26.5.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 116/1

1.1

ECB plne podporuje cieľ navrhovanej smernice, ktorý spočíva vo zvýšení úrovne koordinácie medzi činnosťami plánovanými v rôznych príslušných sektoroch Európskej únie s cieľom predchádzať hrozbám, najmä teroristickým útokom proti kritickým infraštruktúram a závislostiam medzi sektormi, byť na ne pripravený a reagovať na tieto hrozby (2). ECB považuje za dôležité najmä zabezpečiť, aby sa v rôznych sektoroch prijali konzistentné a koordinované opatrenia s cieľom reagovať zodpovedajúcim spôsobom na tieto hrozby.

1.2

Ustanovenia navrhovanej smernice, ktoré ukladajú členským štátom určité povinnosti týkajúce sa označenia ECI, jej oznámenia Komisii, ako aj vypracovania, aktualizácie, revidovania a najmä pravidelnej kontroly bezpečnostných plánov ECI a tiež podávania súhrnných správ o rizikách pre každý sektor Komisii, musia zohľadňovať existujúce právomoci vnútroštátnych orgánov a orgánov EÚ. Uvedené zahŕňa úlohy, ktoré plnia výhradne centrálne banky, pričom sa požaduje, aby boli vykonávané nezávislým spôsobom v súlade so zmluvou (3), ako aj úlohy, ktoré sú centrálnym bankám uložené podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov. Bude potrebné najmä zabezpečiť, aby vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa implementuje navrhovaná smernica, boli v úplnom súlade s právomocami a povinnosťami centrálnych bánk, pokiaľ ide o dohľad nad infraštruktúrami a systémami platieb, klíringu a zúčtovania cenných papierov, nad klíringovými ústavmi a centrálnymi protistranami (4). V tomto ohľade sa vychádza zo skutočnosti, že rámec, ktorý je ustanovený touto navrhovanou smernicou, sa nebude dotýkať právomocí a nezávislosti centrálnych bánk. Na zohľadnenie týchto úvah by sa malo do navrhovanej smernice vložiť odôvodnenie.

1.3

ECB by navyše rada zdôraznila, že Eurosystém a/alebo národné centrálne banky už prijali opatrenia na zabezpečenie obnovy prevádzky platobných systémov v eurozóne a ECB sa nazdáva, že by sa na túto prácu malo prihliadnuť s cieľom vyhnúť sa duplicite a zabezpečiť konzistenciu práce, ktorú vykonávajú viaceré orgány.

2.1

Po prvé, finančný sektor označený v navrhovanej smernici je rozdelený na (1) infraštruktúru a systémy platieb, klíringu a zúčtovania cenných papierov; a (2) regulované trhy. ECB navrhuje širšie znenie s cieľom zahrnúť infraštruktúry a systémy obchodovania, platieb, klíringu a zúčtovania pre finančné nástroje.

2.2

Po druhé, vymedzenie pojmu „kritická infraštruktúra “výslovne zohľadňuje závislosti medzi sektormi, keďže účinnosť implementačných opatrení pre každý sektor by mohla byť závažne narušená, pokiaľ by sa náležitým spôsobom neprihliadlo na sektorové závislosti. Je však potrebné poznamenať, že tento pojem neodkazuje výslovne na aktíva, ktoré sa nachádzajú výlučne v rámci EÚ. Preto nie je zrejmé, akým spôsobom by sa podľa navrhovanej smernice zaobchádzalo s aktívami, ktoré sa čiastočne nachádzajú mimo EÚ a ktorých narušenie alebo zničenie by ovplyvnilo európsku kritickú infraštruktúru. ECB by privítala podrobnejšie objasnenie tejto otázky.

2.3

Po tretie, „test závažnosti “týkajúci sa označenia európskej kritickej infraštruktúry je značne široký a mal by byť formulovaný presnejšie formou jasnejšieho označenia, aby sa pri označovaní v jednotlivých krajinách a sektoroch zabezpečila konzistencia. Bolo by užitočné podrobnejšie objasniť tento pojem pri vytváraní prierezových a sektorových kritérií prostredníctvom postupu komitológie podľa navrhovanej smernice. Je potrebné uviesť, že navrhovaná smernica bude pravdepodobne znamenať dodatočné administratívne požiadavky, ktoré budú pre infraštruktúry a príslušné orgány pravdepodobne predstavovať súvisiace náklady. V závislosti od stanovenia takýchto kritérií je možné, že dodatočné náklady vzniknú aj infraštruktúram, ktoré v súčasnosti nepodliehajú dohľadu.

2.4

Po štvrté, možno bude potrebné prijať osobitný akt Spoločenstva s cieľom ustanoviť postupy na identifikáciu a označenie ECI, ktorú vlastnia alebo prevádzkujú inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Spoločenstva. Aj keď podľa navrhovanej smernice môže Komisia navrhnúť zoznam kritických infraštruktúr, ktoré majú byť označené ako ECI, tak na základe oznámení členských štátov, ako aj na základe „akýchkoľvek iných informáciách, ktoré má Komisia k dispozícii“, nemuselo by byť pre ECI, ktoré sú prevádzkované orgánmi Spoločenstva a zároveň majú celoeurópsky rozmer, účelné, aby boli súčasťou systému, ktorý by bol spravovaný členskými štátmi.

2.5

Po piate, s ohľadom na navrhovanú smernicu sa požaduje prijatie zoznamu kritických infraštruktúr označených ako ECI v súlade s postupom komitológie ustanoveným navrhovanou smernicou (5). Zoznam celej ECI by mal byť prijatý pred vypracovaním bezpečnostných plánov obsahujúcich príslušné bezpečnostné opatrenia na ochranu ECI uvedenej v zozname a pred ich vykonávaním, keďže prevádzkovatelia majú povinnosť vypracovať bezpečnostný plán do jedného roka od označenia danej infraštruktúry. V tejto súvislosti nie je pre infraštruktúry a systémy platieb, klíringu a zúčtovania cenných papierov publicita žiaduca. Keďže cieľom smernice je aj príprava na hrozby ovplyvňujúce finančné trhy, nebolo by najmä vhodné sprístupniť verejnosti zoznam kritických infraštruktúr, ktoré majú zásadný význam pre plynulé fungovanie finančných trhov. V súčasnosti by žiadna krajina na svete na základe podobných úvah nesprístupnila verejnosti takýto zoznam. ECB preto dôrazne odporúča uchovávať zoznam ECI ako dokument dôvernej povahy.

2.6

Nakoniec, ECB dôrazne odporúča venovať náležitú pozornosť existujúcim opatreniam pri tvorbe implementačných opatrení a zamerať sa na tie oblasti, v ktorých doteraz ešte neboli identifikované žiadne špecifické opatrenia. V tejto súvislosti sa preto javí žiaduce, aby sa práce na tvorbe a implementácii opatrení nezačínali v oblastiach platieb a klíringu, ale aby sa skôr potvrdila práca, ktorú už vykonali príslušné orgány. Na jednej strane bude potrebné odôvodniť dodatočnú právnu úpravu a súvisiacu záťaž v podobe zodpovedajúcej analýzy vplyvov. Na druhej strane je dôležité ponechať normy a právne predpisy v tejto oblasti dostatočne flexibilné, aby ich bolo možné jednoducho a priebežne prispôsobovať meniacemu sa prostrediu. ECB by uprednostnila, keby nebolo prijaté žiadne špecifické právne záväzné opatrenie. Ak sa Komisia rozhodne prijať implementačné opatrenia, bude potrebné uskutočniť s ECB formálne konzultácie podľa zmluvy o takýchto opatreniach, ktoré sa týkajú infraštruktúr a systémov platieb, klíringu a zúčtovania cenných papierov, ako aj o všetkých záležitostiach, ktoré patria do oblastí jej pôsobnosti (6).