EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie
Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex
Dokument 52011AB0013
Opinion of the European Central Bank of 16 February 2011 on economic governance reform in the European Union (CON/2011/13)
Stanovisko Európskej Centrálnej Banky zo 16. februára 2011 k reforme správy ekonomických záležitostí v Európskej únii (CON/2011/13)
Stanovisko Európskej Centrálnej Banky zo 16. februára 2011 k reforme správy ekonomických záležitostí v Európskej únii (CON/2011/13)
Ú. v. EÚ C 150, 20.5.2011, s. 1 – 41
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
20.5.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 150/1 |
STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
zo 16. februára 2011
k reforme správy ekonomických záležitostí v Európskej únii
(CON/2011/13)
2011/C 150/01
Úvod a právny základ
Európska centrálna banka (ECB) prijala 29. novembra 2010 žiadosť Rady o stanovisko k nasledujúcim návrhom (ďalej len „návrhy Komisie“):
1. |
návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (ďalej len „návrh postupu pri nadmernom schodku“) (1); |
2. |
návrh smernice Rady o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (ďalej len „návrh smernice o rozpočtových rámcoch“) (2); |
3. |
návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (ďalej len „návrh postupu pri presadzovaní rozpočtovej disciplíny“) (3); |
4. |
návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (ďalej len „návrh postupu na nápravu nadmernej nerovnováhy“) (4); |
5. |
návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (ďalej len „návrh postupu pri dohľade nad rozpočtami“) (5); |
6. |
návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (ďalej len „návrh postupu pri makroekonomickom dohľade“) (6). |
Právomoc ECB vydať stanovisko k návrhu postupu pri nadmernom schodku je založená na článku 126 ods. 14 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže presadzovanie postupu pri nadmernom schodku je dôležité pre hlavný cieľ Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) udržať cenovú stabilitu v zmysle článku 127 ods. 1 a 282 ods. 2 zmluvy a článku 2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „Štatút ESCB“).
Právomoc ECB vydať stanovisko k návrhu smernice o rozpočtových rámcoch, návrhu postupu pri presadzovaní rozpočtovej disciplíny, návrhu postupu na nápravu nadmernej nerovnováhy, návrhu postupu pri dohľade nad rozpočtami a návrhu postupu pri makroekonomickom dohľade je založená na článku 127 ods. 4 prvá odrážka a článku 282 ods. 5 zmluvy a článku 4 písm. a) prvá odrážka Štatútu ESCB, keďže sú tiež dôležité pre uvedený hlavný cieľ ESCB.
V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko s pripomienkami Generálnej rady.
Všeobecné pripomienky
1. |
Súčasná kríza jasne ukázala, že ambiciózna reforma rámca pre správu ekonomických záležitostí je v skutočnom a silnom záujme Európskej únie, členských štátov a najmä eurozóny. |
2. |
Správa ECB z 10. júna 2010„Posilnenie správy ekonomických záležitostí v eurozóne“ navrhla posilnenie riadenia a štruktúr presadzovania v oblasti hospodárskych a rozpočtových politík eurozóny. Navrhla tiež selektívne rozšírenie takéhoto posilnenia na všetky členské štáty EÚ. |
3. |
ECB poznamenáva, že správa osobitnej skupiny Európskej rady na posilnenie správy ekonomických záležitostí v EÚ z 21. októbra 2010 (ďalej len „správa osobitnej skupiny“) obsahuje skupinu ďalších odporúčaní k návrhom Komisie. ECB bola súčasťou osobitnej skupiny, hoci sa nepripojila ku všetkým prvkom správy osobitnej skupiny. |
4. |
Návrhy Komisie predstavujú dôležité rozšírenie a posilnenie rámca pre hospodársky a rozpočtový dohľad a smerujú k zlepšeniu presadzovania v eurozóne. Nevyplýva z nich však žiadna zásadná zmena v oblasti dohľadu v eurozóne, ktorú pokladá ECB za nevyhnutnú na zabezpečenie jej stability a plynulého fungovania. Podobne, ako to zaznelo 4. novembra 2010 počas úvodného slova k tlačovej konferencii nasledujúcej po zasadnutí Rady guvernérov ECB, správa osobitnej skupiny predstavuje pre Európsku úniu posilnenie existujúceho rámca pre rozpočtový a makroekonomický dohľad. Rada guvernérov však zastáva názor, že správa osobitnej skupiny nejde tiež ani tak ďaleko, aby predstavovala potrebnú zásadnú zmenu pre eurozónu, ktorá sa vyžaduje. |
5. |
Toto stanovisko čerpá zo spomínanej správy ECB „Posilnenie správy ekonomických záležitostí v eurozóne“, z účasti ECB v osobitnej skupine a z jej názorov na správu osobitnej skupiny, s cieľom vypracovať skupinu návrhov k návrhom Komisie, pričom sa dotýka prvkov, ktoré ECB považuje za potrebné, aby sa uskutočnila zásadná zmena v správe ekonomických záležitostí eurozóny. Žiadny z týchto návrhov si nevyžaduje zmenu zmluvy. |
6. |
ECB poznamenáva, že tieto návrhy Komisie sa po ich prijatí stanú základným nástrojom na zaviazanie EÚ a členských štátov, aby uskutočňovali zdravú hospodársku a rozpočtovú politiku. V prípade eurozóny je ďalšie posilnenie, ktorému zodpovedá zvýšený stupeň integrácie členských štátov eurozóny, ešte viac odôvodnené. Súčasná kríza dostatočne ukázala, že nesprávna hospodárska a rozpočtová politika v niektorých členských štátoch eurozóny a z toho vyplývajúca finančná nestabilita sa môžu tiež priamo prejaviť ako problémy v iných členských štátoch eurozóny. ECB preto vyzýva zákonodarcu EÚ a členské štáty, aby využili prebiehajúci legislatívny proces na maximálne posilnenie správy ekonomických záležitostí, ktoré je možné pri platnosti súčasných zmlúv. EÚ by mala navyše zvážiť v budúcnosti reformu zmluvy s cieľom ďalšieho posilnenia správy ekonomických záležitostí. |
7. |
Nedostatočný automatický charakter opatrení je základnou trhlinou návrhov Komisie. ECB uznáva, že návrhy Komisie predstavujú relatívne posilnenie automatického charakteru v porovnaní so súčasnou situáciou najmä tým, že Komisia má predkladať Rade návrhy a nie odporúčania a zavedením opačnej kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní v Rade. ECB si tiež uvedomuje, že Rada má podľa článku 121 a 126 voľnosť pri rozhodovaní o dohľade nad hospodárskymi a rozpočtovými politikami a pri postupe pri nadmernom schodku. ECB preto navrhuje, aby zákonodarca EÚ zvážil zrušenie zmien Dohody o stabilite a raste prijatých v roku 2005 (7), ktoré rozšírili voľnosť členských štátov v súvislosti s ich záväzkami podľa uvedenej dohody. |
8. |
Navyše k uvedenému posilneniu automatického charakteru má Rada v každom prípade možnosť vydať formálne vyhlásenie, v ktorom uvedie, že Rada bude vo všetkých postupoch upravených v návrhoch Komisie hlasovať za pokračovanie postupu, ak to navrhne alebo odporučí Komisia vo svojom zodpovedajúcom návrhu alebo odporúčaní, a ak by Rada podľa tohto pravidla nepostupovala, odôvodnila by svoje odchýlenie sa od tohto pravidla. Nepokračovanie v postupe by preto bolo výnimkou, ktorú Rada musí odôvodniť. Hoci vyhlásenia nie sú záväzné, takýto záväzok by nasmeroval výkon právomoci Rady pri rozličných postupoch a tým by prispel k ich posilneniu. Takéto vyhlásenie by sa stalo súčasťou rámca pre správu ekonomických záležitostí v EÚ. |
9. |
ECB sa domnieva, že takéto vyhlásenie by bolo nevyhnutným prvkom plynulého fungovania správy ekonomických záležitostí EÚ. Ak by Rada takéto vyhlásenie nepodporila, ECB alternatívne odporúča vyhlásenie euroskupiny zaväzujúce 17 členských štátov eurozóny hlasovať za to, aby bolo pokračovanie postupov pravidlom a odchýlky by bolo potrebné odôvodniť. |
10. |
V návrhoch Komisie je ďalej niekoľko prvkov, ktoré vykazujú nedostatočný automatický charakter a ktoré by sa mali znovu prerokovať:
|
11. |
ECB navyše odporúča zvýšenie automatického charakteru prostredníctvom zavedenia hlasovania na základe opačnej kvalifikovanej väčšiny v Rade vždy, keď je to možné, ako je to v prípade stanovísk Rady o programoch stability a konvergenčných programoch na základe článku 121 ods. 3 zmluvy a prostredníctvom zahrnutia procesných krokov, ktoré urýchlia postup zvýšením tlaku na členské štáty, ktoré porušujú pravidlá. Článok 121 ods. 4 zmluvy v tomto zmysle umožňuje posilnenie automatického charakteru návrhu postupu pri dohľade nad rozpočtami. Navyše uplatnenie článku 126 ods. 8 zmluvy by mohlo vytvoriť štádium postupu pri nadmernom schodku, kde by musel členský štát preukázať, že prijal účinné opatrenia na zabránenie uplatnenia sankcií. |
12. |
V návrhu postupu pri dohľade nad rozpočtami a v návrhu postupu pri nadmernom schodku by sa mali vytvoriť ďalšie politické opatrenia a opatrenia týkajúce sa dobrej povesti vrátane povinnosti členských štátov poskytovať správy a vrátane správ Rady Európskej rade. Komisia by mala navyše uskutočňovať misie do členských štátov, ktoré nedodržiavajú odporúčania Rady, a to v spolupráci s ECB, ak to považuje za vhodné v prípadoch, keď sa tieto misie týkajú členských štátov eurozóny alebo členských štátov, ktoré sú účastníkmi ERM II. |
13. |
ECB sa tiež obáva, že hodnotenie významných skutočností je pri posudzovaní súladu s referenčnou hodnotou pre mieru celkovej zadĺženosti štátu príliš mierne. Hoci je pri príprave správy Komisie o existencii nadmernej miery zadĺženosti potrebné zohľadniť všetky významné faktory a hoci by sa mal obzvlášť zvážiť účinok záruk poskytnutých členskými štátmi podľa Európskeho nástroja finančnej stability alebo prípadne podľa budúceho Európskeho mechanizmu stability (EMS), všetky tieto faktory by sa mali zohľadniť, iba ak miera zadĺženosti štátu klesá v horizonte troch rokov v súlade s prognózami Komisie. Žiadne významné poľahčujúce faktory by nemali viesť k hodnoteniu, že členský štát nemá nadmernú mieru zadĺženosti, ak jeho miera zadĺženosti prekračuje referenčnú hodnotu a mala by mať stúpajúcu tendenciu. |
14. |
Zavedenie väčšej voľnosti pri hodnotení schodkov v postupe pri nadmernom schodku najmä tým, že sa zohľadňuje celá škála významných faktorov, ak je miera zadĺženosti nižšia ako referenčná hodnota 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), je v rozpore so sprísnením pravidiel. Bez ohľadu na to, či miera zadĺženosti prekračuje alebo neprekračuje referenčnú hodnotu 60 % HDP, významné faktory by sa mali v súlade s platnými pravidlami zohľadniť len pri hodnotení, či je schodok nadmerný, ak sa miera zadĺženosti pred zohľadnením takýchto faktorov blíži k referenčnej hodnote 3 % HDP a prekročenie referenčnej hodnoty je dočasné. Numerická referenčná hodnota na posúdenie zmien miery zadĺženia by sa mala začať uplatňovať bezodkladne po tom, ako toto nariadenie nadobudne účinnosť. |
15. |
Pokiaľ ide o návrh postupu pri dohľade nad rozpočtami ECB odporúča: a) skutočnosť, či bol dosiahnutý dostatočný pokrok smerom k strednodobému cieľu by sa mala vyhodnotiť na základe celkového posúdenia so štrukturálnym saldom ako referenčnou hodnotou, vrátane analýzy výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov; b) tempo rastu výdavkov verejných financií by normálne nemalo prekročiť predpokladané referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP; c) predpokladané strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP by sa malo vypočítať v súlade s bežnou metodológiou používanou Komisiou; d) zohľadnenie vplyvu štruktúry hospodárskeho rastu na rast príjmov. Vymedzenia týchto prvkov sa budú musieť upraviť v kódexe správania (8). |
16. |
ECB veľmi víta zavedenie postupu pri makroekonomickom dohľade, ktorý vypĺňa významnú medzeru v rámci pre správu ekonomických záležitostí. Tento nový postup by sa mal pevne sústrediť na členské štáty eurozóny, ktoré trvalo zažívajú stratu konkurencieschopnosti a veľké deficity na bežných účtoch. Mali by sa tiež zohľadniť vedľajšie účinky v eurozóne a osobitné požiadavky na zabezpečenie jej plynulého fungovania. Vzhľadom na to, že povaha krízy sa môže časom meniť, zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú v súvislosti s týmto postupom použiť, sa môže vyvíjať, avšak bez toho, aby sa stratil cieľ tohto postupu, ktorým by malo byť predchádzanie situáciám predstavujúcich riziko hospodárskej, rozpočtovej a finančnej stability v eurozóne a v EÚ. |
17. |
Tento postup by sa mal vymedzením pojmu „nerovnováhy“ vzťahovať na otvorený zoznam situácií, ktorým by mal tento postup predchádzať. Zavedenie pojmu „slabé miesta“ do tohto postupu, ktorý je vymedzený ako situácie, ak by členský štát mohol mať ťažkosti, ktoré by primerane pokryl riadny makroekonomický dohľad hospodárskej a menovej únie, by posilnil preventívny charakter tohto postupu. Malo by sa tiež spresniť, že odporúčania podľa tohto postupu by mali byť v súlade s inými postupmi vytvorenými podľa článkov 121, 126 a 136 zmluvy a že tento postup zohľadňuje záväzky v dohodách ERM II. Pokiaľ ide o Európsky výbor pre systémové riziká v súvislosti s postupom pri makroekonomickom dohľade, hoci jeho nezávislosť nebude dotknutá, ak bude tento postup zohľadňovať jeho varovania a odporúčania, ECB odporúča ustanoviť, že je potrebné režim dôvernosti Európskeho výboru pre systémové riziká dôsledne rešpektovať. |
18. |
Postup pri makroekonomickom dohľade by mal byť navyše vymedzený jasnými a účinnými spúšťacími mechanizmami. S hodnotením makroekonomických nerovnováh a odporúčaniami nápravných opatrení by mala byť vo všetkých stupňoch konania oboznámená široká verejnosť. V rámci návrhu postupu na nápravu nadmernej nerovnováhy by sa mal zaviesť posilnený automatický charakter a odstupňované finančné sankcie, najmä po prvom nedodržaní odporúčania Rady členským štátom, po ktorom by už mala Rada uložiť úročený vklad bez toho, aby bolo potrebné opakované nedodržanie. Za opakované nedodržanie by mala byť uložená pokuta. |
19. |
Pokiaľ ide o pripísané úroky z neúročených vkladov a pokuty uložené členským štátom eurozóny podľa návrhov Komisie, mali by pripadnúť EMS, ktorý má byť vytvorený v roku 2013 a dovtedy by malo byť prijaté vhodné prechodné riešenie. |
20. |
Postupy, ktoré sú predmetom návrhov Komisie by sa mali vykonávať a presadzovať koherentne. Tomu by napomohlo, ak by sa pri prijímaní a uplatňovaní konečných znení predpisov čo možno najviac vyvinula snaha o dosiahnutie jednoduchosti, transparentnosti a predvídateľnosti. Mal by sa obmedziť priestor na odlišné interpretácie alebo spory ohľadom opatrení a malo by sa zabrániť byrokratickým postupom. |
21. |
ECB navrhuje, aby misie Komisie podľa postupov pri makroekonomickom dohľade a dohľade nad rozpočtami a podľa postupu pri nadmernom schodku boli v spolupráci s ECB, ak to považuje za vhodné v prípadoch, keď sa tieto misie týkajú členských štátov, ktorých menou je euro alebo členských štátov, ktoré sú účastníkmi ERM II. Účasť ECB v misiách do Grécka a Írska sa ukázala ako užitočná. ECB chápe túto účasť ako svoj príspevok k ekonomickým politikám a bude ju uskutočňovať bez toho, aby bola dotknutá jej nezávislosť pri vykonávaní svojich úloh ustanovených v zmluve. |
22. |
ECB vidí tiež potrebu zriadenia poradného orgánu osôb s uznávanou kvalifikáciou v hospodárskej a fiškálnej oblasti, ktorý by pripravil nezávislú výročnú správu pre inštitúcie Únie o tom, ako Rada a Komisia, vrátane Eurostatu, plnia svoje povinnosti podľa článkov 121 a 126 zmluvy a podľa postupov upravených v návrhoch Komisie. Ak to možnosti tohto orgánu dovolia, a bez toho, aby bola dotknutá jeho hlavná úloha spočívajúca v príprave uvedenej správy, mal by tento orgán na žiadosť Európskej rady, Rady alebo Komisie vypracovať aj analýzu o špecifických hospodárskych alebo rozpočtových otázkach. Úlohy tohto orgánu by nemali zasahovať do právomocí Komisie. Členovia tohto poradného orgánu by mali byť úplne nezávislí. Zákonodarca EÚ bude musieť vytvoriť administratívne postavenie a črty tohto orgánu vrátane materiálnych a ľudských zdrojov. Tento orgán by mal byť zriadený v rámci návrhu postupu pri dohľade nad rozpočtami a v ostatných návrhoch Komisie by mali byť odkazy naň. |
23. |
Pokiaľ ide o návrh smernice o rozpočtových rámcoch, hoci ECB súhlasí s výberom smernice ako právneho nástroja, zastáva názor, že vzhľadom na účel a povahu tejto smernice by bola potrebná transpozícia do vnútroštátnych právnych predpisov, ktorá by bola čo najbližšia k zneniu smernice. To platí obzvlášť pre členské štáty eurozóny. ECB by v tejto súvislosti uvítala politické stanovisko euroskupiny týkajúce sa dosiahnutia takejto jednotnej národnej transpozície, čo by mohlo byť uvedené v bodoch odôvodnenia. |
24. |
ECB zastáva tiež názor, že všetky členské štáty by mali mať v každom prípade povinnosť zabezpečiť nezávislé monitorovanie, analytickú činnosť a hodnotenie kľúčových prvkov ich rozpočtových rámcov. Pre členské štáty eurozóny by sa mala prijať osobitná kapitola, v ktorej by sa prostredníctvom smernice stali žiadúce prvky záverov Rady zo 17. mája 2010 a správy osobitnej skupiny povinnými pre členské štáty eurozóny, pričom členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, by mali možnosť implementovať tieto ustanovenia do svojich právnych poriadkov dobrovoľne, čo ECB veľmi odporúča. Spomedzi žiaducich prvkov by malo byť prioritou smernice vytvorenie nezávislých fiškálnych rád a malo by sa zvážiť zavedenie prístupu „zhora nadol“ v smernici, čo predstavuje prednostnú dohodu o úrovni celkových výdavkov, ktoré sú potom pre jednotlivé ministerstvá a vládne agentúry rozdelené na čiastkové výdavky. |
25. |
Žiadne z týchto opatrení nebráni členskému štátu, aby vytvoril silenejšie rozpočtové rámce, napríklad zavedením pravidiel, ktorými sa zakazuje, aby štrukturálny schodok verejnej správy prekročil určitú hranicu HDP. Zákonodarca EÚ by mal zároveň zvážiť zavedenie povinnosti pre členské štáty prijať právne predpisy s jasnými rámcami pre pôžičky, kde by boli presné vymedzenia pojmov a hranice, keďže by to prispelo k právnej istote, a to buď v tejto smernici alebo v inom právnom predpise. |
26. |
ECB navyše odporúča zdôrazniť dôležitosť transparentných národných prognóz a postupov pri ich príprave. Prognózy Komisie zároveň musia hrať hlavnú úlohu pri tvorbe referenčných hodnôt pre národné prognózy. |
27. |
Ďalej pokiaľ ide o efektívnosť smernice, mala by výslovne upraviť náklady, aké majú niesť národné orgány za nedodržanie numerických fiškálnych pravidiel vrátane tak nefinančných opatrení, ako aj finančných sankcií na národnej úrovni. Mala by sa zaviesť povinnosť splatiť v strednodobom výhľade dlh, ktorý prekračuje hodnotu tolerovanú fiškálnym rámcom. Osobitné okolnosti, za ktorých je možné dočasné nedodržanie pravidiel, by museli byť presne vymedzené, ak sú také okolnosti vôbec potrebné. ECB tiež zastáva názor, že predpokladané nadobudnutie účinnosti európskeho mechanizmu stability v roku 2013 by malo viesť k lehote na transpozíciu do 31. decembra 2012 namiesto 31. decembra 2013. |
28. |
Pokiaľ ide o úpravu v smernici týkajúcu sa štatistických údajov, ECB podporuje zvýšenie včasnosti a spoľahlivosti účtovných údajov štátnej správy vykazovaných Komisii v ročných a štvrťročných intervaloch podľa nariadenia (ES) č. 2223/96 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve. Táto smernica môže prispieť k súčasnému zvýšeniu včasnosti a spoľahlivosti účtovných údajov štátnej správy podporou implementácie systémov verejného účtovníctva pre subjekty štátneho sektora, ktoré vykazujú údaje na základe časového rozlíšenia a sú prepojené s národnými účtami založenými na ESÚ 95 (9). Účtovné systémy by mali byť založené na medzinárodne uznávaných účtovných štandardoch pre verejný sektor, aby sa zabezpečilo harmonizované vykazovanie a hodnotenie štátnych operácií. |
29. |
Pokiaľ ide o budúcu právnu úpravu týkajúcu sa štatistických údajov, ECB poznamenáva, že podľa správy osobitnej skupiny sú potrebné legislatívne kroky na úrovni EÚ, aby sa stal „kódex postupov pre európsku štatistiku“ právne záväzným, kým v súčasnosti sa urýchľuje úplná implementácia kódexu najmä pokiaľ ide o kvalitu a poverenie na zber údajov. Právomoci Eurostatu pri hodnotení a monitorovaní hlásení o postupoch pri nadmernom schodku by mali byť navyše ďalej posilnené so zameraním na aktívnejšie opatrenia na zvýšenie kvality štatistických údajov verejnej správy. |
30. |
Záverom ECB upozorňuje, že návrhy Komisie, a najmä reformy týkajúce sa eurozóny v sebe zahŕňajú zvýšené pracovné nároky na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, čo si následne vyžaduje vyčlenenie ľudských a materiálnych zdrojov. |
Pozmeňujúce návrhy
V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie návrhov Komisie, sú v prílohe uvedené pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.
Po prijatí sa v citáciách navrhovaných nariadení a smernice odrazí predloženie tohto stanoviska.
Vo Frankfurte nad Mohanom 16. februára 2011
prezident ECB
Jean-Claude TRICHET
(1) KOM(2010) 522.
(2) KOM(2010) 523.
(3) KOM(2010) 524.
(4) KOM(2010) 525.
(5) KOM(2010) 526.
(6) KOM(2010) 527.
(7) Nariadenie Rady (ES) č. 1055/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1) a nariadenie Rady (ES) č. 1056/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 5).
(8) „Specifications on the implementation of the Stability and Growth Pact and Guidelines on the format and content of stability and convergence programmes“, schválené Radou ECOFIN 7. septembra 2010.
(9) Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.
PRÍLOHA
Pozmeňujúce návrhy k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku
[KOM(2010) 522]
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1) |
||||||||||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 1 |
|||||||||||||||||||||||||
Nové body odôvodnenia |
|||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Už z bodov odôvodnenia by malo byť zrejmé, že zväčšovanie manévrovacieho priestoru sa v posilnenom Pakte stability a rastu odmieta. Uvedené zmeny a doplnenia sú detailne vysvetlené v rámci všeobecných pripomienok v tomto stanovisku a v rámci ďalších konkrétnych pripomienok. |
|||||||||||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 1a |
|||||||||||||||||||||||||
Článok 1 ods. 2 písm. b) navrhovaného nariadenia [Článok 2 odsek 1a (nový) nariadenia (ES) č. 1467/97] |
|||||||||||||||||||||||||
„Ak dôjde k prekročeniu referenčnej hodnoty, pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) v súlade s článkom 126 ods. 2 písm. b) zmluvy sa považuje za uspokojivo klesajúci a približujúci sa k referenčnej hodnote vyhovujúcim tempom, ak sa rozdiel vzhľadom na referenčnú hodnotu znižoval za predchádzajúce tri roky pravidelným tempom o jednu dvadsatinu ročne. Po uplynutí 3 rokov od [vloží sa dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa spätne zohľadní uplatňovanie tohto ukazovateľa.“ |
„Ak dôjde k prekročeniu referenčnej hodnoty, pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) v súlade s článkom 126 ods. 2 písm. b) zmluvy sa považuje za uspokojivo klesajúci a približujúci sa k referenčnej hodnote vyhovujúcim tempom, ak sa rozdiel vzhľadom na referenčnú hodnotu znižoval za predchádzajúce tri roky pravidelným tempom o jednu dvadsatinu ročne. “ |
||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie ECB podporuje uplatňovanie numerickej referenčnej hodnoty na posúdenie zmien miery dlhu bezodkladne od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia. |
|||||||||||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 2 |
|||||||||||||||||||||||||
Článok 1 ods. 2 písm. c) navrhovaného nariadenia [Článok 2 ods. 3 a 3a (nový) nariadenia (ES) č. 1467/97] |
|||||||||||||||||||||||||
„3. Komisia zohľadní pri vypracovávaní správy podľa článku 126 ods. 3 zmluvy ostatné významné faktory uvedené v spomínanom článku. Do správy sa náležite musí premietnuť vývoj strednodobej hospodárskej situácie (najmä potenciálny rast, prevažujúce cyklické podmienky, infláciu a neprimerané makroekonomické rozdiely) a vývoj strednodobého stavu rozpočtu (najmä fiškálnu konsolidáciu v ‚priaznivom čase‘, verejné investície, vykonávanie politík v kontexte spoločnej stratégie rastu pre Úniu a celkovú dobrú kvalitu verejných financií, najmä dodržiavanie smernice Rady […] o požiadavkách týkajúcich sa rozpočtového rámca členských štátov). V správe sa takisto v prípade potreby analyzuje vývoj strednodobého stavu dlhu (najmä sa do nej primerane premietnu rizikové faktory vrátane štruktúry splatnosti a menovej denominácie dlhu, transakcií týkajúcich sa zosúladenia dlhu a deficitu, kumulovaných rezerv a iných štátnych aktív; záruky spojené najmä s finančným odvetvím; záväzky, ktoré sa výslovne aj implicitne týkajú starnutia obyvateľstva a súkromné dlhové zdroje v takom rozsahu, že môžu predstavovať podmienené implicitné záväzky pre vládu). Okrem toho Komisia náležite zohľadní všetky ostatné faktory, ktoré sú podľa názoru dotknutého členského štátu významné preto, aby sa z kvalitatívneho hľadiska komplexne posúdilo prekročenie referenčnej hodnoty, a ktoré členský štát predložil Komisii a Rade. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje finančným príspevkom na posilnenie medzinárodnej solidarity a dosiahnutie cieľov politiky Únie vrátane finančnej stability. 4. Komisia a Rada vykonajú vyvážené celkové hodnotenie všetkých významných faktorov, najmä rozsah, v akom pôsobia na posudzovanie súladu s kritériami deficitu a/alebo dlhu ako priťažujúce alebo zmierňujúce faktory. Ak je pri posudzovaní súladu na základe kritéria deficitu pomer štátneho dlhu k HDP vyšší ako referenčná hodnota, uvedené faktory sa vezmú do úvahy v postupoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu, ako sa predpokladá v odsekoch 4, 5 a 6 článku 126 zmluvy, iba v prípade, keď sa pred zohľadnením významných faktorov úplne splní dvojitá podmienka, že schodok sektora verejnej správy zostane na úrovni blízko referenčnej hodnoty a prekročenie referenčnej hodnoty je dočasné.“ |
„3. Komisia zohľadní pri vypracovávaní správy podľa článku 126 ods. 3 zmluvy ostatné významné faktory uvedené v spomínanom článku. Do správy sa náležite musí premietnuť vývoj strednodobej hospodárskej situácie (najmä potenciálny rast, prevažujúce cyklické podmienky, infláciu ) a vývoj strednodobého stavu rozpočtu (najmä fiškálnu konsolidáciu v ‚priaznivom čase‘, verejné investície, vykonávanie politík v kontexte spoločnej stratégie rastu pre Úniu a celkovú dobrú kvalitu verejných financií, najmä dodržiavanie smernice Rady […] o požiadavkách týkajúcich sa rozpočtového rámca členských štátov). V správe sa takisto v prípade potreby analyzuje vývoj strednodobého stavu dlhu (najmä sa do nej primerane premietnu rizikové faktory vrátane štruktúry splatnosti a menovej denominácie dlhu, transakcií týkajúcich sa zosúladenia dlhu a deficitu, kumulovaných rezerv a iných štátnych aktív; záruky spojené najmä s finančným odvetvím; záväzky, ktoré sa výslovne aj implicitne týkajú starnutia obyvateľstva a súkromné dlhové zdroje v takom rozsahu, že môžu predstavovať podmienené implicitné záväzky pre vládu). Okrem toho Komisia náležite zohľadní všetky ostatné faktory, ktoré sú podľa názoru dotknutého členského štátu významné preto, aby sa z kvalitatívneho hľadiska komplexne posúdilo prekročenie referenčnej hodnoty, a ktoré členský štát predložil Komisii a Rade. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje finančným príspevkom na posilnenie medzinárodnej solidarity a dosiahnutie cieľov politiky Únie vrátane finančnej stability. Komisia môže pri vypracovávaní správy požadovať od dotknutých členských štátov dodatočné informácie. […] 3a. Pri posudzovaní súladu na základe kritéria dlhu sa tieto významné faktory berú do úvahy v postupoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu, ako sa predpokladá v odsekoch 4, 5 a 6 článku 126 zmluvy iba v prípade, ak miera dlhu štátu klesá v horizonte troch rokov v súlade s prognózami Komisie. 4. Komisia a Rada vykonajú vyvážené celkové hodnotenie všetkých významných faktorov, najmä rozsah, v akom pôsobia na posudzovanie súladu s kritériami deficitu a/alebo dlhu ako priťažujúce alebo zmierňujúce faktory. Pri posudzovaní súladu na základe kritéria deficitu , sa uvedené faktory vezmú do úvahy v postupoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu, ako sa predpokladá v odsekoch 4, 5 a 6 článku 126 zmluvy, iba v prípade, keď sa pred zohľadnením významných faktorov úplne splní dvojitá podmienka, že schodok sektora verejnej správy zostane na úrovni blízko referenčnej hodnoty a prekročenie referenčnej hodnoty je dočasné.“ |
||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Správa Komisie podľa článku 126 ods. 3 zmluvy uvedená v článku 2 ods. 3 okrem iného zohľadňuje „neprimerané makroekonomické rozdiely“, ktoré sú predmetom iného návrhu (KOM(2010) 525). ECB je zástancom logickej a rozumnej vzájomnej existencie rôznych postupov. Uvedenie „neprimeraných makroekonomických rozdielov“ môže spôsobiť zmätok, pretože budí dojem, že KOM(2010) 522 a KOM(2010) 525 upravujú tú istú problematiku. Účelom dodatočnej požiadavky na vykazovanie je podnietiť členské štáty, aby dodržiavali povinnosti vzhľadom na to, že Komisia musí pripraviť správu o existencii nadmerného schodku alebo nadmernej miery zadĺženia. Súlad s referenčnými hodnotami by zabránil nutnosti ďalšieho vykazovania. Kým pri vypracovávaní správy Komisie o existencii nadmernej miery zadĺženia sa zohľadnia všetky významné faktory, mali by sa zohľadniť len vtedy, ak sa miera vládneho dlhu znižuje. Žiadne poľahčujúce významné faktory by nikdy nemali viesť k hodnoteniu, že príslušný členský štát nemá nadmernú mieru zadĺženia, ak táto miera zadĺženia prekračuje referenčnú hodnotu a má stúpajúcu tendenciu. Zásada „mierne a dočasne“ by sa mala v súvislosti s kritériom deficitu rešpektovať bez ohľadu na mieru zadĺženia. |
|||||||||||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 3 |
|||||||||||||||||||||||||
Článok 1 ods. 3 písm. d) navrhovaného nariadenia [Článok 3 ods. 4a nariadenia (ES) č. 1467/97] |
|||||||||||||||||||||||||
„4a. Dotknutý členský štát podá Komisii a Rade v lehote najviac šesť mesiacov stanovenej v odseku 4 správu o opatreniach, ktoré prijal v reakcii na odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 zmluvy. Správa obsahuje ciele týkajúce sa verejných výdavkov a diskrečných opatrení na strane príjmov v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7 zmluvy, ako aj informácie o prijatých opatreniach a povahe opatrení predpokladaných na dosiahnutie cieľov. Táto správa sa zverejňuje. 5. Ak sa v súlade s odporúčaním podľa článku 126 ods. 7 zmluvy prijalo účinné opatrenie a po prijatí uvedeného odporúčania sa vyskytnú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi nepriaznivými následkami na verejné financie, Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného odporúčania podľa článku 126 ods. 7 zmluvy. V takomto revidovanom odporúčaní sa môže pri zohľadnení významných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia spravidla najmä o rok predĺžiť lehota na odstránenie nadmerného deficitu. Rada posúdi v porovnaní s hospodárskymi predpoveďami uvedenými v jej odporúčaní, či existujú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti, ktoré majú vážny negatívny vplyv na verejné financie. V prípade všeobecného prudkého hospodárskeho poklesu Rada môže na základe odporúčania Komisie takisto rozhodnúť, že prijme revidované odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 zmluvy.“ |
„4a. Dotknutý členský štát podá Komisii a Rade v lehote najviac šesť mesiacov stanovenej v odseku 4 správu o opatreniach, ktoré prijal v reakcii na odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 zmluvy. Správa obsahuje ciele týkajúce sa verejných výdavkov a diskrečných opatrení na strane príjmov v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7 zmluvy, ako aj informácie o prijatých opatreniach a povahe opatrení predpokladaných na dosiahnutie cieľov. Táto správa sa zverejňuje. Komisia si môže od členského štátu vyžiadať dodatočné správy. 5. Ak sa v súlade s odporúčaním podľa článku 126 ods. 7 zmluvy prijalo účinné opatrenie a po prijatí tohto odporúčania sa vyskytnú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi nepriaznivými následkami na verejné financie, Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného odporúčania podľa článku 126 ods. 7 zmluvy. V takomto revidovanom odporúčaní sa môže pri zohľadnení významných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia najmä o rok predĺžiť lehota na odstránenie nadmerného deficitu. Rada posúdi v porovnaní s hospodárskymi predpoveďami uvedenými v jej odporúčaní, či existujú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti, ktoré majú vážny negatívny vplyv na verejné financie. “ |
||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Dodatočné správy sú nástrojom, ktorým Komisia podnecuje členské štáty, aby dodržiavali povinnosti. Výslovne predvídať prijatie revidovaného odporúčania podľa článku 126 ods. 7 zmluvy sa nejaví ako potrebné. |
|||||||||||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 4 |
|||||||||||||||||||||||||
Článok 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1467/97 |
|||||||||||||||||||||||||
(žiadna zmena a doplnenie v navrhovanom nariadení) |
„1. […] Rada na návrh Komisie zároveň predloží formálnu správu Európskej rade.“ |
||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Ide o dodatočný procesný prvok, ktorý by mal stimulovať dodržiavanie opatrení dotknutým členským štátom. |
|||||||||||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 5 |
|||||||||||||||||||||||||
Článok 1 ods. 5 písm. b) navrhovaného nariadenia [Článok 5 ods. 1a nariadenia (ES) č. 1467/97] |
|||||||||||||||||||||||||
„1a. V nadväznosti na upozornenie Rady v súlade s článkom 126 ods. 9 zmluvy dotknutý členský štát podá Komisii a Rade správu o opatrení prijatom po upozornení Rady. Správa obsahuje ciele týkajúce sa verejných výdavkov a diskrečných opatrení na strane príjmov, ako aj informácie o opatreniach prijatých po osobitnom odporúčaní Rady, aby Rada mohla v prípade potreby prijať rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 2 tohto nariadenia. Táto správa sa zverejňuje. 2. Ak sa v súlade s upozornením podľa článku 126 ods. 9 zmluvy prijalo účinné opatrenie a keď sa po prijatí tohto upozornenia vyskytnú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi nepriaznivými následkami na verejné financie, Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného upozornenia podľa článku 126 ods. 9 zmluvy. Takýmto revidovaným upozornením sa pri zohľadnení významných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia môže spravidla najmä o rok predĺžiť lehota na odstránenie nadmerného deficitu. Rada posúdi na základe hospodárskych predpovedí uvedených vo svojom oznámení, či existujú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi negatívnymi následkami na verejné financie. Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného upozornenia podľa článku 126 ods. 9 zmluvy v prípade všeobecného prudkého hospodárskeho poklesu.“ |
„1a. V nadväznosti na upozornenie Rady v súlade s článkom 126 ods. 9 zmluvy dotknutý členský štát podá Komisii a Rade správu o opatrení prijatom po upozornení Rady. Správa obsahuje ciele týkajúce sa verejných výdavkov a diskrečných opatrení na strane príjmov, ako aj informácie o opatreniach prijatých po osobitnom odporúčaní Rady, aby Rada mohla v prípade potreby prijať rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 2 tohto nariadenia. Táto správa sa zverejňuje. Komisia monitoruje a hodnotí pri zúčastnených členských štátoch a členských štátoch, ktoré sú účastníkmi mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), opatrenia na prispôsobenie sa prijaté v súvislosti s nadmerným schodkom prostredníctvom misie do dotknutého členského štátu v spolupráci s ECB, ak to považuje za vhodné, a podáva správu Rade. Táto správa sa môže zverejniť. 2. Ak sa v súlade s upozornením podľa článku 126 ods. 9 zmluvy prijalo účinné opatrenie a keď sa po prijatí tohto upozornenia vyskytnú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi nepriaznivými následkami na verejné financie, Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného upozornenia podľa článku 126 ods. 9 zmluvy. Takýmto revidovaným upozornením sa pri zohľadnení významných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia môže spravidla najmä o rok predĺžiť lehota na odstránenie nadmerného deficitu. Rada posúdi na základe hospodárskych predpovedí uvedených vo svojom oznámení, či existujú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi negatívnymi následkami na verejné financie. “ |
||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Misie Komisie do dotknutého členského štátu v spolupráci s ECB, ak to považuje za vhodné pri zúčastnených členských štátoch a pri členských štátoch, ktoré sú účastníkmi ERM II, by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov navrhovaného nariadenia a mali by byť dôležitým zastrašujúcim prostriedkom pre členský štát, ktorý nedodržiava opatrenia. Výslovne predvídať prijatie revidovaného odporúčania podľa článku 126 ods. 9 zmluvy sa nejaví ako potrebné. |
|||||||||||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 6 |
|||||||||||||||||||||||||
Článok 1 ods. 14 navrhovaného nariadenia [Článok 16 nariadenia (ES) č. 1467/97] |
|||||||||||||||||||||||||
„Pokuty uvedené v článku 12 tohto nariadenia predstavujú iné príjmy uvedené v článku 311 zmluvy a rozdelia sa medzi zúčastnené členské štáty, ktoré nemajú nadmerný deficit, ako je určený v súlade s článkom 126 ods. 6 zmluvy, a ktoré nepodliehajú postupu pri nadmernej nerovnováhe v zmysle nariadenia (EÚ) č. […/…], podľa ich podielu na celkovom hrubom národnom dôchodku (HND) týchto oprávnených členských štátov.“ |
„Pokuty uvedené v článku 12 tohto nariadenia pripadnú európskemu mechanizmu stability.“ |
||||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie Pokuty zaplatené členskými štátmi eurozóny v rámci dohľadu by mali pripadnúť budúcemu európskemu mechanizmu stability. Kým bude európsky mechanizmus stability v súlade so závermi Európskej rady zo 16. a 17. decembra 2010 vytvorený, bude potrebné vytvoriť vhodné prechodné ustanovenia (európsky mechanizmus finančnej stability a/alebo European Financial Stability Facility ako príjemca pokút). Dôvodom pre pripadnutie týchto pokút európskemu mechanizmu stability je súvislosť medzi nedodržaním záväzkov uvedených v návrhoch Komisie členskými štátmi a potrebou vytvoriť európsky mechanizmus stability. Preto by mali takéto pokuty odvodené z balíčka správy ekonomických záležitostí pripadnúť európskemu mechanizmu stability. Ako je v tomto stanovisku uvedené, ak by sa toto riešenie prijalo, malo by sa rozšíriť mutatis mutandis na všetky postupy posilnené alebo vytvorené návrhmi Komisie. Vo všetkých normách posilnených alebo vytvorených návrhmi Komisie by mal jeden bod odôvodnenia vysvetliť dôvod na pripadnutie pokút a iných finančných sankcií európskemu mechanizmu stability v súlade s uvedeným: existuje súvislosť medzi nedodržiavaním povinností v oblasti správy ekonomických záležitostí členskými štátmi a potrebou vytvoriť európsky mechanizmus stability. |
Pozmeňujúce návrhy k návrhu smernice Rady o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov
[KOM(2010) 523]
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (2) |
||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 1 |
|||||||||||||||||
Bod odôvodnenia 7 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Transparentnosť a overenie prognostických postupov sú dôležitými nástrojmi kvality prognóz. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 2 |
|||||||||||||||||
Bod odôvodnenia 8 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Navrhovaná zmena a doplnenie posilňuje významnú úlohu, transparentnosť a detailnosť prognóz. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 3 |
|||||||||||||||||
Bod odôvodnenia 12 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Dôveryhodnosť rozpočtového rámca sa zvyšuje, ak sú v navrhovanej smernici, a teda vo vnútroštátnych právnych predpisoch výslovne vymedzené dôsledky nedodržania opatrení vrátane tak nefinančných, ako aj finančných nákladov. Povinnosť včasného splatenia dlhu vzniknutého mimo rozpočtového rámca je efektívnym nástrojom na zabránenie porušovania pravidiel. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 4 |
|||||||||||||||||
Nový bod odôvodnenia 12a navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
Žiadny text |
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Hoci sa existencia výslovných dôsledkov nedodržania pravidiel považuje za potrebnú na zabezpečenie efektívnosti, akékoľvek osobitné okolnosti, za akých je dovolené dočasné nedodržanie numerických fiškálnych pravidiel, by malo byť obmedzené čo do počtu, čo by posilnilo všeobecné uplatnenie dôsledkov nedodržania pravidiel. Navrhovaný nový bod odôvodnenia posilňuje ohraničenú povahu výnimky uvedenej v článku 6 písm. d) navrhovanej smernice. Výnimky by mali spĺňať prísne kritériá a splatenie dlhu musí byť podmienkou udelenia výnimky. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 5 |
|||||||||||||||||
Bod odôvodnenia 13 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Účel zavedenia numerických fiškálnych pravidiel, t. j. posilnenie kontroly nad verejnými výdavkami, by mal byť jasný v samotných pravidlách a ministerstvám financií by sa mali poskytnúť primerané nástroje. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 6 |
|||||||||||||||||
Bod odôvodnenia 18 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Navrhovaná zmena a doplnenie posilňuje efektivitu prepojením na strednodobé rozpočtové rámce a zabezpečuje monitorovanie inštitúcií mimo verejného sektora, pre ktoré môžu byť potrebné kapitálové investície. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 7 |
|||||||||||||||||
Nový bod odôvodnenia 18a navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
Žiadny text |
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Záväzok uskutočniť transpozíciu presným pridržiavaním sa smernice, obzvlášť v členských štátoch eurozóny, zabezpečí väčšiu účinnosť smernice. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 8 |
|||||||||||||||||
Nový bod odôvodnenia 18b navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
Žiadny text |
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Prvky, ktoré boli podľa Rady v jej záveroch v tejto oblasti z mája 2010 a v správe osobitnej skupiny žiaduce, by mali byť povinné pre členské štáty eurozóny. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 9 |
|||||||||||||||||
Článok 1 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
„Táto smernica ustanovuje podrobné pravidlá, ktoré určujú, ktoré požiadavky rozpočtových rámcov musia členské štáty splniť, aby sa vytvorila istota o účinnosti postupu pri nadmernom deficite.“ |
„Táto smernica ustanovuje podrobné pravidlá, ktoré určujú, ktoré požiadavky rozpočtových rámcov musia členské štáty splniť, aby sa zabezpečil súlad s povinnosťou členských štátov vyhýbať sa nadmerným štátnym deficitom, ako je to uvedené v článku 126 ods. 1 zmluvy.“ |
||||||||||||||||
Odôvodnenie Navrhovaná smernica by nemala priamo odkazovať na postup pri nadmernom deficitu, ale skôr na potrebu vyhýbať sa nadmernému deficitu, keďže smernica sa po jej implementácii v členských štátoch stane nástrojom na posilnenie dodržiavania povinností členských štátov podľa článkov 121 a 126 zmluvy. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 10 |
|||||||||||||||||
Článok 2 písm. f) navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Pravidlá sa nemajú týkať len analýzy, ale aj monitorovania, posudzovania a overovania rozpočtových postupov a mali by zabezpečiť, aby sa uskutočňovali nezávisle. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 11 |
|||||||||||||||||
Článok 3 ods. 1 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
„1. Pokiaľ ide o vnútroštátne systémy verejného účtovníctva, členské štáty zavedú systémy verejného účtovníctva, ktoré budú úplne a dôsledne zahŕňať všetky štátne podsektory, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 2223/96 (ďalej len ‚ESÚ 95‘), a ktoré obsahujú informácie nevyhnutné na zhromaždenie údajov podľa nariadenia ESÚ 95. Tieto systémy verejného účtovníctva podliehajú vnútornej kontrole a auditu.“ |
„1. Na zabezpečenie včasného a presného vykazovania ročných a štvrťročných údajov verejnej správy založených na ESÚ, ako to vyžaduje program prenosu ESÚ, , členské štáty zavedú systémy verejného účtovníctva s uplatnením medzinárodne uznávaných účtovných štandardov pre verejný sektor na základe časového rozlíšenia, ktoré budú úplne a dôsledne zahŕňať všetky štátne podsektory, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 2223/96 (ďalej len ‚ESÚ 95‘), a ktoré obsahujú informácie nevyhnutné na zhromaždenie údajov podľa nariadenia ESÚ 95. Tieto systémy verejného účtovníctva podliehajú vnútornej kontrole a auditu.“ |
||||||||||||||||
Odôvodnenie Na zvýšenie včasnosti a presnosti údajov štátnej správy vykazovaných Komisii je žiaduce, aby členské štáty urýchlili implementáciu systémov verejného účtovníctva pre subjekty štátneho sektora, ktoré vykazujú údaje na základe časového rozlíšenia v súlade s medzinárodne uznávanými účtovnými štandardmi pre verejný sektor. To by umožnilo jednoduchý prenos týchto údajov na národné účty založené na ESA 95. Účtovné systémy vo verejnom sektore by mali podliehať nezávislej kontrole a auditu. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 12 |
|||||||||||||||||
Článok 3 ods. 2 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
„2. Členské štáty zaistia, že fiškálne údaje za všetky štátne podsektory budú včas a pravidelne verejne dostupné. Členské štáty uverejnia najmä
|
„ |
||||||||||||||||
Odôvodnenie ECB súhlasí s tým, že sú potrebné včasné fiškálne údaje, a preto súhlasí s predložením lehôt na vykazovanie štvrťročných účtov verejnej správy založených na ESÚ podľa nového programu prenosu ESÚ. Uloženie povinnosti pre všetky členské štáty, aby vykazovali ďalšie mesačné údaje o peňažných tokoch a podrobné tabuľky zhody by nevhodne zvýšilo záťaž spojenú s poskytovaním správ, najmä ak zhoda medzi údajmi o peňažných tokoch a údajmi na základe nariadenia ESÚ 95 nie je zjavná. Keďže článok 3 ods. 2 nešpecifikuje ani obsah fiškálnych údajov ani pravidlá hodnotenia, je dodatočná záťaž spojená s poskytovaním správ neprimeraná k pridanej hodnote pre správu európskych ekonomických záležitostí a dokonca predstavuje riziko odchýlenia sa od zlepšovania kvality európskych štatistických údajov o sektore verejnej správy. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 13 |
|||||||||||||||||
Článok 4 ods. 1 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
„1. Členské štáty vytvoria istotu, že fiškálne plánovanie je založené na realistických makroekonomických a rozpočtových prognózach používajúcich najaktuálnejšie informácie. Rozpočtové plánovanie sa zakladá na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo na obozretnejšom scenári, ktorý podrobne zdôrazňuje odchýlky od najpravdepodobnejšieho makrofiškálneho scenára. Pri príprave makroekonomických a rozpočtových prognóz sa berú do úvahy príslušné prognózy Komisie. Vysvetlia sa rozdiely medzi vybraným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie.“ |
„1. Členské štáty vytvoria istotu, že fiškálne plánovanie je založené na realistických makroekonomických a rozpočtových prognózach používajúcich najaktuálnejšie informácie. Rozpočtové plánovanie sa zakladá na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo na obozretnejšom scenári, ktorý podrobne zdôrazňuje odchýlky od najpravdepodobnejšieho makrofiškálneho scenára. Makroekonomické a rozpočtové prognózy sa porovnávajú s prognózami Komisie. Vysvetlia sa rozdiely medzi vybraným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie.“ |
||||||||||||||||
Odôvodnenie Navrhovaná zmena a doplnenie oslabuje prvok neistoty spojený s povinnosťou brať do úvahy prognózy Komisie. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 14 |
|||||||||||||||||
Článok 4 ods. 4 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
„4. Členské štáty si pravidelne dajú vykonať audit makroekonomických a rozpočtových prognóz pre fiškálne plánovanie vrátane hodnotenia ex post. Výsledky uvedeného auditu sa zverejnia.“ |
„4. Členské štáty si pravidelne dajú vykonať audit makroekonomických a rozpočtových prognóz pre fiškálne plánovanie vrátane hodnotenia ex post. Výsledky uvedeného nezávislého auditu sa zverejnia.“ |
||||||||||||||||
Odôvodnenie Mal by sa vykonať nezávislý audit. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 15 |
|||||||||||||||||
Článok 6 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmluvy týkajúce sa rámca rozpočtového dohľadu Únie, numerické fiškálne pravidlá obsahujú špecifikácie týchto prvkov:
|
„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmluvy týkajúce sa rámca rozpočtového dohľadu Únie, numerické fiškálne pravidlá obsahujú špecifikácie týchto prvkov:
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Dôveryhodnosť fiškálneho rámca sa zvýši, ak sa v smernici, a teda aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch výslovne stanovia dôsledky nedodržania pravidiel vrátane nefinančných a finančných nákladov. Únikové doložky by sa nemali vyžadovať; ak sú vymedzené, mali by byť obmedzené čo do rozsahu a trvania. Splatenie dodatočného dlhu by malo byť povinným nástrojom popri iných dôsledkoch. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 16 |
|||||||||||||||||
Článok 8 ods. 2 písm. a) navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||
Odôvodnenie Keďže vývoj výdavkov sa bude posudzovať podľa zmeneného a doplneného nariadenia (ES) č. 1466/97, mali by sa výdavky výslovne spomenúť ako rozpočtový cieľ na národnej úrovni. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 17 |
|||||||||||||||||
Článok 12 ods. 1 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
„1. Numerické fiškálne pravidlá sa týkajú všetkých štátnych podsektorov.“ |
„1. Vytvoria sa numerické fiškálne pravidlá a budú sa implementovať tak, aby fiškálne ciele zahŕňali všetky podsektory verejnej správy a boli v súlade s povinnosťami členských štátov na základe Dohody o stabilite a raste.“ |
||||||||||||||||
Odôvodnenie Navrhovaná zmena a doplnenie upresňuje, že numerické fiškálne pravidlá by mali pokrývať všetky podsektory verejnej správy a mali by byť v súlade s Dohodou o stabilite a raste. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 18 |
|||||||||||||||||
Nová kapitola VIA „Osobitné ustanovenia pre členské štáty, ktorých menou je euro“ Nový článok 13b navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
Žiadny text |
„1. Členské štáty, ktorých menou je euro, okrem povinností podľa tejto smernice a bez toho, aby tieto povinnosti boli dotknuté, vytvoria vo svojich rozpočtových rámcoch nezávislú fiškálnu radu, ktorej úlohou je uskutočňovať nezávislé monitorovanie, analytickú činnosť, hodnotenie a prognózy vo všetkých oblastiach domácej fiškálnej politiky, ktoré môžu mať vplyv na to, či členské štáty, ktorých menou je euro, dodržiavajú povinnosti vyplývajúce z článkov 121 a 126 zmluvy a z právnych predpisov a opatrení prijatých podľa niektorého z týchto článkov alebo podľa článku 136 zmluvy. Mali by zvážiť zavedenie prístupu ‚zhora nadol‘, čo predstavuje prístup pri tvorbe rozpočtu, ktorý začína dohodou o úrovni celkových výdavkov, ktoré sú potom pre jednotlivé ministerstvá a vládne agentúry rozdelené na čiastkové výdavky, čím sa podporuje dodržiavanie hraníc pre výdavky. 2. Členské štáty, ktorých menou nie je euro, môžu okrem svojich povinností podľa tejto smernice a bez toho, aby boli tieto povinnosti dotknuté, dobrovoľne zahrnúť niektoré alebo všetky tieto dodatočné prvky do svojich rozpočtových rámcov, obzvlášť vytvorenie nezávislých fiškálnych rád.“ |
||||||||||||||||
Odôvodnenie Okrem minimálnych požiadaviek na národné rozpočtové rámce by mali byť pre členské štáty eurozóny povinné prvky, ktoré boli v záveroch Rady zo 17. mája 2010 a v správe osobitnej skupiny považované za žiaduce a mala by byť výslovne ustanovená možnosť zapracovať tieto žiaduce prvky členskými štátmi mimo eurozóny. |
|||||||||||||||||
Zmena a doplnenie 19 |
|||||||||||||||||
Prvý pododsek článku 14 ods. 1 navrhovanej smernice |
|||||||||||||||||
„1. Členské štáty uvedú do účinnosti opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2013. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi danými ustanoveniami a touto smernicou.“ |
„1. Členské štáty uvedú do účinnosti opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2012. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi danými ustanoveniami a touto smernicou.“ |
||||||||||||||||
Odôvodnenie Keďže národné postupy pre schválenie európskeho mechanizmu stability by mali byť ukončené do 1. januára 2013, mala by byť táto smernica k tomuto dátumu implementovaná. |
Pozmeňujúce návrhy k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne
[KOM(2010) 524]
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (3) |
||||||||
Zmena a doplnenie 1 |
|||||||||
Bod odôvodnenia 5 |
|||||||||
|
|
||||||||
Odôvodnenie Jasný odkaz na postup pri prispôsobovaní sa strednodobému cieľu je vhodnejší ako odkaz na obozretnú tvorbu fiškálnej politiky. |
|||||||||
Zmena a doplnenie 2 |
|||||||||
Bod odôvodnenia 11 navrhovaného nariadenia |
|||||||||
|
|
||||||||
Odôvodnenie Rovnako ako v odseku 10 tohto stanoviska ECB odporúča vypustiť tieto obmedzenia automatického charakteru opatrení. |
|||||||||
Zmena a doplnenie 3 |
|||||||||
Bod odôvodnenia 12 navrhovaného nariadenia |
|||||||||
|
|
||||||||
Odôvodnenie Pozri navrhovanú zmenu a doplnenie článku 7. |
|||||||||
Zmena a doplnenie 4 |
|||||||||
Článok 3 ods. 1 a 4 navrhovaného nariadenia |
|||||||||
[…]
|
[…] |
||||||||
Odôvodnenie ECB odporúča nahradiť abstraktné koncepty konceptmi jasne merateľnými. ECB odporúča vypustenie ďalších postupov v konaní, ktoré preskúmavajú už prijaté kroky po dostatočnej diskusii, keďže obmedzujú automatický charakter opatrení. |
|||||||||
Zmena a doplnenie 5 |
|||||||||
Článok 4 ods. 4 navrhovaného nariadenia |
|||||||||
„4. Odchylne od odseku 2 tohto článku môže Komisia pre mimoriadnu hospodársku situáciu alebo po odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu poslanej Komisii do desiatich dní od prijatia rozhodnutia Rady v súlade s článkom 126 ods. 6 zmluvy navrhnúť zníženie výšky bezúročného vkladu alebo jeho zrušenie.“ |
„ |
||||||||
Odôvodnenie ECB odporúča vypustenie tohto odseku, keďže obmedzuje automatický charakter opatrení. |
|||||||||
Zmena a doplnenie 6 |
|||||||||
Článok 5 ods. 4 navrhovaného nariadenia |
|||||||||
„4. Odchylne od odseku 2 tohto článku môže Komisia navrhnúť zrušenie alebo zníženie výšky pokuty na základe mimoriadnej hospodárskej situácie alebo po odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu adresovanej Komisii do desiatich dní od prijatia rozhodnutia Rady v súlade s článkom 126 ods. 8 zmluvy.“ |
„ |
||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie pre predchádzajúcu zmenu a doplnenie. |
|||||||||
Zmena a doplnenie 7 |
|||||||||
Článok 7 navrhovaného nariadenia |
|||||||||
„Úrok, ktorý Komisia získa z vkladu uloženého v súlade s článkom 4 a pokuty vybrané v súlade s článkom 5, predstavujú iné príjmy uvedené v článku 311 zmluvy a rozdelia sa, vzhľadom na pomer svojho podielu na hrubom národnom dôchodku oprávnených členských štátov, medzi členské štáty, ktorých menou je euro a nemajú nadmerný deficit, ako sa ustanovuje v článku 126 ods. 6 zmluvy, a nepodliehajú ani postupu pri nadmernej nerovnováhe v zmysle nariadenia (EÚ) č. […/…].“ |
„Úrok, ktorý Komisia získa z vkladu uloženého v súlade s článkom 4 a pokuty vybrané v súlade s článkom 5, predstavujú iné príjmy uvedené v článku 311 zmluvy a pripadnú európskemu mechanizmu stability.“ |
||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie ohľadom zmeny a doplnenia 6 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97. |
Pozmeňujúce návrhy k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny
[KOM(2010) 525]
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (4) |
||||||||||||
Zmena a doplnenie 1 |
|||||||||||||
Nový bod odôvodnenia 6a navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
Žiadny text |
|
||||||||||||
Odôvodnenie Uloženie úročeného vkladu po prvom nedodržaní príslušných lehôt členským štátom by malo umožniť uloženie pokút v prípadoch opakovaného nedodržania príslušných lehôt. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 2 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 12 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie ohľadom zmeny a doplnenia 6 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 3 |
|||||||||||||
Článok 1 ods. 1 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„1. Týmto nariadením sa ustanovuje systém pokút na dosiahnutie účinnej nápravy makroekonomickej nerovnováhy v eurozóne.“ |
„1. Týmto nariadením sa ustanovuje systém sankcií na dosiahnutie účinnej nápravy makroekonomickej nerovnováhy v eurozóne.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Aby neboli zahrnuté len pokuty, ale aj úročené vklady, navrhované nariadenie by malo upravovať systém sankcií. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 4 |
|||||||||||||
Článok 2 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov ustanovené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. […/…]. Okrem toho sa uplatňuje aj toto vymedzenie pojmu: ‚mimoriadne hospodárske okolnosti‘ znamenajú okolnosti, pri ktorých schodok verejných financií prevyšuje referenčnú hodnotu, pričom sa dané prevýšenie považuje za mimoriadne v zmysle druhej zarážky článku 126 ods. 2 písm. a) zmluvy a v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (5). |
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov ustanovené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. […/…]. (6). |
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri návrhy ECB v zmene a doplnení 5 ohľadom článku 3 navrhovaného nariadenia a ich odôvodnenie. Vzhľadom na navrhovanú zmenu a doplnenie článku 3 nie je potrebné vymedzenie pojmu „mimoriadne hospodárske okolnosti“. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 5 |
|||||||||||||
Článok 3 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„1. Rada, konajúc na základe návrhu Komisie, udelí ročnú pokutu, ak:
Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada kvalifikovanou väčšinou nerozhodne do desiatich dní po prijatí návrhu Komisiou o jeho zamietnutí. Rada môže zmeniť a doplniť daný návrh v súlade s článkom 293 ods. 1 zmluvy. 2. Ročná pokuta navrhnutá Komisiou sa rovná 0,1 % HDP daného členského štátu v predchádzajúcom roku. 3. Odchylne od odseku 2 môže Komisia navrhnúť zníženie výšky pokuty alebo jej zrušenie z dôvodu existencie mimoriadnych hospodárskych okolností alebo na základe odôvodnenej žiadosti, ktorú daný členský štát doručí Komisii do desiatich dní po prijatí záverov Rady spomínaných v odseku 1. 4. Ak členský štát uhradil ročnú pokutu za daný kalendárny rok a Rada po jeho uplynutí v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. […/…] dospeje k záveru, že tento členský štát v priebehu daného roka prijal odporúčané nápravné opatrenie, pokuta uhradená za daný rok sa tomuto členskému štátu vráti vo výške vypočítanej na základe metódy pro rata temporis.“ |
„1. Rada, konajúc na základe návrhu Komisie, uloží úročený vklad, ak:
Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada kvalifikovanou väčšinou nerozhodne do desiatich dní po prijatí návrhu Komisiou o jeho zamietnutí. Rada môže zmeniť a doplniť daný návrh v súlade s článkom 293 ods. 1 zmluvy. 2. Ročný úročený vklad navrhnutý Komisiou sa rovná 0,2 % HDP daného členského štátu v predchádzajúcom roku.
4. Ak členský štát vytvoril úročený vklad za daný kalendárny rok a Rada po jeho uplynutí v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. […/…] dospeje k záveru, že tento členský štát v priebehu daného roka prijal odporúčané nápravné opatrenie, vklad za daný rok sa spolu s pripísaným úrokom tomuto členskému štátu vráti . 5. Rada, konajúc na základe návrhu Komisie, uloží každoročné zaplatenie pokuty, ak:
6. Ak členský štát uhradil ročnú pokutu za daný kalendárny rok a Rada po jeho uplynutí v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. […/…] dospeje k záveru, že tento členský štát v priebehu daného roka prijal odporúčané nápravné opatrenie, pokuta uhradená za daný rok sa tomuto členskému štátu vráti vo výške vypočítanej na základe metódy pro rata temporis. 7. Ročná pokuta sa rovná 0,2 % HDP daného členského štátu v predchádzajúcom roku.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie ECB odporúča, aby nedodržanie jednej lehoty bolo dostatočné na uloženie vkladu, čo by umožnilo viac odstupňovaný sankčný režim, keďže pokuty by boli potom uložené na základe opakovaného nedodržania lehôt. ECB navyše navrhuje vypustenie preskúmania, ktoré predlžuje postup a oslabuje automatický charakter opatrení. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 6 |
|||||||||||||
Článok 4 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„Pokuty vyzbierané podľa článku 3 tohto nariadenia predstavujú iné príjmy uvedené v článku 311 zmluvy. Tieto pokuty sa rozdelia medzi členské štáty, ktorých menou je euro a ktoré nepodliehajú postupu v prípade nadmernej nerovnováhy v zmysle nariadenia (EÚ) č. […/…] a nemajú ani nadmerný deficit v zmysle článku 126 ods. 6 zmluvy, pričom toto rozdelenie sa vykoná pomerne k príslušnému podielu na celkovom hrubom národnom dôchodku (HND) oprávnených členských štátov.“ |
„Pokuty vyzbierané podľa článku 3 tohto nariadenia predstavujú iné príjmy uvedené v článku 311 zmluvy a pripadnú európskemu mechanizmu stability.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie ohľadom zmeny a doplnenia 6 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97. |
Pozmeňujúce návrhy k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii
[KOM(2010) 526]
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (7) |
||||
Zmena a doplnenie 1 |
|||||
Bod odôvodnenia 7 |
|||||
|
|
||||
Odôvodnenie ECB nevidí potrebu použiť koncept obozretnej tvorby fiškálnej politiky. |
|||||
Zmena a doplnenie 2 |
|||||
Bod odôvodnenia 9 navrhovaného nariadenia |
|||||
|
|
||||
Odôvodnenie ECB odporúča jasné kritériá namiesto abstraktných konceptov. Štruktúra rastu môže mať významný vplyv na rast príjmov štátu, čo by malo byť v tejto zásade zohľadnené. |
|||||
Zmena a doplnenie 3 |
|||||
Bod odôvodnenia 10 navrhovaného nariadenia |
|||||
|
|
||||
Odôvodnenie Vzhľadom na dôležitosť fiškálnej udržateľnosti odporúča ECB vypustenie tejto únikovej doložky. |
|||||
Zmena a doplnenie 4 |
|||||
Bod odôvodnenia 11 navrhovaného nariadenia |
|||||
|
|
||||
Odôvodnenie Poskytovanie správ upravené v navrhovanej zmene a doplnení by zvýšilo tlak na členské štáty, ktoré nedodržiavajú opatrenia. |
|||||
Zmena a doplnenie 5 |
|||||
Nový bod odôvodnenia 11a navrhovaného nariadenia |
|||||
Žiadny text |
|
||||
Odôvodnenie ECB sa domnieva, že poradný orgán by prispel k tomu, aby Rada a Komisia dodržiavali svoje povinnosti uvedené v zmluve, ako aj postupy uvedené v návrhoch Komisie. Mal by byť zriadený týmto nariadením a ostatné nariadenia, ktorých sa návrhy Komisie týkajú, by naň mali odkazovať. Bez toho, aby bola dotknutá jeho hlavná úloha a ak to zdroje umožnia, mohla by ho Európska rada, Rada alebo Európska komisia požiadať o špecifickú analýzu. Malo by sa pridať spresnenie, že úlohy tohto orgánu nezasahujú do právomocí Komisie. |
|||||
Zmena a doplnenie 6 |
|||||
Bod odôvodnenia 12 navrhovaného nariadenia |
|||||
|
|
||||
Odôvodnenie Jasný odkaz na významnú odchýlku od postupu pri prispôsobovaní sa strednodobému rozpočtovému cieľu je vhodnejší ako odkaz na širší koncept obozretnej tvorby fiškálnej politiky. |
|||||
Zmena a doplnenie 7 |
|||||
Článok 1 ods. 2 písm. c) navrhovaného nariadenia [Článok 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97] |
|||||
„3. Informácie o trendoch salda verejných financií a miere zadĺženosti, raste verejných výdavkov, plánovanom trende rastu príjmov štátu pri nezmenenej politike, plánovaných diskrečných príjmových opatreniach a o hlavných hospodárskych predpokladoch uvedených v odseku 2 písm. a) a b) sa predkladajú raz ročne a zahŕňajú predchádzajúci rok, bežný rok a najmenej tri nasledujúce roky.“ |
„3. Informácie o trendoch salda verejných financií a miere zadĺženosti, raste verejných výdavkov, plánovanom trende rastu príjmov štátu pri nezmenenej politike, riadne kvantifikovaných plánovaných diskrečných príjmových opatreniach a o hlavných hospodárskych predpokladoch uvedených v odseku 2 písm. a) a b) sa predkladajú raz ročne a zahŕňajú predchádzajúci rok, bežný rok a najmenej tri nasledujúce roky.“ |
||||
Odôvodnenie Je potrebná presnejšia požiadavka na kvantifikáciu vo vzťahu k diskrečným príjmovým opatreniam. |
|||||
Zmena a doplnenie 8 |
|||||
Článok 1 ods. 4 navrhovaného nariadenia [Článok 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97] |
|||||
„1. […] Rada pri posudzovaní trendov prispôsobenia sa strednodobému cieľu preskúma, či príslušný členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení potrebné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP. V prípade členských štátov s vysokou úrovňou zadĺženosti alebo nadmernou makroekonomickou nerovnováhou (resp. ak sú relevantné obe skutočnosti) Rada preskúma, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. Rada zohľadní, či sa v hospodársky priaznivom čase vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, keďže toto úsilie môže byť v hospodársky nepriaznivom období obmedzenejšie. […] Obozretný strednodobý rast sa musí posudzovať na základe projekcií v časovom horizonte desiatich rokov, ktoré sa pravidelne aktualizujú. […] Rada navyše preskúma, či obsah stabilizačného programu pomáha dosiahnutiu udržateľného zbližovania v eurozóne, užšej koordinácii hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky príslušného členského štátu v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie. V obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu všeobecnej povahy sa môže členským štátom povoliť dočasný odklon od prispôsobovania sa vyplývajúceho z obozretnej tvorby fiškálnej politiky uvedenej vo štvrtom pododseku.“ |
„1. […] Rada pri posudzovaní trendov prispôsobenia sa strednodobému cieľu preskúma, či príslušný členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení potrebné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP. V prípade členských štátov s (i) úrovňou zadĺženosti štátu prevyšujúcou referenčnú hodnotu 60 % HDP, alebo (ii) vyslovenými rizikami v zmysle fiškálnej trvalej udržateľnosti alebo (iii) nadmernou makroekonomickou nerovnováhou, alebo v prípade, ak u týchto členských štátov nastane viacero skutočností uvedených v bodoch (i), (ii) alebo (iii), Rada preskúma, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení významne vyššie ako 0,5 % HDP. Rada zohľadní, či sa v hospodársky priaznivom čase vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, keďže toto úsilie môže byť v hospodársky nepriaznivom období obmedzenejšie. Zohľadňuje sa vplyv štruktúry rastu na rast príjmov. […] Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP sa musí posudzovať na základe projekcií v časovom horizonte desiatich rokov, ktoré sa pravidelne aktualizujú. […] Rada navyše preskúma, či obsah stabilizačného programu pomáha zachovaniu udržateľného zbližovania v eurozóne, užšej koordinácii hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky príslušného členského štátu v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie. “ |
||||
Odôvodnenie Popri zrejmých technických poznámkach, možnosť odchýlenia sa od postupu pri prispôsobovaní sa na základe „prudkého hospodárskeho poklesu všeobecnej povahy“ znamená, že postup pri prispôsobovaní sa, ktorý je už založený na „obozretnej tvorbe fiškálnej politiky“, by bol vystavený ďalšej únikovej doložke, čo by podkopávalo fiškálnu trvalú udržateľnosť. |
|||||
Zmena a doplnenie 9 |
|||||
Článok 1 ods. 5 navrhovaného nariadenia [Článok 6 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1466/97] |
|||||
„2. Komisia v prípade významnej odchýlky od obozretnej tvorby fiškálnej politiky uvedenej vo štvrtom pododseku článku 5 ods. 1) tohto nariadenia a v snahe predísť vzniku nadmerného deficitu môže v súlade s článkom 121 ods. 4 zmluvy zaslať príslušnému členskému štátu varovanie. Odchýlenie sa od obozretnej tvorby fiškálnej politiky sa považuje za významné, ak sú splnené tieto podmienky: prekročenie tempa rastu výdavkov konzistentného s obozretnou tvorbou fiškálnej politiky nevyrovnané diskrečnými opatreniami na zvýšenie príjmov; diskrečné opatrenia na zníženie príjmov nevyrovnané zníženiami výdavkov; odchýlka má celkový vplyv na saldo verejných financií vo výške minimálne 0,5 % HDP v jednom samostatnom roku alebo minimálne priemerne 0,25 % HDP za jeden rok v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch. […] 3. V prípade, že významná odchýlka od obozretnej tvorby fiškálnej politiky pretrváva alebo je mimoriadne závažná, Rada na odporúčanie Komisie zašle príslušnému členskému štátu odporúčanie, aby prijal nevyhnutné opatrenia na prispôsobenie sa. Rada na návrh Komisie odporúčanie uverejní.“ |
[poradie prvého a druhého pododseku v článku 6 ods. 2 je prehodené] „2. Zistené odchýlenie sa od postupu pri prispôsobovaní sa strednodobému cieľu sa považuje za významné, ak sú splnené tieto podmienky: a) medziročné zlepšenie štrukturálneho salda nespĺňa požiadavku podľa článku 5 ods. 1 druhý pododsek alebo b) prekročenie tempa rastu výdavkov nad referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP nevyrovnané diskrečnými opatreniami na zvýšenie príjmov; diskrečné opatrenia na zníženie príjmov nevyrovnané zníženiami výdavkov; odchýlka má celkový nepriaznivý vplyv na saldo verejných financií vo výške minimálne 0,25 % HDP v jednom samostatnom roku . Zohľadňuje sa vplyv štruktúry rastu na rast príjmov. Komisia v prípade významnej zistenej odchýlky od postupu pri prispôsobovaní sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenej vo štvrtom pododseku článku 5 ods. 1) tohto nariadenia môže požiadať dotknutý členský štát o dodatočné správy a môže v súlade s článkom 121 ods. 4 zmluvy zaslať príslušnému členskému štátu varovanie. Do jedného mesiaca od dátumu prijatia varovania Komisiou prijme Rada odporúčanie politických opatrení, v ktorom určí lehotu na riešenie odchýlky na základe odporúčania Komisie založeného na článku 121 ods. 4 zmluvy. Členský štát poskytne Rade v lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 zmluvy správu o opatreniach prijatých na základe uvedeného odporúčania. Ak členský štát neprijme primerané opatrenia do piatich mesiacov od dátumu prijatia odporúčania Rady podľa článku 121 ods. 4 zmluvy, Rada okamžite prijme odporúčanie na základe odporúčania Komisie založeného na článku 121 ods. 4 a informuje Európsku radu. Po prijatí druhého odporúčania Rady môže Komisia v spolupráci s ECB, ak to považuje za vhodné, uskutočniť monitorovaciu misiu. Komisia informuje Radu o výsledkoch misie a môže sa rozhodnúť, že svoje zistenia zverejní. Lehota piatich mesiacov sa skráti na tri, ak Komisia vo svojom odporúčaní Rade uvedenom v druhom pododseku tohto odseku uvedie, že situácia je obzvlášť vážna a vyžaduje si urýchlené opatrenia. […] “ |
||||
Odôvodnenie Tento postup by sa mal upraviť a mali by sa zaviesť nové štádiá postupu vrátane možnosti misií, aby bol postup efektívnejší. |
|||||
Zmena a doplnenie 10 |
|||||
Článok 1 ods. 8 navrhovaného nariadenia [Článok 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97] |
|||||
„1. […] Rada pri posudzovaní trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu zohľadní, či sa v hospodársky priaznivom čase vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, keďže toto úsilie môže byť v hospodársky nepriaznivom období obmedzenejšie. V prípade členských štátov s vysokou úrovňou zadĺženosti alebo nadmernou makroekonomickou nerovnováhou (resp. ak sú relevantné obe skutočnosti) Rada preskúma, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. V prípade štátov, ktoré sú členmi systému ERM2, Rada preskúma, či príslušný členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení potrebné na splnenie strednodobého cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP. […] Obozretný strednodobý rast by sa mal posudzovať na základe projekcií v časovom horizonte desiatich rokov, ktoré sa pravidelne aktualizujú. […] Rada navyše preskúma, či obsah konvergenčného programu pomáha lepšie koordinovať hospodárske politiky a či sú hospodárske politiky príslušného členského štátu v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie. Okrem toho pre členské štáty systému ERM2 Rada preskúma, či obsah konvergenčného programu zaručuje bezproblémové zapojenie do mechanizmu výmenného kurzu. V obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu všeobecnej povahy sa môže členským štátom povoliť dočasný odklon od prispôsobovania sa vyplývajúceho z obozretnej tvorby fiškálnej politiky uvedenej vo štvrtom pododseku.“ |
„1. […] Rada pri posudzovaní trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu zohľadní, či sa v hospodársky priaznivom čase vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, keďže toto úsilie môže byť v hospodársky nepriaznivom období obmedzenejšie. V prípade členských štátov s úrovňou zadĺženosti štátu prevyšujúcou referenčnú hodnotu 60 % HDP alebo s vyslovenými rizikami v zmysle fiškálnej trvalej udržateľnosti Rada preskúma, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení významne vyššie ako 0,5 % HDP. V prípade štátov, ktoré sú členmi systému ERM2, Rada preskúma, či príslušný členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení potrebné na splnenie strednodobého cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP. Zohľadňuje sa vplyv štruktúry rastu na rast príjmov. […] Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP by sa malo posudzovať na základe projekcií v časovom horizonte desiatich rokov, ktoré sa pravidelne aktualizujú. […] Rada navyše preskúma, či obsah konvergenčného programu pomáha dosiahnuť udržateľné zbližovanie, lepšie koordinovať hospodárske politiky a či sú hospodárske politiky príslušného členského štátu v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie. Okrem toho pre členské štáty systému ERM2 Rada preskúma, či obsah konvergenčného programu zaručuje bezproblémové zapojenie do mechanizmu výmenného kurzu. “ |
||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie predchádzajúcej zmeny a doplnenia tohto navrhovaného nariadenia. |
|||||
Zmena a doplnenie 11 |
|||||
Článok 1 ods. 9 navrhovaného nariadenia [Článok 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97] |
|||||
„2. […] Odchýlenie sa od obozretnej tvorby fiškálnej politiky sa považuje za významné, ak sú splnené tieto podmienky: prekročenie tempa rastu výdavkov konzistentného s obozretnou tvorbou fiškálnej politiky nevyrovnané diskrečnými opatreniami na zvýšenie príjmov; alebo diskrečné opatrenia na zníženie príjmov nevyrovnané zníženiami výdavkov; a odchýlka má celkový vplyv na saldo verejných financií vo výške minimálne 0,5 % HDP v jednom samostatnom roku alebo minimálne priemerne 0,25 % HDP za rok v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch. […] Rovnako sa odchýlenie neberie do úvahy v prípade prudkého hospodárskeho poklesu všeobecnej povahy.“ |
„2. […] Zistené odchýlenie sa od postupu pri prispôsobovaní sa strednodobému rozpočtovému cieľu sa považuje za významné, ak sú splnené tieto podmienky: a) medziročné zlepšenie štrukturálneho salda nespĺňa požiadavku podľa článku 9 ods. 1 druhý pododsek alebo b) prekročenie tempa rastu výdavkov nad referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP nevyrovnané diskrečnými opatreniami na zvýšenie príjmov; alebo diskrečné opatrenia na zníženie príjmov nevyrovnané zníženiami výdavkov; a odchýlka má celkový nepriaznivý vplyv na saldo verejných financií vo výške minimálne 0,25 % HDP v jednom samostatnom roku . Zohľadňuje sa vplyv štruktúry rastu na rast príjmov. […] V prípade zistenej zásadnej odchýlky od dodržiavania postupu pri prispôsobovaní sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenému v článku 9 ods. 1 štvrtý pododsek tohto nariadenia môže Komisia požadovať od členského štátu poskytnutie dodatočných správ a v súlade s článkom 121 ods. 4 zmluvy môže byť príslušnému členskému štátu doručené varovanie. Do jedného mesiaca od dátumu prijatia varovania Komisiou príjme Rada odporúčanie politických opatrení, v ktorom určí lehotu na riešenie odchýlky na základe odporúčania Komisie založeného na článku 121 ods. 4 zmluvy. Členský štát poskytne Rade v lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 zmluvy správu o opatreniach prijatých na základe uvedeného odporúčania. Ak dotknutý členský štát neprijme primerané opatrenia do piatich mesiacov od dátumu prijatia odporúčania Rady podľa článku 121 ods. 4 zmluvy, Rada okamžite prijme odporúčanie na základe odporúčania Komisie založeného na článku 121 ods. 4 zmluvy a informuje Európsku radu. Po prijatí druhého odporúčania Rady môže Komisia v spolupráci s ECB, ak to považuje za vhodné, uskutočniť monitorovaciu misiu. Komisia informuje Radu o výsledkoch misie a môže sa rozhodnúť, že svoje zistenia zverejní. Lehota piatich mesiacov sa skráti na tri, ak Komisia vo svojom odporúčaní Rade uvedenom v druhom pododseku tohto odseku uvedie, že situácia je obzvlášť vážna a vyžaduje si urýchlené opatrenia.“ |
||||
Odôvodnenie Navrhovaná zmena a doplnenie upresňuje odchýlku a ustanovuje jednotlivé kroky pri danom postupe. |
|||||
Zmena a doplnenie 12 |
|||||
Článok 11 nariadenia (ES) č. 1466/97 – nový odsek 2 |
|||||
Žiadny text |
„2. Zriaďuje sa poradný organ osôb s uznávanou kvalifikáciou v hospodárskej a fiškálnej oblasti. Každoročne poskytuje verejnú správu o spôsobe, akým Komisia a Rada plnia svoje povinnosti podľa článkov 121 a 126 zmluvy a podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 a podľa týchto nariadení: nariadenie (EÚ) č. […/…] o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne; nariadenie (EÚ) č. […/…] o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny; nariadenie (EÚ) č. […/…] o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh]. Na žiadosť Komisie, Rady alebo Európskej rady vypracováva tento poradný orgán tiež analýzu o špecifických hospodárskych alebo rozpočtových otázkach. Členovia tohto poradného orgánu sú pri výkone svojich úloh nezávislí.“ |
||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 5 týkajúce sa navrhovaného nového bodu odôvodnenia 11a. |
Pozmeňujúce návrhy k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh
[KOM(2010) 527]
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (8) |
||||||||||||
Zmena a doplnenie 1 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 3 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Preventívny charakter tohto postupu by sa posilnil zahrnutím výrazu „slabé miesta“ k výrazu „nerovnováhy“ berúc do úvahy, že bude množstvo situácií, ktoré by mala zdravá správa hospodárskych záležitostí v rámci svojho postupu pokrývať, ale ktoré nemusia plne spadať pod súčasné chápanie pojmu „nerovnováhy“. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 2 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 4 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 1. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 3 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 5 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Navrhovaný bod odôvodnenia by mal pomôcť upresniť vymedzenie situácií, ktoré má tento postup pokrývať. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 4 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 6 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 1. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 5 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 7 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Body odôvodnenia by mali v súvislosti s týmto postupom spresniť rozdiel medzi členskými štátmi eurozóny a členskými štátmi, ktoré nie sú členmi eurozóny. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 6 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 8 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 1. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 7 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 9 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Vzhľadom na dôležitosť misií by mali byť spomenuté už v bodoch odôvodnenia. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 8 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 10 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Navrhovaná zmena a doplnenie odráža potrebu spolupráce Komisie s ECB, ak to považuje za vhodné. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 9 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 11 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Body odôvodnenia by mali stanoviť zameranie postupu a rozsah úsilia, ktoré bude potrebné vynaložiť v súvislosti s výsledkami postupu. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 10 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 12 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 1. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 11 |
|||||||||||||
Nový bod odôvodnenia 12a navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
Žiadny text |
|
||||||||||||
Odôvodnenie Je dôležité, aby sa rozličné postupy v návrhoch Komisie vykonali logickým, primeraným spôsobom a aby boli zladené. Predovšetkým postup pri makroekonomickom dohľade by mal byť v súlade s výsledkami iných postupov. Pri uskutočňovaní tohto postupu by sa mali zohľadňovať záväzky v dohodách ERM II. Konkrétne všetky prvky, ktoré sú súčasťou postupu ERM II, sú dôverné, aby sa zabezpečila celistvosť postupu a umožnilo vytvorenie konsenzu, a preto nemôžu byť súčasťou postupu pri dohľade. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 12 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 13 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Hoci by použitie varovaní a odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká v spojení s týmto navrhovaným nariadením samozrejme nemalo spochybniť nezávislosť Európskeho výboru pre systémové riziká, je dôležité zdôrazniť, že takéto použitie sa môže uskutočniť len za predpokladu, že je režim dôvernosti Európskeho výboru pre systémové riziká dôsledne rešpektovaný. Odráža sa to v znení navrhovanej zmeny a doplnenia článku 5 (pozri zmenu a doplnenie 20). Európsky výbor pre systémové riziká vydáva „varovania“ a nie „včasné varovania“. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 13 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 14 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 1. Ohrozenie hospodárskej a menovej únie je už súčasťou vymedzenia pojmu nerovnováhy. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 14 |
|||||||||||||
Bod odôvodnenia 16 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
|
|
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 1. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 15 |
|||||||||||||
Článok 1 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„Toto nariadenie ustanovuje podrobné pravidlá zisťovania, prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh v rámci Európskej únie.“ |
„Toto nariadenie ustanovuje podrobné pravidlá zisťovania, prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh a slabých miest v rámci Európskej únie.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 1. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 16 |
|||||||||||||
Článok 2 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„Na účely tohto nariadenia:
|
„Na účely tohto nariadenia:
|
||||||||||||
Odôvodnenie Zahrnutie skutočných situácií, ktoré by mali byť postupom pokryté, vnáša do postupu presnosť a právnu istotu. Riziko, že niektorá z týchto situácií môže nastať, by malo byť spúšťacím prvkom pre uplatnenie postupu. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 17 |
|||||||||||||
Názov kapitoly II navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 1. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 18 |
|||||||||||||
Článok 3 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„1. Európska komisia pripraví po porade s členskými štátmi orientačnú hodnotiacu tabuľku ako pomôcku na včasné zistenie a monitorovanie nerovnováh. 2. Hodnotiaca tabuľka pozostáva zo súboru makroekonomických a makrofinančných ukazovateľov pre jednotlivé členské štáty. Komisia môže stanoviť orientačné nižšie alebo vyššie prahové hodnoty týchto ukazovateľov, ktoré budú slúžiť ako varovné úrovne. Hraničné hodnoty platné pre členské štáty, ktorých menou je euro, sa môžu líšiť od prahových hodnôt platných pre ostatné členské štáty. 3. Zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú zahrnúť do hodnotiacej tabuľky a prahových hodnôt pre ukazovatele, sa zverejní. 4. Komisia pravidelne posudzuje vhodnosť hodnotiacej tabuľky vrátane zloženia ukazovateľov, stanovených prahových hodnôt a použitej metodiky a tabuľku prispôsobí, ak je to nevyhnutné v záujme zachovania či rozšírenia schopnosti zistiť vznikajúce nerovnováhy a monitorovať ich vývoj. Zmeny vykonané v podkladovej metodike a zložení hodnotiacej tabuľky a súvisiacich prahových hodnôt sa zverejnia.“ |
„1. Európska komisia pripraví po porade s členskými štátmi orientačnú hodnotiacu tabuľku ako pomôcku na včasné zistenie a monitorovanie nerovnováh a slabých miest. 2. Hodnotiaca tabuľka pozostáva zo súboru makroekonomických a makrofinančných ukazovateľov pre jednotlivé členské štáty. Komisia môže stanoviť orientačné prahové hodnoty týchto ukazovateľov, ktoré budú slúžiť ako varovné úrovne. Hraničné hodnoty a ukazovatele uvedené v tabuľke platné pre členské štáty, ktorých menou je euro, sa môžu líšiť od prahových hodnôt platných pre ostatné členské štáty. 3. Ukazovatele sa vyberajú tak, aby zachytili vývoj situácie v členskom štáte, pokiaľ ide o jeho konkurencieschopnosť a zadĺženosť. Podrobnosti o týchto ukazovateľoch, zahrnutie iných ukazovateľov a prahové hodnoty, ktoré sa majú uplatňovať, sa ustanovia v súlade s odsekom 1. Zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú zahrnúť do hodnotiacej tabuľky a prahových hodnôt pre ukazovatele, sa zverejní. 4. Komisia pravidelne posudzuje vhodnosť hodnotiacej tabuľky vrátane zloženia ukazovateľov, stanovených prahových hodnôt a použitej metodiky a tabuľku prispôsobí, ak je to nevyhnutné v záujme zachovania či rozšírenia schopnosti zistiť vznikajúce nerovnováhy a slabé miesta a monitorovať ich vývoj. Zmeny vykonané v podkladovej metodike a zložení hodnotiacej tabuľky a súvisiacich prahových hodnôt sa zverejnia.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Táto navrhovaná zmena a doplnenie má dvojaký cieľ, a to dosiahnuť väčšiu istotu a pružnosť. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 19 |
|||||||||||||
Článok 4 ods. 2 a 3 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„2. Zverejnenie aktualizovanej tabuľky je sprevádzaná správa Komisie, ktorá obsahuje hospodárske a finančné hodnotenie so zreteľom na pohyb ukazovateľov, pričom v prípade potreby vychádza z ďalších hospodárskych a finančných ukazovateľov relevantných pre zisťovanie nerovnováh. Správa takisto uvedie, či prekročenie nižších alebo vyšších prahových hodnôt v jednom alebo niekoľkých členských štátoch obsahuje náznak možného vzniku nerovnováh. 3. Správa určí členské štáty, ktoré Komisia pokladá za postihnuté nerovnováhami alebo ktorým toto riziko hrozí.“ |
„2. Zverejnenie aktualizovanej tabuľky je sprevádzaná správa Komisie, ktorá obsahuje hospodárske a finančné hodnotenie so zreteľom na pohyb ukazovateľov, pričom v prípade potreby vychádza z ďalších hospodárskych a finančných ukazovateľov relevantných pre zisťovanie nerovnováh a slabých miest. Správa takisto uvedie, či prekročenie prahových hodnôt v jednom alebo niekoľkých členských štátoch obsahuje náznak možného vzniku nerovnováh a slabých miest. 3. Správa určí členské štáty, ktoré Komisia pokladá za postihnuté nerovnováhami a slabými miestami alebo ktorým toto riziko hrozí.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri odôvodnenie k zmene a doplneniu 1. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 20 |
|||||||||||||
Článok 5 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„1. Komisia na základe rokovaní v Rade a euroskupine podľa článku 4 ods. 4 pripraví hĺbkový prieskum v každom členskom štáte, ktorý považuje za postihnutý nerovnováhami alebo ktorému toto riziko hrozí. Toto posúdenie zahŕňa hodnotenie, či dotknutý členský štát postihli alebo nepostihli nerovnováhy a či ide o nadmerné nerovnováhy. 2. Hĺbkový prieskum sa zverejní. Zohľadní najmä:
|
„1. Komisia na základe rokovaní v Rade a euroskupine podľa článku 4 ods. 4 pripraví hĺbkový prieskum v každom členskom štáte, ktorý považuje za postihnutý nerovnováhami alebo ktorému toto riziko hrozí. Toto posúdenie zahŕňa hodnotenie, či dotknutý členský štát postihli alebo nepostihli nerovnováhy a či nemá slabé miesta a či ide o nadmerné nerovnováhy a slabé miesta. Súčasťou hĺbkového prieskumu by mala byť dozorná misia Komisie do dotknutého členského štátu v spolupráci s ECB, ak to považuje za vhodné v prípadoch, keď dotknutým členským štátom je členský štát, ktorého menou je euro alebo členský štát, ktorý je účastníkom ERM II. 2. Hĺbkový prieskum sa zverejní. Zohľadní najmä:
|
||||||||||||
Odôvodnenie Mala by sa upraviť potreba faktických misií a ich zloženie. Pozri odôvodnenie potreby tejto navrhovanej zmeny a doplnenia vzhľadom na režim dôvernosti Európskeho výboru pre systémové riziká v zmene a doplnení 12. Písm. c) by malo upravovať „varovania“ a nie „včasné varovania“ Európskeho výboru pre systémové riziká. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 21 |
|||||||||||||
Článok 6 ods. 1 a 3 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
[…]
|
[…]
|
||||||||||||
Odôvodnenie Je potrebné, aby boli postupy v návrhoch Komisie vo vzájomnom súlade. Frekvencia misií musí byť flexibilná. Hĺbkový prieskum Komisie je potrebný pre posúdenie Radou. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 22 |
|||||||||||||
Článok 7 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„1. Ak Komisia na základe hĺbkového prieskumu uvedeného v článku 5 tohto nariadenia dospeje k záveru, že v členskom štáte existujú nadmerné nerovnováhy, informuje o tom Radu. 2. Rada môže na základe odporúčaní Komisie prijať odporúčania v súlade s článkom 121 ods. 4 zmluvy, v ktorých skonštatuje existenciu nadmerných nerovnováh a odporučí príslušnému členskému štátu, aby prijal nápravné opatrenia. Tieto odporúčania stanovia povahu nerovnováh a spresnia nápravné opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť, ako aj lehotu, v ktorej musí príslušný členský štát nápravné opatrenia prijať. Rada môže podľa článku 121 ods. 4 zmluvy svoje odporúčania zverejniť.“ |
„1. Ak Komisia na základe hĺbkového prieskumu uvedeného v článku 5 tohto nariadenia dospeje k záveru, že v členskom štáte existujú nadmerné nerovnováhy alebo slabé miesta, informuje o tom Radu a v prípade potreby euroskupinu. 2. Rada môže na základe odporúčaní Komisie prijať odporúčania v súlade s článkom 121 ods. 4 zmluvy, v ktorých skonštatuje existenciu nadmerných nerovnováh a odporučí príslušnému členskému štátu, aby prijal nápravné opatrenia. Tieto odporúčania stanovia povahu nerovnováh a slabých miest a spresnia nápravné opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť, ako aj lehotu, v ktorej musí príslušný členský štát nápravné opatrenia prijať. Rada môže podľa článku 121 ods. 4 zmluvy svoje odporúčania zverejniť.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Pozri zmenu a doplnenie 1. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 23 |
|||||||||||||
Článok 8 ods. 1 a 2 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„1. Každý členský štát, v ktorom sa začne postup pri nadmerných nerovnováhach, predloží Rade a Komisii plán nápravných opatrení v lehote stanovenej v odporúčaniach v súlade s článkom 7. Plán nápravných opatrení ustanoví osobitné a konkrétne politické opatrenia, ktoré dotknutý členský štát vykonal alebo má v úmysle vykonať, a zahŕňa harmonogram ich vykonania. 2. Do dvoch mesiacov od predloženia plánu nápravných opatrení a podľa správy Komisie posúdi plán nápravných opatrení Rada. Ak bude plán pokladať za dostatočný, na základe návrhu Komisie prijme stanovisko, ktorým ho schváli. Ak Rada pokladá opatrenia prijaté alebo navrhnuté v pláne nápravných opatrení alebo harmonogram ich vykonania z hľadiska uplatnení odporúčaní za nedostatočné, na základe návrhu Komisie vyzve členský štát, aby plán nápravných opatrení v novej lehote zmenil a doplnil. Zmenený a doplnený plán nápravných opatrení sa preskúma podľa postupu ustanoveného v tomto odseku.“ |
„1. Každý členský štát, v ktorom sa začne postup pri nadmerných nerovnováhach, predloží Rade a Komisii plán nápravných opatrení v lehote stanovenej v odporúčaniach v súlade s článkom 7, ale nanajvýš do dvoch mesiacov po prijatí odporúčania. Plán nápravných opatrení ustanoví osobitné a konkrétne politické opatrenia, ktoré dotknutý členský štát vykonal alebo má v úmysle vykonať, a zahŕňa harmonogram ich vykonania. 2. Do dvoch mesiacov od predloženia plánu nápravných opatrení a podľa správy Komisie posúdi plán nápravných opatrení Rada. Ak bude plán pokladať za dostatočný, na základe návrhu Komisie prijme stanovisko, ktorým ho schváli. Ak Rada pokladá opatrenia prijaté alebo navrhnuté v pláne nápravných opatrení alebo harmonogram ich vykonania z hľadiska uplatnení odporúčaní za nedostatočné, na základe návrhu Komisie vyzve členský štát, aby plán nápravných opatrení v novej lehote, ktorá nemôže presiahnuť dva mesiace, zmenil a doplnil. Zmenený a doplnený plán nápravných opatrení sa preskúma podľa postupu ustanoveného v tomto odseku.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Hoci si je ECB vedomá obmedzeného času predvídaného v lehote, ktorú navrhuje, ECB považuje za potrebnú námahu na zachovanie spádu postupu a jeho pokračovania bez toho, aby to malo dopad na kvalitu a uskutočniteľnosť opatrení v pláne opatrení, ktoré musia byť zabezpečené. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 24 |
|||||||||||||
Článok 9 ods. 3 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„3. Komisia môže v danom členskom štáte uskutočniť dozorné misie s cieľom monitorovať plnenie plánu nápravných opatrení.“ |
„3. Komisia v danom členskom štáte uskutoční dozorné misie s cieľom monitorovať plnenie plánu nápravných opatrení v spolupráci s ECB, ak to považuje za vhodné v prípadoch, keď sa tieto misie týkajú členských štátov, ktorých menou je euro alebo členských štátov, ktoré sú účastníkom ERM II.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Je potrebné upraviť spoluprácu Komisie s ECB, ak to považuje za vhodné. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 25 |
|||||||||||||
Článok 10 ods. 4 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„(4) Ak Rada dospeje k záveru, že dotknutý členský štát neuskutočnil odporúčané nápravné opatrenia, prijme na základe odporúčaní Komisie revidované odporúčania podľa článku 7, v ktorých stanoví novú lehotu uskutočnenia nápravných opatrení a nového posudzovania v súlade s týmto článkom.“ |
„(4) Ak Rada dospeje k záveru, že dotknutý členský štát neuskutočnil odporúčané nápravné opatrenia, prijme na základe odporúčaní Komisie revidované odporúčania podľa článku 7, v ktorých stanoví novú lehotu uskutočnenia nápravných opatrení a nového posudzovania v súlade s týmto článkom. Rada, a ak je to náležité euroskupina, tiež pripravia formálnu správu pre Európsku radu a Európsky parlament.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Tieto správy zlepšia postup. |
|||||||||||||
Zmena a doplnenie 26 |
|||||||||||||
Článok 11 navrhovaného nariadenia |
|||||||||||||
„Postup pri nadmerných nerovnováhach sa ukončí, keď Rada na základe odporúčaní Komisie dospeje k záveru, že členský štát už nie je postihnutý nadmernou nerovnováhou.“ |
„Postup pri nadmerných nerovnováhach sa ukončí, keď Rada na základe odporúčaní Komisie rozhodne, že členský štát už nie je postihnutý nadmernou nerovnováhou alebo nemá slabé miesta.“ |
||||||||||||
Odôvodnenie Ak Rada začne postup pri nadmerných nerovnováhach vydaním odporúčaní, ukončenie postupu by malo byť uskutočnené právnym aktom podobného druhu, napr. odporúčaním alebo rozhodnutím plne záväzným pre jeho adresátov. |
(1) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.
(2) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.
(3) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.
(4) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.
(5) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.“
(6) .“
(7) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.
(8) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.
(9) OJ L […], […], […].“
(10) OJ L […], […], […].“