EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie
Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex
Dokument 32010O0013
2010/598/EU: Guideline of the European Central Bank of 16 September 2010 amending Guideline ECB/2000/7 on Monetary Policy Instruments and Procedures of the Eurosystem (ECB/2010/13)
2010/598/EU: Usmernenie Európskej centrálnej banky zo 16. septembra 2010 , ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2000/7 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (ECB/2010/13)
2010/598/EU: Usmernenie Európskej centrálnej banky zo 16. septembra 2010 , ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2000/7 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (ECB/2010/13)
Ú. v. EÚ L 267, 9.10.2010, s. 21 – 55
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Už nie je účinné, Dátum ukončenia platnosti: 31/12/2011; Zrušil 32011O0014
|
9.10.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 267/21 |
USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
zo 16. septembra 2010,
ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2000/7 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému
(ECB/2010/13)
(2010/598/EÚ)
RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 ods. 2 prvú zarážku,
so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 12.1 a článok 14.3 v spojení s článkom 3.1 prvou zarážkou, článkom 18.2 a článkom 20 prvým odsekom,
keďže:
|
(1) |
Dosiahnutie jednotnej menovej politiky si vyžaduje vymedzenie nástrojov a postupov, ktoré má používať Eurosystém pozostávajúci z národných centrálnych bánk (NCB) členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „zúčastnené členské štáty“), a z Európskej centrálnej banky (ECB), aby sa táto politika uskutočňovala jednotne vo všetkých zúčastnených členských štátoch. |
|
(2) |
ECB má právomoc prijímať usmernenia potrebné na uskutočňovanie menovej politiky Eurosystému a NCB sú povinné konať v súlade s týmito usmerneniami. |
|
(3) |
Usmernenie ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (1) by sa malo zmeniť a doplniť tak, aby odrážalo zmeny pri vymedzovaní a uskutočňovaní postupov a operácií menovej politiky Eurosystému. Najdôležitejšími zmenami sú tieto: a) revízia rámca na kontrolu rizika pre úverové operácie Eurosystému; b) zabezpečenie súladu pri riešení prípadov nedodržania povinnosti; c) rozšírenie a posilnenie ustanovení o opatreniach, ktoré môže Eurosystém na základe vlastného posúdenia uplatniť ako reakciu na obavy spojené s finančným zdravím zmluvnej strany; d) umožnenie, aby Rada guvernérov rozhodovala o tom, že ECB môže za výnimočných okolností centralizovaným spôsobom uskutočňovať priame obchody; e) zníženie rizika spojeného so spätným nadobudnutím práv a s povinnosťou vrátiť aktíva (claw back risk) s cieľom znížiť kreditné a právne riziká, a to pomocou obmedzení umiestnenia pôvodcov cenných papierov krytých aktívami a umiestnenia podkladových aktív cenných papierov krytých aktívami na krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP); f) zavedenie nových kritérií akceptovateľnosti na vlastné použitie krytých dlhopisov, ktoré nie sú emitované v súlade s PKIPCP (štruktúrované kryté dlhopisy) a ktorých podkladovými aktívami sú úvery na nehnuteľnosti určené na bývanie; g) pridanie nových pojmov do dodatku 2 k prílohe I a presnejšie vymedzenie ostatných pojmov; h) zmena a doplnenie dodatku 4 k prílohe I, aby odrážal zmeny v štatistických nariadeniach; i) zosúladenie ustanovení a zavedenie iných drobných zmien a doplnení, ktoré zvýšia konzistentnosť a prehľadnosť, |
PRIJALA TOTO USMERNENIE:
Článok 1
Usmernenie ECB/2000/7 sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
Príloha I k usmerneniu ECB/2000/7 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohami I a II k tomuto usmerneniu. |
|
2. |
Príloha II k usmerneniu ECB/2000/7 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou III k tomuto usmerneniu. |
Článok 2
Overovanie
Národné centrálne banky pošlú ECB podrobnosti o textoch a spôsoboch, pomocou ktorých zamýšľajú dosiahnuť súlad s týmto usmernením, najneskôr do 9. októbra 2010.
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
1. Toto usmernenie nadobúda účinnosť druhým dňom nasledujúcim po jeho prijatí.
2. Prílohy I a III sa uplatňujú odo dňa nasledujúceho po uverejnení tohto usmernenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
3. Príloha II sa uplatňuje od 1. januára 2011.
Článok 4
Adresáti
Toto usmernenie je určené národným centrálnym bankám zúčastnených členských štátov.
Vo Frankfurte nad Mohanom 16. septembra 2010
Za Radu guvernérov ECB
prezident ECB
Jean-Claude TRICHET
(1) Ú. v. ES L 310, 11.12.2000, s. 1.
PRÍLOHA I
Príloha I k usmerneniu ECB/2000/7 sa mení a dopĺňa takto:
1. V úvode sa poznámka pod čiarou (1) nahrádza takto:
|
„(1) |
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky používa v súlade s článkom 282 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pojem ‚Eurosystém‘ ako výraz, ktorým sa označuje zloženie, v akom Európsky systém centrálnych bánk vykonáva svoje základné úlohy; Eurosystém sa teda skladá z Európskej centrálnej banky a z národných centrálnych bánk tých členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.“ |
2. Oddiel 1.1 sa nahrádza takto:
„Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) pozostáva z Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk (NCB) členských štátov Európskej únie (EÚ) (1). Činnosti ESCB sa vykonávajú v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len ‚štatút ESCB‘). ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacími právomocami. V tejto súvislosti Rada guvernérov ECB zodpovedá za formuláciu menovej politiky, zatiaľ čo Výkonná rada je poverená vykonávaním menovej politiky na základe rozhodnutí a usmernení Rady guvernérov. V rozsahu, ktorý sa považuje za možný a primeraný, a s cieľom zabezpečiť prevádzkovú efektívnosť sa ECB obracia na národné centrálne banky (2), aby vykonávali operácie, ktoré tvoria súčasť úloh Eurosystému. Ak je to potrebné na implementáciu menovej politiky, národné centrálne banky si môžu s členmi Eurosystému vymieňať jednotlivé informácie, ako sú napr. prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú zmluvných strán zúčastňujúcich sa na operáciách Eurosystému (3). Uskutočňovanie operácií menovej politiky Eurosystému sa vo všetkých členských štátoch (4) riadi jednotnými podmienkami.
3. Oddiel 1.2 sa nahrádza takto:
„Podľa článku 127 ods. 1 zmluvy hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bol dotknutý tento hlavný cieľ, Eurosystém musí podporovať všeobecné hospodárske politiky v Európskej únii. Pri sledovaní svojich cieľov musí Eurosystém konať v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou, a tým podporovať efektívne rozdeľovanie zdrojov.“
4. Oddiel 1.3.1 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Úvodná časť sa nahrádza takto: „Operácie na voľnom trhu zohrávajú v menovej politike Eurosystému dôležitú úlohu z hľadiska usmerňovania úrokových sadzieb, riadenia likvidity na trhu a signalizovania zámerov menovej politiky. Eurosystém má na uskutočňovanie operácií na voľnom trhu k dispozícii päť druhov nástrojov. Najdôležitejším nástrojom sú reverzné obchody (realizovateľné na základe dohôd o spätnom odkúpení alebo zabezpečených úverov). Eurosystém môže využívať aj priame obchody, emisiu dlhových certifikátov ECB, devízové swapy a prijímamie termínovaných vkladov. Operácie na voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o nástroji, ktorý sa má použiť, a o podmienkach jeho použitia. Operácie sa môžu vykonávať na základe štandardných tendrov, rýchlych tendrov alebo dvojstranných operácií (5). Z hľadiska cieľov, pravidelnosti a postupov možno operácie Eurosystému na voľnom trhu rozdeliť do týchto štyroch kategórií (pozri tiež tabuľku 1): |
|
b) |
Tretia zarážka sa nahrádza takto: „Dolaďovacie operácie sa vykonávajú ad hoc s cieľom riadiť likviditu na trhu a regulovať úrokové sadzby, najmä na zmiernenie vplyvu nečakaných výkyvov likvidity na úrokové sadzby. Dolaďovacie operácie sa môžu uskutočňovať v posledný deň periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv, a to na vyrovnanie nerovnováhy v stave likvidity, ktorá sa mohla nahromadiť od pridelenia finančných prostriedkov v poslednej hlavnej refinančnej operácii. Dolaďovacie operácie sa uskutočňujú predovšetkým ako reverzné obchody, ale môžu mať aj formu buď devízových swapov, alebo prijatých termínovaných vkladov. Nástroje a postupy uplatňované pri uskutočňovaní dolaďovacích operácií sa prispôsobujú druhom operácií a konkrétnym cieľom týchto operácií. Dolaďovacie operácie zvyčajne uskutočňujú národné centrálne banky prostredníctvom rýchlych tendrov alebo dvojstranných operácií. Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dolaďovacie dvojstranné operácie vykonávať samotná ECB.“ |
|
c) |
Štvrtá zarážka sa nahrádza takto: „Eurosystém môže okrem toho vykonávať štrukturálne operácie, a to prostredníctvom emisie dlhových certifikátov ECB, reverzných obchodov a priamych obchodov. Tieto operácie sa vykonávajú vždy, keď ECB chce upravovať štrukturálnu pozíciu Eurosystému voči finančnému sektoru (pravidelne alebo nepravidelne). Štrukturálne operácie vo forme reverzných obchodov a emisie dlhových nástrojov vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom štandardných tendrov. Štrukturálne operácie vo forme priamych obchodov zvyčajne vykonávajú národné centrálne banky prostredníctvom dvojstranných operácií. Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže štrukturálne operácie vykonávať samotná ECB.“ |
5. V tabuľke 1 v oddiele 1.3 v štvrtom riadku tretieho stĺpca sa pojem „Emisia dlhových cenných papierov“ nahrádza pojmom „Emisia dlhových certifikátov ECB“.
6. Oddiel 1.4 sa nahrádza takto:
„Rámec menovej politiky Eurosystému je formulovaný tak, aby sa zabezpečila účasť širokého okruhu zmluvných strán. Inštitúcie, ktoré podliehajú požiadavke na povinné minimálne rezervy v súlade s článkom 19.1 štatútu ESCB, môžu využívať automatické operácie a môžu sa zúčastňovať na operáciách na voľnom trhu prostredníctvom štandardných tendrov, ako aj priamych obchodov. Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, aby sa zúčastňovali na dolaďovacích operáciách. V prípade devízových swapov uskutočňovaných na účely menovej politiky sa využívajú aktívni účastníci devízového trhu. Súbor zmluvných strán pre tieto operácie sa obmedzuje na tie inštitúcie vybrané pre devízové intervenčné operácie Eurosystému, ktoré majú sídlo v eurozóne.“
7. Odsek 2.1 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V prvom odseku sa druhá zarážka nahrádza takto: „Zmluvné strany musia byť finančne zdravé. Mali by podliehať najmenej jednej forme harmonizovaného dohľadu EÚ/EHP vykonávaného vnútroštátnymi orgánmi (6). Vzhľadom na svoju osobitnú inštitucionálnu povahu podľa práva EÚ môžu byť inštitúcie v zmysle článku 123 ods. 2 zmluvy, ktoré sú finančne zdravé a ktoré podliehajú dohľadu porovnateľnému s dohľadom vykonávaným príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, akceptované ako zmluvné strany. Ako zmluvné strany môžu byť akceptované aj finančne zdravé inštitúcie podliehajúce neharmonizovanému dohľadu vnútroštátnych orgánov, ktorý je porovnateľný s harmonizovaným dohľadom EÚ/EHP, napr. pobočky zriadené v eurozóne inštitúciami, ktoré sú zaregistrované mimo EHP. |
|
b) |
Tretí odsek sa nahrádza takto: „Inštitúcia môže využívať automatické operácie Eurosystému a operácie na voľnom trhu založené na štandardných tendroch iba prostredníctvom národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom je zaregistrovaná. Ak má inštitúcia organizačné zložky (ústredie alebo pobočky) vo viac ako jednom členskom štáte, každá organizačná zložka má prístup k týmto operáciám prostredníctvom národnej centrálnej banky členského štátu, v ktorom má sídlo, pričom platí, že v jednotlivých členských štátoch môže ponuky inštitúcie predkladať iba jedna organizačná zložka (buď ústredie, alebo určená pobočka).“ |
8. Oddiel 2.2 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Druhý odsek sa nahrádza takto: „V prípade devízových swapov uskutočňovaných na účely menovej politiky musia byť zmluvné strany schopné účinne vykonávať devízové operácie vo veľkých hodnotách za akýchkoľvek trhových podmienok. Okruh zmluvných strán pre devízové swapy zodpovedá zmluvným stranám so sídlom v eurozóne, ktoré boli vybrané na devízové intervenčné operácie Eurosystému. Kritériá a postupy uplatňované pri výbere zmluvných strán devízových intervenčných operácií sú uvedené v dodatku 3.“ |
|
b) |
Piaty odsek sa nahrádza takto: „Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dolaďovacie dvojstranné operácie vykonávať samotná ECB. Ak by ECB vykonávala dvojstranné operácie, výber zmluvných strán by v takých prípadoch uskutočňovala ECB na základe rotačného systému spomedzi tých zmluvných strán v eurozóne, ktoré sú akceptovateľné pre rýchle tendre a dvojstranné operácie, aby sa zabezpečil spravodlivý prístup.“ |
9. Odsek 2.3 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Tretí odsek sa nahrádza takto: „Týka sa to prípadov porušenia: a) pravidiel tendrov, ak zmluvná strana neprevedie dostatočnú hodnotu podkladových aktív alebo peňažných prostriedkov (7) na vyrovnanie (v deň vyrovnania) operácie alebo na jej zabezpečenie zábezpekou na takú hodnotu likvidity, ktorá jej bola v obchode na dodanie likvidity pridelená, a to až do splatnosti operácie prostredníctvom výzvy na dodatočné vyrovnanie, alebo ak neprevedie dostatok peňažných prostriedkov na vyrovnanie podľa pridelenej hodnoty operácie uzatvorenej na stiahnutie likvidity, a b) pravidiel dvojstranných operácií, ak zmluvná strana neprevedie dostatok akceptovateľných podkladových aktív alebo dostatočnú hodnotu peňažných prostriedkov na vyrovnanie hodnoty dohodnutej v dvojstranných operáciách alebo ak nezabezpečí zábezpekou nesplatenú dvojstrannú operáciu kedykoľvek až do jej splatnosti prostredníctvom výzev na dodatočné vyrovnanie. |
|
b) |
Piaty odsek sa nahrádza takto: „Opatrenie o pozastavení prístupu zmluvnej strany k operáciám prijaté voči zmluvnej strane nedodržujúcej pravidlá sa môže uplatňovať aj na pobočky tej istej inštitúcie, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch. Ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia potvrdeného napríklad jeho frekvenciou opakovania sa alebo dĺžkou trvania, zmluvnej strane možno výnimočne na určité obdobie pozastaviť účasť na všetkých budúcich operáciách menovej politiky.“ |
10. Oddiel 2.4 sa nahrádza takto:
„2.4. Pozastavenie, obmedzenie alebo vylúčenie prístupu z dôvodu obozretnosti alebo v prípade zlyhania
V súlade s ustanoveniami zmluvných alebo regulačných opatrení uplatňovaných príslušnými národnými centrálnymi bankami (alebo ECB) môže Eurosystém z dôvodu obozretnosti pozastaviť, obmedziť alebo vylúčiť prístup zmluvných strán k nástrojom menovej politiky.
Pozastavenie, obmedzenie alebo vylúčenie prístupu zmluvných strán môže byť odôvodnené aj v niektorých prípadoch, ktoré možno označiť ako ‚zlyhanie‘ zmluvnej strany, tak ako je vymedzené v zmluvných alebo regulačných opatreniach uplatňovaných národnými centrálnymi bankami.
Z dôvodu obozretnosti môže Eurosystém odmietnuť aj aktíva, obmedziť ich použitie alebo uplatniť dodatočné zrážky na aktíva, ktoré určité zmluvné strany poskytli ako zábezpeku v úverových operáciách Eurosystému.“
11. Úvodný odsek v kapitole 3 sa nahrádza takto:
„Operácie na voľnom trhu hrajú v menovej politike Eurosystému dôležitú úlohu. Používajú sa na usmerňovanie úrokových sadzieb, riadenie likvidity na trhu a signalizovanie zámerov menovej politiky. Podľa účelu, pravidelnosti a uplatňovaných postupov sa dajú operácie na voľnom trhu Eurosystému rozdeliť do štyroch kategórií: hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie, dolaďovacie operácie a štrukturálne operácie. Pokiaľ ide o použité nástroje, hlavným nástrojom Eurosystému na voľnom trhu sú reverzné obchody. Môžu sa využívať vo všetkých štyroch kategóriách operácií, zatiaľ čo dlhové certifikáty ECB sa môžu používať v štrukturálnych operáciách na stiahnutie nadbytočnej likvidity. Štrukturálne operácie sa môžu uskutočňovať aj prostredníctvom priamych obchodov, t. j. kúpy a predaja. Okrem toho má Eurosystém k dispozícii dva ďalšie nástroje na uskutočňovanie dolaďovacích operácií: devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov. V nasledujúcich oddieloch sú podrobne opísané charakteristické znaky rôznych druhov nástrojov voľného trhu, ktoré Eurosystém využíva.“
12. V oddiele 3.1.4 druhom odseku sa šiesta zarážka nahrádza takto:
„tieto operácie sa zvyčajne vykonávajú decentralizovane národnými centrálnymi bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dvojstranné dolaďovacie reverzné operácie vykonávať ECB);“.
13. V oddiele 3.2 štvrtom odseku sa štvrtá zarážka nahrádza takto:
„tieto operácie sa zvyčajne vykonávajú decentralizovane národnými centrálnymi bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže priame obchody vykonávať ECB);“.
14. Oddiel 3.3 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Druhý odsek sa nahrádza takto: „Dlhové certifikáty ECB predstavujú dlhovú povinnosť ECB voči ich držiteľovi. Dlhové certifikáty ECB sa vydávajú a uchovávajú v zaknihovanej podobe u depozitárov cenných papierov v eurozóne. ECB neukladá žiadne obmedzenia na prevoditeľnosť dlhových certifikátov. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa dlhových certifikátov ECB budú uvedené v ich emisných podmienkach.“ |
|
b) |
Tretí odsek sa nahrádza takto: „Dlhové certifikáty ECB sa vydávajú s diskontom, to znamená, že sú emitované pod menovitou hodnotou a v čase splatnosti sa splácajú v menovitej hodnote. Rozdiel medzi emisnou cenou a cenou pri splatení sa rovná časovo rozlíšenému úroku z hodnoty emisie za obdobie do splatnosti dlhového certifikátu pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Uplatňuje sa jednoduché úročenie, pri výpočte úroku sa používa metóda ‚skutočný počet dní/360‘. Výpočet emisnej ceny je uvedený v rámčeku 1.“ |
|
c) |
Rámček 1 sa nahrádza takto: |
15. V oddiele 3.4 štvrtom odseku sa piata zarážka nahrádza takto:
„tieto operácie sa zvyčajne vykonávajú decentralizovane národnými centrálnymi bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dvojstranné devízové swapy vykonávať ECB) a“.
16. V oddiele 3.5 štvrtom odseku sa piata zarážka nahrádza takto:
„prijímanie vkladov sa zvyčajne vykonáva decentralizovane národnými centrálnymi bankami (Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže dvojstranné prijímanie termínovaných vkladov (8) vykonávať ECB) a
17. V oddiele 4.1 treťom odseku sa poznámky pod čiarou č. 1 a 2 nahrádzajú takto:
|
„(1) |
Decentralizovaná technická infraštruktúra systému TARGET bola 19. mája 2008 nahradená systémom TARGET2. TARGET2 sa skladá z jednotnej zdieľanej platformy (prostredníctvom ktorej sa všetky platobné príkazy zadávajú a spracúvajú a platby prijímajú z technickej stránky rovnakým spôsobom) a prípadne z vlastných domácich účtovných systémov národných centrálnych bánk. |
|
(2) |
Prístup k jednodňovému refinančnému obchodu majú navyše len zmluvné strany, ktoré majú prístup k účtu vedenému v národnej centrálnej banke, kde môže byť transakcia vyrovnaná, napríklad v jednotnej zdieľanej platforme TARGET2.“ |
18. Oddiel 4.2 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Na konci tretieho odseku (prvý odsek pod nadpisom Podmienky prístupu) sa pridáva táto poznámka pod čiarou (*):
|
|
b) |
V siedmom odseku (druhý odsek pod nadpisom Splatnosť a úrokové podmienky) sa poznámka pod čiarou č. 12 nahrádza takto:
|
19. V oddiele 5.1.1 sa rámček 3 nahrádza takto:
20. Oddiel 5.1.3 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V prvom odseku sa úvodná časť nahrádza takto: „Štandardné tendre Eurosystému sa vyhlasujú verejne prostredníctvom tlačových agentúr a internetovej stránky ECB. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť konanie tendra priamo zmluvným stranám, ktoré nemajú prístup k tlačovým agentúram. Oznámenie o verejnom vyhlásení tendra obvykle obsahuje tieto údaje:“. |
|
b) |
V prvom odseku sa desiata zarážka nahrádza takto: „deň začatia a deň splatnosti operácie (ak je stanovený) alebo deň valuty a deň splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB);“. |
|
c) |
V prvom odseku sa sedemnásta zarážka nahrádza takto: „menovitú hodnotu certifikátov (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB) a“. |
|
d) |
V prvom odseku sa osemnásta zarážka nahrádza takto: „kód ISIN emisie (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB).“ |
21. Oddiel 5.1.4 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Tretí odsek sa nahrádza takto: „V tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou môžu zmluvné strany predkladať ponuky až s 10 rôznymi úrovňami úrokovej sadzby/ceny/swapového bodu. Eurosystém môže pri tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou za výnimočných okolností stanoviť limit na počet ponúk, ktoré môžu byť predložené. V každej ponuke musia zmluvné strany uviesť hodnotu peňažných prostriedkov, s ktorou chcú obchodovať s národnými centrálnymi bankami, a príslušnú úrokovú sadzbu (9) (10). Navrhované úrokové sadzby musia byť vyjadrené ako násobok 0,01 percentuálneho bodu. V prípade tendra devízových swapov s pohyblivou úrokovou sadzbou musia byť swapové body kótované v súlade so štandardnými trhovými zvyklosťami a ponuky musia byť vyjadrené ako násobok 0,01 swapového bodu. |
|
b) |
Siedmy odsek sa nahrádza takto: „Od zmluvných strán sa očakáva, že vždy budú schopné pokryť pridelené sumy dostatočnou hodnotou akceptovateľných podkladových aktív (11). Ak zmluvná strana nie je schopná previesť dostatočnú hodnotu podkladových aktív alebo peňažných prostriedkov na vyrovnanie sumy, ktorá jej bola pridelená v tendri, zmluvné alebo regulačné ustanovenia uplatňované príslušnou národnou centrálnou bankou umožňujú uložiť pokuty. |
22. V oddiele 5.1.5 sa tretí odsek (druhý odsek pod nadpisom Tendre v eurách s pohyblivou úrokovou sadzbou) nahrádza takto:
„Pri prideľovaní hodnôt v tendroch s pohyblivou úrokovou sadzbou na sťahovanie likvidity (ktoré možno použiť pri emisii dlhových certifikátov ECB a pri prijímaní termínovaných vkladov) sú ponuky zoradené vzostupne podľa ponúkaných úrokových sadzieb (alebo zostupne podľa ponúkaných cien). Ponuky s najnižšími úrovňami úrokových sadzieb (najvyššími úrovňami cien) sa uspokojujú ako prvé a potom sa postupne akceptujú ponuky s vyššími úrokovými sadzbami (nižšími cenovými ponukami) až do vyčerpania celkovej likvidity, ktorá sa má stiahnuť. Ak pri najvyššej akceptovanej úrovni úrokovej sadzby (najnižšej úrovni ceny) (t. j. hraničnej úrokovej sadzbe/cene) súhrnná hodnota ponúk presiahne zostávajúcu hodnotu, ktorá má byť pridelená, táto zostávajúca hodnota sa rozdelí pomerným spôsobom medzi ponuky podľa pomeru zostávajúcej hodnoty, ktorá má byť pridelená, k celkovej hodnote ponúk za hraničnú úrokovú sadzbu/cenu (pozri rámček 5). Pri emisii dlhových certifikátov ECB sa hodnota pridelená jednotlivým zmluvným stranám zaokrúhli na najbližší násobok ich menovitej hodnoty. Pri ostatných operáciách na sťahovanie likvidity sa hodnota pridelená jednotlivým zmluvným stranám zaokrúhli na najbližšie euro.“
23. Oddiel 5.1.6 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V prvom odseku sa úvodná časť nahrádza takto: „Výsledky štandardných a rýchlych tendrov sa oznamujú verejne prostredníctvom tlačových agentúr a internetovej stránky ECB. Okrem toho môžu národné centrálne banky oznámiť výsledky o pridelených prostriedkoch priamo zmluvným stranám, ktoré nemajú prístup k tlačovým agentúram. Oznámenie o výsledku verejného tendra obvykle obsahuje tieto informácie:“. |
|
b) |
Trinásta zarážka sa nahrádza takto: „deň začatia a deň splatnosti operácie (ak je stanovený) alebo deň valuty a deň splatnosti nástroja (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB);“. |
|
c) |
Šestnásta zarážka sa nahrádza takto: „menovitú hodnotu certifikátov (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB) a“. |
|
d) |
Sedemnásta zarážka sa nahrádza takto: „kód ISIN emisie (v prípade emisie dlhových certifikátov ECB).“ |
24. V oddiele 5.2 sa prvý odsek nahrádza takto:
„Národné centrálne banky môžu vykonávať operácie na základe dvojstranných operácií. Tieto operácie sa môžu využívať v dolaďovacích operáciách na voľnom trhu a v štrukturálnych priamych operáciách (12). Všeobecne sa definujú ako akékoľvek operácie, pri ktorých Eurosystém uskutočňuje transakciu s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia tendra. V tejto súvislosti sa rozlišuje medzi dvoma rôznymi druhmi dvojstranných operácií: operáciami, pri ktorých Eurosystém priamo kontaktuje zmluvné strany, a operáciami, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom búrz cenných papierov a trhových sprostredkovateľov.
25. V oddiele 5.3.1 sa tabuľka 3 nahrádza takto:
„Tabuľka 3
Bežné dni vyrovnania pre operácie Eurosystému na voľnom trhu (13)
|
Nástroj menovej politiky |
Deň vyrovnania pre operácie založené na štandardných tendroch |
Deň vyrovnania pre operácie založené na rýchlych tendroch alebo na dvojstranných postupoch |
|
Reverzné obchody |
T + 1 (14) |
T |
|
Priame obchody |
— |
Podľa trhových zvyklostí pre podkladové aktíva |
|
Emisia dlhových certifikátov ECB |
T + 2 |
— |
|
Devízové swapy |
— |
T, T + 1 alebo T + 2 |
|
Prijímanie termínovaných vkladov |
— |
T |
26. V oddiele 5.3.2 sa prvý odsek nahrádza takto:
„Operácie na voľnom trhu založené na štandardných tendroch (t. j. hlavné refinančné operácie, dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne operácie) sa bežne vyrovnávajú v prvý deň nasledujúci po dni uzatvorenia obchodu, keď je otvorený TARGET2 a všetky príslušné systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi. Vyrovnanie emisie dlhových certifikátov ECB sa však uskutočňuje na druhý deň po dni uzavretia obchodu, keď je otvorený TARGET2 a všetky príslušné systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi. Eurosystém sa zásadne usiluje vyrovnávať transakcie týkajúce sa jeho operácií na voľnom trhu v tom istom čase vo všetkých členských štátoch so všetkými zmluvnými stranami, ktoré poskytli dostatočné podkladové aktíva. V dôsledku prevádzkových obmedzení a technických vlastností systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi sa však načasovanie vyrovnania operácií na voľnom trhu v rámci dňa môže v eurozóne líšiť. Čas vyrovnania hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sa zvyčajne zhoduje s časom splatenia predchádzajúcej operácie so zodpovedajúcou splatnosťou.“
27. V oddiele 6.1 sa v druhom odseku vypúšťa poznámka pod čiarou č. 2.
28. Oddiel 6.2.1 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Piaty odsek sa nahrádza takto: „Aktíva vytvárajúce peňažné toky, ktoré kryjú cenné papiere kryté aktívami, musia spĺňať tieto požiadavky:
|
|
b) |
Šiesty odsek sa nahrádza takto: „Ak ide o štruktúrovanú emisiu, podmienkou akceptovateľnosti je, že žiadna tranža (alebo jej časť) nesmie byť podriadená iným tranžiam tej istej emisie. Tranža (alebo jej časť) sa nepovažuje za podriadenú iným tranžiam (alebo ich častiam) tej istej emisie, pokiaľ v súlade s poradím prednosti splácania stanovenom v prospekte emitenta, ktoré sa uplatňuje po doručení výzvy na predčasné splatenie, nemá žiadna iná tranža (alebo jej časť) z hľadiska splatenia (istiny a úroku) prednostné právo pred touto tranžou (alebo jej časťou), a táto tranža (alebo jej časť) je teda spomedzi rôznych tranží a ich častí štruktúrovanej emisie v poradí strát na poslednom mieste. V prípade štruktúrovaných emisií, pri ktorých prospekt emitenta upravuje doručenie výzvy na predčasné a na vymáhané splatenie, sa nepodriadenosť tranže (alebo jej časti) musí zabezpečiť na základe prednosti platieb tak v prípade výzvy na predčasné splatenie, ako aj v prípade výzvy na vymáhané splatenie.“ |
|
c) |
V deviatom odseku sa (pod nadpisom Miesto emisie) poznámka pod čiarou č. 7 (prvá poznámka pod čiarou v tomto odseku) nahrádza takto:
|
|
d) |
Desiaty odsek (prvý odsek pod nadpisom Postupy vyrovnania) sa nahrádza takto: „Dlhový nástroj musí byť prevoditeľný v zaknihovanej podobe. Musí byť vedený a vyrovnaný v eurozóne na účte v Eurosystéme alebo v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorý spĺňa normy stanovené ECB, aby bezchybnosť a realizácia podliehali právu členského štátu.“ |
|
e) |
V dvanástom odseku (jediný odsek pod nadpisom Akceptovateľné trhy) sa poznámka pod čiarou č. 13 (posledná poznámka pod čiarou) nahrádza takto:
|
|
f) |
Pätnásty odsek (druhý odsek pod nadpisom Sídlo emitenta/ručiteľa) sa nahrádza takto: „Ručiteľ musí mať sídlo v EHP okrem prípadov, keď nie je potrebná záruka na vytvorenie vysokých štandardov na hodnotenie kreditného rizika pre obchodovateľné aktíva, ktoré sú vymedzené v oddiele 6.3.2.“ |
29. Oddiel 6.2.2 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V druhom odseku (prvý odsek pod nadpisom Úverové pohľadávky) sa nahrádza takto: „Typ dlžníka/ručiteľa: Akceptovateľnými dlžníkmi a ručiteľmi sú nefinančné spoločnosti (18), subjekty verejného sektora a medzinárodné a nadnárodné inštitúcie. Každý dlžník je samostatne a jednotlivo povinný splatiť predmetnú úverovú pohľadávku v celej výške (spoludlžníci spoločne zodpovední za jednotlivé úverové pohľadávky sú vylúčení). |
|
b) |
V druhom odseku sa tretia zarážka nahrádza takto: „Sídlo dlžníka a ručiteľa: Dlžník musí mať sídlo v eurozóne. Ručiteľ musí mať tiež sídlo v eurozóne okrem prípadov, keď nie je potrebná záruka na vytvorenie vysokých štandardov na hodnotenie kreditného rizika pre neobchodovateľné aktíva, ktoré sú vymedzené v oddiele 6.3.3. Táto požiadavka sa neuplatňuje na medzinárodné a nadnárodné inštitúcie.“ |
|
c) |
V druhom odseku sa štvrtá zarážka nahrádza takto: „Štandardy na hodnotenie kreditného rizika: Kvalita úverových pohľadávok sa posudzuje podľa schopnosti úveru príslušného dlžníka alebo ručiteľa. Úverové pohľadávky musia spĺňať vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika vymedzené v pravidlách ECAF pre neobchodovateľné aktíva, ktoré sú vymedzené v oddiele 6.3.3.“ |
|
d) |
V druhom odseku sa siedma zarážka nahrádza takto: „Rozhodné právo: Úverová zmluva a dohoda medzi zmluvnou stranou a národnou centrálnou bankou o mobilizácii úverových pohľadávok ako zábezpeky (‚mobilizačná dohoda‘) sa musia riadiť právom niektorého členského štátu. Okrem toho celkový počet rôznych právnych poriadkov, ktoré možno uplatniť vo vzťahu k: a) zmluvnej strane; b) veriteľovi; c) dlžníkovi; d) ručiteľovi (ak existuje); e) úverovej zmluve a f) mobilizačnej dohode, nesmie byť vyšší ako dva.“ |
|
e) |
V druhom odseku ôsmej zarážke sa poznámka pod čiarou č. 20 nahrádza takto:
|
|
f) |
V treťom odseku (prvý odsek pod nadpisom Neobchodovateľné retailové hypotékami kryté dlhové nástroje) sa štvrtá zarážka nahrádza takto: „Sídlo emitenta: Emitent musí mať sídlo v eurozóne.“ |
|
g) |
V treťom odseku šiestej zarážke sa poznámka pod čiarou č. 22 nahrádza takto:
|
30. Oddiel 6.2.3 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Za piaty odsek (tretí odsek pod nadpisom Pravidlá používania akceptovateľných aktív) sa vkladá tento odsek: „Na účely uskutočňovania menovej politiky, najmä na účely monitorovania dodržiavania pravidiel používania akceptovateľných aktív týkajúcich sa úzkych väzieb, si Eurosystém interne vymieňa informácie o majetkových podieloch poskytnuté na tento účel orgánmi dohľadu. Tieto informácie podliehajú rovnakým štandardom utajenia, aké uplatňujú orgány dohľadu.“ |
|
b) |
Šiesty odsek (štvrtý odsek pod nadpisom Pravidlá používania akceptovateľných aktív) sa nahrádza takto: „Tieto ustanovenia o úzkych väzbách sa nevzťahujú na: a) úzke väzby medzi zmluvnou stranou a subjektom verejného sektora v EHP, ktorý je oprávnený vyberať dane, alebo v prípade, ak za dlhový nástroj ručí subjekt verejného sektora v EHP oprávnený vyberať dane; b) kryté bankové dlhopisy vydané v súlade s kritériami ustanovenými v článku 22 ods. 4 smernice o PKIPCP alebo c) prípady, keď sú dlhové nástroje chránené osobitnými právnymi zárukami porovnateľnými s nástrojmi uvedenými pod písmenom b), ako napríklad v prípade: i) neobchodovateľných retailových hypotékami krytých dlhových nástrojov (RMBD), ktoré nie sú cennými papiermi, alebo ii) štruktúrovaných krytých dlhopisov krytých hypotekárnymi úvermi určenými na bývanie (t. j. niektorých krytých dlhopisov, ktoré Európska komisia neuznala za dlhopisy emitované v súlade s PKIPCP), ktoré spĺňajú všetky kritériá vzťahujúce sa na cenné papiere kryté aktívami a ktoré sú vymedzené v oddieloch 6.2 a 6.3 a spĺňajú aj tieto kritériá (19):
|
|
c) |
Tabuľka 4 sa nahrádza takto: „Tabuľka 4 Aktíva akceptovateľné pre operácie menovej politiky Eurosystému
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
31. Oddiel 6.3.1 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Štvrtý odsek sa nahrádza takto: „Pokiaľ ide o zdroj ECAI, hodnotenie musí vychádzať z verejného ratingu. Eurosystém si vyhradzuje právo vyžiadať si akékoľvek vysvetlenie, ktoré považuje za nevyhnutné. V prípade cenných papierov krytých aktívami musí byť rating vysvetlený vo verejne dostupnej ratingovej správe, a to konkrétne v podrobnej správe pred predajom či novou emisiou, ktorej súčasťou je okrem iného komplexná analýza štrukturálnych a právnych aspektov, podrobné hodnotenie združených zábezpek, analýza účastníkov transakcie, ako aj analýza akýchkoľvek ďalších relevantných informácií o transakcii. ECAI musia okrem toho zverejňovať pravidelné monitorovacie správy o cenných papieroch krytých aktívami. Uverejňovanie týchto správ by malo byť v súlade s frekvenciou opakovania a načasovaním kupónových platieb. Súčasťou týchto správ by mala byť minimálne aktualizácia základných transakčných údajov (napr. zloženie združených zábezpek, účastníci transakcií, kapitálová štruktúra) a tiež údaje o výsledkoch.“ |
|
b) |
Piaty odsek sa nahrádza takto: „Eurosystém stanovil svoju minimálnu požiadavku na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika (svoj ‚minimálny limit kreditnej kvality‘) na úrovni ratingu ‚jedno A‘ (23). Eurosystém považuje pravdepodobnosť zlyhania v časovom horizonte jedného roka vo výške 0,10 % za zodpovedajúcu ratingu ‚jedno A‘, pričom táto hodnota sa pravidelne prehodnocuje. ECAF vychádza z vymedzenia zlyhania podľa smernice o kapitálových požiadavkách (24). Eurosystém zverejňuje najnižší ratingový stupeň, ktorý spĺňa minimálny limit kreditnej kvality pre všetky akceptované ECAI, pričom za ich rating nepreberá žiadnu zodpovednosť. Aj tento stupeň sa pravidelne prehodnocuje. Pokiaľ ide o cenné papiere kryté aktívami, Eurosystém stanovil svoju minimálnu požiadavku na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika na úrovni ratingu ‚tri A‘ (25) pri emisii. Počas životnosti cenného papiera krytého aktívami sa musí zachovať minimálny limit kreditnej kvality ‚jedno A‘. |
|
c) |
Siedmy odsek sa nahrádza takto: „Aktíva, ktorých emitentmi alebo ručiteľmi sú subjekty, ktorých peňažné prostriedky boli zmrazené a/alebo voči ktorým EÚ prijala podľa článku 75 zmluvy alebo členský štát EÚ iné opatrenia, ktoré obmedzujú použitie ich peňažných prostriedkov, alebo subjekty, voči ktorým Rada guvernérov ECB prijala rozhodnutie o pozastavení alebo vylúčení ich prístupu k operáciám na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému, môžu byť vylúčené zo zoznamu akceptovateľných aktív.“ |
32. Oddiel 6.3.2 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V prvom odseku sa druhá zarážka nahrádza takto: „Hodnotenie kreditného rizika cenných papierov krytých aktívami zo strany ECAI: V prípade cenných papierov krytých aktívami, vydaných 1. marca 2010 alebo po tomto dátume, Eurosystém vyžaduje najmenej dve hodnotenia kreditného rizika danej emisie zo strany akceptovaných ECAI. Na určenie akceptovateľnosti týchto cenných papierov sa uplatňuje pravidlo ‚druhého najlepšieho‘, čo znamená, že nielen najlepšie, ale aj druhé najlepšie dostupné hodnotenie kreditného rizika zo strany ECAI musí spĺňať minimálny limit kreditnej kvality pre cenné papiere kryté aktívami. Na základe tohto pravidla Eurosystém vyžaduje, aby obe hodnotenia kreditného rizika boli na úrovni ‚AAA‘/‚Aaa‘ pri emisii a na úrovni ‚jedno A‘ počas životnosti cenného papiera, aby sa cenné papiere pokladali za akceptovateľné. Od 1. marca 2011 musia mať všetky cenné papiere kryté aktívami bez ohľadu na dátum ich emisie aspoň dve hodnotenia kreditného rizika danej emisie zo strany akceptovaných ECAI a musia spĺňať pravidlo ‚druhého najlepšieho‘ na to, aby zostali akceptovateľnými. Pokiaľ ide o cenné papiere kryté aktívami, vydané pred 1. marcom 2010, ktoré majú iba jedno hodnotenie kreditného rizika, musia do 1. marca 2011 získať druhé hodnotenie. V prípade cenných papierov krytých aktívami, vydaných pred 1. marcom 2009, musia byť obe hodnotenia kreditného rizika na úrovni ‚jedno A‘ počas životnosti cenného papiera. V prípade cenných papierov krytých aktívami, vydaných medzi 1. marcom 2009 a 28. februárom 2010, musí byť prvé hodnotenie kreditného rizika na úrovni ‚AAA‘/‚Aaa‘ pri emisii a na úrovni ‚jedno A‘ počas životnosti cenného papiera, zatiaľ čo druhé hodnotenie kreditného rizika musí byť na úrovni ‚jedno A‘ tak pri emisii (26), ako aj počas životnosti cenného papiera. Zastupiteľné navyšované emisie (tap issuances) cenných papierov krytých aktívami sa považujú za nové emisie cenných papierov krytých aktívami. Všetky cenné papiere kryté aktívami, emitované pod tým istým kódom ISIN, musia spĺňať kritériá akceptovateľnosti platné v čase poslednej zastupiteľnej navyšovanej emisie. Pri zastupiteľných navyšovaných emisiách cenných papierov krytých aktívami, ktoré nespĺňajú kritériá akceptovateľnosti platné v čase poslednej zastupiteľnej navyšovanej emisie, sa všetky cenné papiere kryté aktívami, emitované pod tým istým kódom ISIN, považujú za neakceptovateľné. Toto pravidlo neplatí v prípade zastupiteľných navyšovaných emisií cenných papierov krytých aktívami, ktoré boli v zozname akceptovateľných aktív vedenom Eurosystémom k 10. októbra 2010, ak sa posledná zastupiteľná navyšovaná emisia uskutočnila pred týmto dátumom. Zastupiteľné navyšované emisie sa považujú za iné cenné papiere kryté aktívami. |
|
b) |
V prvom odseku tretej zarážke sa tretia podzarážka nahrádza takto: „záruka sa musí riadiť právom členského štátu EÚ a musí byť právoplatná a vo vzťahu k ručiteľovi záväzná a vymáhateľná.“ |
|
c) |
V druhom odseku sa úvodná časť v prvej zarážke nahrádza takto: „Emitenti alebo ručitelia z verejného sektora eurozóny: ak je emitentom alebo ručiteľom obchodovateľného aktíva regionálna štátna správa, orgán miestnej samosprávy alebo subjekt verejného sektora so sídlom v eurozóne v zmysle smernice o kapitálových požiadavkách, platí nasledujúci postup:“. |
|
d) |
V druhom odseku sa druhá zarážka nahrádza takto: „Emitenti alebo ručitelia zo sektora nefinančných spoločností v eurozóne: ak sa vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika obchodovateľných aktív, ktorých emitentmi alebo ručiteľmi sú nefinančné spoločnosti (27) so sídlom v eurozóne, nedajú stanoviť na základe hodnotenia kreditného rizika zo strany ECAI vzťahujúceho sa na emisiu, emitenta alebo ručiteľa, platia pravidlá ECAF pre úverové pohľadávky a zmluvné strany môžu použiť vlastný systém založený na internom ratingu (IRB), interné systémy NCB na hodnotenie kreditného rizika (ICAS) alebo ratingové nástroje (RT) tretích strán. Obchodovateľné dlhové nástroje bez ratingu vydané nefinančnými spoločnosťami nie sú zaradené do verejného zoznamu akceptovateľných obchodovateľných aktív. |
33. Oddiel 6.3.3 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V piatom odseku prvej zarážke (dlžníci alebo veritelia z verejného sektora) sa v bode ii) poznámka pod čiarou č. 35 nahrádza takto:
|
|
b) |
V piatom odseku prvej zarážke sa v bode iii) poznámka pod čiarou č. 36 nahrádza takto:
|
|
c) |
V piatom odseku druhej zarážke (Dlžníci alebo ručitelia zo sektora nefinančných spoločností) sa poznámka pod čiarou č. 37 (prvá poznámka pod čiarou v tejto zarážke) nahrádza takto:
|
|
d) |
V šiestom odseku sa tretia zarážka nahrádza takto: „záruka sa musí riadiť právom členského štátu EÚ a musí byť právoplatná a vo vzťahu k ručiteľovi záväzná a vymáhateľná.“ |
34. V oddiele 6.3.4 sa štrnásty odsek (prvý odsek pod nadpisom Ratingové nástroje tretích strán) nahrádza takto:
„Zdroje ratingových nástrojov predstavujú subjekty, ktoré hodnotia kreditné riziko dlžníkov najmä prostredníctvom kvantitatívnych modelov systematickým a mechanickým spôsobom, pričom sa popri iných informáciách opierajú o overené účtovné závierky, a ktorých hodnotenie kreditného rizika nie je určené na zverejnenie. Poskytovateľ ratingových nástrojov, ktorý by chcel pôsobiť v rámci ECAF, musí národnej centrálnej banke krajiny, v ktorej je registrovaný, podať žiadosť na základe vzoru poskytnutého Eurosystémom, ku ktorej priloží ďalšie dokumenty stanovené vo vzore žiadosti. Zmluvné strany, ktoré by chceli používať konkrétneho poskytovateľa ratingových nástrojov na účely ECAF, ktorý nie je akceptovaný Eurosystémom, musia národnej centrálnej banke krajiny, v ktorej sú registrované, podať žiadosť na základe vzoru poskytnutého Eurosystémom, ku ktorej priložia ďalšie dokumenty stanovené vo vzore žiadosti. Eurosystém na základe hodnotenia súladu s ním stanovenými kritériami akceptovateľnosti (28) rozhodne, či akceptuje poskytovateľa ratingových nástrojov.
35. V oddiele 6.4.1 sa rámček 7 nahrádza takto:
36. Oddiel 6.4.2 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Tretia zarážka sa nahrádza takto: „Eurosystém obmedzí použitie nezabezpečených dlhových nástrojov vydaných úverovou inštitúciou alebo akýmkoľvek iným subjektom, s ktorými má úverová inštitúcia úzke väzby v zmysle oddielu 6.2.3. Zmluvná strana môže takéto aktíva použiť ako zábezpeku len v takom rozsahu, aby hodnota priradená Eurosystémom takejto zábezpeke neprevýšila po uplatnení zrážok 10 % celkovej hodnoty zábezpeky poskytnutej touto zmluvnou stranou po uplatnení zrážok. Toto obmedzenie neplatí pre tie aktíva, za ktoré sa zaručil subjekt verejného sektora, ktorý je oprávnený vyberať dane, alebo ak hodnota aktív po zrážkach neprevyšuje 50 miliónov EUR. V prípade zlúčenia alebo splynutia dvoch alebo viacerých emitentov takýchto aktív alebo v prípade vytvorenia úzkych väzieb medzi takýmito emitentmi sa takíto emitenti posudzujú v súvislosti s uvedeným obmedzením ako jedna skupina emitentov len do jedného roka od dátumu zlúčenia alebo splynutia alebo od vytvorenia úzkych väzieb.“ |
|
b) |
V tabuľke 6 sa poznámka pod čiarou č. 4 nahrádza takto:
|
37. Oddiel 6.6.1 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V druhom odseku sa poznámka pod čiarou č. 52 nahrádza takto:
|
|
b) |
V treťom odseku sa poznámka pod čiarou č. 53 nahrádza takto:
|
38. V oddiele 6.7 sa tretí odsek nahrádza takto:
„Zmluvné strany, ktoré sú pobočkami úverových inštitúcií registrovaných mimo štátov EHP alebo Švajčiarska, nemôžu používať takéto aktíva ako zábezpeku.“
39. V oddiele 7.1 sa štvrtý odsek nahrádza takto:
„Pri uplatňovaní povinných minimálnych rezerv je ECB povinná konať v súlade s cieľmi Eurosystému vymedzenými v článku 127 zmluvy a článku 2 štatútu ESCB, čo okrem iného znamená aj zásadu nevyvolávania významných nežiaducich premiestňovaní alebo prevodov zdrojov.“
40. Oddiel 7.2 sa nahrádza takto:
„ECB v súlade s článkom 19.1 štatútu ESCB vyžaduje, aby úverové inštitúcie usadené v členských štátoch udržiavali povinné minimálne rezervy. To znamená, že systému povinných minimálnych rezerv v rámci Eurosystému podliehajú aj pobočky zriadené v eurozóne úverovými inštitúciami, ktoré nie sú zaregistrované v eurozóne. Pobočky zriadené mimo eurozóny úverovými inštitúciami, ktoré sú zaregistrované v eurozóne, však tomuto systému nepodliehajú.
Inštitúcie budú automaticky oslobodené od požiadaviek na povinné minimálne rezervy od začiatku periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv, v ktorej sa im povolenie odníme alebo sa ho vzdajú, alebo v ktorej súdny orgán alebo iný príslušný orgán členského štátu prijme rozhodnutie podať návrh na začatie likvidačného konania inštitúcie. V súlade s nariadením Rady (ES) č. 2531/98 a nariadením ECB/2003/9 má ECB tiež možnosť oslobodiť inštitúcie od ich povinností vyplývajúcich zo systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému na nediskriminačnom základe, ak podliehajú reorganizačným opatreniam alebo zmrazeniu peňažných prostriedkov a/alebo iným opatreniam uloženým zo strany EÚ podľa článku 75 zmluvy alebo členským štátom, ktorými sa obmedzuje použitie ich prostriedkov alebo vo vzťahu ku ktorým Rada guvernérov ECB rozhodla o pozastavení alebo vylúčení ich prístupu k operáciám na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému, alebo ak by sa uložením týchto povinností týmto inštitúciám nesplnil účel systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. Ak sa rozhodnutie ECB o takejto výnimke zakladá na účele systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, ECB berie do úvahy jedno alebo viac z týchto kritérií:
|
— |
inštitúcia je oprávnená vykonávať len funkcie so špeciálnym účelom, |
|
— |
inštitúcia má zakázané vykonávať aktívnu bankovú činnosť v rámci hospodárskej súťaže s inými úverovými inštitúciami a/alebo |
|
— |
inštitúcia má zákonnú povinnosť mať všetky svoje vklady účelovo viazané na regionálnu a/alebo medzinárodnú rozvojovú pomoc. |
ECB vytvára a vedie zoznam inštitúcií podliehajúcich systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému. ECB uverejňuje aj zoznam inštitúcií oslobodených od povinnosti udržiavať povinné minimálne rezervy podľa tohto systému z iných dôvodov, ako sú reorganizačné opatrenia alebo zmrazenie peňažných prostriedkov a/alebo iné opatrenia uložené zo strany EÚ podľa článku 75 zmluvy alebo členským štátom, ktorými sa obmedzuje používanie ich prostriedkov alebo vo vzťahu ku ktorým Rada guvernérov ECB rozhodla o pozastavení alebo vylúčení ich prístupu k operáciám na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému (29). Zmluvné strany sa môžu o tieto zoznamy opierať pri svojom rozhodovaní o tom, či majú záväzky voči inej inštitúcii, ktorá sama podlieha požiadavkám na povinné minimálne rezervy. Zoznamy, ktoré sú verejnosti prístupné po skončení pracovného času v posledný pracovný deň Eurosystému každého kalendárneho mesiaca, sú platné pre výpočet základne výpočtu povinných minimálnych rezerv za periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, ktorá sa začína v kalendárnom mesiaci o dva mesiace neskôr. Napríklad zoznam uverejnený na konci februára platí pre výpočet základne výpočtu povinných minimálnych rezerv za periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, ktorá sa začína v apríli.
41. Oddiel 7.3 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V siedmom odseku (druhom odseku pod názvom Výpočet povinných minimálnych rezerv) sa poznámka pod čiarou č. 7 nahrádza takto:
|
|
b) |
V rámčeku 9 sa poznámka pod čiarou (*) nahrádza takto:
|
42. V oddiele 7.4 sa druhý odsek (prvý odsek pod názvom Udržiavanie povinných minimálnych rezerv) nahrádza takto:
„Každá inštitúcia musí držať svoje povinné minimálne rezervy na jednom alebo viacerých účtoch rezerv v národnej centrálnej banke v členskom štáte, v ktorom je registrovaná. Pokiaľ ide o inštitúcie s viac ako jednou organizačnou zložkou v členskom štáte, za splnenie celkových povinných minimálnych rezerv všetkých domácich organizačných zložiek inštitúcie zodpovedá jej ústredie (30). Inštitúcia s organizačnými zložkami vo viac ako jednom členskom štáte je povinná držať povinné minimálne rezervy v národnej centrálnej banke každého členského štátu, v ktorom má organizačnú zložku, podľa svojej základne výpočtu povinných minimálnych rezerv v zodpovedajúcom členskom štáte.
43. Dodatok 2 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Vymedzenie pojmu „úzke väzby“ sa nahrádza takto: „Úzke väzby (close links): situácia, v ktorej je zmluvná strana prepojená s emitentom/dlžníkom/ručiteľom akceptovateľných aktív z nasledujúcich dôvodov: a) zmluvná strana vlastní priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa alebo b) emitent/dlžník/ručiteľ vlastní priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany, alebo c) tretia osoba vlastní viac ako 20 % základného imania zmluvnej strany a viac ako 20 % základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa, a to buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov.“ |
|
b) |
Vymedzenie pojmu „úverová inštitúcia“ sa nahrádza takto: „Úverová inštitúcia (credit institution): úverová inštitúcia v zmysle článku 2 a článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (31), ako sa implementovali do vnútroštátneho práva, ktorá podlieha dohľadu vykonávanému príslušným orgánom, alebo iná úverová inštitúcia v zmysle článku 123 ods. 2 zmluvy, ktorá podlieha dohľadu porovnateľnému s dohľadom vykonávaným príslušným vnútroštátnym orgánom. |
|
c) |
Vymedzenie pojmu „elektronické peniaze“ sa vypúšťa. |
|
d) |
Vkladá sa vymedzenie pojmu „podpora likvidity pri transakcii s cennými papiermi krytými aktívami“: „Podpora likvidity pri transakcii s cennými papiermi krytými aktívami (liquidity support in an ABS transaction): štrukturálne nastavenie, ktoré možno použiť na krytie dočasného výpadku peňažných tokov, ku ktorému môže dôjsť počas životnosti takejto transakcie.“ |
|
e) |
Vymedzenie pojmu „ratingové nástroje“ sa nahrádza takto: „Ratingové nástroje (rating tools): zdroj hodnotenia kreditnej kvality stanovený v rámci Eurosystému na hodnotenie kreditného rizika (ECAF), ktorý poskytujú tie subjekty, ktoré hodnotia kreditnú kvalitu dlžníkov s použitím predovšetkým kvantitatívnych modelov systematickým a mechanickým spôsobom, pričom sa opierajú okrem iného aj o overenú účtovnú závierku, a ktorých hodnotenia kreditného rizika nie sú určené na zverejnenie. Eurosystém musí tieto subjekty individuálne schváliť predtým, ako sa stanú súčasťou ECAF.“ |
|
f) |
Vymedzenie pojmu „zmluva“ sa nahrádza takto: „Zmluva (Treaty): Zmluva o fungovaní Európskej únie.“ |
44. Dodatok 4 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V oddiele 1 sa na konci názvu nariadenia (ES) č. 2533/98 vkladá nasledujúca poznámka pod čiarou (*):
|
|
b) |
Prvý odsek v oddiele 2 sa nahrádza takto: „Účelom nariadenia Európskej centrálnej banky (ES) č. 25/2009 z 19. decembra 2008 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2008/32) (32) je umožniť ECB a v súlade s článkom 5.2 štatútu ESCB národným centrálnym bankám, ktoré vykonávajú činnosť v rámci svojich možností, zbierať štatistický materiál potrebný na plnenie úloh ESCB, a najmä jeho úloha definovať a uskutočňovať menovú politiku Únie v súlade s článkom 127 ods. 2 prvou zarážkou Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Štatistické informácie zbierané v súlade s nariadením ECB/2008/32 sa používajú na stanovenie konsolidovanej bilancie sektora peňažných finančných inštitúcií (PFI), ktorej základným cieľom je poskytovať ECB celkový štatistický obraz menového vývoja zahŕňajúci agregované finančné aktíva a pasíva PFI nachádzajúcich sa v zúčastnených členských štátoch, ktoré sa chápu ako jedno hospodárske územie. |
|
c) |
V oddiele 2 sa štvrtý odsek nahrádza takto: „Po druhé spravodajské povinnosti stanovené v nariadení ECB/2008/32 musia dodržiavať zásady transparentnosti a právnej istoty. Dôvodom je skutočnosť, že uvedené nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v celej eurozóne. Ukladá povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám, ktorým môže ECB v prípade neplnenia požiadaviek ECB na vykazovanie uložiť sankcie [pozri článok 7 nariadenia (ES) č. 2533/98]. Spravodajské povinnosti sú preto jasne vymedzené a akékoľvek uplatnenie právomocí ECB v oblasti overovania alebo povinného zberu štatistických informácii sa riadi identifikovateľnými zásadami. Po tretie ECB je povinná znižovať záťaž spojenú s vykazovaním v súlade so štatistickými zásadami, ktorými sa riadi rozvoj, tvorba a šírenie štatistiky ESCB [pozri článok 3a nariadenia (ES) č. 2533/98]. Tieto zásady sú bližšie vymedzené vo verejnom záväzku Eurosystému v oblasti európskej štatistiky uverejnenom na internetovej stránke ECB.“ |
|
d) |
V oddiele 2 sa piaty odsek nahrádza takto: „Preto sa štatistický materiál zberaný národnými centrálnymi bankami podľa nariadenia ECB/2008/32 používa aj na výpočet základne výpočtu povinných minimálnych rezerv podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (33). |
|
e) |
V oddiele 2 sa šiesty odsek nahrádza takto: „Nariadenie ECB/2008/32 iba všeobecne vymedzuje aktuálnu spravodajskú skupinu a jej spravodajské povinnosti a zásady, podľa ktorých ECB a národné centrálne banky obvykle uplatňujú svoju právomoc overovať alebo povinne zbierať štatistické informácie. Podrobnosti o štatistických informáciách, ktoré sa majú vykazovať, aby sa splnili požiadavky ECB na štatistické vykazovanie, a minimálne normy, ktoré sa majú dodržiavať, sú stanovené v prílohách I až IV k nariadeniu ECB/2008/32.“ |
|
f) |
Oddiel 3 sa nahrádza takto: „Medzi PFI patria rezidentské úverové inštitúcie, ako sú vymedzené právom Únie, a všetky ostatné rezidentské finančné inštitúcie, ktorých predmetom podnikania je prijímať vklady a/alebo blízke náhrady vkladov od iných subjektov ako PFI a na vlastný účet (prinajmenšom z ekonomického hľadiska) poskytovať úvery a/alebo investovať do cenných papierov. ECB vytvára a vedie zoznam inštitúcií v súlade s touto definíciou a podľa klasifikačných zásad stanovených v prílohe I k nariadeniu ECB/2008/32. Výkonná rada ECB má právomoc vytvárať a viesť tento zoznam PFI na štatistické účely. Aktuálnu spravodajskú skupinu tvoria PFI, ktoré sú rezidentmi v eurozóne. Národné centrálne banky sú oprávnené udeľovať výnimky malým PFI v súlade s článkom 8 nariadenia ECB/2008/32. Tieto výnimky umožňujú národným centrálnym bankám uplatniť metódu ‚zostatkovej časti‘.“ |
|
g) |
Oddiel 4 sa nahrádza takto: „Na účely zostavovania konsolidovanej bilancie musia rezidentské inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v aktuálnej spravodajskej skupine, mesačne poskytovať štatistické informácie o svojich bilanciách. Ďalšie informácie sa vyžadujú štvrťročne. Štatistické informácie, ktoré sa majú vykazovať, sú bližšie uvedené v prílohe I k nariadeniu ECB/2008/32. Príslušné štatistické údaje zbierajú národné centrálne banky, ktoré musia vymedziť postupy vykazovania, ktoré sa majú dodržiavať. Nariadenie ECB/2008/32 nebráni národným centrálnym bankám, aby zbierali štatistické informácie potrebné na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie od aktuálnej spravodajskej skupiny ako súčasť širšieho rámca štatistického vykazovania, ktorý národné centrálne banky zavedú v rámci svojej pôsobnosti v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, alebo podľa ustálenej praxe a ktorý slúži na iné štatistické účely. Týmto by však nemalo byť dotknuté plnenie požiadaviek na štatistické vykazovanie ustanovených v nariadení ECB/2008/32. V osobitných prípadoch sa ECB pri plnení svojich požiadaviek môže opierať o štatistické informácie zozbierané na takéto účely. Dôsledok výnimky udeľovanej národnou centrálnou bankou, tak ako je definované vyššie, spočíva v tom, že malé PFI podliehajú zníženej spravodajskej povinnosti (čo okrem iného znamená iba štvrťročné vykazovanie), ktorá je povinná v súvislosti s povinnými minimálnymi rezervami a je uvedená v prílohe III k nariadeniu ECB/2008/32. Požiadavky na malé PFI, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, sú stanovené v článku 8 daného nariadenia. Tie PFI, ktorým bola udelená výnimka, však majú možnosť zvoliť si, či budú plniť požiadavky na vykazovanie v plnom rozsahu, alebo nie.“ |
|
h) |
V oddiele 5 sa prvý až ôsmy odsek nahrádzajú takto: „Aby sa záťaž spojená s vykazovaním znížila na minimum a aby sa pri zbere štatistických informácií predišlo prípadnej duplicite, používajú sa bilančné štatistické informácie, ktoré vykazujú PFI podľa nariadenia ECB/2008/32, aj na výpočet základne výpočtu povinných minimálnych rezerv podľa nariadenia ECB/2003/9. Spravodajské jednotky musia na štatistické účely vykazovať údaje svojej príslušnej národnej centrálnej banke podľa tabuľky 1, ktorá je súčasťou prílohy III k nariadeniu ECB/2008/32. Kolónky v tabuľke 1 označené symbolom ‚*‘ využívajú vykazujúce inštitúcie na výpočet svojej základne výpočtu povinných minimálnych rezerv (pozri rámček 9 v kapitole 7). Na správny výpočet základne výpočtu povinných minimálnych rezerv, na ktorú sa uplatňuje kladná sadzba, je potrebné podrobné členenie vkladov s dohodnutou splatnosťou nad dva roky, vkladov s výpovednou lehotou nad dva roky a záväzkov z repoobchodov úverových inštitúcií voči nasledujúcim sektorom (‚tuzemským‘ a ‚ostatných zúčastnených členských štátov‘): ‚peňažné finančné inštitúcie‘, ‚úverové inštitúcie podliehajúce požiadavkám na povinné minimálne rezervy, ECB a národné centrálne banky‘ a ‚verejná správa‘, ako aj voči ‚zvyšku sveta‘. Úverové inštitúcie, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy, okrem toho v závislosti od národných systémov zberu a bez vplyvu na úplný súlad s pojmami a zásadami klasifikácie bilancie PFI stanovenými v nariadení ECB/2008/32 môžu alternatívne vykazovať údaje potrebné na výpočet základne výpočtu povinných minimálnych rezerv s výnimkou údajov o obchodovateľných nástrojoch v súlade s tabuľkou 1a za predpokladu, že to neovplyvní pozície vyznačené tučným písmom. Príloha III k nariadeniu ECB/2008/32 obsahuje osobitné a prechodné ustanovenia a ustanovenia o zlúčeniach alebo splynutiach týkajúcich sa úverových inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním systému povinných minimálnych rezerv. Príloha III k nariadeniu ECB/2008/32 zahŕňa najmä schému vykazovania pre úverové inštitúcie v ‚zostatkovej časti‘. Úverové inštitúcie v zostatkovej časti musia vykazovať minimálne štvrťročné údaje potrebné na výpočet základne výpočtu povinných minimálnych rezerv v súlade s tabuľkou 1a. Tieto inštitúcie zabezpečujú, aby výkazy podľa tabuľky 1a plne zodpovedali definíciám a klasifikáciám použitým v tabuľke 1. Údaje o základni výpočtu povinných minimálnych rezerv inštitúcií v zostatkovej časti za tri periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv sú založené na údajoch ku koncu štvrťroka zozbieraných národnými centrálnymi bankami. Príloha III obsahuje aj ustanovenia o vykazovaní skupiny úverových inštitúcií na agregovanom základe. Po získaní povolenia od ECB môžu úverové inštitúcie podliehajúce požiadavkám na povinné minimálne rezervy v rámci územia jedného štátu vykazovať štatistické údaje týkajúce sa ich konsolidovanej základne výpočtu povinných minimálnych rezerv ako skupina za predpokladu, že všetky inštitúcie, ktorých sa to týka, sa vzdali výhody paušálnej odpočítateľnej položky z požiadavky na povinné minimálne rezervy. Výhoda paušálnej odpočítateľnej položky však zostáva pre skupinu ako celok. Ak sa skupine úverových inštitúcií povolilo, aby udržiavala povinné minimálne rezervy prostredníctvom sprostredkovateľa, ale nevyužíva výhody takéhoto vykazovania za skupinu, príslušná národná centrálna banka môže poveriť sprostredkovateľa, aby uskutočňoval agregované štatistické vykazovanie (iné ako v súvislosti so základňou výpočtu povinných minimálnych rezerv) v mene tejto skupiny úverových inštitúcií. V takomto prípade zostáva v ýhoda paušálnej odpočítateľnej položky pre každého člena skupiny. Všetky dotknuté inštitúcie sú do zoznamu peňažných finančných inštitúcií, ktorý vedie ECB, zaradené osobitne. Príloha okrem toho zahŕňa aj ustanovenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade splynutí a zlúčení týkajúcich sa úverových inštitúcií. Pojmy ‚zlúčenie alebo splynutie‘, ‚zlučované alebo splývajúce inštitúcie‘ alebo ‚nadobúdajúce inštitúcie‘ majú význam stanovený v článku 1 nariadenia ECB/2003/9. Pre periódu udržiavania povinných minimálnych rezerv, počas ktorej sa zlúčenie alebo splynutie uskutoční, sa povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítavajú a musia splniť v súlade s článkom 13 uvedeného nariadenia. Pre nasledujúcu periódu udržiavania sa požiadavka na povinné minimálne rezervy nadobúdajúcej inštitúcie vypočítava na základe základne výpočtu povinných minimálnych rezerv a prípadne na základe štatistických informácií v súlade s osobitnými pravidlami (pozri tabuľku v prílohe III k nariadeniu ECB/2008/32). Inak platia bežné pravidlá vykazovania štatistických informácií a výpočtu povinných minimálnych rezerv, ktoré sú ustanovené v článku 3 nariadenia ECB/2003/9. Príslušná národná centrálna banka môže okrem toho povoliť nadobúdajúcej inštitúcii, aby splnila svoju povinnosť vykazovať štatistické informácie prostredníctvom dočasných postupov. Táto výnimka z bežných postupov vykazovania musí byť obmedzená na čo najkratší čas a v žiadnom prípade by nemala presiahnuť šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti zlúčenia alebo splynutia. Táto výnimka nemá vplyv na povinnosť nadobúdajúcej inštitúcie plniť si svoju spravodajskú povinnosť v súlade s nariadením ECB/2008/32 a prípadne na jej povinnosť prevziať spravodajské povinnosti zlučovaných alebo splývajúcich inštitúcií.“ |
|
i) |
Oddiel 6 sa nahrádza takto: „V prípade, že nie sú splnené minimálne normy pre prenos, presnosť, pojmovú zhodu a revízie, samotná ECB a národné centrálne banky zvyčajne uplatňujú svoju právomoc overovať a povinne zbierať štatistické informácie. Tieto minimálne normy sú stanovené v prílohe IV k nariadeniu ECB/2008/32.“ |
|
j) |
Oddiel 7 sa nahrádza takto: „Keďže nariadenie podľa článku 34.1 štatútu ESCB neudeľuje žiadne práva ani neukladá žiadne povinnosti členským štátom, pre ktoré platí výnimka (článok 42.1 štatútu ESCB), a Dánsku (článok 2 Protokolu o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Dánska), ani neplatí pre Spojené kráľovstvo (článok 8 Protokolu o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska), nariadenie ECB/2008/32 platí iba v zúčastnených členských štátoch. Článok 5 štatútu ESCB o pôsobnosti ECB a národných centrálnych bánk v oblasti štatistiky a nariadenie (ES) č. 2533/98 však platia vo všetkých členských štátoch. To zároveň znamená spolu s druhou a treťou zarážkou článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, že nezúčastnené členské štáty majú povinnosť na národnej úrovni navrhovať a uskutočňovať všetky opatrenia, ktoré považujú za vhodné na to, aby mohli vykonávať zber štatistických informácií potrebných na splnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie, ako aj včasné prípravy v oblasti štatistiky tak, aby sa mohli stať zúčastnenými členskými štátmi. Táto povinnosť bola vyslovene uvedená v článku 4 a v odôvodnení 17 k nariadeniu (ES) č. 2533/98. Z dôvodov transparentnosti sa táto osobitná povinnosť pripomína v odôvodneniach k nariadeniu ECB/2008/32.“ |
|
k) |
Tabuľka sa nahrádza takto: „Tabuľka 1 Mesačné stavy (34)
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
45. Dodatok 6 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Poznámky pod čiarou č. 1 a 2 v úvodnej časti v oddiele 1 sa nahrádzajú takto:
|
|
b) |
V oddiele 1písm. a) sa tretí odsek nahrádza takto: „Pri porušení pravidiel týkajúcich sa používania podkladových aktív (39) sa finančné pokuty vypočítavajú z hodnoty neakceptovateľných aktív (alebo aktív, ktoré zmluvná strana nesmie používať), ktoré buď: i) zmluvná strana dodala národnej centrálnej banke alebo ECB alebo ktoré ii) zmluvná strana neodstránila po 20 pracovných dňoch nasledujúcich od momentu, keď sa akceptovateľné aktíva stali neakceptovateľnými alebo ich zmluvná strana už nesmela používať, vynásobenej koeficientom 1/360. |
|
c) |
V oddiele 2.1 sa piaty odsek nahrádza takto: „Tieto finančné pokuty a opatrenia spojené s pozastavením prístupu k operáciám sa uplatňujú bez vplyvu na oddiel 2.3 aj na každé nasledujúce porušenie počas 12-mesačného obdobia.“ |
|
d) |
V oddiele 2.2 sa druhý odsek nahrádza takto: „Tieto finančné pokuty a opatrenia spojené s pozastavením prístupu k operáciám sa uplatňujú bez vplyvu na oddiel 2.3 aj na každé nasledujúce porušenie počas 12-mesačného obdobia.“ |
(1) Treba poznamenať, že národné centrálne banky členských štátov, ktoré neprijali jednotnú menu v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, si zachovávajú svoje právomoci v oblasti menovej politiky podľa vnútroštátneho práva, a preto sa do uskutočňovania jednotnej menovej politiky nezapájajú.
(2) V tomto dokumente sa pod pojmom ‚národné centrálne banky‘ rozumejú národné centrálne banky členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu v súlade so zmluvou.
(3) Tieto informácie sú podľa článku 37 štatútu ESCB predmetom služobného tajomstva.
(4) V tomto dokumente sa pod pojmom ‚členský štát‘ rozumie členský štát, ktorý prijal jednotnú menu v súlade so zmluvou.“
(5) Rôzne postupy vykonávania operácií Eurosystému na voľnom trhu, t. j. štandardné tendre, rýchle tendre a dvojstranné operácie, sú uvedené v kapitole 5. Pri štandardných tendroch uplynie od vyhlásenia tendra do potvrdenia výsledku pridelenia najviac 24 hodín. Na štandardných tendroch sa môžu zúčastňovať všetky zmluvné strany, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti vymedzené v oddiele 2.1. Rýchle tendre sa zvyčajne uskutočňujú v rámci 90 minút. Eurosystém môže vybrať obmedzený počet zmluvných strán, ktoré sa môžu na rýchlom tendri zúčastniť. Pojmom ‚dvojstranné operácie‘ sa označuje akýkoľvek prípad, keď Eurosystém uskutočňuje transakciu s jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami bez použitia postupov pri tendri. Dvojstranné operácie zahŕňajú operácie uskutočňované prostredníctvom búrz cenných papierov alebo trhových sprostredkovateľov.“
(6) Harmonizovaný dohľad nad úverovými inštitúciami je založený na smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1).“
(7) Ak je to v prípade výzev na dodatočné vyrovnanie použiteľné.“
(8) Termínované vklady sú vedené na účtoch v národných centrálnych bankách, a to aj v prípade, ak by takéto operácie centralizovane vykonávala ECB.“
(9) Pri emisii dlhových certifikátov ECB sa ECB môže rozhodnúť, že ponuky majú byť vyjadrené formou ceny, a nie formou úrokovej sadzby. V takom prípade sa ceny musia uvádzať ako percento menovitej hodnoty.
(10) V devízových swapoch s variabilnou úrokovou sadzbou sa musí uviesť pevne stanovená hodnota meny, s ktorou je zmluvná stana ochotná obchodovať s Eurosystémom, a príslušná úroveň swapového bodu.“
(11) Alebo vyrovnať obchod peňažnými prostriedkami v prípade operácií na stiahnutie likvidity.“
(12) Rada guvernérov ECB môže rozhodnúť, že za výnimočných okolností môže tieto operácie uskutočňovať aj samotná ECB.“
(13) T označuje deň uzatvorenia obchodu. Deň vyrovnania sa vzťahuje na pracovné dni Eurosystému.
(14) Ak bežný deň vyrovnania hlavných alebo dlhodobejších refinančných operácií pripadá na deň pracovného pokoja, ECB sa môže rozhodnúť použiť iný termín vyrovnania s možnosťou vyrovnania v ten istý deň. Dni vyrovnania hlavných a dlhodobejších refinančných operácií sú stanovené vopred v kalendári tendrov Eurosystému (pozri oddiel 5.1.2).“
(15) Táto požiadavka nevylučuje cenné papiere kryté aktívami, ak štruktúra emisie zahŕňa dve spoločnosti zvláštneho účelu (SPV) a ak je požiadavka na ‚skutočný predaj‘ splnená vo vzťahu k týmto spoločnostiam zvláštneho účelu tak, že dlhové nástroje vydané druhou spoločnosťou zvláštneho účelu sú priamo alebo nepriamo kryté pôvodným spoločným súborom aktív a všetky peňažné toky z aktív vytvárajúcich peňažné toky sa prevedú z jednej spoločnosti zvláštneho účelu do druhej.
(16) Toto obmedzenie nezahŕňa swapy použité v obchodoch s cennými papiermi krytými aktívami uskutočnených výlučne na účely zabezpečenia.
(17) Cenné papiere kryté aktívami, ktoré sú v zozname akceptovateľných obchodovateľných aktív s platnosťou od 10. októbra 2010, nemusia spĺňať túto požiadavku a zostávajú akceptovateľné do 9. októbra 2011.
(18) Podľa ESA 95.“
(19) Štruktúrované kryté dlhopisy predložené pred 10. októbra 2010, ktoré nie sú v súlade s týmito kritériami, sa môžu používať do 31. marca 2011.“
(20) Viac informácií je v oddiele 6.2.1.
(21) Viac informácií je v oddiele 6.2.2.
(22) Štandardy na hodnotenie kreditného rizika obchodovateľných dlhových nástrojov bez ratingu emitovaných nefinančnými spoločnosťami alebo takých, za ktoré tieto spoločnosti ručia, sa určuje na základe zdroja hodnotenia kreditného rizika, ktorý určí príslušná zmluvná strana podľa pravidiel ECAF pre úverové pohľadávky uvedených v oddiele 6.3.3. V prípade takýchto obchodovateľných dlhových nástrojov boli zmenené a doplnené nasledujúce kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív: sídlo emitenta/ručiteľa: eurozóna; miesto emisie: eurozóna.“
(23) ‚Jedno A‘ znamená minimálny dlhodobý rating ‚A–‘ od spoločnosti Fitch alebo Standard & Poor’s alebo ‚A3‘ od spoločnosti Moody’s alebo ‚AL‘ od spoločnosti DBRS.
(24) Smernica o kapitálových požiadavkách pozostáva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201).
(25) Pod ‚tri A‘ sa rozumie dlhodobý rating ‚AAA‘ od spoločnosti Fitch, Standard & Poor’s alebo DBRS alebo ‚Aaa‘ od spoločnosti Moody's, alebo ak tento nie je k dispozícii, krátkodobý rating ‚F1+‘ od spoločnosti Fitch alebo ‚A–1+‘ od spoločnosti Standard & Poor’s alebo ‚R–1H‘ od spoločnosti DBRS.“
(26) Pokiaľ ide o druhé hodnotenie zo strany ECAI, hodnotenie kreditného rizika pri emisii sa týka hodnotenia kreditného rizika v čase prvej emisie alebo uverejnenia zo strany ECAI.“
(27) Pozri poznámku pod čiarou č. 12 v tejto kapitole.“
(28) Kritériá akceptovateľnosti sú uvedené na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu).“
(29) Zoznamy sú verejnosti dostupné na internetovej stránke ECB (www.ecb.europe.eu).“
(30) Ak inštitúcia nemá ústredie v členskom štáte, v ktorom je usadená, musí určiť hlavnú pobočku, ktorá bude zodpovedná za splnenie agregovaných požiadaviek na povinné minimálne rezervy všetkých organizačných zložiek tejto inštitúcie v príslušnom členskom štáte.“
(31) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.“
(32) Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2009, s. 14.“
(33) Ú. v. EÚ L 250, 2.10.2003, s. 10.“
(34) Kolónky označené hviezdičkou ‚*‘ sa používajú na výpočet základne výpočtu povinných minimálnych rezerv. V prípade dlhových cenných papierov úverové inštitúcie buď predložia doklad o pasívach, ktoré majú byť vylúčené zo základne výpočtu povinných minimálnych rezerv, alebo uplatňujú štandardný odpočet pevne stanovenej percentuálnej sumy, ktorú určí ECB. Tenko orámované kolónky vykazujú len tie úverové inštitúcie, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy (PMR). Pozri tiež osobitné pravidlá o uplatňovaní povinných minimálnych rezerv v prílohe III k nariadeniu ECB/2008/32.
(35) Vykazovanie tejto položky je dobrovoľné až do odvolania.
(36) Údaje v tejto položke môžu podliehať rôznym postupom štatistického zberu v zmysle rozhodnutia NCB v súlade s pravidlami uvedenými v prílohe I časti 2 k nariadeniu ECB/2008/32.
(37) Centrálne protistrany.
(38) Podnikateľské subjekty s jediným vlastníkom/neregistrované podnikateľské subjekty.“
(39) Tieto ustanovenia sa uplatňujú aj vtedy, keď: a) zmluvná strana používala neakceptovateľné aktíva alebo poskytla informácie, ktoré negatívne ovplyvnili hodnotu zábezpeky, napr. o nesplatenej sume použitej úverovej pohľadávky, ktorá bola nepravdivá alebo neaktuálna, alebo b) ak zmluvná strana používa aktíva, ktoré sú neakceptovateľné z dôvodu úzkych väzieb medzi emitentom/ručiteľom a zmluvnou stranou.“
PRÍLOHA II
Oddiely 6.3 a 6.4 a dodatok 2 k prílohe I k usmerneniu ECB/2000/7 sa menia a dopĺňajú takto:
1. Piaty odsek v oddiele 6.3.1 sa nahrádza takto:
„Eurosystém stanovil svoju minimálnu požiadavku na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika (svoj ‚minimálny limit kreditnej kvality‘) na úrovni ratingu zodpovedajúcemu stupňu kreditnej kvality 3 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (1). Eurosystém považuje pravdepodobnosť zlyhania v časovom horizonte jedného roka vo výške 0,40 % za zodpovedajúcu ratingu na úrovni stupňa kreditnej kvality 3, pričom táto hodnota sa pravidelne prehodnocuje. ECAF vychádza z vymedzenia zlyhania podľa smernice o kapitálových požiadavkách (2). Eurosystém zverejňuje najnižší ratingový stupeň, ktorý spĺňa minimálny limit kreditnej kvality pre všetky akceptované ECAI, pričom za ich rating nepreberá žiadnu zodpovednosť. Aj tento stupeň sa pravidelne prehodnocuje. Pokiaľ ide o cenné papiere kryté aktívami, Eurosystém stanovil svoju minimálnu požiadavku na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika na úrovni ratingu ‚tri A‘ (3) pri emisii. Počas životnosti cenného papiera krytého aktívami sa musí zachovať minimálny limit kreditnej kvality stanovený Eurosystémom na úrovni stupňa kreditnej kvality 2 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (‚jedno A‘) (4). Pokiaľ ide o RMBD, Eurosystém stanovil svoju minimálnu požiadavku na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika na úrovni stupňa kreditnej kvality 2 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (‚jedno A‘). Eurosystém považuje pravdepodobnosť zlyhania (PD) v časovom horizonte jedného roka vo výške 0,10 % za zodpovedajúcu stupňu kreditnej kvality 2, pričom táto hodnota sa pravidelne prehodnocuje.
2. V oddiele 6.3.3 sa siedmy odsek (jediný odsek pod nadpisom Neobchodovateľné retailové hypotékami kryté dlhové nástroje) nahrádza takto:
„Vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika pre neobchodovateľné retailové hypotékami kryté dlhové nástroje musia zodpovedať stupňu kreditnej kvality 2 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (5). V prípade týchto dlhových nástrojov národné centrálne banky vymedzia rámec hodnotenia kreditného rizika špecifický pre daný právny systém v príslušnej národnej dokumentácii.
3. V oddiele 6.3.5 sa druhý a tretí odsek nahrádzajú takto:
„Ako prvý krok v rámci tohto procesu poskytovateľ systému hodnotenia kreditného rizika každý rok zostavuje statické súbory akceptovateľných dlžníkov, t. j. súbory zložené zo všetkých dlžníkov z podnikového a verejného sektora, ktorým systém udelil hodnotenie kreditného rizika spĺňajúce jednu z týchto podmienok:
|
Statický súbor |
Podmienka |
|
Statický súbor pre stupne kreditnej kvality 1 a 2 |
PD(i,t) (6)≤ 0,10 % |
|
Statický súbor pre stupeň kreditnej kvality 3 |
0,10 % < PD(i,t) ≤ 0,40 % |
Všetci dlžníci, ktorí na začiatku obdobia t spĺňajú jednu z týchto podmienok, tvoria zodpovedajúci statický súbor v čase t. Na konci sledovaného obdobia 12 mesiacov sa pre statické súbory dlžníkov vypočíta skutočná miera zlyhania v čase t. Poskytovateľ systému hodnotenia kreditného rizika sa musí zaviazať, že bude Eurosystému každoročne nahlasovať počet akceptovateľných dlžníkov zaradených do statických súborov v čase t a počet tých dlžníkov v statickom súbore (t), u ktorých došlo v nasledujúcich 12 mesiacoch k zlyhaniu.“
4. Oddiel 6.4.2 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
Štvrtá zarážka jediného odseku sa nahrádza takto: „Na jednotlivé dlhové nástroje zahrnuté v kategórii V sa uplatňuje jednotná zrážka vo výške 16 % bez ohľadu na splatnosť alebo štruktúru kupónu.“ |
|
b) |
Piata zarážka jediného odseku sa nahrádza takto: „Na jednotlivé cenné papiere kryté aktívami, kryté bankové dlhopisy (kryté bankové dlhopisy typu Jumbo, tradičné kryté bankové dlhopisy alebo iné kryté bankové dlhopisy) a nezabezpečené dlhové nástroje úverových inštitúcií, ktoré sa teoreticky oceňujú v súlade s oddielom 6.5, sa uplatňuje dodatočná zrážka pri ocenení. Táto zrážka sa uplatňuje priamo na úrovni teoretického ocenenia jednotlivého dlhového nástroja v podobe zníženia pri ocenení vo výške 5 %.“ |
|
c) |
Tabuľka 6 sa nahrádza takto: „Tabuľka 6 Kategórie likvidity pre obchodovateľné aktíva (7)
|
|
d) |
Siedma zarážka jediného odseku sa nahrádza takto: „Zrážka uplatňovaná na obchodovateľné dlhové nástroje zaradené do kategórií likvidity I až IV s kupónmi s pohyblivou úrokovou sadzbou (12) zodpovedá zrážke uplatňovanej na skupinu kupónov s pevnou úrokovou sadzbou so splatnosťou od nuly do jedného roka v kategórii likvidity a kategórii kreditnej kvality, do ktorej je nástroj zaradený. |
|
e) |
Tabuľka 7 sa nahrádza takto: „Tabuľka 7 Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné aktíva
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
f) |
Tabuľka 8 sa nahrádza takto: „Tabuľka 8 Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné inverzné dlhové nástroje s pohyblivou úrokovou sadzbou zaradené do kategórie I až IV
|
5. Oddiel 6.4.3 sa mení a dopĺňa takto:
|
a) |
V prvom odseku sa prvé dve zarážky nahrádzajú takto: „Jednotlivé úverové pohľadávky podliehajú špecifickým zrážkam pri ocenení. Zrážky sa líšia podľa zostatkovej splatnosti, typu úrokových platieb (pevných alebo pohyblivých), kategórie kreditnej kvality a metodiky oceňovania, ktorú používa národná centrálna banka (pozri oddiel 6.5) spôsobom uvedeným v tabuľke 9 (15). Na úverové pohľadávky s pohyblivými úrokovými platbami sa uplatňujú zrážky uplatňované na úverové pohľadávky s pevnými úrokovými platbami so splatnosťou od nuly do jedného roka, ktoré majú rovnakú kreditnú kvalitu a na ktoré sa uplatňuje rovnaká metóda oceňovania (oceňovanie na základe teoretickej ceny určenej národnou centrálnou bankou alebo na základe nesplatenej sumy určenej národnou centrálnou bankou). Úroková platba sa považuje za platbu s pohyblivou sadzbou, ak sa viaže na referenčnú úrokovú mieru a ak obdobie opätovného nastavenia zodpovedajúce tejto platbe nie je dlhšie ako jeden rok. Úrokové platby, ktorých obdobie opätovného nastavenia je dlhšie ako jeden rok, sa považujú za platby s pevnou úrokovou sadzbou, pričom príslušná splatnosť na účely zrážky je zostatková splatnosť úverovej pohľadávky. |
|
b) |
Tabuľka 9 sa nahrádza takto: „Tabuľka 9 Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na úverové pohľadávky s pevnými úrokovými platbami
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
c) |
Druhý odsek sa nahrádza takto: „Na neobchodovateľné retailové hypotékami kryté dlhové nástroje s ratingom na úrovni stupňa kreditnej kvality 2 v harmonizovanej ratingovej stupnici Eurosystému sa uplatňuje zrážka pri ocenení vo výške 24 %.“ |
6. Dodatok 2 sa mení a dopĺňa takto:
Vymedzenie pojmu „zníženie pri ocenení (valuation markdown)“ sa nahrádza takto:
„Zníženie pri ocenení (valuation markdown): opatrenie na kontrolu rizika uplatňované na podkladové aktíva, používané v reverzných obchodoch, pri ktorom centrálna banka zníži teoretickú trhovú hodnotu aktív o určité percento ešte predtým, než uplatní akúkoľvek zrážku pri ocenení.“
(1) Harmonizovaná ratingová stupnica Eurosystému je uverejnená na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu). Stupeň kreditnej kvality 3 znamená minimálny dlhodobý rating ‚BBB–‘ od spoločnosti Fitch alebo Standard & Poor’s alebo ‚Baa3‘ od spoločnosti Moody’s alebo ‚BBB‘ od spoločnosti DBRS.
(2) Smernica o kapitálových požiadavkách pozostáva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201).
(3) ‚Tri A‘ sa rozumie dlhodobý rating ‚AAA‘ od spoločnosti Fitch, Standard & Poor’s alebo DBRS alebo ‚Aaa‘ od spoločnosti Moody's, alebo ak tento nie je k dispozícii, krátkodobý rating ‚F1+‘ od spoločnosti Fitch alebo ‚A–1+‘ od spoločnosti Standard & Poor’s alebo ‚R-1H‘ od spoločnosti DBRS.
(4) ‚Jedno A‘ znamená minimálny dlhodobý rating ‚A–‘ od spoločnosti Fitch alebo Standard & Poor’s alebo ‚A3‘ od spoločnosti Moody’s alebo ‚AL‘ od spoločnosti DBRS.“
(5) Podľa harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému uverejnenej na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu).“
(6) PD(i,t) označuje pravdepodobnosť zlyhania, ktorú systém hodnotenia kreditného rizika priradil dlžníkovi i v čase t.
(7) Kategória likvidity sa vo všeobecnosti určuje podľa klasifikácie emitenta. Všetky cenné papiere kryté aktívami sa zaraďujú do kategórie V bez ohľadu na klasifikáciu emitenta. Kryté bankové dlhopisy typu Jumbo sa zaraďujú do kategórie II, kým tradičné kryté bankové dlhopisy a iné dlhové nástroje emitované úverovými inštitúciami sa zaraďujú do kategórií III a IV.
(8) Dlhové certifikáty emitované ECB a dlhové nástroje emitované národnými centrálnymi bankami pred prijatím eura v príslušných členských štátoch sa zaraďujú do kategórie likvidity I.
(9) Iba nástroje s hodnotou emisie najmenej 1 mld. EUR, ktorých predajnú a kúpnu cenu pravidelne kótujú najmenej traja tvorcovia trhu, patria do triedy aktív kryté bankové dlhopisy typu Jumbo.
(10) Do kategórie likvidity II sa zaraďujú iba obchodovateľné aktíva emitované emitentmi, ktorých ako agentúry označila ECB. Obchodovateľné aktíva vydané inými agentúrami sa zaraďujú do kategórie likvidity III alebo IV v závislosti od typu emitenta a typu aktíva.
(11) Iné kryté dlhopisy ako tie, ktoré sú vydané v súlade s PKIPCP, vrátane štruktúrovaných krytých dlhopisov a krytých dlhopisov v“
(12) Výplata kupónu sa považuje za platbu s pohyblivou sadzbou, ak je kupón viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu a ak obdobie opätovného nastavenia zodpovedajúce tomuto kupónu netrvá dlhšie ako jeden rok. Výplaty kupónov, ktorých obdobie opätovného nastavenia je dlhšie ako jeden rok, sa považujú za platby s pevnou úrokovou sadzbou, pričom príslušná splatnosť pre zrážku je zostatková splatnosť dlhového nástroja.“
(13) Na jednotlivé cenné papiere kryté aktívami, kryté bankové dlhopisy (kryté bankové dlhopisy typu Jumbo, tradičné kryté bankové dlhopisy alebo iné kryté bankové dlhopisy) a nekryté bankové dlhopisy, ktoré sa teoreticky oceňujú v súlade s oddielom 6.5, sa uplatňuje dodatočná zrážka pri ocenení. Táto zrážka sa uplatňuje priamo na úrovni teoretického ocenenia jednotlivého dlhového nástroja v podobe zníženia pri ocenení vo výške 5 %.
(14) Rating podľa harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému uverejnenej na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu).“
(15) Zrážky pri ocenení uplatňované na úverové pohľadávky s pevnou úrokovou platbou sa uplatňujú aj v prípade úverových pohľadávok, ktorých úrokové platby sa viažu na mieru inflácie.“
PRÍLOHA III
Príloha II k usmerneniu ECB/2000/7 sa mení a dopĺňa takto:
Oddiel I sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
V bode 6 sa písmeno p) nahrádza takto: „zmluvná strana podlieha zmrazeniu peňažných prostriedkov a/alebo iným opatreniam uloženým EÚ podľa článku 75 ods. 2 zmluvy, ktoré obmedzujú používanie jej peňažných prostriedkov, alebo“. |
|
2. |
V bode 6 sa písmeno q) nahrádza takto: „zmluvná strana podlieha zmrazeniu peňažných prostriedkov a/alebo iným opatreniam uloženým členským štátom, ktoré obmedzujú používanie jej peňažných prostriedkov, alebo“. |
|
3. |
Bod 7 sa nahrádza takto: „Príslušné zmluvné alebo regulačné dojednania, ktoré uplatňuje NCB, by mali zaistiť, že v prípade neplnenia je NCB oprávnená uplatniť tieto opravné prostriedky: a) pozastavenie, obmedzenie alebo vylúčenie prístupu zmluvnej strany k operáciám na voľnom trhu; b) pozastavenie, obmedzenie alebo vylúčenie prístupu zmluvnej strany k automatickým operáciám Eurosystému; c) ukončenie všetkých prebiehajúcich dohôd a obchodov alebo d) požadovanie predčasného splatenia pohľadávok, ktoré dosiaľ nie sú splatné alebo sú viazané. Okrem toho NCB môže byť oprávnená uplatniť tieto opravné prostriedky: a) použiť vklady zmluvnej strany uložené v NCB na vyrovnanie pohľadávok voči tejto zmluvnej strane; b) pozastaviť výkon povinnosti voči zmluvnej strane až do vyrovnania dlhu zmluvnej strany; c) požadovať úroky z omeškania alebo d) požadovať náhradu za straty vzniknuté v dôsledku neplnenia zmluvnou stranou. Príslušné zmluvné alebo regulačné dojednania, ktoré uplatňuje NCB, by mali zaistiť, že v prípade neplnenia je takáto NCB oprávnená bezodkladne realizovať všetky aktíva poskytnuté ako zábezpeka a takýmto spôsobom je NCB oprávnená zabezpečiť hodnotu poskytnutého úveru, ak zmluvná strana urýchlene nevyrovná svoj záporný zostatok. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania uložených opatrení môže Rada guvernérov ECB rozhodnúť o opravných prostriedkoch vrátane pozastavenia, obmedzenia alebo vylúčenia prístupu k operáciám na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému.“ |