1.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 141/14

(1)

Poverenie Európskej centrálnej banky (ECB) úlohami v oblasti dohľadu na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (1) predstavuje výzvu pre efektívnosť a účinnosť rozhodovacieho procesu ECB vzhľadom na vysoký počet rozhodnutí, ktoré je potrebné v súvislosti s úlohami v oblasti bankového dohľadu prijímať.

(2)

Podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými. Článok 9.3 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) ustanovuje, že ECB má dva orgány s rozhodovacími právomocami, ktorými sú Rada guvernérov a Výkonná rada.

(3)

Článok 11.6 štatútu ESCB ustanovuje zodpovednosť Výkonnej rady za bežný chod ECB. V tejto súvislosti články 10.1 a 10.2 rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky (ďalej len „rokovací poriadok“) prijatého rozhodnutím ECB/2004/2 (2) ustanovujú, že Výkonná rada riadi všetky pracovné útvary ECB. Podľa článku 13m.1 rokovacieho poriadku sa právomoc Výkonnej rady v súvislosti s vnútornou štruktúrou a zamestnancami ECB vzťahuje aj na úlohy v oblasti dohľadu.

(4)

V súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 úlohy, ktorými sa poveruje ECB, sa musia vykonávať bez toho, aby boli dotknuté jej úlohy týkajúce sa menovej politiky a akékoľvek iné úlohy, a oddelene od nich. Okrem toho článok 25 ustanovuje, že zamestnanci zapojení do vykonávania týchto úloh musia byť organizačne odčlenení od zamestnancov vykonávajúcich iné úlohy ECB a vzťahuje sa na nich osobitná riadiaca štruktúra. Toto organizačné odčlenenie, v rámci ktorého by sa zamestnanci zapojení do vykonávania úloh, ktorými bola ECB poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, mali zodpovedať predsedovi Rady pre dohľad, bolo vykonané v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 (3).

(5)

Výkonná rada nemá rozhodovaciu právomoc v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa dohľadu. Článkom 26 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 bola zriadená Rada pre dohľad ako interný orgán, ktorý uskutočňuje plánovanie a vykonáva úlohy, ktorými bola ECB poverená podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Podľa článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 vykonáva Rada pre dohľad prípravné práce týkajúce sa úloh dohľadu, ktorými je ECB poverená, a predkladá Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí, ktoré sú prijaté, ak Rada guvernérov proti nim nevznesie námietku. Rada pre dohľad nie je v súlade s článkom 129 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkom 9.3 štatútu ESCB rozhodovacím orgánom ECB.

(6)

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že postup delegovania rozhodnutí môže byť nevyhnutný vzhľadom na značný počet rozhodnutí, ktoré bude zrejme musieť inštitúcia prijať, aby mohla vykonávať svoje úlohy. Súdny dvor Európskej únie uznal, že zabezpečenie schopnosti rozhodovacieho orgánu fungovať predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému (4). Právomoci zverené inštitúcii preto zahŕňajú právo delegovať v súlade s ustanoveniami ZFEÚ niektoré z týchto právomocí za podmienok, ktoré dotknutá inštitúcia stanoví. Inštitúcia Únie môže preto prijať opatrenia organizačnej povahy, ktorými prenesie právomocí na svoje vlastné interné rozhodovacie orgány, pokiaľ sú takéto opatrenia odôvodnené a dodržiavajú zásadu proporcionality.

(7)

V rámci vnútornej organizácie ECB a jej rozhodovacích orgánov je potrebné rozhodnutie o všeobecnom rámci pre delegovanie právomocí. Právne nástroje, ktorých prijatie možno delegovať, zahŕňajú rozhodnutia týkajúce sa dohľadu, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 26 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (5), alebo pokyny týkajúce sa úloh v oblasti dohľadu uvedené v článku 17a.3 rokovacieho poriadku. Toto rozhodnutie o všeobecnom rámci by malo slúžiť na spresnenie postupu, ktorý treba dodržiavať pri prijímaní osobitných rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu, a malo by stanoviť rozsah povinností Výkonnej rady a každého vedúceho pracovného útvaru ECB, na ktorého boli prenesené rozhodovacie právomoci. Toto rozhodnutie o všeobecnom rámci by nemalo mať vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani ním nie je dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(8)

V medziach tohto rámca by Rada guvernérov mala prijímať rozhodnutia o delegovaní právomocí v súlade s týmto rozhodnutím o všeobecnom rámci a postupom nevznesenia námietok podľa článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. To je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa uvádza, že na prijatie rozhodnutia o delegovaní právomocí sa musí použiť postup, ktorý by sa uplatnil, ak by konečné rozhodnutie mal prijať delegujúci orgán. Rada pre dohľad môže kedykoľvek v súlade s článkom 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 predložiť Rade guvernérov konečný návrh rozhodnutia, ktorým navrhne zrušenie alebo zmenu konkrétneho rozhodnutia o delegovaní právomocí. Takéto zrušenie alebo takáto zmena by nemali mať vplyv na žiadne delegované rozhodnutie, ktoré už bolo prijaté. Rozhodnutia o otázkach, ktoré nepatria do pôsobnosti rozhodnutia o delegovaní právomocí, musia byť prijaté v súlade s postupom nevznesenia námietok,

(1)

„právnym nástrojom v oblasti dohľadu“ sa rozumie právny nástroj týkajúci sa úloh ECB v oblasti dohľadu;

(2)

„rozhodnutím o delegovaní právomocí“ sa rozumie rozhodnutie Rady guvernérov o delegovaní rozhodovacích právomocí v súvislosti s právnymi nástrojmi v oblasti dohľadu na vedúcich pracovných útvarov ECB;

(3)

„rozhodnutím o vymenovaní“ sa rozumie rozhodnutie Výkonnej rady vymenovať jedného alebo viacerých vedúcich pracovných útvarov ECB na prijímanie rozhodnutí na základe rozhodnutia o delegovaní právomocí;

(4)

„delegovaným rozhodnutím“ sa rozumie rozhodnutie, ktoré sa týka právnych nástrojov v oblasti dohľadu a ktoré je prijaté na základe delegovaných rozhodovacích právomocí.