dlžníkov, ktorým systém udelil hodnotenie úverovej bonity spĺňajúce túto podmienku:

PD(i, t) ≤ 0,10 % (referenčná PD(t))

Statický súbor pre obdobie t tvoria všetci dlžníci, ktorí túto podmienku spĺňajú na jeho začiatku. Na konci sledovaného 12-mesačného obdobia sa vypočíta skutočná miera prípadov nedodržania záväzkov pre statický súbor dlžníkov v čase t. Poskytovateľ ratingového systému sa musí zaviazať, že bude každoročne nahlasovať Eurosystému počet akceptovateľných dlžníkov zaradených do statického súboru v čase t a počet tých dlžníkov v statickom súbore (t), ktorí v nasledujúcom 12-mesačnom období nedodržali svoje záväzky.

Skutočná miera nedodržania záväzkov v statickom súbore systému hodnotenia úverovej bonity zaznamenaná v období jedného roka sa používa ako vstupná hodnota v procese monitorovania výsledkov v rámci ECAF, ktorý sa vykonáva raz za rok i za viac rokov. V prípade podstatnej odchýlky medzi zistenou mierou nedodržania záväzkov statického súboru a minimálnym limitom úverovej bonity počas ročného a/alebo viacročného obdobia Eurosystém analyzuje dôvody tejto odchýlky konzultáciou s poskytovateľom ratingového systému. Výsledkom tohto postupu môže byť úprava minimálneho limitu úverovej bonity, ktorý sa na daný systém vzťahuje.

Eurosystém môže rozhodnúť, že systém hodnotenia úverovej bonity pozastaví alebo vylúči v prípade, ak v priebehu viacerých rokov nedôjde k žiadnemu zlepšeniu jeho výsledkov. Okrem toho bude systém hodnotenia úverovej bonity z ECAF vylúčený v prípade porušenia pravidiel ECAF.

6.4.   Opatrenia na kontrolu rizika

6.4.1.   Všeobecné zásady

Opatrenia na kontrolu rizika sa uplatňujú na podkladové aktíva úverových operácií Eurosystému, aby chránili Eurosystém pred rizikom finančnej straty, ak by sa podkladové aktíva museli predať v dôsledku nedodržania záväzku zmluvnej strany. Opatrenia na kontrolu rizika, ktoré má Eurosystém k dispozícii, sú opísané v boxe 7.

Eurosystém na kontrolu rizika uplatňuje špecifické opatrenia podľa druhu podkladových aktív, ktoré zmluvná strana poskytuje. Príslušné opatrenia na kontrolu rizika pre obchodovateľné i neobchodovateľné akceptovateľné aktíva určuje ECB. Opatrenia na kontrolu rizika v eurzóne sú všeobecne zosúladené a mali by zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky druhy akceptovateľných aktív v celej eurozóne (84).

BOX 7Opatrenia na kontrolu rizikaEurosystém v súčasnosti uplatňuje tieto opatrenia na kontrolu rizika:

—	Zrážky pri ocenení Eurosystém pri oceňovaní podkladových aktív uplatňuje zrážky pri ocenení („valuation haircuts“). To znamená, že hodnota podkladových aktív sa vypočíta ako trhová hodnota aktíva mínus určité percento (zrážka).

—

Prípustná odchýlka (oceňovanie podľa trhovej hodnoty) Eurosystém vyžaduje, aby sa pri jeho reverzných obchodoch na dodanie likvidity zachovávala trhová hodnota podkladových aktív upravená o zrážku. To znamená, že ak pravidelne zisťovaná hodnota podkladových aktív klesne pod určitú úroveň, národná centrálna banka vyzve zmluvnú stranu, aby dodala dodatočné aktíva alebo hotovosť (výzva na dodatočné vyrovnanie). Podobne, pokiaľ hodnota podkladových aktív po ich precenení presiahne určitú úroveň, zmluvná strana si môže nadbytočné aktíva alebo hotovosť vziať späť. (Výpočty týkajúce sa uskutočnenia výzvy na dodatočné vyrovnanie sú uvedené v boxe 8).

Nasledujúce opatrenia na riadenie rizika Eurosystém v súčasnosti neuplatňuje:

—	Počiatočná zrážka Eurosystém môže vo svojich reverzných obchodoch na dodanie likvidity uplatniť počiatočnú zrážku. Znamenalo by to, že zmluvné strany by museli poskytnúť podkladové aktíva v hodnote, ktorá sa prinajmenšom rovná likvidite dodanej Eurosystémom plus hodnote počiatočnej zrážky.

—	Limity vo vzťahu k emitentom/dlžníkom alebo ručiteľom Eurosystém môže uplatňovať limity angažovanosti voči emitentom/dlžníkom alebo ručiteľom.

—	Dodatočné záruky Pre akceptovanie určitých aktív môže Eurosystém vyžadovať od finančne silných subjektov dodatočné záruky.

—	Vylúčenie Eurosystém môže určité aktíva vylúčiť z používania vo svojich operáciách menovej politiky.

6.4.2.   Opatrenia na kontrolu rizika pre obchodovateľné aktíva

Rámec kontroly rizika pre akceptovateľné obchodovateľné aktíva obsahuje tieto hlavné prvky:

—

Podľa klasifikácie emitenta a druhu cenného papiera sa akceptovateľné obchodovateľné aktíva zaraďujú do jednej zo štyroch kategórií likvidity spôsobom uvedeným v tabuľke 6. Tabuľka 6 Kategórie likvidity pre obchodovateľné aktíva (85) Kategória I Kategória II Kategória III Kategória IV Dlhové nástroje ústrednej štátnej správy Dlhové nástroje územnej samosprávy a regionálnej štátnej správy Tradičné kryté bankové dlhopisy Cenné papiere kryté aktívami Dlhové nástroje emitované centrálnymi bankami (86) Kryté bankové dlhopisy typu Jumbo (87) Dlhové nástroje úverových inštitúcií     Dlhové nástroje agentúr (88) Dlhové nástroje emitované právnickými osobami a inými emitentmi (88)     Nadnárodné dlhové nástroje

—

Jednotlivé dlhové nástroje podliehajú špecifickým zrážkam pri ocenení („valuation haircuts“). Zrážky sa uplatňujú tak, že od trhovej hodnoty podkladového aktíva sa odpočíta určité percento. Zrážky sa líšia podľa zostatkovej splatnosti a štruktúry kupónu dlhového nástroja spôsobom uvedeným v tabuľke 7 pre akceptovateľné obchodovateľné dlhové nástroje s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a s nulovým kupónom (89).

—	Zrážky pri ocenení uplatňované na všetky akceptovateľné aktíva s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou sú rovnaké pre všetky kategórie likvidity a sú uvedené v tabuľke 8.

—	Zrážka pri ocenení uplatňovaná na dlhové nástroje s kupónmi s pohyblivou úrokovou sadzbou (90) zodpovedá zrážke uplatňovanej na nástroje s pevným kupónom so splatnosťou od nuly do jedného roka v kategórii likvidity, do ktorej je nástroj zaradený.

—

Opatrenia na kontrolu rizika uplatňované na obchodovateľný dlhový nástroj s viac ako jedným typom výplaty kupónu závisia iba od výplat kupónu počas zostávajúcej doby platnosti nástroja. Zrážka pri ocenení uplatňovaná na takýto nástroj sa stanoví na úrovni najvyššej zrážky platnej pre dlhové nástroje s rovnakou zostatkovou splatnosťou, pričom sa zohľadňujú výplaty kupónov bez ohľadu na typ počas zostávajúcej doby platnosti nástroja.

—	V operáciách na stiahnutie likvidity sa zrážky pri ocenení neuplatňujú.

—

V závislosti od právneho systému a národných operačných systémov národné centrálne banky umožňujú používanie techniky združovania podkladových aktív (tzv. pooling) alebo techniku rezervácie (tzv. earmarking) aktív použitých v jednotlivých transakciách. V systémoch združovania aktív do spoločného fondu zmluvná strana vytvorí dostatočný fond podkladových aktív, ktoré sú centrálnej banke k dispozícii na krytie úverov prijatých od centrálnej banky, čo znamená, že jednotlivé aktíva sa neviažu na konkrétne úverové operácie. Naproti tomu v systéme rezervácie sa každá úverová operácia viaže na konkrétne identifikovateľné aktíva. Tabuľka 7 Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné aktíva s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a s nulovým kupónom (v percentách) splatnosť (v rokoch) Kategórie likvidity Kategória I Kategória II Kategória III Kategória IV Kupón s pevnou úrokovou sadzbou Nulový kupón Kupón s pevnou úrokovou sadzbou Nulový kupón Kupón s pevnou úrokovou sadzbou Nulový kupón Kupón s pevnou úrokovou sadzbou Nulový kupón 0 – 1 0,5 0,5 1 1 1,5 1,5 2 2 1 – 3 1,5 1,5 2,5 2,5 3 3 3,5 3,5 3 – 5 2,5 3 3,5 4 4,5 5 5,5 6 5 – 7 3 3,5 4,5 5 5,5 6 6,5 7 7 – 10 4 4,5 5,5 6,5 6,5 8 8 10 > 10 5,5 8,5 7,5 12 9 15 12 18

—	Aktíva sa oceňujú denne. Národné centrálne banky denne vypočítavajú požadovanú hodnotu podkladových aktív, pričom berú do úvahy zmeny v objemoch nesplatených úverov, zásady oceňovania stanovené v časti 6.5 a požadované zrážky pri ocenení.

—

Ak podkladové aktíva po ocenení nespĺňajú požiadavky vypočítané v daný deň, uskutočnia sa symetrické výzvy na dodatočné vyrovnanie. Aby sa znížila frekvencia výziev na dodatočné vyrovnanie, národné centrálne banky môžu uplatniť hraničnú hodnotu (bod). Ak sa tento hraničný bod uplatní, predstavuje 0,5 % zo sumy dodanej likvidity. V závislosti od právneho systému národné centrálne banky môžu vyžadovať, aby sa výzvy na dodatočné vyrovnanie uskutočnili buď prostredníctvom dodania doplňujúcich aktív, alebo hotovostnou platbou. Znamená to, že ak hodnota podkladových aktív klesne pod dolný hraničný bod, zmluvné strany sú povinné dodať dodatočné aktíva (alebo hotovosť). Ak trhová hodnota podkladových aktív po ich precenení naopak prevýši horný hraničný bod, národná centrálna banka nadbytočné aktíva (alebo hotovosť) zmluvnej strane vráti (box 8). Tabuľka 8 Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné nástroje s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou (v percentách) Zostatková splatnosť (v rokoch) Kupón s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou 0 – 1 2 1 – 3 7 3 – 5 10 5 – 7 12 7 – 10 17 > 10 25

—	V systémoch združovania môžu zmluvné strany podkladové aktíva nahradzovať denne.

—	V systémoch rezervácie môžu nahrádzanie podkladových aktív povoľovať národné centrálne banky.

—	ECB môže kedykoľvek rozhodnúť o vyradení jednotlivých dlhových nástrojov zo zverejneného zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív (91).

BOX 8Výpočet výzvy na dodatočné vyrovnanieCelkový objem akceptovateľných aktív J (pre j = 1 až J; hodnota Cj,t v čase t), ktorý musí zmluvná strana poskytnúť pre súbor operácií na dodanie likvidity I (pre i = 1 až I; objem Li,t v čase t) sa stanoví pomocou vzorca: (1)kde:hj = zrážka pri ocenení pre akceptovateľné aktívum j.Ak τ je časové rozpätie medzi preceneniami, základ výzvy na dodatočné vyrovnanie v čase t + τ sa rovná: (2)V závislosti od prevádzkových charakteristík systémov riadenia kolaterálu v národných centrálnych bankách môžu národné centrálne banky pri výpočte základu výzvy na dodatočné vyrovnanie vziať do úvahy akumulovaný úrok z likvidity dodanej v nesplatených obchodoch.Výzvy na dodatočné vyrovnanie sa uskutočnia len vtedy, ak základ výzvy presiahne úroveň určitého hraničného bodu.Nech k = 0,5 % je hraničným bodom. V systéme rezervácie (I = 1) sa výzva na dodatočné vyrovnanie uskutoční v momente, keď: (zmluvná strana zaplatí sumu výzvy na dodatočné vyrovnanie národnej centrálnej banke),alebo (národná centrálna banka zaplatí sumu výzvy na dodatočné vyrovnanie zmluvnej strane).V systéme združovania musí zmluvná strana do spoločného fondu dodať ďalšie aktíva, ak:Výšku vnútrodenného úveru (IDC), ktorý má zmluvná strana k dispozícii v systéme združovania, je naopak možné vyjadriť takto: (ak je hodnota kladná)V systéme rezervácie aj v systéme združovania výzvy na dodatočné vyrovnanie zabezpečujú obnovenie platnosti vzťahu vyjadreného v rovnici (1).

6.4.3.   Opatrenia na kontrolu rizika pre neobchodovateľné aktíva

Úverové pohľadávky

Rámec kontroly rizika pre akceptovateľné úverové pohľadávky obsahuje tieto prvky:

—	Jednotlivé dlhové nástroje podliehajú špecifickým zrážkam pri ocenení. Zrážky sa líšia podľa zostatkovej splatnosti, typu úrokových platieb (pevných alebo pohyblivých) a metodiky oceňovania, ktorú používa národná centrálna banka (časť 6.5), spôsobom uvedeným v tabuľke 9.

—

Pri úverových pohľadávkach s pohyblivými úrokovými platbami platí 7 % zrážka pri ocenení bez ohľadu na to, akú metodiku oceňovania národná centrálna banka používa. Úroková platba sa považuje za pohyblivú vtedy, keď sa viaže na referenčnú úrokovú mieru a keď doba fixácie vzťahujúca sa na túto platbu nie je dlhšia ako rok. Úrokové platby s dobou fixácie dlhšou ako rok sa považujú za pevné úrokové platby, pričom pri zrážke sa používa zostatková splatnosť úverovej pohľadávky.

—

Opatrenia na kontrolu rizika vzťahujúce sa na úverovú pohľadávku s viacerými typmi úrokových platieb závisia od úrokových platieb uskutočňovaných počas zostávajúcej doby platnosti úverovej pohľadávky. Ak sa počas zostávajúcej doby platnosti úverovej pohľadávky platí viac typov úrokových platieb, zostávajúce úrokové platby sa považujú za pevné úrokové platby, pričom pri zrážke sa používa zostatková splatnosť úverovej pohľadávky.

—	Národné centrálne banky (v príslušných prípadoch) používajú rovnaký hraničný bod na uskutočňovanie výziev na dodatočné vyrovnanie pre obchodovateľné i neobchodovateľné aktíva.

Neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje

Pre neobchodovateľné retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje platí zrážka pri ocenení vo výške 20 %.

Tabuľka 9

Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na úverové pohľadávky s pevnými úrokovými platbami

(v percentách)
Zostatková splatnosť (v rokoch)	Pevné úrokové platby a ocenenie na základe teoretickej ceny určenej NCB	Pevné úrokové platby a ocenenie na základe nesplatenej sumy určenej NCB
0 – 1	7	9
1 – 3	9	15
3 – 5	11	20
5 – 7	12	24
7 – 10	13	29
>10	17	41

6.5.   Zásady oceňovania podkladových aktív

Eurosystém pri stanovovaní hodnoty podkladových aktív použitých v reverzných obchodoch uplatňuje tieto zásady:

Obchodovateľné aktíva

—	Pre každé akceptovateľné obchodovateľné aktívum Eurosystém určí najreprezentatívnejší zdroj určenia ceny, ktorý sa použije na výpočet trhovej hodnoty.

—

Hodnota obchodovateľného aktíva sa vypočíta na základe najreprezentatívnejšej ceny pracovného dňa, ktorý predchádza dňu ocenenia. V prípade viacerých kótovaných cien sa použije najnižšia cena (zvyčajne cena ponuky). Ak pre určité aktívum neexistuje reprezentatívna cena v pracovný deň, ktorý predchádza dňu ocenenia, použije sa cena posledného obchodu. Ak je takto získaná cena staršia ako päť dní alebo sa minimálne za posledných päť dní nezmenila, Eurosystém určí teoretickú cenu.

—	Trhová alebo teoretická cena dlhového nástroja sa určí so započítaním pripísaného úroku.

—

V závislosti od rozdielov v národných právnych systémoch a prevádzkových postupoch sa zaobchádzanie s príjmovými tokmi (napr. výplatami kupónov) prijatého aktíva počas doby platnosti reverzného obchodu môže medzi národnými centrálnymi bankami líšiť. Ak sa tok príjmu prevádza na zmluvnú stranu, národné centrálne banky zabezpečia, aby príslušné obchody boli až do prevodu príjmu plne kryté dostatočným objemom podkladových aktív. Národné centrálne banky sa snažia zabezpečiť, aby bol ekonomický efekt zaobchádzania s príjmovými tokmi rovnocenný so situáciou, keď sa príjem prevádza na zmluvnú stranu v deň uskutočnenia platby (92).

Neobchodovateľné nástroje

Neobchodovateľné nástroje sa oceňujú podľa teoretickej ceny alebo nesplatenej sumy.

Ak si národná centrálna banka zvolí oceňovanie na základe nesplatenej sumy, na neobchodovateľné aktíva sa môžu uplatňovať vyššie zrážky (časť 6.4.3).

6.6.   Cezhraničné používanie akceptovateľných aktív

Zmluvné strany Eurosystému môžu využívať akceptovateľné aktíva na cezhraničnej báze, to znamená, že môžu získavať finančné prostriedky z národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom majú sídlo, tak, že využívajú aktíva umiestnené v inom členskom štáte. Podkladové aktíva musia byť použiteľné cezhranične v celej eurozóne vo všetkých typoch obchodov, v ktorých Eurosystém dodáva likviditu oproti akceptovateľným aktívam.

Aby zabezpečili možnosť využívať všetky akceptovateľné aktíva emitované/uložené v eurozóne cezhranične, vypracovali národné centrálne banky (a ECB) model korešpondenčných centrálnych bánk (correspondent central banking model – CCBM). V tomto modeli národné centrálne banky vo vzťahu k aktívam akceptovaným v ich domácom depozitári alebo zúčtovacom systéme pôsobia navzájom (i vo vzťahu k ECB) ako správcovia („korešpondenti“). Pre neobchodovateľné aktíva, t. j. úverové pohľadávky a retailové hypotekárne záložné dlhové nástroje (RMBD), ktoré sa nedajú prevádzať cez SSS (93), sa môžu využívať špecifické riešenia. CCBM sa môže použiť na zabezpečenie všetkých druhov úverových obchodov Eurosystému. Okrem CCBM sa na cezhraničný prevod cenných papierov môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi SSS (94).

6.6.1.   Model korešpondenčných centrálnych bánk

Model korešpondenčných centrálnych bánk je zobrazený v grafe 3.

GRAF 3   Model korešpondenčných centrálnych bánk

Všetky národné centrálne banky si vzájomne vedú účty cenných papierov určené na cezhraničné využívanie akceptovateľných aktív. Presný postup CCBM závisí od toho, či sú akceptovateľné aktíva viazané (rezervované) na jednotlivé obchody, alebo či sú uložené na združenom účte podkladových aktív (95).

—

V systéme rezervácie (earmarking system) platí, že keď národná centrálna banka členského štátu, v ktorom má zmluvná strana sídlo (t. j. „domáca centrálna banka“), akceptuje ponuku zmluvnej strany na poskytnutie úveru, zmluvná strana vydá pokyn (ak je to potrebné, prostredníctvom jej vlastného správcu) systému zúčtovania cenných papierov v krajine, v ktorej sú obchodovateľné aktíva uložené, na ich prevod do centrálnej banky tejto krajiny na účet domácej centrálnej banky. Keď korešpondenčná centrálna banka domácej centrálnej banke poskytne informáciu, že kolaterál dostala, domáca centrálna banka prevedie peňažné prostriedky zmluvnej strane. Centrálne banky neprevádzajú prostriedky, pokiaľ si nie sú isté, že korešpondenčná centrálna banka dostala obchodovateľné aktíva zmluvných strán. Ak je potrebné splniť termíny zúčtovania, zmluvné strany môžu vopred uložiť aktíva v korešpondenčných centrálnych bankách na účet ich domácej centrálnej banky využitím postupov CCBM.

—

V systéme združeného účtu (pooling system) platí, že zmluvná strana môže kedykoľvek poskytnúť korešpondenčnej centrálnej banke obchodovateľné aktíva na účet domácej centrálnej banky. Keď korešpondenčná centrálna banka domácej centrálnej banke poskytne informáciu, že obchodovateľné aktíva dostala, domáca centrálna banka tieto obchodovateľné aktíva pripíše na združený („pool“) účet zmluvnej strany.

Na cezhraničné používanie neobchodovateľných aktív, t. j. úverových pohľadávok a RMBD, boli vypracované osobitné postupy (95). V prípade, že sa úverové pohľadávky používajú ako kolaterál v cezhraničnom kontexte (96), platí pre ne variant CCBM, ktorý sa zakladá na prevode vlastníckeho práva, založení alebo zastavení v prospech domácej centrálnej banky alebo vinkulácii v prospech korešpondenčnej centrálnej banky, ktorá vystupuje ako agent domácej centrálnej banky. Na umožnenie cezhraničného používania RMBD je potrebné vytvoriť ďalší účelový variant, v ktorom sa úverové pohľadávky zakladajú v prospech korešpondenčnej centrálnej banky, ktorá vystupuje ako agent domácej centrálnej banky.

CCBM je zmluvným stranám k dispozícii (pre obchodovateľné i neobchodovateľné aktíva) od 9.00 do 16.00 času ECB (SEČ) v každý pracovný deň Eurosystému. Zmluvná strana, ktorá chce CCBM využiť, musí o tom informovať národnú centrálnu banku, od ktorej chce získať úver, t. j. svoju domácu centrálnu banku, do 16.00 času ECB (SEČ). Zmluvná strana musí navyše zabezpečiť, aby bol kolaterál na zabezpečenie operácií menovej politiky dodaný na účet korešpondenčnej centrálnej banky najneskôr do 16.45 času ECB (SEČ). Pokyny alebo dodania po tomto termíne sa berú do úvahy len pre úver poskytnutý v nasledujúci pracovný deň. Ak zmluvné strany predpokladajú potrebu využiť CCBM neskôr v priebehu dňa, mali by aktíva podľa možnosti dodať vopred (t. j. vopred ich uložiť). Vo výnimočných situáciách, alebo ak si to vyžadujú potreby menovej politiky, ECB môže rozhodnúť o predĺžení záverečnej hodiny CCBM až do záverečnej hodiny systému TARGET.

Graf 4   Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

6.6.2.   Prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov

Okrem CCBM sa na cezhraničný prevod obchodovateľných aktív môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov (SSS) EÚ.

Priame alebo nepriame prepojenie medzi dvoma systémami zúčtovania cenných papierov umožňuje účastníkovi v jednom systéme zúčtovania držať cenné papiere emitované v inom systéme zúčtovania bez toho, aby bol účastníkom tohto iného systému (97). Tieto prepojenia sa môžu využiť na prevod kolaterálu v úverových operáciách Eurosystému až po posúdení a schválení na základe štandardov na využívanie systémov zúčtovania cenných papierov EÚ (98)  (99),

Z hľadiska Eurosystému plnia CCBM a cezhraničné prepojenia medzi systémami zúčtovania cenných papierov EÚ tú istú funkciu, a to umožniť zmluvným stranám využívať kolaterál na cezhraničnom princípe, t. j. umožniť zmluvným stranám využiť kolaterál na získanie úveru od ich domácej centrálnej banky aj vtedy, keď bol tento kolaterál emitovaný v systéme zúčtovania cenných papierov inej krajiny. CCBM a prepojenia medzi systémami SSS však túto funkciu plnia rôznymi spôsobmi. V CCBM existuje cezhraničný vzťah medzi národnými centrálnymi bankami. Tieto navzájom vystupujú ako správcovia. Pri využívaní prepojení ide o cezhraničný vzťah medzi systémami zúčtovania cenných papierov. Tieto si navzájom otvárajú súhrnné účty. Aktíva uložené v korešpondenčnej centrálnej banke sa môžu využívať iba na zabezpečenie úverových obchodov Eurosystému. Aktíva vedené prostredníctvom prepojenia sa však môžu využívať na úverové obchody Eurosystému, ako aj na akýkoľvek iný účel, ktorý si zmluvná strana zvolí. Pri využívaní prepojení medzi systémami SSS zmluvné strany vedú aktíva na svojich vlastných účtoch vo svojich domácich systémoch zúčtovania cenných papierov a nepotrebujú správcu.

KAPITOLA 7

POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY (100)

7.1.   Všeobecné poznámky

ECB vyžaduje, aby úverové inštitúcie udržiavali povinné minimálne rezervy na účtoch v národných centrálnych bankách v rámci systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Právny rámec tohto systému je ustanovený v článku 19 Štatútu ESCB, v nariadení Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka uplatňovania minimálnych rezerv Európskou centrálnou bankou (10), a v nariadení (ES) č. 1745/2003 Európskej centrálnej banky o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (11). Uplatňovanie nariadenia ECB/2003/9 zabezpečuje, že podmienky systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému sú jednotné v celej eurozóne.

Výška povinných minimálnych rezerv, ktoré má udržiavať každá inštitúcia, je stanovená vo vzťahu k základni na výpočet povinných minimálnych rezerv. Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému umožňuje zmluvným stranám využívať priemerovanie, čo znamená, že dodržiavanie určenej výšky rezerv sa zisťuje na základe priemeru konečných denných zostatkov na účtoch peňažných rezerv zmluvných strán počas periódy udržiavania. Povinné minimálne rezervy inštitúcií sú úročené úrokovou sadzbou pre hlavné refinančné operácie Eurosystému.

Systém povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému sleduje hlavne tieto funkcie menovej politiky:

—	Stabilizáciu úrokových sadzieb peňažného trhu: umožnenie priemerovania v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému má prispievať k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu tým, že inštitúciám poskytne stimul na vyrovnanie účinkov dočasných výkyvov likvidity.

—	Vytvorenie alebo rozšírenie štrukturálneho nedostatku likvidity: systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému prispieva k vytváraniu alebo rozširovaniu štrukturálneho nedostatku likvidity. Môže tým pomôcť zlepšiť schopnosť Eurosystému efektívne pôsobiť ako dodávateľ likvidity.

Pri uplatňovaní povinných minimálnych rezerv je ECB viazaná konať podľa cieľov Eurosystému vymedzených v článku 105 ods. 1 zmluvy a článku 2 Štatútu ESCB, ktorý okrem iného obsahuje zásadu nevyvolávať významné nežiaduce premiestňovanie alebo prevádzanie zdrojov.

7.2.   Inštitúcie, ktoré tvoria povinné minimálne rezervy

ECB v súlade s článkom 19.1 Štatútu ESCB vyžaduje, aby úverové inštitúcie so sídlom v členských štátoch udržiavali povinné minimálne rezervy. Znamená to, že aj pobočky zriadené v eurozóne subjektmi nezapísanými v obchodnom registri v eurozóne tiež podliehajú systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému. Pobočky úverových inštitúcií sídliacich v eurozóne, ktoré sa nachádzajú mimo eurozóny, tomuto systému nepodliehajú.

Inštitúcie budú automaticky zbavené povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy od začiatku periódy udržiavania, v ktorej im bolo odobraté povolenie alebo sa ho vzdali, alebo počas ktorého súdna moc alebo iný kompetentný orgán zúčastneného členského štátu prijme rozhodnutie dať inštitúciu do likvidácie. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 a nariadenia ECB/2003/9 ECB má tiež možnosť na základe nediskriminačného prístupu zbaviť niektoré inštitúcie povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy, ak by sa uložením tejto povinnosti týmto inštitúciám nedosiahli ciele systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Vo svojom rozhodnutí o každej takejto výnimke ECB berie do úvahy jedno alebo viaceré z týchto kritérií:

—	inštitúcia má osobitný účel;

—	inštitúcia nevykonáva aktívne bankové funkcie na základe hospodárskej súťaže s inými úverovými inštitúciami;

—	všetky vklady inštitúcie sú účelovo viazané na regionálnu a/alebo medzinárodnú rozvojovú pomoc.

ECB vytvára a vedie zoznam inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. ECB tiež zverejňuje zoznam všetkých inštitúcií oslobodených od povinnosti tvoriť povinné minimálne rezervy z dôvodov iných ako sú reorganizačné opatrenia (101). Zmluvné strany sa môžu opierať o tieto zoznamy pri rozhodovaní, či majú záväzky voči takej inštitúcii, ktorá sama podlieha povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy. Tieto zoznamy, ktoré sú uverejňované po závere posledného pracovného dňa Eurosystému za každý kalendárny mesiac, sa použijú na výpočet základne povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, ktorá sa začína v kalendárnom mesiaci o dva mesiace neskôr. Napríklad, zoznam uverejnený na konci februára by platil na výpočet základne povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, ktorá sa začína v apríli.

7.3.   Určovanie povinných minimálnych rezerv

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv a sadzby povinných minimálnych rezerv

Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie je vymedzená vo vzťahu k jej súvahovým položkám. Údaje zo súvahy sa oznamujú národným centrálnym bankám na základe všeobecného rámca peňažnej a bankovej štatistiky ECB (časť 7.5) (102). Pre inštitúcie podliehajúce úplnej vykazovacej povinnosti sa na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre periódu udržiavania začínajúcu o dva kalendárne mesiace používajú údaje zo súvahy vzťahujúce sa na koniec daného kalendárneho mesiaca. Napríklad pri určení povinných minimálnych rezerv, ktoré majú zmluvné strany splniť za periódu udržiavania začínajúcu v apríli, sa bude vychádzať zo základne na výpočet povinných minimálnych rezerv vypočítanej zo súvahy zostavenej ku koncu februára.

Rámec výkazníctva pre peňažnú a bankovú štatistiku ECB obsahuje možnosť zbaviť malé inštitúcie časti záťaže súvisiacej s vykazovaním. Inštitúcie, na ktoré sa uplatňuje toto ustanovenie, sú povinné vykazovať iba obmedzený súbor údajov zo súvahy za každý štvrťrok (údaje z konca štvrťroka), a to v neskoršom termíne ako väčšie inštitúcie. Pre tieto inštitúcie sa na určenie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre tri za sebou nasledujúce periódy udržiavania používajú údaje zo súvahy vykázané za konkrétny štvrťrok s dvojmesačným oneskorením. Napríklad pre výpočet základne na výpočet povinných minimálnych rezerv pre periódy udržiavania začínajúce v júni, júli a auguste by platila súvaha z konca prvého štvrťroka, t. j. z marca.

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 je ECB oprávnená do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie započítať záväzky plynúce z prijatých zdrojov spolu so záväzkami vyplývajúcimi z podsúvahových položiek inštitúcie. V skutočnosti sú však v systéme povinných minimálnych rezerv Eurosystému do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv zaradené iba záväzkové kategórie „vklady“ a „emitované dlhové cenné papiere“ (box 9).

Záväzky voči iným inštitúciám zaradeným do zoznamu inštitúcií, ktoré podliehajú systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, a záväzky voči ECB a národným centrálnym bankám nie sú zahrnuté do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. V tejto súvislosti musí byť emitent vo vzťahu ku kategórii záväzkov „emitované dlhové cenné papiere“ schopný preukázať skutočný objem týchto nástrojov v držbe iných inštitúcií podliehajúcich systému minimálnych rezerv Eurosystému, ak si ich má odpočítať zo svojej základne na výpočet minimálnych rezerv. V opačnom prípade si môže uplatniť štandardizovaný odpočet vo forme pevne stanoveného percenta (103) za túto súvahovú položku.

Výšku sadzby povinných minimálnych rezerv stanovuje ECB s ohľadom na hornú hranicu stanovenú v nariadení Rady (ES) č. 2531/98. ECB uplatňuje jednotnú nenulovú sadzbu rezerv na väčšinu položiek zahrnutých do základne na výpočet povinných minimálnych rezerv. Výška sadzby rezerv je špecifikovaná v nariadení ECB/2003/9. ECB stanovuje nulovú sadzbu na tieto kategórie záväzkov: „vklady s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky“, „vklady s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky“, „repo obchody“ a „dlhové cenné papiere s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky“ (box 9). ECB môže sadzbu povinných minimálnych rezerv kedykoľvek zmeniť. ECB oznamuje zmeny sadzby povinných minimálnych rezerv pred prvou periódou udržiavania, pre ktorú je zmena účinná.

Výpočet povinných minimálnych rezerv

Povinné minimálne rezervy každej jednotlivej inštitúcie sa vypočítavajú tak, že sa na sumu pasív podliehajúcich povinným minimálnym rezervám uplatnia sadzby rezerv podľa príslušných kategórií.

Každá inštitúcia si odpočítava odpočítateľnú položku 100 000 EUR zo svojich povinných minimálnych rezerv v každom členskom štáte, v ktorom má svoju organizačnú zložku. Takáto odpočítateľná položka sa musí poskytovať bez toho, aby to bolo na ujmu povinností inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému (104).

Určená výška povinných minimálnych rezerv sa za každú periódu udržiavania zaokrúhľuje na najbližšie euro.

BOX 9Základňa na výpočet a sadzby povinných minimálnych rezervA   Záväzky zahrnuté do základne, voči ktorým sa uplatňuje pozitívna sadzba-Vklady (105)

—	Vklady splatné na požiadanie

—	Vklady s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov

—	Vklady s výpovednou lehotou do dvoch rokov

Emitované dlhové cenné papiere

—	Dlhové cenné papiere s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov

B   Záväzky zahrnuté do základne, na ktoré sa uplatňuje nulová sadzba-Vklady (105)

—	Vklady s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky

—	Vklady s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky

—	Repo obchody

Emitované dlhové cenné papiere

—	Dlhové cenné papiere s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky

C   Záväzky vylúčené zo základne

—	Záväzky voči iným inštitúciám podliehajúcim systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému

—	Záväzky voči ECB a národným centrálnym bankám

7.4.   Udržiavanie povinných minimálnych rezerv

Perióda udržiavania povinných minimálnych rezerv

ECB uverejňuje kalendár periód udržiavania povinných minimálnych rezerv najmenej tri mesiace pred začiatkom každého roka (106). Perióda udržiavania povinných minimálnych rezerv začína v deň zúčtovania prvého hlavného refinančného obchodu, ktorý nasleduje po zasadnutí Rady guvernérov, na programe ktorého je pravidelné mesačné hodnotenie nastavenia menovej politiky. V osobitných situáciách môže byť uverejnený kalendár zmenený, napríklad keď sa posunie časový plán zasadaní Rady guvernérov.

Udržiavanie rezerv

Každá inštitúcia je povinná mať svoje povinné minimálne rezervy uložené na jednom alebo viacerých účtoch peňažných rezerv v národnej centrálnej banke v členskom štáte, v ktorom je zriadená. Pokiaľ ide o inštitúcie s viac ako jednou organizačnou zložkou v členskom štáte, za splnenie celkových povinných minimálnych rezerv všetkých domácich organizačných zložiek inštitúcie zodpovedá ústredie (107). Inštitúcia s organizačnými zložkami vo viac ako jednom členskom štáte je povinná viesť povinné minimálne rezervy v národnej centrálnej banke každého členského štátu, v ktorom má organizačnú zložku, podľa základne na výpočet povinných minimálnych rezerv platnej v danom členskom štáte.

Ako účty peňažných rezerv sa môžu využívať zúčtovacie účty inštitúcií v národných centrálnych bankách. Rezervy udržiavané na zúčtovacích účtoch sa môžu využívať na účely vnútrodenného zúčtovania. Za denný stav rezerv inštitúcie sa považuje konečný denný zostatok na jej účte peňažných rezerv.

Inštitúcia môže požiadať národnú centrálnu banku v členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo, o povolenie udržiavať všetky svoje povinné minimálne rezervy nepriamo, prostredníctvom sprostredkovateľa. Možnosť udržiavania povinných minimálnych rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa sa spravidla obmedzuje na inštitúcie, ktoré sú organizované tak, že časť správy (napr. finančné hospodárenie) obvykle vykonáva sprostredkovateľ (napr. siete sporiteľní a družstevných bánk môžu svoje rezervy centralizovať). Udržiavanie povinných minimálnych rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa podlieha ustanoveniam špecifikovaným v nariadení ECB/2003/9.

Úročenie rezerv

Povinné minimálne rezervy sú úročené počas periódy udržiavania priemernou úrokovou sadzbou ECB (váženou podľa počtu kalendárnych dní) pre hlavné refinančné operácie, ktorá sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v boxe 10. Rezervy prevyšujúce povinné minimálne rezervy sa neúročia. Úroky sa pripisujú na druhý pracovný deň NCB, ktorý nasleduje po konci periódy udržiavania, ku ktorej úrok prináleží.

BOX 10Výpočet úročenia povinných minimálnych rezervPovinné minimálne rezervy sa úročia podľa vzorca:kde:

Rt	=	úroky, ktoré pripadajú na povinné minimálne rezervy počas periódy udržiavania t,
Ht	=	priemerné denné povinné minimálne rezervy počas periódy udržiavania t,
nt	=	počet kalendárnych dní periódy udržiavania t,
rt	=	úroková sadzba pre úročenie povinných minimálnych rezerv počas periódy udržiavania t. Sadzba sa štandardne zaokrúhľuje na dve desatinné miesta,
i	=	i-ty kalendárny deň periódy udržiavania,
MRi	=	hraničná úroková sadzba poslednej hlavnej refinančnej operácie vysporiadanej v i-ty kalendárny deň alebo pred ním.

7.5.   Vykazovanie, potvrdzovanie a overovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv

Jednotlivé položky základne na výpočet povinných minimálnych rezerv vypočítavajú inštitúcie, ktoré podliehajú povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy, a oznamujú ich národným centrálnym bankám v rámci peňažnej a bankovej štatistiky ECB (príloha 4). Postupy pre oznamovanie a potvrdzovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a stanovenie výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie definuje článok 5 nariadenia ECB/2003/9.

Postup pre oznamovanie a potvrdzovanie základne na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie: Iniciatívy na výpočet povinných minimálnych rezerv inštitúcie pre príslušnú periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv sa ujme buď príslušná národná centrálna banka, alebo inštitúcia sama. Strana, ktorá vypočítala rezervy, oznámi vypočítané povinné minimálne rezervy najneskôr tri pracovné dni NCB pred začiatkom periódy udržiavania. Príslušná národná centrálna banka môže ako lehotu na oznámenie povinných minimálnych rezerv stanoviť aj skorší termín. Môže stanoviť aj dodatočné lehoty, v ktorých inštitúcia bude oznamovať zmeny základne na výpočet povinných minimálnych rezerv a akékoľvek zmeny oznámených povinných minimálnych rezerv. Potvrdzujúca strana potvrdí vypočítanú výšku povinných minimálnych rezerv najneskôr v pracovný deň NCB, ktorý predchádza začiatku periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv. Ak potvrdzujúca strana neodpovie do konca posledného pracovného dňa NCB pred začatím periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv, považuje sa to za potvrdenie výšky povinných minimálnych rezerv inštitúcie na príslušnú periódu. Po potvrdení povinné minimálne rezervy na príslušnú periódu udržiavania nie je možné zmeniť.

Pre inštitúcie, ktoré majú povolené konať ako sprostredkovatelia pre nepriame udržiavanie rezerv iných inštitúcií, sú v nariadení ECB/2003/9 stanovené osobitné požiadavky na výkazníctvo. Vedenie rezerv prostredníctvom sprostredkovateľa nemení povinnosť štatistického výkazníctva inštitúcií, ktorých rezervy spravuje sprostredkovateľ.

ECB a národné centrálne banky majú právo v rámci pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 overovať presnosť a kvalitu zhromaždených údajov.

7.6.   Neplnenie povinných minimálnych rezerv

K neplneniu povinných minimálnych rezerv dochádza, ak je priemerný denný zostatok inštitúcie na jej účte, resp. účtoch peňažných rezerv počas periódy udržiavania nižší, ako sú jej určené povinné minimálne rezervy pre zodpovedajúcu periódu udržiavania.

Ak inštitúcia úplne alebo čiastočne nedodrží povinné minimálne rezervy, ECB môže v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2531/98 uložiť niektorú z týchto sankcií:

—	povinnosť uhradiť sumu vypočítanú ako najviac päť percentuálnych bodov nad úrokovou sadzbou jednodňových refinančných obchodov z nenaplneného objemu minimálnych rezerv danej inštitúcie,

—	povinnosť uhradiť sumu vypočítanú ako najviac dvojnásobok úrokovej sadzby jednodňových refinančných obchodov z nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie,

—	povinnosť deponovať v ECB alebo v národných centrálnych bankách neúročené vklady až do výšky trojnásobku nenaplneného objemu povinných minimálnych rezerv danej inštitúcie. Lehota splatnosti vkladu nesmie presiahnuť obdobie, počas ktorého inštitúcia nesplnila povinnosť povinných minimálnych rezerv.

Ak inštitúcia nedodrží iné povinnosti podľa nariadení a rozhodnutí ECB, ktoré sa týkajú systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému (napr. ak príslušné údaje neboli odoslané načas alebo ak nie sú presné), ECB je oprávnená uložiť sankcie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998, ktoré sa týka právomoci Európskej centrálnej banky ukladať sankcie a nariadením Európskej centrálnej banky č. 2157/1999 z 23. septembra 1999, ktoré sa týka právomoci Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (ECB/1999/4) (108). Výkonná rada ECB môže stanovovať a uverejňovať kritériá, podľa ktorých bude uplatňovať sankcie stanovené v článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 (109).

Okrem toho Eurosystém môže v prípade závažného porušenia požiadaviek povinných minimálnych rezerv dočasne pozastaviť prístup zmluvných strán k obchodom na voľnom trhu.

PRÍLOHA 1

PRÍKLADY OPERÁCIÍ A POSTUPOV MENOVEJ POLITIKY

ZOZNAM PRÍKLADOV

Príklad 1

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pevnou úrokovou sadzbou

Príklad 2

Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 3

Emisia dlhových cenných papierov ECB prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 4

Devízový swap na stiahnutie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 5

Devízový swap na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou

Príklad 6

Opatrenia na kontrolu rizika

PRÍKLAD 1Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pevnou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne dodať trhu likviditu prostredníctvom reverzného obchodu organizovaného formou tendra s pevnou úrokovou sadzbou.Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Zmluvná strana	Ponuka (v mil. EUR)
Banka 1	30
Banka 2	40
Banka 3	70
Spolu	140

ECB sa rozhodne prideliť spolu 105 mil. EUR.Percento pridelenia je:Zmluvným stranám sa pridelí:

Zmluvná strana	Ponuka (v mil. EUR)	Pridelenie (v mil. EUR)
Banka 1	30	22,5
Banka 2	40	30,0
Banka 3	70	52,5
Spolu	140	105,0

PRÍKLAD 2Reverzný obchod na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne dodať trhu likviditu prostredníctvom reverzného obchodu na základe tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou.Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Úroková sadzba (%)	Objem (v mil. EUR)
	Banka 1	Banka 2	Banka 3	Ponuky spolu	Kumulatívne ponuky
3,15				0	0
3,10		5	5	10	10
3,09		5	5	10	20
3,08		5	5	10	30
3,07	5	5	10	20	50
3,06	5	10	15	30	80
3,05	10	10	15	35	115
3,04	5	5	5	15	130
3,03	5		10	15	145
Spolu	30	45	70	145

ECB sa rozhodne prideliť 94 mil. EUR, čo znamená, že hraničná úroková sadzba bude 3,05 %.Všetky ponuky nad 3,05 % (pre kumulatívny objem 80 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Percento pridelenia pri úrokovej sadzbe 3,05 % bude:Napríklad banke 1 sa za hraničnú úrokovú sadzbu pridelí:0,4 × 10 = 4Celkový objem pridelený banke 1 je:5 + 5 + 4 = 14Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

Zmluvné strany	Objem (v mil. EUR)
	Banka 1	Banka 2	Banka 3	Spolu
Ponuky spolu	30,0	45,0	70,0	145
Pridelenie spolu	14,0	34,0	46,0	94

„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje prostredníctvom aukcie s jednotnou úrokovou sadzbou (holandská aukcia), úroková sadzba pre všetky úspešné zmluvné strany bude 3,05 %.„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje prostredníctvom aukcie s viacerými úrokovými sadzbami (americká aukcia), na objemy prideľované zmluvným stranám sa jednotná úroková sadzba neuplatňuje; napríklad banka 1 dostane 5 mil. EUR pri 3,07 %, 5 mil. EUR pri 3,06 % a 4 mil. EUR pri 3,05 %.

PRÍKLAD 3Emisia dlhových cenných papierov ECB prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne stiahnuť likviditu z trhu emisiou dlhových cenných papierov prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou.Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Úroková sadzba (%)	Objem (v mil. EUR)
	Banka 1	Banka 2	Banka 3	Ponuky spolu	Kumulatívne ponuky
3,00				0	0
3,01	5		5	10	10
3,02	5	5	5	15	25
3,03	5	5	5	15	40
3,04	10	5	10	25	65
3,05	20	40	10	70	135
3,06	5	10	10	25	160
3,08	5		10	15	175
3,10		5		5	180
Spolu	55	70	55	180

ECB sa rozhodne prideliť 124,5 mil. EUR, čo znamená, že hraničná úroková sadzba je 3,05 %.Všetky ponuky pod 3,05 % (pre kumulatívny objem 65 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Pridelenie pri úrokovej sadzbe 3,05 % bude:Napríklad banke 1 sa pri hraničnej úrokovej sadzbe pridelí:0,85 × 20 = 17Celkový objem pridelený banke 1 bude:5 + 5 + 5 + 10 + 17 = 42Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

Zmluvné strany	Objem (v mil. EUR)
	Banka 1	Banka 2	Banka 3	Spolu
Ponuky spolu	55,0	70,0	55,0	180
Pridelenie spolu	42,0	49,0	33,5	124,5

PRÍKLAD 4Devízový swap na stiahnutie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne stiahnuť likviditu z trhu uskutočnením devízového swapu na kurz EUR/USD prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou. (Poznámka: Euro je v tomto prípade obchodované s prémiou.)Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Swapové body (x 10 000)	Objem (v mil. EUR)
	Banka 1	Banka 2	Banka 3	Ponuky spolu	Kumulatívne ponuky
6,84				0	0
6,80	5		5	10	10
6,76	5	5	5	15	25
6,71	5	5	5	15	40
6,67	10	10	5	25	65
6,63	25	35	40	100	165
6,58	10	20	10	40	205
6,54	5	10	10	25	230
6,49		5		5	235
Spolu	65	90	80	235

ECB sa rozhodne prideliť 158 mil. EUR, čo znamená, že hraničný swapový bod bude 6,63. Všetky ponuky nad 6,63 (pre kumulatívny objem 65 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Percento pridelenia pri hranici 6,63 swapového bodu bude:Napríklad pri hraničnom swapovom bode sa banke 1 pridelí:0,93 × 25 = 23,25Celkový objem pridelený banke 1 bude:5 + 5 + 5 + 10 + 23,25 = 48,25Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

Zmluvné strany	Objem (v mil. EUR)
	Banka 1	Banka 2	Banka 3	Spolu
Ponuky spolu	65,0	90,0	80,0	235,0
Pridelenie spolu	48,25	52,55	57,20	158,0

ECB stanoví pre operáciu spotový výmenný kurz EUR/USD na 1,1300.„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (holandskej) aukcie s jednotnou sadzbou, Eurosystém nakúpi ku dňu začatia obchodu 158 000 000 EUR a predá 178 540 000 USD. V deň splatnosti obchodu Eurosystém predá 158 000 000 EUR a kúpi 178 644 754 USD (forwardový výmenný kurz predstavuje 1,130663 = 1,1300 + 0,000663).„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (americkej) aukcie s viacerými úrokovými sadzbami, Eurosystém vymení objemy eur a amerických dolárov tak, ako to zobrazuje tabuľka:

Spotová transakcia			Forwardová transakcia
Výmenný kurz	Nákup EUR	Predaj USD	Výmenný kurz	Predaj EUR	Nákup USD
1,1300			1,130684
1,1300	10 000 000	11 300 000	1,130680	10 000 000	11 306 800
1,1300	15 000 000	16 950 000	1,130676	15 000 000	16 960 140
1,1300	15 000 000	16 950 000	1,130671	15 000 000	16 960 065
1,1300	25 000 000	28 250 000	1,130667	25 000 000	28 266 675
1,1300	93 000 000	105 090 000	1,130663	93 000 000	105 151 659
1,1300			1,130658
1,1300			1,130654
1,1300			1,130649
Spolu	158 000 000	178 540 000		158 000 000	178 645 339

PRÍKLAD 5Devízový swap na dodanie likvidity prostredníctvom tendra s pohyblivou úrokovou sadzbouECB sa rozhodne dodať trhu likviditu uskutočnením devízového swapu na kurz EUR/USD formou tendra s pohyblivou úrokovou sadzbou. (Poznámka: Euro je v tomto prípade obchodované s prémiou.)Tri zmluvné strany predložia tieto ponuky:

Swapové body (x 10 000)	Objem (v mil. EUR)
	Banka 1	Banka 2	Banka 3	Ponuky spolu	Kumulatívne ponuky
6,23
6,27	5		5	10	10
6,32	5		5	10	20
6,36	10	5	5	20	40
6,41	10	10	20	40	80
6,45	20	40	20	80	160
6,49	5	20	10	35	195
6,54	5	5	10	20	215
6,58		5		5	220
Spolu	60	85	75	220

ECB sa rozhodne prideliť 197 mil. EUR, čo znamená, že hraničný swapový bod je 6,54. Všetky ponuky pod 6,54 (pre kumulatívny objem 195 mil. EUR) sa uspokoja v plnom rozsahu. Percento pridelenia pri úrovni 6,54 swapového bodu bude:Napríklad banke 1 sa pri hraničnom swapovom bode pridelí:0,10 × 5 = 0,5Celkový objem pridelený banke 1 bude:5 + 5 + 10 + 10 + 20 + 5 + 0,5 = 55,5Výsledky pridelenia možno zhrnúť takto:

Zmluvné strany	Objem (v mil. EUR)
	Banka 1	Banka 2	Banka 3	Spolu
Ponuky spolu	60,0	85,0	75,0	220
Pridelenie spolu	55,5	75,5	66,0	197

ECB stanoví pre operáciu spotový výmenný kurz EUR/USD na 1,1300.„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (holandskej) aukcie s jednotnou sadzbou, predá Eurosystém ku dňu začatia operácie 197 000 000 EUR a kúpi 222 610 000 USD. V deň splatnosti operácie Eurosystém nakúpi 197 000 000 EUR a predá 222 738 838 USD (forwardový výmenný kurz predstavuje 1,130654 = 1,1300 + 0,000654).„“Ak sa prideľovanie uskutočňuje na základe (americkej) aukcie s viacerými sadzbami, Eurosystém vymení objemy eur a amerických dolárov tak, ako to zobrazuje tabuľka:

Spotová transakcia			Forwardová transakcia
Výmenný kurz	Predaj EUR	Nákup USD	Výmenný kurz	Nákup EUR	Predaj USD
1,1300			1,130623
1,1300	10 000 000	11 300 000	1,130627	10 000 000	11 306 270
1,1300	10 000 000	11 300 000	1,130632	10 000 000	11 306 320
1,1300	20 000 000	22 600 000	1,130636	20 000 000	22 612 720
1,1300	40 000 000	45 200 000	1,130641	40 000 000	45 225 640
1,1300	80 000 000	90 400 000	1,130645	80 000 000	90 451 600
1,1300	35 000 000	39 550 000	1,130649	35 000 000	39 572 715
1,1300	2 000 000	2 260 000	1,130654	2 000 000	2 261 308
1,1300			1,130658
Spolu	197 000 000	222 610 000		197 000 000	222 736 573

PRÍKLAD 6Opatrenia na kontrolu rizikaPríklad ilustruje rámec kontroly rizika uplatňovaný na podkladové aktíva používané v obchodoch Eurosystému na dodanie likvidity (110). Vychádza z predpokladu, že zmluvná strana sa zúčastňuje na týchto operáciách menovej politiky Eurosystému:

—	hlavná refinančná operácia, začínajúca sa 28. júla 2004 a končiaca sa 4. augusta 2004, v ktorej je zmluvnej strane pridelených 50 mil. EUR pri úrokovej sadzbe 4,24 %,

—	dlhodobejšia refinančná operácia, začínajúca sa 29. júla 2004 a končiaca sa 21. októbra 2004, v ktorej je zmluvnej strane pridelených 45 mil. EUR pri úrokovej sadzbe 4,56 %,

—	hlavná refinančná operácia, začínajúca sa 4. augusta 2004 a končiaca sa 11. augusta 2004, v ktorej je zmluvnej strane pridelených 35 mil. EUR pri úrokovej sadzbe 4,26 %.

Vlastnosti podkladových aktív prvého stupňa, ktoré zmluvná strana použila na krytie týchto obchodov sú v tabuľke 1:Tabuľka 1 Podkladové aktíva prvého stupňa použité v obchodoch

Vlastnosti
Názov	Trieda aktív	Dátum splatnosti	Vymedzenie kupónu	Frekvencia kupónu	Zostatková splatnosť	Zrážka pri ocenení
Aktívum A	nástroj krytý aktívami	29. 8. 2006	pevná sadzba	6 mesiacov	2 roky	3,50 %
Aktívum B	vládny dlhopis	19. 11. 2008	pohyblivá sadzba	12 mesiacov	4 roky	0,50 %
Aktívum C	podnikový dlhopis	12. 5. 2015	nulový kupón		>10 rokov	15,00 %

Ceny v % (vrátane alikvotného úroku) (111)
28.7.2004	29.7.2004	30.7.2004	2.8.2004	3.8.2004	4.8.2004	5.8.2004
102,63	101,98	100,55	101,03	100,76	101,02	101,24
	98,35	97,95	98,15	98,56	98,73	98,57
					55,01	54,87

Systém rezervácie (earmarking)V tomto prípade sa predpokladá, že obchody sa vykonávajú v národnej centrálnej banke pomocou systému, v ktorom sú podkladové aktíva rezervované pre každý obchod. V systémoch rezervácie sa oceňovanie podkladových aktív uskutočňuje denne. Spôsob kontroly rizika možno opísať takto (tiež v tabuľke 2):

1.

Dňa 28. júla 2004 zmluvná strana uzavrie s národnou centrálnou bankou dohodu o spätnom odkúpení, v ktorej centrálna banka nakúpi aktíva A za 50,6 mil. EUR. Aktívum A je nástroj krytý aktívami s pevným kupónom so splatnosťou 29. augusta 2006. Má teda zostatkovú splatnosť dva roky, preto vyžaduje zrážku pri ocenení 3,5 %. Trhová cena aktíva A na jeho referenčnom trhu je v ten deň 102,63 %, v čom je zahrnutý aj alikvotný úrok z kupónu. Od zmluvnej strany sa vyžaduje, aby dodala aktíva A v objeme, ktorý pri odpočítaní zrážky pri ocenení 3,5 % presahuje pridelený objem 50 mil. EUR. Zmluvná strana preto dodá aktívum A v menovitej hodnote 50,6 mil. EUR, ktorého upravená trhová hodnota v ten deň predstavuje 50 113 203 EUR.

2.

Dňa 29. júla 2004 zmluvná strana uzavrie s národnou centrálnou bankou dohodu o spätnom odkúpení, v ktorej centrálna banka nakúpi aktíva A za 21 mil. EUR (trhová cena 101,98 %, zrážka pri ocenení 3,5 %) a aktíva B za 25 mil. EUR (trhová cena 98,35 %). Aktívum B je vládny dlhopis s kupónom určeným pohyblivou úrokovou sadzbou, na ktorý sa uplatňuje zrážka pri ocenení 0,5 %. Upravená trhová hodnota aktíva A a aktíva B v ten deň predstavuje 45 130 810 EUR, to znamená, že presahuje požadovanú sumu 45 000 000 EUR. Dňa 29. júla 2004 sú podkladové aktíva hlavnej refinančnej operácie začatej 28. júla 2004 precenené. Pri trhovej cene 101,98 % je trhová cena aktíva A upravená zrážkou pri ocenení ešte vždy v medziach dolnej a hornej hraničnej úrovne. Pôvodne založený kolaterál sa teda považuje za dostatočný na zabezpečenie prideleného pôvodného objemu likvidity, ako aj alikvotného úroku vo výške 5 889 EUR.

3.

Dňa 30. júla 2004 sa podkladové aktíva precenia: trhová cena aktíva A bude 100,55 % a aktíva B 97,95 %. Alikvotný úrok je 11 778 EUR z hlavnej refinančnej operácie začatej 28. júla 2004 a 5 700 EUR z dlhodobejšej refinančnej operácie začatej 29. júla 2004. V dôsledku toho upravená trhová cena aktíva A v prvej transakcii klesne pod sumu obchodu, ktorý sa má zabezpečiť (dodaná likvidita plus vytvorený úrok) o 914 218 EUR, ale tiež pod dolnú hraničnú úroveň 49 761 719 EUR. Zmluvná strana dodá 950 000 EUR aktíva A v menovitej hodnote, čo po odpočítaní 3,5 % zrážky pri ocenení z trhovej ceny 100,55 % obnoví dostatočné krytie kolaterálom (112). Výzva na dodatočné vyrovnanie sa vyžaduje aj v druhom obchode, pretože upravená trhová cena podkladových aktív použitých v obchode (44 741 520 EUR) je pod dolnou hraničnou úrovňou (44 780 672 EUR). Zmluvná strana preto dodá aktíva B v hodnote 270 000 EUR s upravenou trhovou hodnotou 263 143 EUR.

4.	V dňoch 2. a 3. augusta 2004 dôjde k preceneniu podkladových aktív, z ktorého nevyplýva potreba výzvy na dodatočné vyrovnanie pre obchody uzavreté 28. a 29. júla 2004.

5.

Dňa 4. augusta 2004 zmluvná strana splatí likviditu dodanú na základe hlavného refinančného obchodu začatého 28. júla 2004 vrátane alikvotného úroku 41 222 EUR. Národná centrálna banka vráti aktíva A v menovitej hodnote 51 550 000 EUR. V ten istý deň zmluvná strana uzavrie s národnou centrálnou bankou novú dohodu o spätnom odkúpení, centrálna banka nakúpi aktíva C za 75 mil. EUR v menovitej hodnote. Keďže aktívum C je podnikový dlhopis s nulovým kupónom a so zostatkovou splatnosťou viac ako 10 rokov, vyžaduje sa zrážka pri ocenení vo výške 15 %. Zodpovedajúca trhová hodnota upravená zrážkou pri ocenení v ten deň bude 35 068 875 EUR. Precenenie aktív dlhodobejšej refinančnej operácie, ktorá začala 29. júla 2004 ukáže, že upravená trhová hodnota dodaných aktív prevyšuje hornú hraničnú úroveň o približne 262 000 EUR, v dôsledku čoho národná centrálna banka vráti zmluvnej strane aktíva B v menovitej hodnote 262 000 EUR (113).

„“Systém združovania (pooling)V tomto prípade sa predpokladá, že obchody vykonáva národná centrálna banka pomocou systému združovania. Aktíva zahrnuté do spoločného fondu aktív, ktorý používa zmluvná strana, nie sú priradené k nijakým konkrétnym obchodom.Aj v tomto príklade dochádza k rovnakej postupnosti obchodov ako v predchádzajúcom príklade, ktorý ilustruje systém rezervácie. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že v dňoch preceňovania musí upravená trhová hodnota všetkých aktív združených do spoločného fondu kryť celkový objem všetkých nevysporiadaných obchodov zmluvnej strany s národnou centrálnou bankou. Výzva na dodatočné vyrovnanie 1 178 398 EUR z 30. júla 2004 je v tomto príklade rovnaká ako výzva vyžadovaná v systéme rezervácie. Zmluvná strana dodá aktíva A v menovitej hodnote 1 300 000 EUR, čo po odpočítaní zrážky pri ocenení 3,5 % z trhovej ceny 100,55 % obnoví dostatočné krytie kolaterálom.Dňa 04. augusta 2004, keď sa hlavná refinančná operácia uzavretá 28. júla 2004 stane splatnou, si zmluvná strana môže ponechať aktíva na zálohovom majetkovom účte. Aktívum tiež možno vymeniť za iné aktívum, ako je uvedené v príklade, keď na pokrytie dodanej likvidity a úroku akumulovaného vo všetkých refinančných obchodoch sú aktíva A v menovitej hodnote 51,9 mil. EUR nahradené aktívami C v menovitej hodnote 75,5 mil. EUR.Rámec kontroly rizika v systéme združovania aktív je opísaný v tabuľke 3.

Tabuľka 2 Systém rezervácie

Dátum	Nesplatené obchody	Dátum začatia	Dátum ukončenia	Úroková sadzba	Dodaná likvidita	Alikvotný úrok	Celkový objem na pokrytie	Dolný hraničný objem	Horný hraničný objem	Upravená trhová hodnota	Výzva na dodatočné vyrovnanie
28.7.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	—	50 000 000	49 750 000	50 250 000	50 113 203	—
29.7.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	5 889	50 005 889	49 755 859	50 255 918	49 795 814	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	—	45 000 000	45 775 000	45 225 000	45 130 810	—
30.7.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	11 778	50 011 778	49 761 719	50 261 837	49 097 560	– 914 218
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	5 700	45 005 700	44 780 672	45 230 729	44 741 520	– 264 180
2.8.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	29 444	50 029 444	49 779 297	50 279 592	50 258 131	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	22 800	45 022 800	44 797 686	45 247 914	45 152 222	—
3.8.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	35 333	50 035 333	49 785 157	50 285 510	50 123 818	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	28 500	45 028 500	44 803 358	45 253 643	45 200 595	—
4.8.2004	Hlavné refinančné operácie	4.8.2004	11.8.2004	4,26	35 000 000	—	35 000 000	34 825 000	35 175 000	35 068 875	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	34 200	45 034 200	44 809 029	45 259 371	45 296 029	261 829
5.8.2004	Hlavné refinančné operácie	4.8.2004	11.8.2004	4,26	35 000 000	4 142	35 004 142	34 829 121	35 179 162	34 979 625	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	39 900	45 039 900	44 814 701	45 265 100	45 043 420	—

Tabuľka 3 Systém združovania

Dátum	Nesplatené obchody	Dátum začatia	Dátum ukončenia	Úroková sadzba	Dodaná likvidita	Alikvotný úrok	Celkový objem na pokrytie	Dolný hraničný objem (114)	Horný hraničný objem (115)	Upravená trhová hodnota	Výzva na dodatočné vyrovnanie
28.7.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	—	50 000 000	49 750 000	Neuplatňuje sa	50 113 203	—
29.7.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	5 889	95 005 889	94 530 859	Neuplatňuje sa	94 926 624	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	—
30.7.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	11 778	95 017 478	94 542 390	Neuplatňuje sa	93 839 080	–1 178 398
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	5 700
2.8.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	29 444	95 052 244	94 576 983	Neuplatňuje sa	95 487 902	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	22 800
3.8.2004	Hlavné refinančné operácie	28.7.2004	4.8.2004	4,24	50 000 000	35 333	95 063 833	94 588 514	Neuplatňuje sa	95 399 949	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	28 500
4.8.2004	Hlavné refinančné operácie	4.8.2004	11.8.2004	4,26	35 000 000	—	80 034 200	79 634 029	Neuplatňuje sa	80 333 458	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	34 200
5.8.2004	Hlavné refinančné operácie	4.8.2004	11.8.2004	4,26	35 000 000	4 142	80 044 042	79 643 821	Neuplatňuje sa	80 248 396	—
	Dlhodobejšie refinančné operácie	29.7.2004	27.10.2004	4,56	45 000 000	39 900